Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_7C-172-2015.pdf
PDF · 91.87 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/172/2015
Rozhodnutie
XC/XXX/XXXX-XXX
XXXXXXXXXX
S.
V E. SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci navrhovateľky: L. Z.P., F.. XX.X.XXXX, Q. T. U. F. R. XXX, H. T. U. X, Q., proti odporcovi: H. Z., F.. X.X.XXXX, Q. T. M. XXX, W. Ú. E. H. Z.P., F.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Bytča, o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
rozhodol:
Súd u r č u j e , že H. Z.P., F.. X.X.XXXX je otcom maloletého H. Z., F.. XX.X.XXXX W. E. L.A. Z., F.. XX.X.XXXX. Súd maloletého H. Z. z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude dieťa ďalej zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec maloletého H. Z. je p o v i n n ý platiť na maloletého výživné vo výške 50,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 1.7.2015. Zameškané výživné za obdobie od 1.7.2015 do 30.9.2016 vo výške 748,33 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, s prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného uhradenia pod stratou výhody splátok. Súd styk otca s maloletým n e u p r a v u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
Súd p r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania proti odporcovi vo výške 100 %.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 1.4.2015, doplneným dňa 30.4.2015 domáhala určenia otcovstva odporcu voči maloletému H. Z., F.. XX.X.XXXX. Žiadala maloletého syna zveriť do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať k vyživovacej povinnosti vo výške 50,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodňovala tým, že s odporcom sa zoznámila v októbri roku 2013, začali spolu bývať a spolu žiť v podnájme R. S.. Po dvoch mesiacoch ich vzťahu zistila, že je s odporcom tehotná. Po štyroch mesiacoch došlo k ukončeniu ich vzťahu. Maloletý syn sa narodil XX.X.XXXX. Kontaktovala odporcu viackrát počas tehotenstva aj po narodení syna. Po narodení dieťaťa odporca odmietol ísť na matričný úrad a tým poprel otcovstvo k ich dieťaťu, avšak po narodení maloletého jej posielal mesačne 50,- Eur na syna.
2. Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
3. Kolízny opatrovník maloletého sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.
4. Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na svojom návrhu v celom rozsahu, uviedla, že je slobodná a nikdy nebola vydatá a otcom maloletého je odporca, s ktorým udržiavala v rozhodnom období intímny styk. Po narodení syna chcela, aby išli spolu na matriku, aby vyhlásil, že syn je jeho, ale odporca to odmietol. Jedenkrát prišiel za ňou keď išla do poradne, mal kúpenú aj výbavičku a dal jej 50,- Eur. Potom chodil zriedkavo a o maloletého sa nezaujíma.
5. Odporca na pojednávaní uviedol, že otcovstvo k maloletému neuznáva, nepoprel, že sa s navrhovateľkou intímne stýkali, intímny styk nebol chránený, avšak žiadal aby sa urobilo znalecké dokazovanie aspoň krvnými testami, nakoľko chodieval na nočné zmeny a bol párkrát svedkom toho, že u nich boli aj iní muži. Po narodení dieťaťa však navrhovateľke posielal po 50,- Eur a prestal posielať v júni 2015, pretože dostal výpoveď z práce.
6. Navrhovateľka popierala tvrdenia odporcu, že by sa mala stýkať s nejakými inými mužmi, nestýkala sa s nikým iným iba s ním. A ak myslel odporca na priateľov, ktorí boli z dediny, tak to sú len kamaráti nič iné tam nebolo.
7. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedla, že na základe prednesov účastníkov a na základe toho, že odporca neuznáva otcovstvo navrhla, aby súd vykonal testy DNA.
8. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením s listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä rodným listom maloletého H. Z., rozsudkom tunajšieho súdu XXP XXX/XXXX, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 30.4.2015, fotokópiou poštových podacích lístkov adresovaných navrhovateľke, mzdovým dekrétom odporcu, znaleckým posudkom č. 7/2016 vypracovaným W. E.. W. U. H.. W. C. X.X.XXXX zistil nasledovný skutkový stav:
9. E. H. Z. J. F. C. XX.X.XXXX. Otec maloletého v rodnom liste nie je uvedený. Matka maloletého - navrhovateľka je slobodná.
10. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie analýzou DNA, vykonaním ktorého ustanovil súdnu W. E.. W. U. H.., úlohou ktorej bolo na základe vyšetrenia vzorky krvi účastníkov E.. H. Z., navrhovateľky a odporcu vzhľadom na konštaláciu znakov u dieťaťa a jeho matky a ich porovnaním s alelami jednotlivých systémov v genóme odporcu zodpovedať na otázku či na základe známych údajov o početnosti jednotlivých vyšetrovaných znakov DNA v našej populácii možno stanoviť pravdepodobnosť otcovstva odporcu voči maloletému dieťaťu s uvedením hodnoty tejto pravdepodobnosti.
11. Ustanovená znalkyňa podala vo veci znalecký posudok č. X/XXXX W. C. X.X.XXXX, v ktorom bližšie popísala princíp použitej metódy, použitý postup, zrovnala výsledky analýzy do tabuliek. V odseku 2.
písm. b/ uviedla, že pravdepodobnosť otcovstva označeného muža po vylúčení dvoch nezhodných alel je W=99,999976856% a kombinovaný index otcovstva CPI=4320815. Z vypočítanej hodnoty CPI vyplýva, že je 4320815-krát pravdepodobnejšie, že označený muž je skutočným otcom dieťaťa v porovnaní, že ním je náhodne vybraný muž z populácie ( t.j. pravdepodobnosť 1:4320815, že sa nájde muž s rovnakým genetickým profilom ). V závere znaleckého posudku znalkyňa v odpovedi na položenú otázku uvádza, že z výsledkov analýzy 14 polymorfných úsekov vyplýva, že otcovstvo H. Z. voči maloletému H. Z., F.. XX.X.XXXX, možno považovať za praktický dokázané s pravdepodobnosťou 99,999976856% v prípade, že nie je pravdepodobné, že by otcom dieťaťa mohol byť blízky príbuzný označeného muža v otcovskej línii (otec, brat, strýko (otcov brat) a pod. ).
12. K vyššie uvedenému znaleckému posudku sa účastníci písomne nevyjadrili.
13. Odporca sa na pojednávanie dňa 28.9.2016 nedostavil. Doručenie predvolania na pojednávanie mal vykázané náhradným spôsobom, zásielka s termínom pojednávania sa súdu vrátila dňa 23.9.2016. Súd preto uvedeného dňa pojednával aj v jeho neprítomnosti.
14. Navrhovateľka na pojednávaní poukázala na to, že sa potvrdilo to čo uvádzala už od samého začiatku a pokiaľ znalkyňa v znaleckom posudku uvádzala, že by mohli prichádzať do úvahy nejaký rodinný príslušníci odporcu, s týmto nesúhlasila. Trvala na tom, aby bolo určené otcovstvo, aby maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti a aby súd zaviazal otca platiť výživné vo výške 50,- Eur mesačne. Poukázala na to, že odporca jej posielal sumu 50,- Eur mesačne do júna 2015 a od tohto dátumu už jej neposlal nič. Úpravu styku nežiadala upraviť nakoľko na tomto sa vie s odporcom dohodnúť.
15. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní navrhla, aby bolo určené otcovstvo, aby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke, aby bol otec zaviazaný platením výživného vo výške 50,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o úpravu styku mala za to, že rodičia sa o tejto úprave vedia dohodnúť.
16. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov, alebo rozhodnutím súdu.
17. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka, alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
18. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
19. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca s navrhovateľkou súložil v rozhodnej dobe pre splodenie dieťaťa a vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania, z ktorých bolo možné vyvodiť jednoznačne záver, že odporcovo otcovstvo voči mal. dieťaťu je prakticky dokázané, súd návrhu ako skutkovo a právne dôvodnému vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
20. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
21. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné, v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 77 os. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Súd rozhodol o zverení maloletého Petra do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho zároveň bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Vychádzal pritom z tej skutočnosti, že od narodenia dieťaťa starostlivosť o neho výlučne zabezpečuje matka, pričom v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a sú u nej všetky predpoklady, aby aj do budúcnosti výchovu maloletého dieťaťa riadne zabezpečovala.
28. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletému dieťaťu súd vychádzal z kritérií v zmysle citovaných ustanovení § 62 a 75 Zákona o rodine, to znamená, že súd prihliadol predovšetkým na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.
