Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/404/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu K. podnik mesta C., s.r.o., so sídlom C., B. nábrežie XX, IČO: 44 518 684, proti žalovaným 1/ J. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., W. X/X a 2/ P. Z., nar. X.X.XXXX, bytom C., W. X/X, o zaplatenie 926,58 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 17C 218/2014-49 z 30.4.2015 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí príslušenstva prisúdenej istiny v prevyšujúcej časti tak, že zaväzuje žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 926,58 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 13.8.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom spoločne a nerozdielne zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi 926,58 € s 5,50 % úrokom z omeškania ročne od 13.8.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 55,50 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti príslušenstva žalobu zamietol.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca ako správca bytu č. X na ulici W. X v C. domáhal od žalovaných zaplatenia bezdôvodného obohatenia, ktorého vznik odôvodnil tým, že žalovaná 1/ na základe zmluvy o nájme bytu z 3.12.1992, uzavretej na dobu neurčitú, sa stala nájomcom tohto bytu. Dňa 26.2.2009 jej bola doručená výpoveď z nájmu bytu z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Výpovedná lehota uplynula dňa 31.5.2009. Od 1.6.2009 užívajú žalovaní 1/ a 2/ predmetný byt bez platnej nájomnej zmluvy. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 39C/335/2009-107 bola žalovaná zaviazaná so všetkými, ktorí s ňou bývajú, predmetný byt vypratať. Žalovaná istina predstavuje nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie 1.1.2012 do 31.12.2012 vo výške 466,74 €. Vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním bolo žalovaným doručené dňa 11.7.2013. Správnosť vyúčtovania žiadnym spôsobom nenamietali. Nedoplatok za užívanie bytu za kalendárne mesiace 1-12/2012 je vo výške 459,84 €. Čas plnenia predmetného bezdôvodného obohatenia nebol medzi žalobcom a žalovanými dohodnutý, preto omeškanie žalovaných ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ( za užívanie bytu za jednotlivé kalendárne mesiace v sume 459,84 € a za poskytnutie plnení s užívaním predmetného bytu za obdobie roka 2012 v sume 466,74 €) vzniklo odo dňa 12.8.2013 (t.j. deň po uplynutí 30-dňovej lehoty od oznámenia vyúčtovania, položka nájomné je súčasťou vyúčtovania).

3. Po právnom posúdení podľa § 710, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 563, § 122 ods. 3, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.

v znení platnom od 1.2.2013 dospel k záveru, že žaloba je v časti istiny dôvodná, pretože žalovaní počas roku 2012 bez právneho dôvodu užívali predmetný byt, keď žalovanej 1/ právo nájmu k bytu zaniklo po platnej výpovedi z nájmu z dôvodu § 711 ods. 1 písm. d/ OZ. Vykonaným dokazovaním zistil, že za užívanie bytu nezaplatili za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 spolu v sume 466,74 € a za samotné užívanie bytu za toto obdobie sumu 459,88 €, teda byt bezodplatne užívali, čím sa bezdôvodne obohatili na úkor žalobcu, ktorý má nárok na peňažnú náhradu zodpovedajúcu majetkovému prospechu žalovaných získaného bezplatným užívaním bytu bez právneho dôvodu.

4. Súd konštatoval, že so zaplatením nedoplatku z vyúčtovania sa žalovaní dostali do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti. Splatnosť nastala uplynutím 30-dňovej lehoty po doručení vyúčtovania. Do dispozície žalovaných sa vyúčtovanie dostalo dňa 11.7.2013, teda koniec lehoty na plnenie pripadol na 10.8.2013, čo bola sobota, lehota preto uplynula dňom 12.8.2013. Nasledujúcim dňom sa žalovaní dostali do omeškania s plnením dlhu a žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania.

5. Sadzba hlavné refinančné operácie (základná úroková sadzba) Európskej centrálnej banky bola k 13.8.2013 0,50 %, výška úrokov z omeškania je teda po navýšení o 5 percentuálnych bodov 5,50 %, preto súd zaviazal žalovaných aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,50 % ročne z dlžnej sumy 926,58 € od 13.8.2013 do zaplatenia a v zvyšnej časti príslušenstva žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. účastníkovi a priznal žalobcovi, ktorý mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatnenie práva, t.j. 55,50 € za zaplatený súdny poplatok.

