Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/221/2016

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v právnej veci žalobcov: 1./ V. S., nar. X.XX.XXXX, bytom O. H., J. XXX/XX, štátny občan SR, 2./ K. S., nar. X.XX.XXXX, bytom L. I., H. XXX/X, štátny občan SR, obidvaja zastúpení: JUDr. Miroslavom Michaličkom, advokátom, so sídlom v Trnave, Vajslova 11, proti žalovaným: 1./ F.. S. Y., nar. X.XX.XXXX, bytom K., K.Á. XXX/XX, štátny občan SR, 2./ S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.Ľ. X., Y. XXX/XXX, štátny občan SR, v konaní o žalobe o vypratanie neoprávnene užívanej nehnuteľnosti a návrh na vydanie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 21.09.2016 z a m i e t a .

Súd žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov v konaní o neodkladnom opatrení n e p r i z n á v a .

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 € za návrh na vydanie neodkladného opatrenia na účet Okresného súdu Bratislava III, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, pod následkom exekúcie.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, došlým tunajšiemu súdu dňa 22.09.2016 domáhali sa žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej aj ako „žalobcovia“) voči žalovaným v 1. a 2. rade (ďalej aj ako „žalovaní“) vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému v 1. rade S. Y. a žalovanému v 2. rade S. Z. zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou, stavbou rozostavaného rodinného domu umiestnenou na pozemku parc. č. 706/39, registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape, druh pozemku záhrady o výmere 227 m2 až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vypratania neoprávnene užívanej nehnuteľnosti. Súd ukladá žalovanému v 1. rade S. Y. a žalovanému v 2. V. S. Z., aby nevykonával akúkoľvek stavebnú činnosť na nehnuteľnosti, stavbe umiestnenej na pozemku parc. č. 706/39, registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape, druh pozemku záhrady o výmere 227 m2 (ďalej len „Nehnuteľnosť“) až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vypratania neoprávnene užívanej nehnuteľnosti. Predmetný návrh odôvodnil tým, že žalobca v 2. rade bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na: A/ LV č. XXXX pre kat. úz. U. A., Okresný úrad Senec, katastrálny odbor, obec U. A., okres: Senec - pozemok parcela č. 706/12, parcela registra „C“, druh pozemku: záhrady o výmere 364 m2 v podiele 1 k celku. B/ LV č. XXX pre kat. úz. U. A., Okresný úrad Senec, katastrálny odbor, obec U. A., okres: Senec - pozemok parc. č. 706/5, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 358 m2, pozemok parc. č. 706/30, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 178 m2 a stavba, rodinný dom so súpisným číslom XXX, na pozemku parc. č. 706/30, parcela registra „C“ v podiele 1 k celku. Dňa 23.04.2014 uzavreli žalobca v 2. rade K. S. a I. S. dohodu o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, na základe ktorej bol žalobca v 2. rade zapísaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, rozdelených geometrickým plánom č. 9-2014 pre kat. úz. U. A., Okresný úrad Senec, katastrálny odbor, obec U. A., okres Senec, a to: pozemok parc. č. 706/39, druh pozemku: záhrady o výmere 227 m2; pozemok parc. č. 706/40, druh pozemku: záhrady o výmere 98 m2; pozemok

parcela č. 706/41, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na skutočnosť, že manželstvo medzi žalobcom v 1. rade V. S. a žalobcom v 2. rade K. S. bolo uzavreté dňa 18.05.2013 a trvá do dnešného dňa, bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo nikdy zrušené a zúžené. Ďalej žalobcovia uviedli, že počas trvania manželstva v máji 2014 začal žalobca v 1. rade: V. S. a žalobca v 2. rade: K. S. s realizáciou stavby rodinného domu umiestnenej na pozemku parc. č. 706/39, registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape, druh pozemku: záhrady o výmere 227 m2. Vzhľadom k tomu, že žalobca v 1. rade V. S. a žalobca v 2. rade K. S. vynaložili na realizáciu stavebných prác na stavbe rodinného domu finančné prostriedky pochádzajúce z ich spoločného majetku nadobudnutého počas trvania manželstva ako aj osobne realizovali stavebné práce, patrí stavba rozostavaného rodinného domu do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobca v 2. rade K. S. a žalovaný v 1. rade S. Y. podpísali dňa 4.03.2015 kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam: parcela registra „C“ č. 706/39 o výmere 227 m2, druh pozemku - stavby; parcela registra „C“ č. 706/40 o výmere 98 m2, druh pozemku - záhrady; parcela registra „C“ č. 706/41 o výmere 88 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 88 m2. Prevod vlastníckeho práva bol podaný na zápis do katastra nehnuteľností Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, ktorý vklad povolil dňa 11.03.2015 pod č. k. V 1772/2015. Žalobcovia mali za to, že v uvedenej kúpnej zmluve, predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva zo žalobcu v 2. rade K. S. na žalovaného v 1. rade S. Y. k nehnuteľnostiam - pozemkom nie je uvedená stavba rodinného domu. Žalobcovia majú za to, že predmetnou kúpnou zmluvou nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe rodinného domu. V kúpnej zmluve nie je stavba rozostavaného rodinného domu nijako identifikovaná, nakoľko absentuje označenie stavby ako takej a označenie pozemku, na ktorom sa predmetná stavba nachádza. Vzhľadom na to, že účinky prevodu nehnuteľností - stavby rozostavaného rodinného domu z predávajúceho K. S. na kupujúceho S. Y. nikdy nenastali, a žalovaný v 1. rade S. Y. sa nikdy nestal jej vlastníkom, nemá kúpna zmluva vo vzťahu k prevodu stavby rozostavaného rodinného domu žiadne právne účinky. Žalobcovia majú za to, že predávajúci K. S. uzavrel s kupujúcim S. Y. kúpnu zmluvu, ktorej predmetom mal byť len prevod vlastníckeho práva k pozemkom zapísaných na LV č. XXX, avšak nie k stavbe rozostavaného rodinného domu stojaceho na pozemku parc. č. 706/39. Dňa 15.04.2016 vydal Obecný Úrad U. A. rozhodnutie, ktorým dodatočne povolil žalovanému v 1. rade S. Y. stavbu, ktorá pozostáva z rodinného domu a prípojok inžinierskych sietí, umiestnenej na pozemku registra „C“ parc. č. 706/39 v kat. úz. U. A.. Následne previedol žalovaný v 1. rade S. Y. kúpnou zmluvou zo dňa 22.06.2016 vklad č. V 4419/16 nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX na žalovanú v 2. rade S. Z., ktorá je súčasne výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Napriek realizácii predmetného prevodu neprišlo do dnešného dňa k zmene v osobe stavebníka v prebiehajúcom stavebnom konaní a teda žalobcovia predpokladajú, že žalovaný v 1. rade S. Y. pokračuje v realizácii stavebnej činnosti na rozostavanej stavbe rodinného domu so súhlasom žalovanej v 2. rade S. Z. alebo títo realizujú predmetnú stavebnú činnosť spoločne. O tom, že žalovaný v 1. rade S. Y. zrejme spoločne so žalovanou v 2. rade S. Z. doposiaľ pokračujú v realizácii stavebných prác na stavbe svedčí skutočnosť, že v období jún - august 2016 vybudovali na označenom pozemku vodovodnú prípojku, kanalizačnú prípojku, NN prípojku a plynovú prípojku. Nie je zrejmé, či sa vlastníčka nehnuteľnosti S. Z. podieľala na uskutočnených stavebných prácach, avšak je nepochybné, vzhľadom k tomu, že došlo k realizácii označených prípojok, že žalovaná v 2. rade ich vybudovanie minimálne umožnila. Po prevode vlastníckeho práva zo žalovaného v 1. rade S. Y. na žalovanú v 2. rade S. Z. neprišlo k zmene v osobe stavebníka v stavebnom konaní, teda stavbu z administratívneho hľadiska aj naďalej realizuje žalovaný v 1. rade S. Y.. Žalobcovia bezprostrednú hrozbu ujmy vidia v skutočnosti, že žalovaný v 1. rade S. Y. doposiaľ užíva predmetnú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho titulu, a súčasne pokračuje v realizácii stavebných prác na tejto nehnuteľnosti - stavbe, pričom je zrejmé, že vlastníčka pozemkov nachádzajúcich sa pod predmetnou stavbou S. Z. žalovanému v 1. rade výkon stavebných prác umožňuje, čím obaja takto vážne poškodzujú práva žalobcu v 1. rade V.Y. S. a žalobcu v 2. rade K. S..

2. Žalobou vo veci samej sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali voči žalovaným v 1. a 2. rade vyhlásenia rozsudku súdom, ktorým by súd určil, že žalovaný v 1. rade S. Y. a žalovaná v 2. rade S. Z. sú povinní vypratať nehnuteľnosť - stavba rozostavaného rodinného domu umiestnená na pozemku parcela č. 706/39, registra „C“ evidovaný na katastrálnej mape, druh pozemku záhrady o výmere 227 m2, katastrálne územie U. A., obec U. A., okres Senec.

