Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/19/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou v trestnej veci proti obžalovanému F. N. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. septembra 2016 v Liptovskom Mikuláši, takto

rozhodol:

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý:

F. N. B. R. V. R. Y. R., nar. XX. X. XXXX X. Y. M., trvale bytom F. Č.. XXXX/X, V. V. - F., prechodne bytom P. Č.. X/XX, Š. O. D.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e v období od 17. 3. 2011 do 24. 3. 2011 po opakovaných telefonických žiadostiach pod zámienkou poskytnutia víkendového ubytovania v mesiaci júl 2011 na adrese P. Č.. X/XX, Š. O. D., postupne prevzal od poškodenej R. U., O.. XX. X. XXXX, trvale bytom Č. XXX/XX, G. B., dve platby na celkovú finančnú hotovosť vo výške 350,- Eur, ktoré mu zaslala prostredníctvom Slovenskej pošty ako zálohu na ubytovanie, pričom dohodnuté ubytovanie v stanovenom termíne a v určenom objekte neposkytol, finančnú hotovosť poškodenej nevrátil ani napriek viacerým výzvam a písomnej žiadosti, ktorú prevzal, čím uvedeným konaním spôsobil škodu R. U., O.. XX. X. XXXX, trvale bytom Č. Č.. XXX/XX, G. B., vo výške 350,- Eur, t e d a na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu, č í m s p á c h a l prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Za to sa o d s u d z u j e : Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej R. U., O.. XX. X. XXXX X. G. U., trvale bytom H.. Č. XXX/XX, G. B., spôsobenú škodu vo výške 270,- Eur.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 29. 1. 2013 na F. N. obžalobu pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na vyššie popísanom skutkovom základe. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný.

