Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1086/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: AB X B.V., so sídlom P., B. XXX, S. kráľovstvo, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: C. K., bytom F. nad M., Y. XXX/ XX, o zaplatenie 804,73 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. apríla 2015, č.k. 18C/134/2015-35, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie sumy 804,73 eur s prísl. zamietol, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 646,61 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie zdôvodnil ust. § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1,3,5 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že žaloba podaná žalobcom nie je dôvodná. Súd po preskúmaní zmluvy konštatoval, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže obsah zmluvy nemohol spotrebiteľ podstatným spôsobom ovplyvniť, nakoľko zmluva bola už vopred pripravená, predtlačená. Dodávateľom v danom prípade bol žalobca, ktorý pri uzatváraní zmlúv vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a spotrebiteľom je žalovaná, ktorá pri uzatváraní zmlúv nevykonávala žiadnu obchodnú alebo inú činnosť. Ďalej súd uviedol, že novelizáciou zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, uskutočnenou zákonom č. 102/2014 Z.z., účinným od 01.05.2014, súd pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada na premlčanie ex offo. Po preskúmaní predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru že nárok bol uplatnený včas a premlčaný nie je. Ďalej súd skúmal, či predmetná zmluva obsahuje zákonné náležitosti. Zmluva neobsahuje termíny splatnosti jednotlivých splátok, pri ktorých je uvedený iba spôsob určenia jednotlivých termínov, konečnú splatnosť úveru, kde žalobca uvádza len počet mesiacov a neurčité uvedenie RPMN. Pokiaľ zmluva uvedené presné údaje neobsahuje, nemožno mať za to, že tieto nedostatky možno nahradiť apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu týchto údajov matematickými operáciami z iných v zmluve dostupných údajov. RPMN žalobca v zmluve uviedol od 42,2% do 44,4%, pričom takýto údaj súd považoval za nevyhovujúci ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu je v zmysle ust. § 11 ods. 1 citovaného zákona bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poskytol žalovanej úver v sume 1 300 eur. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaná uhradila právnemu predchodcovi žalobcu celkovo sumu 1 946,61 eur. Keďže žalovaná už uhradila žalobcovi viac ako jej bolo poskytnuté a ako bola povinná vrátiť, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Ďalej súd

uviedol, že žalovaná si vzájomnou žalobou uplatnila nárok na zaplatenie sumy 646,61 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd konštatoval, že žalobca sa bezdôvodne obohatil na úkor žalovanej tým, že od tejto požadoval zaplatenie úroku poplatkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom úver poskytnutý na základe zmluvy súd vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov. Žalobca teda úroky a poplatky požadoval od žalovanej bez právneho dôvodu. Žalovaná vrátila celkovo sumu 1 946,61 eur, čo znamená, že poskytnutý úver preplatila o 646, 61 eur. Táto suma potom predstavuje bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ktoré je žalobca povinný žalovanej podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka vydať. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a hoci žalovaná bola v konaní plne úspešná, súd jej náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnila.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že napáda rozsudok vo výrokoch, ktorými mu bola spôsobená materiálna ujma, teda vo výroku o zamietnutí žaloby, ako aj vo výroku, ktorým súd vyhovel protižalobe žalovanej a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 646,61 eur. Je toho názoru, že žalovanej pri podaní protižaloby, ktorou sa domáha určenia neplatnosti predmetnej zmluvy, chýba naliehavý právny záujem v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. Naviac protižalobu žalovanej považuje za premlčanú, a to s poukazom na ust. § 103 a § 107 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, príp. žiadal jeho žalobe vyhovieť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 a dospel k záveru , že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny.

5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, v potrebnej miere vykonal dokazovanie a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolacím súdom boli preskúmané všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní uplatnené a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle ust. § 387 ods. 2 odkazuje.

