Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_6Co-153-2016.pdf
PDF · 94.51 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/153/2016
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného spoločnosťou: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanému: W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. K. XXXX/X, XXX XX X. N., o zaplatenie 7.813,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/223/2015-55 zo dňa 23. marca 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/223/2015-55 zo dňa 23. marca 2016 vo výroku II., ktorým súd vo zvyšnej časti návrh zamietol a vo výroku III. o trovách konania zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Vo zvyšnej časti ( t.j. vo výroku I.) zostáva rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 6C/223/2015-55 zo dňa 23. marca 2016 nedotknutý.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému (označenému ako odporca) podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch povinnosť zaplatiť žalobcovi (označenému ako navrhovateľ) sumu 3.819,90 Eur s 8,25% úrokom z omeškania ročne od 24.04.2014 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach splatných vždy do 20. dňa mesiaca so splatnosťou prvej splátky v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že výška desiatich splátok je 200,- Eur a výška jedenástej a po nej nasledujúcich splátok je 120,- Eur. Omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok I.). Vo zvyšnej časti návrh zamietol (výrok II.). Zároveň uložil žalovanému podľa § 142 ods. 2 O.s.p. povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 39,64 Eur a ďalšie trovy konania vo výške 13,31 Eur, zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi stranami došlo dňa 16.01.2013 k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 5.000,00 Eur, ktoré však neboli riadne splácané. Okresný súd poukázal na obsah ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva právo veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky po uplynutí troch mesiacov od omeškania a po predchádzajúcom upozornení na uplatnenie tohto práva (15 dní vopred). Žalobca uplatnil svoje právo dňa 16.03.2014, stalo sa tak po uplynutí troch mesiacov od omeškania, ku ktorému došlo v období od 16.11.2013 do 15.12.2013, v ktorom období žalovaný zaplatil len sumu 26,20 Eur a od 16.12.2013 do 15.01.2014 už nie je evidovaná žiadna úhrada. Zosplatnenie úveru však nemohlo nastať dňa 15.03.2014, pretože nebola dodržaná pätnásťdňová lehota na upozornenie na uplatnenie práva zosplatniť úver. Z vykonaného dokazovania pritom nevyplýva, že by žalobca žalovaného upozornil na využitie práva zosplatniť úver skôr a inak ako listom zo dňa 16.03.2014. Na základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že účinnosť
zosplatnenia úveru mohla nastať najskôr po uplynutí 15 dní od doručenia listu z 15.03.2014 žalovanému. Žalobcovi bola zásielka s oznámením o zosplatnení vrátená ako nedoručená dňa 08.04.2014; za deň jej doručenia treba v zmysle článku III. odsek 3.2 bod 3.2.4 a 3.2.5 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu považovať 08.04.2014. Odvtedy žalovanému začala plynúť pätnásťdňová lehota uvedená v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorá uplynula dňa 23.04.2014. Žalovaný je tak od 24.04.2014 nepochybne v omeškaní s vrátením zosplatnenej a nevrátenej časti úveru. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že dotknutá spotrebiteľská zmluva neobsahovala náležitosti formulované v § 9 ods. 2 písm. j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo malo za následok aplikáciu § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. (úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov) a preto návrh vo zvyšnej časti zamietol.
3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia v zamietajúcej časti a vrátenia veci na ďalšie konanie. 4. Namietal nesprávne zistenie skutkového stavu, keďže v konaní predložil listinný dôkaz - Poslednú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky, ktorá bola spolu s dokladom o doručovaní predložená súdu so žalobným návrhom. Uvedenou poslednou výzvou si žalobca splnil svoju informačnú povinnosť a upozornil dlžníka na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého dlhu. Žalobca nemal vedomosť, z akého dôvodu sa prvoinštančný súd nezaoberal predloženým listinným dôkazom. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru postupoval správne. Nesprávnosť postupu okresného súdu videl aj v nenáležitej aplikácii zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré však na danú vec nedopadá. Upriamil pozornosť na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Predchádzajúca úprava zákona č. 258/2001 Z. z. vylučovala z jeho pôsobnosti aj úvery, ktoré boli poskytnuté na účely stavebných úprav a údržby nehnuteľností. Na podporu svojho názoru odvolateľ poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/63/2012 zo dňa 08.11.2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/134/2012 zo dňa 19.02.2013.
5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým súd vo zvyšnej časti návrh zamietol a v závislom výroku III. o trovách konania a vec vrátil na ďalšie konanie. V nenapadnutom výroku I. ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
7. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 01.07.2016), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
9. Právo na spravodlivý proces je v Ústave Slovenskej republiky garantované v jej siedmom oddiele druhej hlave (čl. 46 až čl. 50) a je primárnym ústavným východiskom pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie jeho ochrany, a tým aj ústavnoprávnym východiskom zákonných úprav jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu. Priestor pre ňu vytvára čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Aplikačným ústavnoprávnym limitom je čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (napr. I. ÚS 56/01, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03). Základné právo na súdnu ochranu garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitú kvalitu súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom, t. j. právo na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 233/04, IV. ÚS 95/07). Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôrazňuje, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník
konania (procesná strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno automaticky považovať za porušenie základného práva. Podľa judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 345/09) základné právo na súdnu ochranu je základným právom na spravodlivý proces, ktoré tvorí jeden z významných princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy). Právo na spravodlivý proces je subjektívne verejné právo každého účastníka právom upraveného konania voči štátu (jeho orgánom), ktorého podstata spočíva v tom, že štát je povinný zabezpečiť každému právo na spravodlivý výsledok konania. 10. Obsah základného práva na spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný a ako to potvrdzuje aj judikatúra ústavného súdu, patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv a princípov, ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na nezávislý a nestranný súd), alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu a ďalšie). Ako už bolo uvedené, základné právo na spravodlivý proces je najvýznamnejším interpretačným hľadiskom pre všetky procesné poriadky ustanovené zákonom. Z toho vyplýva ústavná povinnosť každého všeobecného súdu vykladať a používať procesné normy, ktoré sú obsahom procesných poriadkov ustanovených zákonom v súlade s princípmi a s obsahom základného práva na spravodlivý proces. Okrem toho je táto interpretácia a aplikácia povinná rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne chápanie spravodlivosti tak, ako to je vyjadrené v čl. 1 ods. 1 ústavy.
11. Predmetom konania bolo v posudzovanej veci zaplatenie dlžnej sumy vyplývajúcej z právneho vzťahu sporových strán založeného Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.01.2013. Obsahom žaloby bolo vymedzenie skutkových tvrdení, na podklade ktorých požadoval žalobca ochranu jeho práv, a konečný žalobný petit. V závere žaloby označil žalobca jednotlivé prílohy - osvedčenie o registrácii pre dňa z pridanej hodnoty, plná moc advokáta, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 005517671R, obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery platné od 01.09.2011, všeobecné obchodné podmienky platné od 01.08.2012, doklad preukazujúci čerpanie úveru, posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky s dokladom o doručovaní, oznámenie o zosplatnení úveru s dokladom o doručovaní, oznámenie banky o zmene, vyčíslenie pohľadávky k 27.10.2015.
12. Z obsahu spisu je zrejmé, že „Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky s dokladom o doručovaní", ktorej absencia bola podstatným základom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie a tiež predmetom odvolacej argumentácie žalobcu, nie je súčasťou spisového materiálu.
13. Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p., aktuálne podľa § 150 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých sporovou stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. 14. Je predovšetkým na osobe tvrdiacej, že jej patrí právo, toto riadne uplatniť a predložiť potrebné dôkazy o jeho existencii. Skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník (teraz procesná strana) neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p., aktuálne ustanovenie § 366 CSP). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Okrem prípadov stanovených zákonom (§ 366 CSP), súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.
15. V zmysle formulovaného výkladu bolo v odvolacom konaní podstatným posúdenie, či tu v dôsledku nereagovania na označený, ale nepripojený dôkaz došlo k porušeniu princípov spravodlivého procesu.
