Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/178/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova ul. č. 25, Bratislava, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody vo výške 2.327,- EUR a nemajetkovej ujmy vo výške 465,49 EUR, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.9.2012 sa žalobca domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I, pretože tento v zákonom stanovenej lehote nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 104400075 dlžníkom: M. - A. A., X. G. XX.XX.XXXX a po tejto lehote žiadosť o udelenie poverenia zamietol; a rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 2.327,47 EUR a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 465,49 EUR.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 104400075) v exekučnom konaní navrhol písomným podaním, postupom podľa § 38 Exekučného poriadku, súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 104400075 dlžníkom. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 3729/2011. Súdny exekútor predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému okresnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie a tak mu vznikla povinnosť rozhodnúť o nej v zákonom stanovenej lehote. V exekučnom konaní je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia tejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd ale rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10.5.2011(konanie začalo dňa 23.2.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo s omeškaním 76 dní. Nesprávny úradný postup charakterizoval ako a) nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov,

b) vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, ktorý príčinou konkrétneho následku sa prejavil vznikom materiálnej a nemateriálnej ujmy. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Za majetkovú škodu vo výške 2.327,47 EUR označil náhradu istiny a s príslušenstvom, ktorá mu už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Za nemajetkovú ujmu v peniazoch si uplatnil sumu 465,49 EUR, ako náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, pokušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie, ako 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Uviedol, že o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. žalovaného požiadal, ale ten na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca navrhol pripojiť spis exekučného súdu - Okresného súdu Bratislava I bez uvedenia sp.zn., spis Ministerstva spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody uplatňovanej v tomto konaní, potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Podaním doručeným súdu dňa 23.9.2016 súdu oznámil, že si nechal znalecký ústavom Ekonomická univerzita v Bratislave vyhotoviť znalecký posudok preukazujúci výšku škody, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu. Ide o znalecký posudok č. 1/2014, ktorý sa nachádza v spise Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 11C 177/2012. Uviedol, že žalobný petit zmeniť nežiada, uplatňuje si škodu a nemajetkovú ujmu vo výške uvedenej v žalobe, pričom má za to, že výška vzniknutej škody je preukázaná minimálne vo výške uvedenej v predmetnom znaleckom posudku.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23.4.2013 žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nesplnenie zákonných predpokladov pre vznik nárok na náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Namietal, že žalobca nepredložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy, ... a celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Uviedol, že zo žaloby nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, pretože žalobca namieta rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta aj nečinnosť/prieťah pri rozhodovaní súdu o podanej žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v trvaní viac ako 76 dní. Čo sa týka prieťahov v konaní, žalobca neuviedol aké konkrétne kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu a všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. K nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že prax už dávnejšie ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcii a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tomto smere je dôležitý rozsudok Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08), ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Poukázal na § 44 ods. 2 exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011, podľa ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku znie: "Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". Z uvedených ustanovení exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že 15 - dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Pred 1.6.2011 § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku znel: "vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených". V dôvodovej správe k novelizovanému ust. § 41 ods. 2 písm. d) exekučného poriadku je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok, ako exekučného titulu, osvedčila svojim

autentickým výkladom aj Národná rada SR. Poukázal tiež na judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v č. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd prihladia síce na lehoty, ktoré sú vedené v zákone, ale ich nedodržanie automaticky nepovažuje za porušenie uvedeného zákonného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote v exekučnom konaní, sa žalovaný vyjadril tak, že exekučný súd potupoval podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) exekučného poriadku, podľa ktorého ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Pre prípad úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je potrebné splnenie podmienky zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia z dôvodu nezákonnosti príslušným orgánom, čo v tomto prípade splnené nebolo. K námietke žalobcu, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal "opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu", žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011, MCdo 11/2010 a 5 Cdo 291/2010, podľa ktorých vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmavať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Žalovaný tiež spochybnil namietané prieťahy v súdnom konaní, pretože tieto neboli konštatované tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Podľa tohto ustanovenia súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si teda vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť preukázania a teda žalovaný vzhľadom na uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Ku škode vyčíslenej žalobcom uviedol, že podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. V predmetnom konaní si však žalobca uplatnil škodu hypotetickú. Žalobca nepreukázal existenciu dlžníka, existenciu právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia preukázalo iba nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Žalobca ale mal možnosť získať iný exekučný titul. Namietal, že žalovaný nepreukázal vznik ani výšku škody. K nemajetkovej ujmy uviedol, že podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza nemajetková ujma iba v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia páva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, ak ju nemožno uspokojiť inak, pričom jej výšku, resp. spôsob jej určenia upravuje § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na to, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe "frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery" sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto nie sú bližšie konkretizované a taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia "ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu". Ani výška 20% z istiny a príslušenstva nie je podložená žiadnymi reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. Poprel aj príčinnú súvislosť medzi žalobcom uvedenou škodou a postupom exekučného súdu. Potvrdil doručenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. dňa 25.9.2012.

5. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalovaný navrhol žiadne dôkazy.

6.Súd vo veci rozhodol v neprítomnosti strán podľa § 180 CSP, ktoré sa na pojednávanie nedostavili. Žalobca mal doručenie predvolania riadne vykázané, neúčasť ospravedlnil písomne z dôvodu

hospodárnosti konania, pričom o odročenie pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti nežiadal a súhlasil, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný mal doručenie predvolania riadne vykázané, neúčasť ospravedlnil písomne z dôvodu hospodárnosti konania, pričom o odročenie pojednávania z dôvodu jeho neprítomnosti nežiadal. Poukázal na to, že ide o jedno z desťtisícov súdnych konaní započatých žalobcom proti žalovanému, ktoré sa zásadnejšie neodlišujú od ostatých žalôb, k žalobe sa vyčerpajúco vyjadril písomne po skutkovej i právnej stránke a s poukazom na čl. 2 ods. 2 CSP, upravujúci princíp právne istoty žiadal, aby súd rozhodol v zmysle doterajšej rozhodovacej praxe vo veciach žalobcu v obdobných veciach a žalobu zamietol.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3Er/353/2011, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 23.4.2013, znaleckým posudkom Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 založenom v spise Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 11C 177/2012 a zistil nasledovný skutkový stav.

8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. 3Er/353/2011 súd zistil, že dňa 10.3.2011 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená žiadosť súdneho exekútora E.. K. F. o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému A. M. - A., pre vymoženie pohľadávky 1.489,71 EUR (44.879,- SK) s príslušenstvom. K žiadosti boli pripojené: zápisnica súdneho exekútora z 23.2.2011 s návrhom na vykonanie exekúcie, zmluva o úvere z 9.10.2009, zmenka, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp.zn. SR 09995/10 zo dňa 8.12.2010, právoplatný dňa 10.1.2011. Uznesením č.k. 3Er 353/2011 - 11 zo dňa 28.3.2011 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesením č.k. 3Er 353/2011 - 19 zo dňa 9.1.2012, právoplatným dňa 22.2.2012, súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 3Er 353/2011 v zmysle § 57 ods. 2 exekučného poriadku zastavil.

9. Zo znaleckého posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, založenom v spise Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 11C 177/2012, súd zistil, že žalobca dňa 1.3.2013 požiadal znalecký ústav o určenie výšky majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami súdov SR v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušením zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav stanovil metodiku výpočtu škody pre 4 základné časti: zvýšené mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu informačného systému, náklady na komunikačné služby a poštovné, za obdobie rokov 2009 - 2012. Na základe analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačných služieb, tlače a úpravy informačného systému, znalecký kolektív realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa jednotlivých typov žalôb. V prípade žalôb s neskorým vydaním poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie alebo jeho nevydania stanovil majetkovú ujmu na 30,76 EUR na jednu žalobu.

10. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákon č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 2 zákon č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. 11. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 2.327,47 EUR z titulu majetkovej škody sumu a zaplatenia 465,49 EUR z titulu nemajetkovej ujmy, za nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z., za ktorý označil a) nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 3Er/353/2011, b) vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 3Er/353/2011.

12. Podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z.z. na súde, podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., je jeho predchádzajúce predbežné prerokovanie s príslušným orgánom. Žalobca v žalobe uviedol, že o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR, čo žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 23.4.2013 potvrdil. I keď žalobca nevyčkal na uplynutie 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie tohto nároku a žalobu na súde podal už 2 dni po podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, dospel súd k záveru, že žaloba nie je podaná predčasne, pretože uplatnený nárok bol súdom prejednaný až po uplynutí tejto 6 mesačnej lehoty. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v 6 mesačnej lehote nárok žalobcu neuspokojil. 13. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. štát za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok: 1. že sa príslušný orgán štátu dopustil nesprávneho úradného postupu, 2. že poškodenému vznikla škoda, 3. že škoda je v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom.

14. Vykonaným dokazovaním, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Er/353/2011 mal súd za preukázané, že súdny exekútor E.. K. F. dňa 10.3.2011, (teda nie 10.5.2011 ako mylne uviedol v žalobe žalobca), doručil Okresnému súdu Bratislava I žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému A. M. - A., pre vymoženie pohľadávky 1.489,71 EUR (44.879,- SK) s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp.zn. SR 09995/10 zo dňa 8.12.2010, právoplatný dňa 10.1.2011. Okresný súdu Bratislava I žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol uznesením č.k. 3Er 353/2011 - 11 zo dňa 28.3.2011. To znamená, že tak urobil na 18. deň po doručení žiadosti a nie s omeškaním 76 dní, ako mylne uviedol v žalobe žalobca. Samotná skutočnosť, že súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora v 15