29. Navrhovateľka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,- Eur mesačne a rodinné prídavky na 3 deti po 23,- Eur. V súčasnosti žije so svojim terajším priateľom R. Q.Č., kde bývajú v podnájme v 3-izbovom byte a všetky platby spojené s užívaním tohto bytu zabezpečuje jej priateľ.
30. Odporca na pojednávaní dňa 5.10.2015 uviedol, že žije u rodičov v ich rodinnom dome a na náklady spojené s užívaním tohto domu prispieva rodičom mesačne okolo 100,- Eur na elektriku, na jedlo a podobne. Odo dňa 12.3.2015 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a bral dávky vo výške okolo 500,- Eur mesačne. Má ešte vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, ku ktorým mu bolo určené výživné spolu vo výške 230,- Eur rozsudkom č.k. XXP XXX/XXXX-XX W. C. X.X.XXXX. Od 12.10.2015 je zamestnaný v spoločnosti S. J..S..Z.., kde má základnú hodinovú mzdu 2,95 Eur a teda môže dosiahnuť zárobok okolo 500,- Eur, nakoľko ešte nemal výplatu.
31. Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. XXP XXX/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2014 súd zistil, že manželstvo Z. I. A. Z. uzatvorené dňa 26.8.2000 bolo rozvedené a zároveň bola schválená medzi rodičmi rodičovská dohoda, na základe ktorej maloleté deti C. Z., F.. X.X.XXXX I. L. Z., F.. XX.X.XXXX boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke a otec - odporca sa zaviazal prispievať na ich výživu v sume po 115,- Eur mesačne.
32. Z rozhodnutia sociálnej poisťovne č. XXXX/XXXX-W.-C. W. C. XX.X.XXXX súd zistil, že odporcovi bol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 40,4421 Eur od 12.3.2015 na obdobie 6 mesiacov.
33. Mzdovým dekrétom spoločnosti S. J..S..Z.. zo dňa 9.10.2015 v zmysle pracovnej zmluvy bola odporcovi priznaná s účinnosťou od 12.10.2015 pevná zložka mzdy základná hodinová mzda vo výške 2,95 Eur a pohyblivá zložka mzdy vo výške 30 % zo základnej mzdy s tým, že výšku pohyblivej zložky upravuje priamy nadriadený a schvaľujú konatelia spoločnosti.
34. Výška výživného bola určená s prihliadnutím na vek dieťaťa a jeho odôvodnené potreby. Súd vzal do úvahy, že matka sa o dieťa osobne od narodenia stará a výkonom tejto osobnej starostlivosti vyvažuje príspevok na výživu a zároveň prihliadal na schopnosti a možnosti otca, keď vychádzal z výšky jeho príjmu, pričom zobral do úvahy jeho nevyhnuté náklady spojené so zabezpečením jeho životnej úrovne spojené najmä s bývaním a stravovaním. Zobral aj do úvahy, že odporca má ešte dve vyživovacie
povinnosti v celkovej výške 230,- Eur. Výživné priznal od 1.7.2015 nakoľko od tohto obdobia odporca neplatil na výživnom žiadnu sumu. Stanovené výživné v rozsahu tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku zabezpečí aspoň bežné najzákladnejšie potreby maloletého. Zameškané výživné za obdobie od 1.7.2015 do 30.9.2016 vo výške 748,33 Eur súd povolil odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 20,- Eur mesačne až do úplného uhradenia pod stratou výhody splátok.
35. Súd styk odporcu s maloletým neupravil, nakoľko matka uviedla, že o tomto sa s odporcom vie dohodnúť a odporca ani úpravu styku nežiadal.
36. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 v spojení s § 56 CMP.
37. Odporca v konaní zavinil vznik trov konania štátu v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania a náklady znaleckého posudku boli uhradené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu a preto je s poukazom na ustanovenie § 54 CMP povinný ich nahradiť. Súd preto priznal štátu nárok na náhradu trov konania proti odporcovi vo výške 100 %.
Poučenie:
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov) ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých uvedených v § 370 CMP návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ). .
Okresný súd Žilina
dňa 28.9.2016
JUDr. Gabriela Dúbravková s u d k y ň a
Za správnosť: Radvaňová