Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/516/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 104, IČO: 47 243 368, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, proti žalovanému R. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom v E., S. 6, v konaní o zaplatenie 317,21 eura s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 131,11 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne odo dňa 14.4.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcom rozsahu, v časti o zaplatenie 65,- eur s prísl. a o zaplatenie úrokov z omeškania nad ich priznaný rozsah, žalobný návrh zamieta.

III. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 33,72 %, ktoré trovy je mu povinný zaplatiť žalovaný, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 13.8.2015 žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 196,11 eura a úroky z omeškania vo výške 5,75 % ročne odo dňa 14.4.2013 do zaplatenia zo sumy 196,11 eura a nahradiť trovy súdneho konania. Na odôvodnenie žalobca uviedol, že ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako spotrebiteľom dňa 13.3.2014 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých poskytol žalobca žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100,- eur, o čom žalobca uviedol, že prikladá výpis z bankového účtu. Žalobca uviedol, že sa žalovaný zaviazal vrátiť mu celkovú čiastku 131,11 eura, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 31,11 eura. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 13.4.2014. Nakoľko žalovaný nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, žalobca v zmysle čl. IV. bod 4. Rámcovej zmluvy s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. uviedol, že si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 131,11 eura odo dňa nasledujúceho po splatnosti až do zaplatenia. Žalobca ďalej uviedol, že priloženými písomnými výzvami vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku a v zmysle čl. IV. bod 5. Rámcovej zmluvy si preto uplatňuje voči žalovanému náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- eur. Celkový nárok žalobcu uviedol, že tak predstavuje sumu vo výške 196,11 eura s prísl.. Žalovaný do dňa podania návrhu nezrealizoval žiadnu úhradu.

2. Žalovanému bol žalobný návrh doručený do vlastných rúk dňa 23.5.2016 spolu s uznesením, ktorým bol vyzvaný, aby sa k návrhu v určenej lehote vyjadril, avšak žalovaný sa nevyjadril.

3. Súd za splnenia podmienok podľa ust. § 177 ods. 2 písm. a) C.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže predmet konania neprevýšil sumu 2.000,- eur, jednalo sa o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a súčasne skutkové tvrdenia strán neboli sporné.

4. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.9.2016 o 12:25 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach, č.dv. 224, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 23.9.2016.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 13.3.2014 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Zmluva bola uzavretá na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie spotrebiteľského úveru a to podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a podľa Obč. zák.. Podľa čl. I. ods. 2. tejto zmluvy, spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžičku poskytoval žalobca ako veriteľ žalovanému ako spotrebiteľovi prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zák. č. 266/2005 Z.z. a na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Predpokladom uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru bola registrácia žalovaného na adrese internetového sídla žalobcu www.pozickomat.sk za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplnená žalovaným. Podľa čl. III. ods. 3 sa rámcová zmluva a zmluva považovali za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom zmlúv a ich príloh klientom, t.j. žalovaným elektronickou poštou. Uzavretím zmluvy žalovaný potvrdil, že bol oboznámený s informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru. Podľa čl. III. ods. 5. Rámcovej zmluvy, nadobudla rámcová zmluva a zmluva platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s ich textom a ich prípadnými prílohami oboma zmluvnými stranami. Podľa čl. III. ods. 6. Rámcovej zmluvy, na základe uzavretej zmluvy sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako klientovi úver na jeho bankový účet uvedený v zmluve v deň uzatvorenia zmluvy, najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy. Záväzok poskytnúť úver sa považoval za splnený odpísaním peňažných prostriedkov vo výške úveru z bankového účtu žalobcu v prospech bankového účtu žalovaného. Podľa čl. IV. ods. 1. Rámcovej zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi poplatok spojený so spracovaním a poskytnutím úveru („poplatok za poskytnutie úveru“), ktorého výška mala byť určená individuálne v závislosti od výšky a splatnosti úveru a mala byť uvedená na internetovej stránke žalobcu a oznámená žalovanému pred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na jeho užívateľskom účte a pred uzatvorením zmluvy. Podľa čl. IV. ods. 3. Rámcovej zmluvy, úver poskytnutý žalobcom bol bezúročný. Podľa čl. IV. ods. 5. Rámcovej zmluvy, v prípade omeškania žalovaného so splátkami úveru bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, konkrétne sa malo jednať o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené žalobcom z dôvodu omeškania žalovaného. Podľa textu zmluvy boli tieto náklady vyrátané vo výške 15,- eur za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky, 10,- eur pri vypracovaní druhej upomienky, 10,- eur pri vypracovaní tretej upomienky a 30,- eur pri vypracovaní štvrtej upomienky. Podľa čl. V. ods. 1. Rámcovej zmluvy, úver poskytnutý žalobcom žalovanému bol krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, poskytnutý jednorázovo v celej výške. Podľa čl. V. ods. 2. Rámcovej zmluvy, sa žalovaný zaviazal splatiť žalobcovi úver s príslušenstvom v jednej splátke, v lehote a za podmienok upravených v zmluve, na bankový účet žalobcu uvedený v zmluve. Podľa čl. V. ods. 3. Rámcovej zmluvy, žalovaný bol povinný splácať úver v dohodnutých termínoch. Podľa čl. V. ods. 7. Rámcovej zmluvy, bol žalobca oprávnený žiadať, aby žalovaný vrátil poskytnutý úver pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve z dôvodov, ak bol žalovaný v omeškaní s úhradou viac ako dvoch splátok v období najmenej troch mesiacov a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo žalobcu ako veriteľa odstúpiť od zmluvy v lehote najmenej 15 dní pred odstúpením (písm. a/). Podľa čl. VII. ods. 2. Rámcovej zmluvy, bola zmluva uzatvorená na dobu neurčitú.

7. Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný ako spotrebiteľ dňa 13.3.2014. Žalobca sa na základe Rámcovej zmluvy a Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zaviazal poskytnúť žalovanému krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 100,- eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke žalobcu na bankový účet žalovaného uvedený v záhlaví zmluvy v deň uzatvorenia zmluvy, najneskôr nasledujúci pracovný deň

po jej uzavretí a žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 13,11 eura bezhotovostne na bankový účet žalobcu. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 13.4.2014. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali RPMN vo výške 2.326,1 %. Celkové náklady žalovaného - spotrebiteľa podľa § 2 písm. g/ Zák. č. 129/2010 Z.z. boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 31,11 eura. Celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi pri predpoklade riadneho a včasného splatenia záväzku žalovaného predstavovala sumu 131,11 eura. Žalovaný ako spotrebiteľ prehlásil, že si zmluvu prečítal, porozumel jej obsahu a na znak súhlasu s ňou slobodne, vážne, nie v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok, súhlasil.

8. Žalobcom predloženým výpisom č 3/2014 z jeho podnikateľského účtu zo dňa 13.3.2014, str. 53/123, mal súd preukázané, že dňa 13.3.2014 bola z podnikateľského účtu žalobcu č. 5035452990/0900 odoslaná platba v sume 100,- eur pod VS: 0001027383 na bankový účet príjemcu č. účtu SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX BIC:O., ktorý účet korešponduje s účtom uvedeným žalovaným ako jeho bankovým spojením v uzavretých zmluvách so žalobcom.

9. V liste vyhotovenom žalobcom zo dňa 20.4.2014, adresovanom žalovanému, ktorý však nie je vôbec podpísaný, žalobca upozornil žalovaného, že jeho pôžička je po splatnosti a tým, že ju v požadovanom termíne neuhradil, porušil Rámcovú zmluvu. Žalobca oznámil žalovanému, že mu preto účtuje administratívne náklady vymáhania 35,- eur a celková dlžná čiastka je 166,11 eura. Záväzok žiadal uhradiť čo najskôr.

10. Ďalším listom zo dňa 27.4.2014, opätovne bez podpisu žalobcu, žalobca žalovaného upozornil, že stále nezaplatil svoj záväzok a jeho dlh sa zvýšil o administratívne náklady 10,- eur. Vyzval žalovaného záväzok 176,11 eura uhradiť čo najskôr. Zároveň uviedol, že ak nemôže celkovú čiastku okamžite uhradiť, ponúkol mu dohodu a možnosť uzavrieť splátkový kalendár.

11. Listom zo dňa 4.5.2014 označeným ako „Upozornenie na hrozbu exekúcie pohľadávky vo výške 186,11 eura“ žalobca upozornil žalovaného, že jeho dlh neustále narastá a účtoval mu ďalšie administratívne náklady 10,- eur, s tým že mu oznámil jeho celkovú dlžnú čiastku 186,11 eura. Vyzval žalovaného celkovú dlžnú čiastku uhradiť čo najskôr s tým, že ak bude naďalej odmietať riešenie svojho záväzku, bude žalobca nútený postúpiť prípad k ďalšiemu vymáhaniu.

12. V liste zo dňa 11.5.2014, označenom ako „Posledná výzva“, adresovanom žalovanému, bez podpisu žalobcu, žalobca konštatoval, že žalovaný svoje finančné záväzky voči nemu doposiaľ nevyrovnal. Uviedol, že mu účtuje ďalšie administratívne náklady spojené s konaním vymáhania vo výške 30,- eur a celkovo tak dlhuje žalovaný 211,11 eura. Žiadal uhradiť dlh ihneď.

13. Písomnou výzvou súdu zo dňa 18.9.2015, ktorú žalobca prevzal dňa 24.9.2015, bol vyzvaný, aby v určenej lehote špecifikoval ním uplatnené „skutočne vynaložené náklady“ vo výške 65,- eur a tieto aj aby preukázal.

14. Žalovaný písomným podaním zo dňa 29.9.2015 oznámil súdu, že spolu s návrhom predložil štyri upomienky, ktoré boli adresované žalovanému a to aj prostredníctvom pošty. Uviedol, že suma 65,- eur predstavuje personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené žalobcom z dôvodu omeškania žalovaného v určenej lehote na výzvu súdu nereagoval. Uviedol, že posiela potvrdenia o doručení upomienok, ktoré boli adresované žalovanému. Predložil štyri potvrdenia, vyhotovené spoločnosťou INFAS, a.s. Bořivojova 99, Praha, z dní 24.4.2014, 28.4.2014, 5.5.2014 a 12.5.2014, ktorými uvedená spoločnosť potvrdzovala mu spracovanie a odoslanie listov k ref. č. 1027383 a to na základe Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb tlače a spracovania listových zásielok zo dňa 6.4.2013, jeho zákazníkovi a ich odoslanie prostredníctvom Slovenskej pošty š.p. a to v deň, kedy bolo predmetné potvrdenia vystavené.

15. Podľa ust. § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku, je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

16. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

17. Podľa ust. § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

18. Podľa ust. § 3 ods. 1 veta prvá zák. č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dodávateľ môže použiť na ponuku finančných služieb spotrebiteľovi prostriedky diaľkovej komunikácie umožňujúce priamu komunikáciu len s jasným a zrozumiteľným súhlasom spotrebiteľa, alebo ak proti ich použitiu spotrebiteľ výslovne nenamieta; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona.

19. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b/ body 1., 2. a 6. zák. č. 266/2005 Z.z., dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým, ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o finančnej službe, a to uvedením charakteristiky poskytovanej finančnej služby (bod 1.), celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu, dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom (bod 2.) a informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby (bod 6.).

20. Predloženými písomnými vyhotoveniami Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, súčasťou ktorého vyhotovenia boli aj údaje o elektronickej akceptácii textu rámcovej zmluvy žalovaným a to dňa 13.3.2014 z označenej IP adresy žalovaného a tiež zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru takisto obsahujúcej elektronické potvrdenie o jej akceptácii žalovaným z jeho označenej IP adresy, mal súd za preukázané, že účastníci uzavreli predmetné zmluvy na diaľku prostredníctvom elektronickej komunikácie, a na ich základe žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 100,- eur, ktorú skutočnosť žalobca preukázal výpisom zo svojho podnikateľského účtu, z ktorého vyplýva poukázanie tejto sumy bezhotovostne na účet označený žalovaným za jeho bankový účet v uzavretých zmluvách so žalobcom, s dňom splatnosti poskytnutého úveru dňa 13.4.2014. Podľa elektronicky uzavretej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 13.3.2014, žalovaný bol povinný vrátiť poskytnutý úver žalobcovi dňa 1.4.2014 spolu s celkovými nákladmi tvorenými poplatkom za poskytnutie úveru vo výške pevnej sumy 31,11 eura, t.j. celkom bol žalovaný povinný vrátiť žalovanému sumu 131,11 eura. Žalovaný v dohodnutej lehote žalovanú sumu žalobcovi neuhradil. Dôkazné bremeno o tomto zaťažovalo žalovaného, ktorý ho však, keďže žiaden dôkaz o tom, že svoju povinnosť dohodnutú so žalobcom splnil, nepreukázal, neuniesol. Súd preto vyhovel žalobnému návrhu žalobcu v časti uplatneného nároku na zaplatenie 131,11 eura a zaviazal na základe návrhu žalobcu žalovaného na úhradu tejto dlžnej sumy, výška ktorej vyplýva zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

21. V časti žalobcom uplatnených nákladov na náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- eur súd uplatnený nárok žalobcu nemal za preukázaný a ani za dôvodný, keďže určenie týchto tzv. „skutočných nákladov“ žalobca nepreukázal, a tieto si uplatnil len odkazom na čl. IV. ods. 5. Rámcovej zmluvy ako nákladov paušálnych a predložil spolu so žalobným návrhom štyri vyhotovenia nepodpísaných listov, ktoré mal vyhotoviť žalobca a boli adresované žalovanému. Žalobca nepreukázala ani doručenie týchto listov a ani len ich odoslanie. Preukázaním odoslania predmetných listov nemôžu byť potvrdenia obchodnej spoločnosti, ktorá na základe zmluvy so žalobcom o poskytovaní služieb spracovania listových zásielok, mu listami oznamovala spracovanie, tlač a odoslanie listov prostredníctvom služieb Slovenskej pošty. Výška nákladov takéhoto postupu žalobcu nebola vôbec preukázaná. V rozpore so všeobecným určením nákladov („paušálne náklady“) odvolával sa v žalobnom návrhu na povinnosť žalovaného zaplatiť skutočne vynaložené náklady. Podľa textu Rámcovej zmluvy sa malo jednať o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS a e-mailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom. Takto uplatnené náklady súd nemal za dôvodne uplatnené a preto v tejto časti žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

22. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Keďže žalovaný bol povinný žalobcovi poskytnutú pôžičku vrátane celkových nákladov spojených s poskytnutím pôžičky vo výške spolu 131,11 eura vrátiť najneskôr do dňa 13.4.2014, dostal sa žalovaný dňom nasledujúcim po splatnosti, t.j. dňom 14.4.2014 do omeškania s plnením finančného dlhu a preto žalobcovi vznikol aj nárok na úroky z omeškania. V uvedený prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,25 a preto žalobca má právo na úroky vo výške 8,25 % ročne a nie tak ako si ich nesprávne uplatnil vo výške úrokovej sadzby 5,75 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania v zákonnej výške 8,25 % ročne z dlžnej sumy 131,11 eura od 14.4.2014 až do zaplatenia a v časti v ktorej uplatnený nárok žalobcu na úroky z omeškania odporoval zákonu, žalobný návrh súd zamietol ako nedôvodný.

25. Podľa ust. § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

26. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. súd o nároku na náhradu trov konania, za použitia ust. §255 ods. 2 C.s.p. rozhodol tak, že vzhľadom na pomer úspech žalobcu (žaloba bola dôvodná do výšky priznaného práva 131,11 eura, čo predstavuje úspech žalobcu vo výške 66,86 %) a žalovaného (v časti o zaplatenie o zaplatenie 65,- eur bola žaloba nedôvodná, čo predstavuje úspech žalovaného vo výške 33,14 %) priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 33,72 % (66,86 % - 33,14 %), o výške ktorej náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II (§ 355 ods. 1 C.s.p.) písomne v potrebnom počte vyhotovení tak aby jedno vyhotovenie ostalo na súde a jedno aby dostal každý účastník.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).