3. Na osvedčenie skutočností potvrdzujúcich záver, že je potrebná bezodkladná úprava pomerov medzi procesnými stranami žalobcovia predložili Kúpnu zmluvu č. V-1772/15 zo dňa 4.03.2015, Rozhodnutie

Okresného úradu Senec, katastrálny odbor č. vkladu V 1772/2015 zo dňa 11.03.2015, Sobášny list zo dňa 21.05.2013, Rozhodnutie obce U. A. o dodatočnom povolení stavby č. sp. ÚKaSP-1049-2015-MS- STRED zo dňa 15.04.2016. S uvedenými listinnými dôkazmi sa súd pre posúdenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi procesnými stranami oboznámil.

Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

Podľa § 329 ods. 1, veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

4. Žalobcovia sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhali, aby súd žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania s vyššie špecifikovanou Nehnuteľnosťou - stavbou rozostavaného rodinného domu a nevykonával žiadnu stavebnú činnosť na Nehnuteľnosti až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci vypratania neoprávnene užívanej nehnuteľnosti, čo odôvodnili tým, že Kúpnou zmluvou č. V-1772/15, uzavretou dňa 4.03.2015 medzi žalobcom v 2. rade K. S. a žalovaným v 1. rade S. Y. nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe rodinného domu a žalovaný v 1. rade vlastnícke právo k (rozostavanej) stavbe nikdy nenadobudol, preto žalovaný v 1. rade ani nemohol platne previesť predmetnú stavbu do vlastníctva žalovanej v 2. rade S. Z.j. Zároveň žalobcovia v 1. a 2. rade v tejto súvislosti poukázali na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade S. Y. doposiaľ užíva predmetnú nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho titulu a súčasne pokračuje v realizácii stavebných prác na tejto nehnuteľnosti - stavbe so súhlasom žalovanej v 2. rade, ktorá je vlastníčkou pozemkov nachádzajúcich sa pod predmetnou stavbou, čím obaja žalovaní vážne poškodzujú práva žalobcu v 1. rade V. S. a žalobcu v 2. rade K. S.. Žalobcovia iné dôvody na osvedčenie potreby vydania neodkladného opatrenia (ďalej len „návrh“) neuviedli. Z Kúpnej zmluvy č. V-1772/15 zo dňa 4.03.2015, uzavretej medzi žalobcom v 2. rade ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim súd zistil, že došlo k odplatnému prevodu vlastníckeho práva k vyššie špecifikovaným Nehnuteľnostiam na žalovaného v 1. rade. Z návrhu vyplýva, že predmetné Nehnuteľnosti previedol žalovaný v 1. rade Kúpnou zmluvou zo dňa 22.06.2016 (vklad č. V 4419/16) na žalovanú v 2. rade. Na základe vlastnej lustrácie súdu cez elektronický katastrálny portál Úradu geodézie, kartografie a katastra SR vo veci zistenia terajšieho oprávneného vlastníka Nehnuteľnosti - vytlačeného výpisu z listu vlastníctva č. XXX súd zistil, že žalovaná v 2. rade v súčasnosti je výlučným vlastníkom Nehnuteľnosti, pričom žalovaná v 2. rade vlastnícke právo k predmetnej Nehnuteľnosti nadobudla na základe Kúpnej zmluvy V-4419/16 zo dňa 22.06.2016. Podľa § 43 ods. 1 veta prvá veta prvá zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) / ďalej len „Stavebný zákon“ /, stavbou je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia / § 76 ods. 1 Stavebného zákona /. Ako vyplýva z návrhu žalobcovia začali realizáciu stavebných prác na stavbe rodinného domu na Nehnuteľnosti v máji 2014. Z rozhodnutia obce U. A. o dodatočnom povolení stavby č. sp. ÚKaSP-1049-2015-MS-STRED zo dňa 15.04.2016 vyplýva, že obec U. A. na základe žiadosti o dodatočné povolenie stavby zo dňa 2.12.2015, ktorú podal žalovaný v 1. rade dodatočne povolil žalovanému v 1. rade zrealizovať stavebné práce na stavbe: Rodinný dom, prípojky inžinierskych sietí, (ďalej len „rozostavaná stavba“) nachádzajúceho sa na predmetnej Nehnuteľnosti. Rozostavaná stavba ku dňu vydania predmetného rozhodnutia obce U. A. o dodatočnom povolení stavby, t.j. k 15.04.2016 obsahovala len zrealizovanú základovú dosku, obvodové tehlové murivo do výšky 2,3 m, ležaté rozvody kanalizácie v základovej v doske. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť a s poukazom na vyššie citované ustanovenia Stavebného zákona vyplýva, že v súčasnosti ide o rozostavanú stavbu rodinného domu v počiatočnom štádiu jej výstavby, ktorú nemožno považovať za dokončenú stavbu slúžiacu na bývanie. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon (§ 123 Občianskeho zákonníka). Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci, kohokoľvek k tej istej veci. Oprávnenie vlastníka nakladať s predmetom vlastníckeho práva má ústavný základ a opiera sa o tom, že každému je dovolené konať to, čo nie je zákonom zakázané. Ústavne sa vychádza z toho, že nenakladanie s vecami a právami je nesporne zásahom do vlastníckeho práva, ako aj do iných ústavou zaručených práv. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR, nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, čo by podľa názoru súdu za daných okolností splnené nebolo. So zreteľom na význam ochrany pozemkového vlastníctva v právnom štáte, berúc do úvahy koncepciu oddeleného vlastníctva pozemkov a stavieb, nemožno ústavnoprávne akceptovať výstavbu trvalej stavby bez hmotnoprávneho titulu k pozemku, ktorý musí byť preukázaný pred začatím výstavby. Na základe zisteného skutkové stavu z listinných dôkazov súd zistil, že žalovaná v 2. rade je v súčasnosti výlučným vlastníkom Nehnuteľnosti, na ktorej sa realizuje rozostavaná stavba, ktorú žalobcovia začali stavať v máji 2014, t.j. ešte pred odplatným prevodom vlastníckeho práva k vyššie špecifikovanej Nehnuteľnosti na žalovaného v 1. rade na základe uzavretej Kúpnej zmluvy č. V-1772/15 zo dňa 4.03.2015. Podľa § 58 ods. 2 veta prvá Stavebného zákona, stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Na základe rozhodnutia obce U. A. o dodatočnom povolení stavby č. sp. ÚKaSP-1049-2015-MS-STRED zo dňa 15.04.2016