6. Súd prvej inštancie v danej veci správne konštatoval, že úverová zmluva uzavretá dňa 02.09.2010 právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú správne aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Za situácie, že v predmetnej zmluve neboli riadne uvedené termíny splatnosti jednotlivých splátok, konečná splatnosť úveru a nebola riadne uvedená hodnota RPMN, súd prvej inštancie v zmysle ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch správne považoval úver poskytnutý žalovanej právnym predchodcom žalobcu za bezúročný a bez poplatkov. Ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 1 300 eur, pričom žalovaná právnemu predchodcovi žalobcu uhradila celkovo sumu 1 946,61 eur, teda o 646,61 eur viac ako jej bolo pôvodne poskytnuté. Súd prvej inštancie za danej situácie správne žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Za daného vyššie uvedeného zistenia skutkového stavu rovnako správne súd prvej inštancie v súlade s ust. § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka nárok žalovanej, uplatnený protižalobou, posúdil ako bezdôvodné obohatenie a podľa § 456 Občianskeho zákonníka žalobcu zaviazal na jeho vydanie.

8. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, ktoré je čiastočne zmätočné a uvádza v ňom skutočnosti, ktoré nie sú v rozsudku súdu prvej inštancie ani uvedené. Napríklad namieta naliehavý právny záujem na protižalobe žalovanej, predmetom ktorej má byť neplatnosť zmluvy, žiada, aby vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia neboli priznané, pričom v predmetnom konaní na strane žalovanej žiadny vedľajší účastník ani nekonal.

9. Pokiaľ ide o zamietajúcu časť rozsudku, žalobca v odvolaní neuvádza k uplatneným odvolacím dôvodom ohľadne tejto časti rozsudku žiadne skutočnosti ( dôvody jeho odvolania smerujú

predovšetkým k vyhoveniu protižaloby žalovanej), a preto žiadne odvolacie dôvody v tejto časti nie sú dané.

10. Za nedôvodnú odvolací súd považuje námietku žalobcu, že na uplatnení protižaloby nemá žalovaná naliehavý právny záujem. Zrejme ušlo pozornosti žalobcu, že žalovaná sa protižalobou nedomáha určenia neplatnosti predmetnej zmluvy v zmysle pôvodného ust. § 80 písm. c) O.s.p. ( teraz ust. § 137 písm. c) , ale vydania bezdôvodného obohatenia ( zaplatenia konkrétnej sumy), teda plnenia z tejto zmluvy.

11. Pokiaľ žalobca v odvolaní vzniesol námietku premlčania uplatnenej protižaloby žalovanou, odvolací súd uvádza, že námietka premlčania je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle ust. § 101 ods. 1 pôvodného O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie , najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, teda je možné ju uplatniť aj v priebehu odvolacieho konania. Zo žiadneho ustanovenia hmotného alebo procesného práva totiž nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom vyplýva, že táto môže byť uplatnená v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania, vyjadrená v ust. § 120 ods. 4 a § 205a pôvodného O.s.p., s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov. Vznesenie námietky premlčania je teda v odvolacom konaní v zásade možné; je však obmedzené tým, že pri posudzovaní jej dôvodnosti už nemožno v odvolacom konaní prihliadať na nové skutočnosti a nové dôkazy, a preto účastník konania, ktorý vznesie námietku premlčania až v odvolacom konaní, sa vystavuje riziku dôkaznej núdze v tom, že jej dôvodnosť už nebude môcť preukazovať inými skutočnosťami alebo dôkazmi, než ktoré boli uplatnené a vykonané do vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené ( § 120 ods. 4 O.s.p., teraz § 182 . V danej veci doteraz zistený skutkový stav súdom prvej inštancie však nedáva podklad pre rozhodnutie odvolacieho súdu o vznesenej námietke premlčania žalobcom, ktorý pred súdom prvej inštancie k tejto námietke neuviedol žiadne skutočnosti a neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy, preto na žalobcom vznesenú námietku premlčania odvolací súd nemohol prihliadať.

12. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

14. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .