Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/187/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V., so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 56 007 043, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická č. 707/25, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: T. S., nar. X.X.XXXX, bytom G. D. O., W. A. č. XXX, o zaplatenie 2.687,89 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/495/2015-55 zo dňa 4. apríla 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 7C/495/2015-55 zo dňa 4. apríla 2016 potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom s odkazom na príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zamietol žalobu žalobcu na zaplatenie požadovanej finančnej sumy. Žalovanému náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne z ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o úvere, ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 26.10.2012 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške 3.000,- eur. Žalovaný na splatenie úveru poukázal žalobcovi sumu 1.831,22 Eur. 3. Predmetná zmluva uzavretá medzi stranami neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z. z. V zmluve sa nikde nenachádza údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako ani údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo termín konečnej splatnosti odpočtom počtu mesiacov viažucim sa na poskytnutie úveru, nemožno podľa názoru súdu považovať za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru okresného súdu, spotrebiteľ (v tomto prípade dlžník) musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom a aká je doba trvania zmluvy. Takýto údaj však zmluva neobsahovala. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na to, že sa v zmluve nikde nenachádza ani údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k)

zákona č. 129/2010 Z. z. o výške splátok istiny, úrokov, ktoré mal žalovaný žalobcovi zaplatiť. Aj keď bola v zmluve explicitne uvedená celková výška mesačnej splátky, nikde však nebola uvedená výška splátok istiny a úroku, t.j. časť každej mesačnej splátky, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie istiny a na splatenie úroku. Uvedené nedostatky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/ sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 4. Vychádzajúc z uvedeného tak bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi len istinu úveru, pričom pri konštatovaní, že zmluva neobsahovala určenie, aká časť mesačnej splátky zodpovedala výške splátky istiny a že strany mali dohodnuté splácanie v 84 splátkach, súd stanovil výšku mesačnej splátky priemerne, t.j. suma úveru 3.000,- Eur : 84 splátok = 83 splátok po 35,71 Eur a 84. splátka vo výške 36,07 Eur. Ak žalovaný uhradil do dňa vyhotovenia výzvy k splateniu celého úveru 9.7.2015 sumu 1.831,22 Eur, uhradil celkovo 51 splátok a časť 52. splátky (splatná až vo februári 2017). Je teda nepochybné, že neboli splnené podmienky v zmysle citovaného § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to, aby si právny predchodca žalobcu dňa 9.7.2015 uplatnil nárok na splatenie celého úveru a to zároveň bez upozornenia žalovaného na uplatnenie tohto práva. Výzva na splatenie celého dlhu zo dňa 9.7.2015 ako právny úkon v rozpore so zákonom je zároveň v zmysle § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že bude priznaný nárok na zaplatenie 1.168,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy odo dňa 21.10.2015 do zaplatenia a trovy konania, prípadne aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd sám určil výšku 83 mesačných splátok vo výške 35,71 Eur a 84 splátku vo výške 36,07 Eur, keďže usúdil, že úver poskytnutý žalovanému je bezúročný a bez poplatkov. Takýmto postupom stanovil fikciu, že pokiaľ splácal žalovaný vyššiu sumu mesačnej splátky, nemohlo dôjsť zo strany žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Okresný súd nepostupoval v súlade so zákonom, pretože žiadne zákonné ustanovenie ho nesplnomocňuje na určenie výšky splátok podľa vlastnej úvahy. Súd mohol len konštatovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a zaviazať žalovaného na úhradu sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi čerpanou sumou a sumou, ktorú uhradil. Vyjadril presvedčenie, že postupoval v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný neuhradil 4., 5., 10., 23. až 25. a 28. až 31. Splátku. K tzv. zosplatneniu úveru pristúpil dňa 9.7.2015 a poskytol žalovanému dokonca dlhší časový úsek ako zákon vyžaduje pre mimoriadnu splatnosť úveru. Odvolateľ ďalej uviedol, že úver sa za bezúročný a bez poplatkov považuje až vtedy, keď ho za bezúročný a bez poplatkov vyhlási súd. V danom prípade tak učinil súd prvej inštancie až v napadnutom rozsudku. Súd pochybil aj v tom, že nevychádzal z predloženého splátkového kalendára, ale zo splátkového kalendára, ktorý si sám vytvoril. Právna úprava nepredpokladá v prípade vyslovenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru prepracovať splátkový kalendár spôsobom, ako to vykonal okresný súd. Ak teda žalovaný čerpal úver v sume 3.000,- Eur a zaplatil len 1.831,22 Eur, potom je povinný vrátiť finančnú čiastku zodpovedajúcu rozdielu týchto súm.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne.

8. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 1.7.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 . Z uvedeného dôvodu použil pri odôvodňovaní rozhodnutia aj novú terminológiu - označenie „žalobcu“ a „žalovaného“ namiesto pojmov „navrhovateľ“, „odporca“, ako sa to uvádza v napadnutom rozsudku.

9. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. (aktuálne sú kritériá odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 ods. 2 . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov

sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 .

10. Na doplnenie považoval krajský za potrebné zdôrazniť, že predmetom sporu je zaplatenie dlhu na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 26.10.2012, ktorú okresný súd správne posúdil v zmysle jednotlivých ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zároveň súd prvej inštancie náležite upriamil pozornosť na fakt, že dotknutá spotrebiteľská zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z. z., čo znamenalo, že úver musel byť posúdený ako bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. Tento záver mohol (a bol povinný) učiniť súd konajúci o uplatnenom nároku v rámci právneho posudzovania veci; nie sú preto správne námietky odvolateľa, ktorý poukazoval na potrebu (nejakého) osobitného vyhlásenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pretože samostatné konanie na účely vyslovenia takého záveru by zjavne nemohlo byť opodstatnené pre absenciu naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm. b/ O.s.p., aktuálne § 137 písm. c/ .

11. Na úsudok súdu o tom, že vo vzťahu k predmetnému úveru si nemohol žalobca uplatniť žiadne úroky ani poplatky (ktorú skutočnosť odvolateľ ani nenamietal), nadviazalo posúdenie podmienok pre postup regulovaný ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

12. Podľa dohodnutého splátkového kalendára mala byť výška splátky úveru 69,97 Eur. Ak však súd prvej inštancie konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, potom správne uzavrel, že vzhľadom na výšku úveru (3.000,- Eur) a pri zachovaní počtu splátok (84), bola skutočná výška splátky 35,71 Eur (nie 69,97 Eur). Tento postup nebol vôbec svojvoľný a ani neznamenal moderáciu výšky splátok, ale vyjadroval úpravu celkovej sumy splátky, keďže táto nemohla v sebe zahrnúť žiadne úroky, ani poplatky. Z § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva, že ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Pokiaľ teda zmluvné strany nemali inú dohodu (táto nevyplýva z predložených listín), potom v sume pôvodne dohodnutej splátky boli zahrnuté aj úroky a poplatky). Následné vyslovenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru znamenalo, že každá splátka bola znížená o neprípustné príslušenstvo. V tomto postupe nemožno vidieť žiadnu svojvôľu, ale rešpektovanie ochranných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré boli súdom prvej inštancie aplikované v súlade s ich zmyslom a podstatou.

13. Splácanie splátok vyšších, ako pripúšťal zákon následne viedlo k situácii, že žalovaný fakticky splácal dlh „vopred“ a omeškanie so splátkami, ako na to poukazoval žalobca nemohlo nastať, a teda ani postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak nebol opodstatnený. Vo vzťahu k splátkam, ktoré pri danom právnom posúdení majú byť splatné neskôr (po rozhodnutí súdu prvej inštancie), je možné iniciovať osobitné súdne konanie.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania pred súdom druhej inštancie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 .

15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .