Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40Ek-2614-2023.pdf
PDF · 78.42 KB
Case nature
Subarea
40Ek/2614/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v exekučnej veci oprávneného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce, so sídlom A. XXXX/X, XXX XX B., ČO: 30 794 536 proti povinnému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX A., o vymoženie 2.017,29 eur, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/2614/2023 zo dňa 18.12.2023, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/2614/2023 zo dňa 18.12.2023 vydané vyšším súdnym úradníkom v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.11.2023 domáhal od povinného vymoženia sumy 2.017,29 eur na základe exekučného titulu – rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce č. M13/RPVHN/SOC/2013/27734-031 zo dňa 10.03.2013, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 14.06.2013.
2. Uznesením sp. zn. 40Ek/2614/2023 zo dňa 18.12.2023 súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol. Predmetné uznesenie súd odôvodnil tým, že v ust. § 71 od. 3 Správneho poriadku je stanovená 3 ročná prekluzívna lehota, v rámci ktorej je možné nariadiť výkon rozhodnutia a ktorá sa končí uplynutím dňa, ktorý sa označením zhoduje s dňom vykonateľnosti exekučného titulu. Ak taký deň v mesiaci nie je, je posledným dňom na nariadenie výkonu rozhodnutia posledný deň v mesiaci. Ak koniec lehoty na nariadenie výkonu rozhodnutia pripadne na sobotu, alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom na nariadenie výkonu rozhodnutia najbližší budúci pracovný deň. Súd skúmal predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, kde zistil, že exekučným titulom v predmetnej veci je podľa § 45 ods. 2 písm. f Exekučného poriadku vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a to rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce č. M13/RPVHN/SOC/2013/27734-031 zo dňa 10.é3.2013, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 14.06.2013. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. v spojení s ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku je možné nariadiť výkon rozhodnutia do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (tzv. paričnej lehoty). Súd uviedol, že v ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku je stanovená 3 ročná prekluzívna lehota na nariadenie výkonu správneho rozhodnutia, pričom súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti. Preklúzia spôsobuje zánik práva vymáhať uloženú povinnosť a zároveň zánik povinnosti plniť uloženú povinnosť (na rozdiel od premlčania, ktoré spôsobuje tzv. oslabenie pohľadávky, ale nie aj zánik). V danom prípade mohol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie v lehote do 14.06.2016, teda nariadiť nútený výkon rozhodnutia. Oprávnený však podal návrh na vykonanie exekúcie až dňa 21.11.2023, teda po lehote, čím došlo k preklúzii práva na nútený výkon exekučného titulu. Súd ďalej dodal, že je potrebné pod „nariadením výkonu rozhodnutia“ v prípade núteného výkonu správneho rozhodnutia v exekúcii podľa Exekučného poriadku rozumieť začatie exekučného konania (t.j. podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku doručenie návrhu na vykonanie exekúcie súdu). Preto pokiaľ oprávnený v lehote troch rokov od uplynutia lehoty určenej v rozhodnutí vydanom podľa Správneho poriadku podá návrh na vykonanie exekúcie súdu, zachováva si toto rozhodnutie spôsobilosť byť exekučným titulom.
Súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. KS NR/25CoE/275/2015 zo dňa 18.05.2016 podľa ktorého takýto výklad zodpovedá aj právnej zásade „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“) „Ak má oprávnený niesť zodpovednosť za neustráženie si svojho práva, potom musí byť ustráženie tohto práva závislé od jeho vôľe po celú dobu danú mu zákonom k dispozícii. Iba oprávnený môže svojim konaním predísť účinkom uplynutia prekluzívnej lehoty, po ktorej exekučný titul stráca materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia“.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že oprávnený vydal rozhodnutie o povinnosti vrátiť dávku a príspevky vyplatené neprávom podľa vtedy platného zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení a nie ako je uvedené v napadnutom uznesení. Oprávnený ako správny orgán príslušný podľa § 5 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov koná a rozhoduje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ale aj podľa zákona č. 599/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V uvedenom zákone konkrétne v ust. § 29 ods. 7 a 8 je uvedené, že lehoty na vrátenie dávky a príspevkov vyplatených neprávom alebo v nesprávnej výške možno vykonať do 10 rokov a neplynú počas doby vykonávania zrážok z dávky a príspevkov podľa § 29 ods. 6 cit. zákona. Dlžníkovi sa na úhradu jeho dlhu vykonávali zrážky z dávok a príspevkov v období od 14.7.2013 do 22.02.2016 vrátane v mesačných zrážkach. Trojročná prekluzívna lehota v zmysle správneho poriadku sa v prípadoch vrátenia dávok v hmotnej núdzi neaplikuje, vzhľadom na skutočnosť, že v osobitnom zákone, teda v zákone o pomoci v hmotnej núdzi je určená iná lehota, než stanovuje správny poriadok. Je desať rokov plus doba výkonu zrážok z dávky, čo je spolu desať rokov plus 28 mesiacov t.j. 12 rokov a 4 mesiace. V ich dlhoročnej praxi vo vymáhaní pohľadávok v oblasti dávok a príspevkov v hmotnej núdzi sú takéto prípady bežné a v pôsobnosti ich úradu vedú stovky exekučných konaní, kde lehoty na výkon rozhodnutia sú odlišné od správneho poriadku a riadia sa lehotami uvedenými vo vyššie uvedenom zákone.
4. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
6. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
7. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
8. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
10. Súd prvej inštancie (ust. § 202 ods. 1 Exekučného poriadku) po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonnom predpísané náležitosti (§127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná dôvodne a preto napadnuté uznesenie § 250 ods. 2 CSP v celom rozsahu zrušil a vrátil vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.11.2023 domáha od povinného vymoženia sumy 2.017,29 eur na základe exekučného titulu – rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí rodiny Michalovce č. M13/RPVHN/SOC/2013/27734-031 zo dňa 10.03.2013, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 14.06.2013 a ktorým úrad podľa § 29 ods. 4 písm. a) zákona č. 599/2003 Z.z. rozhodol o povinnosti vrátiť dávky a príspevky vyplatené povinnému neprávom za obdobie od 01.01.2012 do 31.03.2013 v sume 2.069,42 eur zvýšené o 10% v sume 206,92 eur t.j. celkom v sume 2.276,34 eur a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Predmetný exekučný titul bol vydaný ešte za účinnosti právnej úpravy zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ako lex specialis v ust. § 29 ods. 7 a 8 rieši prekluzívnu lehotu v rámci ktorej má oprávnený právo na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku alebo ich časti .
12. Napadnutým uznesením vyšší súdny úradník návrh na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu uplynutia 3-ročnej prekluzívnej lehoty podľa § 71 ods. 1 a § 71 ods. 3 Správneho poriadku. Oprávnený s týmto právnym posúdením nesúhlasil a poukázal na to, že v zmysle ust. § 29 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi je stanovená 10 ročná lehota , pričom táto neplynie v čase vykonávania zrážok z dávky a príspevkov podľa § 29 ods. 6 citovaného zákona.
13. Po oboznámení sa s obsahom podanej sťažnosti, obsahom návrhu na vykonanie exekúcie vrátane jeho príloh a relevantnou právnou úpravou musí sťažnostný súd konštatovať, že napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových (procesných) zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových (procesných) záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade vyšší súdny úradník vychádzal z nesprávnej právnej úpravy, v dôsledku čoho vyvodil nesprávny/predčasný právny záver o preklúzii práva vyplývajúceho z exekučného titulu.
14. Vyšší súdny úradník napadnutým uznesením konštatoval preklúziu práva vymáhať exekučný titul podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku. V prejednávanej veci, vzhľadom na predložený exekučný titul, však správne mal v súlade so zásadou „lex specialis derogat legi generali“ postupovať podľa zákona č 599/2003 Z.z,, ktorý obsahuje špeciálnu úpravu preklúzie vo vzťahu k právu oprávneného na vrátenie neprávom poskytnutej pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku alebo ich časti. V zmysle predmetného ustanovenia totiž nárok na vrátenie dávky a príspevok vyplatených neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa keď úrad túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, za ktorý sa dávka a príspevky vyplatili. Tieto lehoty neplynú počas výkonu rozhodnutia alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky a príspevkov. Vzhľadom na uvedené tak súd prvej inštancie musí konštatovať nesprávnosť napadnutého uznesenia, keďže toto vychádzalo z nesprávnej právnej úpravy. Záver o preklúzii práva z exekučného titulu treba považovať v tomto smere za predčasný.
15. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie napadnuté uznesenie postupom podľa § 250 ods. 2 CSP zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie. Úlohou vyššieho súdneho úradníka v ďalšom priebehu konania bude opätovne preskúmať návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy za účelom zistenia zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom pri opätovnom rozhodovaní vo vzťahu k preklúzii práva z exekučného titulu musí vec posúdiť z pohľadu § 29 ods. 7 a 8 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi (s dôrazom aj na zistenie či nedošlo k pretrhnutiu plynutia prekluzívnej lehoty, teda či nenastala niektorá so skutočností uvedených v 29 ods. 8 veta druhá cit. zákona). Zároveň, pri opätovnom rozhodovaní je vyšší súdny úradník viazaný aj vyššie uvedenými právnymi závermi sťažnostného súdu.
16. O trovách sťažnostného konania súd nerozhodoval, nakoľko v zmysle ust. § 35 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania výlučne oprávnený, pričom tento si trovy sťažnostného konania ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).