Obžalovaný vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní, keď poprel spáchanie žalovaného skutku. S poškodenou sa zoznámil cez internet cez Pokec a ponúkol jej ubytovanie na svojej chate. Pricestovala za ním do Tvrdošína, kde pre ňu prišiel autom a spolu odišli do obce Štefanov nad Oravou, kde jej ukazoval chatu. Malo sa jednať o ubytovanie pre 8 ľudí na 4 dni. Na dohodnutý termín však neprišla a začala mu písať a telefonovať, že je vo finančnej tiesni. Napriek tomu jej poskytol náhradný termín, na ktorý tiež neprišla. Pokiaľ poškodená uviedla, že s ňou nekomunikoval, bolo to preto, že v marci 2011 vycestoval z pracovných dôvodoch na 3 mesiace do Nórska, nepoužíval slovenský, ale miestny telefón a komunikoval len s rodinou. Poukázal na to, čo vyplynulo aj zo zápisnice o konfrontácii medzi ním a poškodenou, že sa boli na ubytovanie pozrieť spoločne, toto sa jej páčilo, dohodli si termín, ktorý potvrdila aj to, že jej poskytol aj náhradný termín. Poškodená peniaze, teda 350,- Eur uhradila v dvoch splátkach dobrovoľne a nikto ju k tomu nenútil. Dôvod, prečo mu posielala platbu na dvakrát uviesť nevedel. Ďalej vypovedal, že malo ísť o predĺžený víkend, asi 3 až 5 dní v mesiaci jún alebo júl, nepamätal si presne. Sumu za pobyt si dohodli osobne, jej telefónne číslo k dispozícii mal. Nepamätal si, či poškodenej volal, z akého dôvodu na ubytovanie neprišli. Kontaktoval ju až keď sa začalo toto konanie, tak jej dal náhradný termín. Následne vypovedal, že termín si nedohodli, na chate sa bola pozrieť niekedy vo februári alebo v marci 2011 a o pár dní alebo o týždeň mu zavolala a vybrala si konkrétny termín. Dohodnutá suma 350,- Eur bola celková suma za ubytovanie a všetky poskytnuté služby, vždy si dopredu pýta celú sumu. Poprel, že by to celé bolo jeho chybou, poškodená neprišla na dovolenku, ak by mu zavolala, že pošle náhradnú rodinu, to by bolo iné. Ďalej vypovedal, že na telefonické výzvy poškodenej reagoval asi SMS a na písané výzvy neodpovedal asi vôbec. K svojmu podnikaniu uviedol, že ubytovaciu knihu v roku 2011 asi mal, v tom čase ubytovacie poplatky obci zrejme neplatil, pretože len rozbiehal tieto svoje aktivity. Ak by sa mu to rozbehlo, neskôr by ubytovacie poplatky zaplatil. Oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb nemal, ani to neoznamoval úradom, ale nerobil to zadarmo. Dane z ubytovania v roku 2011 neplatil, v rokoch 2012 a 2013 ubytovanie neprenajímal, pretože bol zamestnaný ako taxikár, v roku 2014 s prenajímaním znovu začal, pretože ako taxikár skončil a v roku 2015 ich na obci zaplatil. Čo uviedol starostovi obce Štefanova ohľadne ubytovania na jeho chate si už nepamätal. Pokiaľ sa týka náhradného termínu, tento poškodenú oznámil telefonicky, písomne nemal dôvod to oznamovať a bolo to asi v máji, alebo v júni 2011 po návrate z Nórska, kde sa zdržiaval od marca 2011 do mája 2011. Peniaze, ktoré mu poslala poštovou poukážkou preberal on, neoznamoval jej, že bude v zahraničí. Peniaze na vycestovanie mu poskytol brat, ktorý tam pracoval. Cesta stála okolo 300,- až 400,- Eur, či to boli peniaze, ktoré mu poslala poškodená, uviesť nevedel, ďalej uviedol, že to určite neboli tie peniaze, pretože, aby vycestoval do Nórska predal svoj laminátový čln za 300,- Eur. Na čo použil prostriedky od poškodenej uviesť nevedel, možno z nich zaplatil bežné náklady na chod chaty. Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne a poškodenej R. U. a prečítaním listinných dôkazov. Poškodená R. U. vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní, uviedla, že s obžalovaným sa zoznámila na internete na stránke Pokec, kde jej povedal, že má k dispozícii chatu na ubytovanie na Orave, preto sa dohodli, že počas svojho voľna vycestuje a príde si chatu obzrieť, čo aj urobila niekedy v polovici mesiaca február 2011. Obžalovaný na ňu čakal v Tvrdošíne, priviezol ju na chatu. Keďže v tom čase jej bolo ťažko vyjadriť sa k možnostiam dovolenky a voľna jednotlivých členov rodiny, nedohodli si presný termín, avšak dovolenku plánovala na júl 2011. Niekedy v polovici mesiaca marec 2011 jej obžalovaný telefonoval, aby poslala nejakú zálohu, takže mu poslala 200,- Eur. Poukázala na to, že na chate jej ukazoval prednú obývačku, kde mal nejakú závadu, ktorú chcel odstrániť do jej príchodu v júli. Neskôr sa jej znovu ozval, že potrebuje ďalšie peniaze na dorábku izby, ale ona mu nechcela poslať viac ako

150,- Eur, keďže medzi nimi bola ústna dohoda a uvedená suma sa jej zdala dostatočná na predĺžený víkend pre približne 8 ľudí. Neskôr sa jej už neozval, telefón nedvíhal, potom ho mal vypnutý, volala mu veľakrát, zdvihol jej až v mesiaci jún 2011, s tým, že bol v zahraničí. Následne sa mu nevedela dovolať, ani v priebehu mesiaca júl, kedy chcela dovolenku uskutočniť. Počas obhliadky chaty jej povedal, že chatu uvoľní na jej požiadavku. Vo februári mu poslala doporučený list, v roku 2012 jej napadlo, že si zabezpečí telefónnu kartu s iným telefónnym číslom O2, ktoré jej zdvihol a reagoval prekvapene, že má iné číslo. Obžalovaný uviedol, že má finančné problémy, že jej peniaze vráti, ale žiadne peniaze jej neprišli. Hovoril, že syn má trestné stíhanie v Banskej Bystrici, kde mu treba nejaké peniaze, že to rieši a následne jej napadlo, že pôjde na políciu. Ďalej vypovedala, že nemala záujem ani dôvod veci riešiť takýmto spôsobom, ale s obžalovaným sa nedalo inak. Poukázala tiež na to, že v penzióne okrem nich dvoch nikto iný nebol. Sľub vrátenia peňazí a to, že jej mal poslať 60,- Eur jej oznámil SMS správou, táto sa jej po výmene telefónu nezachovala. Zotrvala na tom, že náhradný termín jej obžalovaný žiaden neoznámil, až v čase keď boli na konfrontácii na polícii. Až tam argumentoval tým, že jej peniaze nik nevráti, ak si zaplatí dovolenku a nepríde na ňu. Obžalovaný nemal ani snahu ponúknuť jej náhradný termín, taktiež poukázala na to, že do času, kým mu poslala peniaze s ňou komunikoval, potom už nie, termín ubytovanie mu nemohla nahlásiť, pretože jej telefón nedvíhal. Z fotokópie poštového poukazu podacie č. 1275 zo dňa 17. 3. 2011 vyplýva, že odosielateľom R. U., Č. XXX, G. B. bola na adresu adresáta F. N., P. X, Š. O. D., zaslaná suma vo výške 200,- Eur. Z fotokópie poštového poukazu podacie č. 35131 vyplýva, že odosielateľom R. U., bytom Č. XXX, G. B. bola adresátovi F. N., bytom P. X, Š. O. D., dňa 24. 3. 2011 zaslaná suma vo výške 150,- Eur. Žiadosťou o vrátenie dlžnej sumy zo dňa 6. 2. 2012 mal súd preukázané, že poškodená R. U. vyzvala obžalovaného F. N. na vrátenie sumy 350,- Eur do 15. 2. 2012. Výzva bola zaslaná doporučene, nakoľko sa táto poškodenej nevrátila späť ako neprevzatá, má sa za to, že obžalovaný túto výzvu prevzal. Z výpisu zo živnostenského registra ku dňu 25. 6. 2012 a 9. 9. 2012 mal súd preukázané, že podnikateľský subjekt s obchodným menom Svätopluk Chabada - Firma S.A.T., IČO: 11929871 a miestom podnikania Strážovská 5, Banská Bystrica ukončil svoju činnosť k 10. 6. 2010. Z výpisu zo živnostenského registra ku dňu 9. 9. 2012 vyplýva, že na adrese Štefanov nad Oravou 9/22 nie je registrovaný žiadny podnikateľský subjekt. Z výpisu z katastra nehnuteľností, výpis z LV č. XX pre okres Tvrdošín, obec Štefanov nad Oravou, katastrálne územie Y. Š., mal súd preukázané, že vlastníkmi rodinného domu parcelné číslo XX/X je U. N. a U. N., B. XXX, X.. Zo správy obce Štefanov nad Oravou zo dňa 21. 9. 2012 vyplýva, že F. N. je v obci prihlásený na prechodný pobyt na adrese ul. P. X, Š. O. D. v rodinnom dome, ktorého vlastníkom na základe LV č. XX je U. N. a U. N.. Z tejto nehnuteľnosti nie sú platené žiadne ubytovacie poplatky, v nehnuteľnosti majú trvalý pobyt 3 osoby, prechodný pobyt okrem obžalovaného aj ďalšie 2 osoby. Z nájomnej zmluvy zo dňa 10. 1. 2007 vyplýva, že táto bola uzavretá medzi prenajímateľmi U. N., U. N. a nájomcom F. N., pričom predmetom nájmu bol pozemok KN-C parcela č. 99/1, pozemok KN-C parcela č. 99/2 a rodinný dom súp. č. X, postavený na pozemku KN-C parcela č. 99/2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX (správne má byť uvedené číslo XX) k. ú. Y. Š., obec Š. O. D., vedený na Katastrálnom úrade, Správa katastra Tvrdošín, ktoré bezodplatne prenechávajú prenajímatelia nájomcovi do užívania na dobu neurčitú za účelom poskytovania ubytovania. Z generálnej plnej moci z 10. 1. 2007 vyplýva, že U. N. a U. N. ako bezpodieloví spoluvlastníci vyššie uvedených nehnuteľností udelili generálnu plnú moc svojmu synovi F. N. na jednanie a uzatváranie zmlúv o dodávke s dodávateľmi elektrickej energie, plynu, vody a ostatných služieb súvisiacich s riadnym užívaním týchto nehnuteľností a taktiež s Obecným úradom Štefanov nad Oravou a správou katastra v Tvrdošíne. Z oznámenia Daňového úradu Banská Bystrica vyplýva, že daňový subjekt F. N. nebol ku 20. 11. 2012 nebol registrovaný na ich úrade ako prenajímateľ nehnuteľnosti s povinnosťou registrácie na daň z príjmov fyzickej osoby. Uvedený daňový subjekt ukončil podnikateľskú činnosť dňa 10. 6. 2010. Z potvrdenia ÚPSVaR Námestovo vyplýva, že obžalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 11. 6. do 22. 8. 2010, od 28. 12. 2010 do 19. 3. 2012 a od 4. 8. 2014 do 12. 4. 2015. Zo správy ÚPSVaR Námestovo, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie pomoci v hmotnej núdzi vyplýva, že obžalovaný F. N., naposledy poberal pomoc v hmotnej núdzi od 1. 11. 2011 do 28. 2. 2012 a od 1. 11. 2014 do 30. 4. 2015. Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovni bolo zistené, že obžalovaný v čase skutku nebol zamestnaný. Pred skutkom bol naposledy zamestnaný od 2. 11. do 17. 12. 2010 a následne ako zamestnanec dohodár od 17. 8. 2011 do 31. 12. 2011. Počas konfrontácie medzi obvineným a poškodenou zo dňa 8. 10. 2012 obaja zotrvali na svojich tvrdeniach. Poškodená sa s obžalovaným zoznámila na internete, uviedol jej, že je majiteľom penziónu, začiatkom februára 2011 sa prišla do tohto objektu pozrieť, s tým, že mala záujem ubytovať sa v letných