16. Súd druhej inštancie vychádzal pri riešení naznačenej otázky z ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. ukladajúceho účastníkovi (sporovej strane) povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení. Túto
povinnosť si žalobca zjavne splnil, keď poukázal na spornú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky, hoci listinný dôkaz nebol súčasťou príloh žaloby. Tento nedostatok (§ 79 ods. 2 O.s.p.) mal okresný súd posúdiť len ako formálne pochybenie žalobcu a postupovať pri jeho náprave v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p. Žalobca si podľa názoru odvolacieho súdu splnil dôkaznú povinnosť označením konkrétneho dôkazu a pokiaľ tento nebol doručený v rámci jednotlivých príloh, išlo o neúplné podanie, s ktorým sa bolo možné vysporiadať príslušným procesným postupom. Na tomto mieste považoval krajský súd zároveň vysloviť názor, že za právne významný nemožno považovať dôvod, pre ktorý dotknutá príloha nebola pripojená k žalobe - či sa tak stalo v dôsledku chyby žalobcu alebo administratívy okresného súdu; napokon tento dôvod by ani nebolo možné v súčasnosti exaktne objasniť.
17. Postup okresného súdu znamenal porušenie princípu spravodlivého procesu, keďže žalobcovi nebolo umožnené realizovať jeho procesné práva. Označením dôkazu došlo k splneniu povinnosti žalobcu podľa vtedy platného § 120 ods. 1 O.s.p. a jeho obsahom sa mal súd prvej inštancie zaoberať. Pokiaľ daný dôkaz opomenul vykonať, porušil procesné práva sporovej strany, čo muselo viesť k zrušeniu napadnutého rozsudku a vráteniu veci na ďalšie konanie. Vysloveným právnym názorom krajský súd nijako neneguje povinnosť žalobcu uniesť dôkaznú povinnosť (čo bolo zvýraznené aj novou úpravou Civilného sporového poriadku); pochybenie v procesnom postupe malo svoj základ v neprihliadnutí na dôkaz, ktorý strana zreteľne označila.
18. Pokiaľ ide o argumentáciu odvolateľa k použitiu ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, táto nebola dôvodná. Žalobca mienil dosiahnuť nepoužitie daného predpisu, pričom na účely výkladu poukázal na predchádzajúcu úpravu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 1 ods. 3 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorého účelom je nadobudnutie alebo zachovanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti alebo výstavba nehnuteľnosti. Zákon č. 258/2001 Z. z. (ktorý nedopadá na prejednávanú vec) vylučoval zo svojej regulácie aj úvery na účely dodatočných alebo ďalších stavebných úprav dokončených stavieb a ich údržby (§ 1 ods. 2 písm. a/). Právny vzťah strán sporu sa spravoval zmluvou o úvere, ktorý bol účelovo viazaný na modernizáciu a rekonštrukciu nehnuteľnosti. Takéto účelové vymedzenie nie je dôvodom pre vylúčenie aplikácie zákona č. 129/2010 Z. z., hoci predchádzajúca úprava zákona č. 258/2001 Z. z. by odôvodňovala opačný záver.
19. V ďalšom konaní okresný súd primárne vyzve žalobcu na doplnenie žaloby predložením označeného listinného dôkazu označeného ako „Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky s dokladom o doručovaní", následne vytýči pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu, pričom opätovne posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou. Na pojednávaní vykoná dokazovanie (výsluchom strán i listinnými dôkazmi) predloženými obidvomi procesnými stranami v konaní a vysporiada sa aj s prípadnými ďalšími návrhmi procesných strán na doplnenie dokazovania. Po náležitom zistení skutkového stavu okresný súd opätovne rozhodne vo veci samej v predmetnej časti, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vysloveným vyššie. Po doplnenom dokazovaní sa okresný súd opätovne rozhodne nároku uplatnenom žalobou v predmetnej časti. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o náhrade trov konania.
20. V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)