mal súd preukázané, že stavebníkom rozostavanej stavby v súčasnosti je žalovaný v 1. rade, ktorý realizuje stavebné práce na rozostavanej stavbe „pravdepodobne“ so súhlasom žalovanej v 2. rade ako vlastníka predmetnej Nehnuteľnosti. Stavebníkmi rozostavanej stavby po prevode Nehnuteľnosti na žalovaného v 1. rade na základe uzavretej Kúpnej zmluvy č. V-1772/15 zo dňa 4.03.2015, teda jednoznačne nie sú žalobcovia v 1. a 2. rade. Podľa § 6 ods. 1, písm. c/, bod 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () / ďalej len „“ /, v katastri sa evidujú stavby spojené so zemou pevným základom, ktoré sú rozostavanými stavbami v súvislosti so vznikom, zmenou alebo zánikom práva k nim. S poukazom na cit. ustanovenie Katastrálneho zákona je zrejmé, že v prípade, ak by žalobcovia v 1. a 2. rade mali vlastnícke právo k predmetnej rozostavanej stavbe, táto právna skutočnosť by bola evidovaná zápisom v liste vlastníctva č. XXX k Nehnuteľnosti, na ktorej sa rozostavaná stavba nachádza. Súd z predložených listinných dôkazov nemal preukázané, že by žalobcovia v 1. a 2. rade boli vlastníkmi rozostavanej stavby na predmetnej Nehnuteľnosti. Nakoľko žalobcom v 1. a 2. rade nevzniklo vlastnícke právo (resp. iné právo) k rozostavanej stavbe, nachádzajúcej sa na predmetnej Nehnuteľnosti, nie je preukázaná ani bezprostredná hrozba ujmy, ktorá by im ako vlastníkom mala vzniknúť v súvislosti s realizáciou stavebných prác žalovanými v 1. a 2. rade na predmetnej Nehnuteľnosti - rozostavanej stavbe. Vzhľadom na zistený skutkový stav z predložených listinných dôkazov mal súd za to, že žalobcovia v 1. a 2. rade neosvedčili hrozbu bezprostrednej ujmy, ktorá by im mala vzniknúť v súvislosti s realizáciou stavebných prác žalovanými v 1. a 2. rade na predmetnej Nehnuteľnosti - rozostavanej stavbe, a teda ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami v predmetnej veci, preto vzhľadom na uvedené, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

5. O náhrade trov konania, týkajúcich sa predbežného opatrenia, súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí boli v konaní o neodkladnom opatrení úspešný, mali právo na náhradu trov konania, nakoľko im však žiadne trovy v konaní o neodkladnom opatrení nevznikli, súd im náhradu trov konania nepriznal.

6. Žalobcom v 1. a 2. rade podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vznikla ako poplatníkom podľa ust. § 5 ods. 1, písm. a/ zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) v spojitosti s položkou 1, písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou ZSP, spoločne a nerozdielne poplatková povinnosť na zaplatenie súdneho poplatku v sume 33 € za návrh na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 21.09.2016, preto súd uložil povinnosť žalobcom v 1. a 2. rade zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 € na účet Okresného súdu Bratislava III, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia, pod následkom exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch rovnopisoch na Okresný súd Bratislava III.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) / § 363 /.