mesiacoch roku 2011. Počas ich rozhovoru nepadol záväzný termín, len približne júl 2011 na víkend s jej rodinou. Obžalovaný ju v marci žiadal o zloženie zálohy na ubytovanie, aby mala určité miesto ubytovania. Dohodli sa, že sa mu ozve, kedy chce prísť. Celkovo mu zaslala 350,- Eur poštou, termín mu oznámiť nemohla, pretože jej nebral mobil, iným spôsobom sa nemala ako s ním nakontaktovať. Obžalovaný potvrdil priebeh stretnutia s tým, že sa nerozprávali o víkende, ale o týždni ubytovania pre 4 ľudí a dohodli sa, že mu telefonicky alebo SMS správou podá informáciu o presnom termíne, kedy by nastúpila na pobyt. Žiadnu správu od nej nedostal, telefonický kontakt na neho mala, telefón mal v poriadku a tento bol funkčný. Vždy, keď mu predtým poškodená telefonovala, hovor prevzal. Potvrdil, že od poškodenej prevzal 350,- Eur v dvoch čiastkach, a to 17. 3. 2011 a 24. 3. 2011, o čom disponuje aj dokladmi. Trval na tom, že mu termín neoznámila. Obžalovaný poukázal na to, že stále dvíha hovory, telefónne číslo si nemenil, od poškodenej prevzal hovory z telefónneho čísla XXXXXXXXXX potom z XXXXXXXXXX. Ako dôvod neposkytnutia ubytovania uviedol, že poškodená si termín nenahlásila, kedy sa chcela ubytovať a peniaze jej nevrátil preto, lebo sa ubytovať prísť mala, pričom možnosť ubytovania v tomto objekte stále je. Poškodená uviedla, že s obžalovaným sa pokúšala spojiť telefonicky, čo sa jej podarilo až v roku 2012, keď si zmenila telefónne číslo. Tiež mu zaslala doporučený list. Obžalovaný argumentoval, že dôvod prečo sa mu nemohla dovolať bol, že v skutočnosti bol v marci a apríli roku 2012 v Nórsku. Pripustil, že poškodenej v slabej chvíli prisľúbil vrátenie peňazí, čo si potom rozmyslel, pretože si uvedomil, že chybu neurobil on a nemá jej prečo peniaze vracať. Peniaze, ktoré dostal pravdepodobne použil na úhradu energií v penzióne. Obžalovaný potvrdil, že v mesiaci jún 2011 reálne prenajímal túto nehnuteľnosť, aj v letných mesiacoch podľa konkrétneho záujmu, a ubytovanie poškodenej neposkytol len preto, že mu neoznámila presný termín. Trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Objektom trestného činu je cudzí majetok, bez ohľadu na druh a formu vlastníctva. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v uvedení do omylu, ktorým je konanie páchateľa predstierajúceho okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie. Z hľadiska subjektívnej stránky postačí zavinenie z nedbanlivosti. Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona, škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Vykonaným dokazovaním a zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, mal súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu a dospel k záveru, že skutok popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný F. N., ktorý svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania. Hoci obžalovaný v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní popieral spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, z vykonaného dokazovania mal súd spoľahlivo preukázané, že obžalovaný F.Z. N. sa dopustil skutku tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku. Pri uznaní viny súd vychádzal najmä z výpovede poškodenej R. U., ktorá sa stretla s obžalovaným za účelom obhliadnutia si miesta svojej letnej dovolenky v letných mesiacoch roku 2011 a jednoznačne a presvedčivo popísala skutkové okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu. Jej výpoveď súd vyhodnotil ako jasnú, logickú, presvedčivú a dôveryhodnú, v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi, preto nemal dôvod jej neveriť. Napokon sama poškodená uviedla, že sa snažila vec riešiť inak a podanie trestného oznámenia považovala za krajné riešenie. Vo výpovedi poškodenej neboli žiadne rozpory, v celom priebehu dokazovania vypovedala rovnako. Naproti tomu vo výpovediach obžalovaného bolo rozporov viacero