- dňovej lehote, upravenej v § 44 ods. 2 exekučného poriadku platného od 1.6.2010 do 31.5.2011, podľa judikatúry Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 16/02, ale automaticky nezakladá nesprávny úradný postup súdu. Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku platného od 1.6.2010 do 31.5.2011 sa 15 - dňová lehota vzťahovala na vydanie poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie v prípade, ak súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, exekučný poriadok v § 44 ods. 2 upravoval povinnosť súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť uznesením, avšak bez určenia lehoty na jeho vydanie. Súd preto dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ žalobca namietal prieťahy v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 3Er/353/2011, treba súhlasiť so žalovaným, že tie neboli konštatované tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. orgánom na to opraveným, t.j. predsedom príslušného súdu alebo Ústavným súdom SR a súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. nie je oprávnený sám prieťah v inom súdnom konaní preskúmavať. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal neprávny úradný postup spočívajúci v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote ani prieťahy v exekučnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 3Er/353/2011, ako zakladený predpoklad pre úspešné uplatňovanie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom spočívajúci v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 3Er/353/2011, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, už z dôvodu hospodárnosti konania skúmať nemusel, pretože všetky tri podmienky uvedené v odseku 12., musia byť pre úspešné uplatnenie práva, splnené súčasne.

15. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nesprávneho úradného postupu, za ktorý označil aj vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 3Er/353/2011. Vykonaným dokazovaním, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3Er/353/2011 mal súd za preukázané, že súdny exekútor E.. K. F. dňa 10.3.2011, (teda nie 10.5.2011 ako mylne uviedol v žalobe žalobca), doručil Okresnému súdu Bratislava I žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: žalobcu, proti povinnému A. M. - A., pre vymoženie pohľadávky 1.489,71 EUR (44.879,- SK) s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp.zn. SR 09995/10 zo dňa 8.12.2010, právoplatný dňa 10.1.2011. Okresný súdu Bratislava I žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol uznesením č.k. 3Er 353/2011 - 11 zo dňa 28.3.2011. To znamená, že tak urobil na 18. deň po doručení žiadosti a nie s omeškaním 76 dní, ako mylne uviedol v žalobe žalobca. Takéto rozhodnutie podľa názoru súdu malo oporu v exekučnom poriadku v ust. § 44 ods. 2 platného od 1.6.2010 do 31.5.2011 a exekučný súd vydaním takého uznesenia neprekročil svoju rozhodovaciu právomoc, postupoval v súlade s platnou judikatúrou (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 60/2011-3MCdo 11/201 z 26.9.2011, uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 291/2010 z 29.3.2011), podľa ktorej vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmavať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmavať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9, upravuje čo sa rozumie nesprávnym úradným postupom demonštratívnym spôsobom, pričom uvádza najčastejšie spôsoby konania, resp. opomenutia konania orgánov verejnej moci, na základe ktorých dochádza k porušovaniu zákona z ich strany, s tým, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj iný nezákonný zásah do práva, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Pod pojem nesprávny úradný postup tak možno zaradiť takmer akékoľvek konanie orgánu verejnej moci, ktoré odporuje platným právnym predpisom. Podľa súdnej praxe však musí ísť o iné konanie orgánu verejnej moci, ako je konanie spojené s rozhodovacou činnosťou, pretože činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia nie je možné posudzovať ako nesprávny úradný postup, pretože prípadné nesprávnosti a vady tohto postupu sa prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti štátu môžu zakladať len zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie. To znamená, že postup Okresného súdu Bratislava I

spočívajúci vo vykonaní úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 3Er/353/2011 vydaním uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nespĺňa atribúty nesprávaného úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnymi úradným postupom, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, súd už z dôvodu hospodárnosti konania skúmať nemusel, pretože všetky tri podmienky uvedené v odseku 12., musia byť pre úspešné uplatnenie práva, splnené súčasne. Súd preto žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. z titulu nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho vo vykonaní úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 3Er/353/2011, zamietol.

16. Z dôvodu, že súd zamietol návrh žalobcu na náhradu škody z titulu nespraveného úradného postupu, zamietol aj návrh žalobcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 465,49 EUR, pretože tá sa podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza v peniazoch len v prípade, ak nie je dostatočným zadosťučinením iba samostatné konštatovanie porušenia práva a ak ju nie je možné napraviť inak. V danom prípade ale žiadne porušenia práva exekučným konaní vedeným na Okresnom súde Bratislava I sp.zn. 3Er/353/2011 preukázané nebolo a žalobca v konaní vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku ním uvádzaného nesprávneho úradného postupu nepreukázal. Na preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy súdu nepredložil žiaden dôkaz a vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, pokušenie jeho práv, žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval. 17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 podľa pomeru úspech vo veci a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods.1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.