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti príslušenstva prisúdenej istiny zamietnutá a navrhol zmeniť rozsudok v tejto časti a priznať mu úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne. Uviedol, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie nestotožňuje z dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. (§ 205 ods. 2 písm. a/) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Poukázal na to, že súd mu prevyšujúcu časť úrokov nepriznal z dôvodu, že žalovaní sa do omeškania s plnením peňažného dlhu dostali až dňom nasledujúcim po dni márneho uplynutia lehoty na podanie reklamácie voči vyúčtovaniu nákladov za služby spojené s bývaním, preto súd vychádzal z § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého bola ku dňu 13.8.2013 úroková sadzba vo výške 5,5 % ročne. Odvolateľ mal za to, že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože vznik záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia v tomto prípade bolo potrebné priradiť ku skutočnosti, že byt nebol odovzdaný zo strany žalovaných po uplynutí doby nájmu, čím znemožnili prenajímateľovi jeho právo disponovať s bytom (R 27/1984, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 506/2002). Poukázal aj na iné rozhodnutia, ktoré ustálili, že bezdôvodné obohatenie vzniká aj tomu, kto bez platného titulu na úkor vlastníka dosiahol postavenie detentora. Akcentoval na to, že v prejednávanej veci ide o nárok z bezdôvodného obohatenia vo forme plnenia bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 , t.j. ide o užívanie bytu bez platnej nájomnej zmluvy či iného právneho titulu, ktorý by žalovaných oprávňoval byt užívať (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 104/2008). Prospech žalovaných je vyjadrený tým, že užívali vec bez toho, aby zaň platili úhrady spojené s užívaním bytu a teda ich doterajší majetok sa nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby si boli plnili svoje povinnosti. Takéto neoprávnené užívanie nie sú žalovaní schopní vrátiť in natura vzhľadom na povahu plnenia, ktoré získali, a preto sú povinní nahradiť bezdôvodné obohatenie ako protihodnotu v peňažnej forme. Dôvodil, že úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne si uplatnil vychádzajúc z ustanovenia § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého ak k vzniku záväzkového vzťahu došlo pred 1. februárom 2013, riadi sa výška úrokov z omeškania podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013. Vytýkal súdu prvej inštancie, že za rozhodujúce pre určenie výšky úrokov z omeškania považoval iba začiatok omeškania žalovaných, ale opomenul prechodné ustanovenie v nariadení vlády a nevysporiadal sa so skutočnosťou, kedy došlo k vzniku záväzkového vzťahu. Je nepochybné, že v súlade s judikatúrou a povahou bezdôvodného obohatenia, k vzniku záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovanými došlo pred 1. februárom 2013, čo vyplynulo aj so záverov súdu prvej inštancie (str. 3, 4 rozsudku), keď ustálil, že žalovaní v období počas roku 2012 bez právneho dôvodu užívali byt č. X na W. X v C.. S poukazom na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 60/2011 argumentoval v tejto súvislosti, že nedostatočne odôvodnené rozhodnutie je v rozpore s právom na súdnu ochranu.

8. Žalovaní boli v odvolacom konaní nečinní.

9. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 .

10. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa 22.9.2016 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

12. Žalobca nenapadol rozsudok v časti, v ktorej boli žalovaní zaviazaní k plneniu, preto rozsudok v tejto (odvolaním nenapadnutej) časti nadobudol právoplatnosť (§ § 380 ods. 1 , a preto nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

13. Odvolací súd po prejednaní sporu sa plne stotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, v ktorej súdu prvej inštancie vytýka, že rozsudok je v časti nepriznaných úrokov nesprávny čo do skutkových zistení i právneho posúdenia veci.

14. Podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, je výška úrokov z omeškania stanovená o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ale v prechodných ustanoveniach v § 10c k úprave účinnej od 1. februára 2013 je uvedené, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

15. Správne argumentuje žalobca, že v prejednávanej veci ide tento prípad, nakoľko bezdôvodné obohatenie žalovaných, resp. ich záväzok z neho, vznikol pred 1. februárom 2013.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, s poukázaním na citované zákonné ustanovenia, odvolací súd v súlade s ust. § 388 zmenil rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti týkajúcej sa výšky úrokov z omeškania zamietnutá tak, že žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 926,58 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 13.8.2013 do zaplatenia do zaplatenia.

17. Odvolací súd o trovách celého konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia odvolací súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.