- najprv tvrdil, že si termín ubytovania nedohodli, až následne si ho mali dohodnúť telefonicky alebo SMS správou, čo sa zo strany poškodenej neuskutočnilo, v inej výpovedi tvrdil, že poškodená na dohodnutý termín ubytovania vôbec neprišla, tiež argumentoval, že telefón mal funkčný a bola to poškodená, ktorá neoznámila termín dovolenky, neskôr tvrdil, že sa mu nemohla dovolať pre jeho pobyt v zahraničí, jeho tvrdenia o poskytnutí náhradného termínu ubytovania poškodenej už pred začatím trestného stíhania sa tiež ukázali ako nepravdivé. Výpoveď poškodenej nebola jediným dôkazom, ktorý by usvedčoval obžalovaného. Zaplatenie sumy 350,- Eur v dvoch splátkach po 150,- Eur a 200,- Eur a ich prevzatie obžalovaným mal súd preukázané poštovými poukážkami, ktoré predložili aj poškodená aj obžalovaný. Obžalovaný v zásade nepopieral skutkový stav tak, ako ho popísala poškodená, namietal však akýkoľvek úmysel neposkytnúť poškodenej dohodnuté ubytovanie v rodinnom

dome, resp. penzióne, ktorý mal k dispozícii. Taktiež popieral, že by sa vedome vyhýbal komunikácii s poškodenou v štádiu po zaplatení ním požadovanej sumy. Obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú, pretože je v rozpore s inými vykonanými dôkazmi, ktoré ho zo spáchania skutku usvedčujú. Z výpisu zo živnostenského registra, oznámenia obce a správy daňového úradu mal súd preukázané, že obžalovaný v čase, keď sa s poškodenou dohodol na poskytnutí ubytovania, oprávnenie na poskytovanie ubytovacích služieb nemal a nedisponoval ním ani v čase, kedy údajne mal službu poskytnúť a ani dodatočne, pretože živnostenskú činnosť ukončil ku dňu 15. 6. 2010, poplatky z ubytovania obci nikdy nezaplatil (až v roku 2015, čo sám uviedol) a ani daňovú povinnosť z takejto činnosti neplnil, pretože nebol registrovaný ako prenajímateľ nehnuteľnosti. Na tejto skutočnosti nič nemení ani nájomná zmluva, ktorú obžalovaný predložil s tým, že písomné povolenie objekt ďalej prenajímať mal od vlastníkov nehnuteľnosti, t. j. od svojich rodičov. Obec naviac potvrdila, že v uvedenom objekte sa reálne prechodne zdržiavajú tri osoby, ďalšie tri osoby v ňom majú hlásený trvalý pobyt. Poškodená sa opakovane a dlhodobo snažila s ním skontaktovať telefonicky, za účelom dohodnutia termínu svojej dovolenky, čo sa jej nepodarilo, pretože bol v zahraničí a telefón nepoužíval, inokedy jej telefón nedvíhal. Po uplynutí letného obdobia ho kontaktovala z iného telefónneho čísla, peniaze sľuboval vrátiť a následne sa bavili už len o vrátení peňazí, ktoré mu na tento účel poslala. Na jej telefonické, či písomné výzvy obžalovaný nereagoval, až pod tlakom trestného konania počas vykonávania konfrontácie ponúkol náhradný termín a je logické, že o takúto formu náhrady poškodená už nemala záujem. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil, že obžalovaný F. N. už v čase uzatvárania ústnej dohody s poškodenou o ubytovaní v objekte rodinného domu v obci Š. O. D. O. H.. P. Č.. XX/X, ktorý jej za týmto účelom ukazoval, vedel, že ubytovanie na jej požiadanie neposkytne, napriek tomu zálohu zaplatenú na tento účel vo výške 350,- Eur od poškodenej prijal, túto použil na iný účel, čím ju viedol do omylu, peniaze jej napriek telefonickým a písomným výzvam nevrátil a spôsobil jej škodu vo výške 350,- Eur, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu v zmysle § 221 ods. 1 Trestného zákona.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že v rokoch 2011 až 2015 bol 7-krát postihnutý v priestupkovom konaní za priestupky pre porušenie pravidiel cestnej premávky a proti verejnému poriadku uložením blokových pokút. V registri trestov má obžalovaný dva záznamy, pričom v oboch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Zo správy o povesti z miesta prechodného pobytu vyplýva, že býva v rodinnom dome svojho otca, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, jeho majetkové pomery nie sú obci známe, voči obci nemá žiadne finančné záväzky a komisia na ochranu verejného poriadku neriešila priestupky, kde by bol priestupcom. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom nebola zistená žiadna poľahčujúca ani priťažujúca okolnosť. Za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, teda v prvej polovici trestnej sadzby, pretože je presvedčený, že takto uložený trest je primeraný a spravodlivý a dostatočne splní svoj účel najmä, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a účel individuálnej, ako aj generálnej prevencie dostatočne splní podmienečný trest odňatia slobody. Keďže výkon trestu odňatia slobody bol podmienečne odložený, súd zároveň určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov, ktorá svojou dĺžkou je primeraná a postačujúca na to, aby v priebehu jej plynutia obžalovaný preukázal, že účel uloženého trestu je u neho možné dosiahnuť aj bez jeho výkonu a je schopný v tomto čase viesť riadny život.

V súvislosti s konaním obžalovaného vznikol poškodenej R. U. nárok na náhradu škody v podobe peňažnej ujmy, ktorú si uplatnila vo výške 350,- Eur. Poškodená obžalovanému na základe ústnej dohody a jeho požiadaviek zaslala poštovými poukazmi dňa 17. 3. 2011 sumu 200,- Eur a dňa 24. 3. 2011

sumu 150,- Eur. Súd mal preukázané, že obžalovaný zaplatil poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 16. 3. 2016 sumu vo výške 20,- Eur a z výpovede poškodenej vyplynulo, že jej v apríli 2016 poslal 20,- Eur a v máji 2016 poslal 40,- Eur. Keďže škoda bola uplatnená riadne a včas, táto poškodenej vznikla v súvislosti so spáchaním trestného činu obžalovaným, rozsah tohto nároku bol dostatočne preukázaný poštovými poukážkami a výpoveďou poškodenej, v priebehu trestného konania obžalovaný čiastočne zaplatil poškodenej spolu 80,- Eur, teda zostatok nároku na náhradu škody predstavoval ku dňu rozhodovania súdu 270,- Eur, preto súd rozhodol o uložení povinnosti obžalovanému nahradiť poškodenej spôsobenú škodu v zostávajúcej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 28. septembra 2016

Mgr. Silvia Lesňáková

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia Jana Lehotská