Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/5/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Milan Straku v právnej veci žalobcu: MBT, a.s., so sídlom Dvory 581, Púchov, IČO : 31 593 089, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou BARU§O - PROCTUM LAW CONSULT, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kolárska 8, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 21306660/2015 zo dňa 26.11.2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 20716536/2015 zo dňa 24.8.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia vyššie uvedeného rozhodnutia Daňového úradu Trenčín a žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len ) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín (ďalej len správca dane), ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku bol určený rozdiel v sume 4.000 € na DPH za zdaňovacie obdobie august 2012 znížením nadmerného odpočtu zo sumy 48.839,85 € na sumu 44.839,85 €, keď správca dane neuznal žalobcovi právo odpočítať si DPH v celkovej výške 4.000 € z faktúr č. 1208026 a č. 1208028 od spoločnosti WILLISTON, s.r.o. za dodanie reklamných služieb v zmysle zmlúv o reklame zo dňa 3.8.2012 v celkovej cene 20.000 € bez DPH na podujatiach Rajd Rzeszowski I dňa 10.8.2012 a Rajd Rzeszowski II dňa 11.8.2012.

2. Obe napadnuté rozhodnutia boli prijaté po daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2012, ktorej výsledky boli zhrnuté v Protokole z daňovej kontroly zo dňa 19.1.2015.

3. Žalobca v správnych žalobách jednotne vytýkal žalovanému nesprávne právne posúdenie veci a existenciu procesnej vady, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Preskúmavané rozhodnutia spočívajú len na pochybnostiach, ktoré vznikli z dôvodu preverovania účtovníctva dodávateľskej spoločnosti WILLISTON, s.r.o., na ktorú žalobca nemá žiaden dosah a vplyv. Pochybenie preto videl v nesprávnom rozložení, resp. prenášaní dôkazného bremena na neho, keď jeho dôkazná povinnosť nemôže byť absolútna a predložil všetky dostupné dôkazy. Namietal, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými jeho odvolacími námietkami a že nesprávne aplikoval právne predpisy. Poukázal na výklad šiestej smernice, podľa ktorej dôvodom nepriznania práva na odpočet DPH nemôže byť fakt, že faktúru vystavil neexistujúci subjekt a preto nemožno zistiť skutočného dodávateľa.

4. Žalovaný vo svojom stanovisku k podanej žalobe uviedol, že na žalobcu neprenášal dôkazné bremeno, nakoľko sám vykonal dokazovanie, ktorým sa nepreukázalo dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou WILLISTON, s.r.o., z ktorého dôvodu menovanej spoločnosti nevznikla daňová povinnosť. Mal za to, že dodávateľ žalobcu nepreukázal materiálnu stránku dodania zdaniteľného plnenia. Povinnosťou správcu dane nie je napovedať žalobcovi, ktoré doklady má predložiť na preukázanie svojich tvrdení. Žalobcom citovaný výklady šiestej smernice nemožno aplikovať na prejednávanú vec, nakoľko fakturovaný dodávateľ nie je neexistujúci subjekt. Správcovi dane neprináleží preukazovať žalobcov úmysel a vedomosť o podvodnom konaní. Z uvedených dôvodov preto žiadal žalobu zamietnuť.

5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup orgánov verejnej správy podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a ustálil, že žaloba nie je dôvodná.

6. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti :

7. V zdaňovacom období august 2012 si žalobca odpočítal DPH v celkovej výške 4.000 € z faktúr č. 1208026 a č. 1208028 od spoločnosti WILLISTON, s.r.o. vystavených na základe zmlúv o reklame zo dňa 3.8.2012 za dodanie reklamných služieb v celkovej cene 20.000 € bez DPH na podujatiach Rajd Rzeszowski I dňa 10.8.2012 a Rajd Rzeszowski II dňa 11.8.2012. Pri prvej faktúre daňová povinnosť vznikla dňa 10.8.2012 a faktúra bola splatná dňa 24.8.2012. Podľa druhej faktúry daňová povinnosť vznikla dňa 11.8.2012 a jej splatnosť nastala 25.8.2012.

8. Právnym dôvodom vystavenia faktúr boli vyššie spomínané dve zmluvy o reklame uzatvorené dňa 3.8.2012 medzi žalobcom a spoločnosťou WILLISTON, s.r.o., ktorá sa v oboch prípadoch zaviazala umiestniť reklamný text (logo s obchodným menom žalobcu) na vozidle Škoda Fábia S 2000 na zadnej kapote vo veľkosti 1.500 cm2 na podujatiach Rajd Rzeszowski I a Rajd Rzeszowski II dňa organizovaných v dňoch 10. - 11. augusta 2012. Podľa čl. III zmlúv bolo povinnosťou dodávateľa (zhotoviteľa) graficky navrhnúť, vyrobiť a umiestniť reklamný text schválený žalobcom, ktorý mal dodať podklady na vyhotovenie reklamného textu. V súlade s čl. V zmlúv bola medzi zmluvnými stranami dojednaná celková cena 20.000 € (10.000 € a 10.000 € bez DPH) s tým, že spoločnosť WILLINSTON, s.r.o. bola povinná do 14 dní po uskutočnení reklamného podujatia doručiť žalobcovi fotodokumentáciu o zrealizovanej reklame.

9. Z odpovede na dožiadanie zo dňa 9.6.2014 bolo zistené, že spoločnosť WILLISTON, s.r.o. s dožiadaným správcom dane nespolupracuje, rovnako aj konateľ spoločnosti, ktorý sa nedostavil na výsluch realizovaný cestou medzinárodnej výmeny informácii /ďalej MVI/.

10. V čestnom prehlásení bývalý konateľ spoločnosti WILLISTON, s.r.o. O. H. potvrdil zdaniteľné obchody z roku 2012 zrealizované na základe zmlúv o reklame.

11. Na žiadosť správcu dane o MVI bol bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti, svedok O. H., k veci vypočutý. Vo svedeckej výpovedi uviedol, že spoločnosť WILLISTON nemala zamestnancov. Predmet podnikania vykonával sám alebo cez obchodných partnerov, ktorých ale nedokázal uviesť. So žalobcom komunikoval buď osobne alebo mailom. Potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov podľa zmlúv o reklame, ktorých predmetom bolo umiestnenie a propagovanie loga žalobcu na súťažnom vozidle na súťažných akciách na majstrovstvách Slovenska. Firemné logo získal od žalobcu prostredníctvom mailu a dával ho vyrobiť buď v mieste prípravy vozidla alebo v mieste pôsobenia spoločnosti WILLISTON, resp. v mieste, kde prebiehala akcia. Lepenie reklamného loga realizoval sám alebo firma, ktorá ho vyrobila, na prenajatú zadnú plochu vozidla a až potom, čo na vozidlo umiestnila svoje reklamné nápisy spoločnosť STYLLEX SK, s.r.o., ktorá mala vozidlo v nájme. Jednalo sa o vozidlo Škoda Fábia S 2000 vo vlastníctve spoločnosti WILLISTON, s.r.o., ktorá vozidlo na celú sezónu Majstrovstiev Slovenska prenajímala spoločnosti STYLLEX, s.r.o. Vozidlo pripravoval na súťaže tím zo Zlínska, ktorý poskytnuté služby fakturoval spoločnosti WILLINSTON, s.r.o. Po súťaži sa vždy jedna zložka záznamov preukazujúcich poskytnutie reklamy odovzdala žalobcovi.

12. Konateľ spoločnosti Styllex motorsport, s.r.o., svedok L.. O. G., vypovedal, že dňa 25.1.2012 uzatvorili so spoločnosťou WILLISTON, s.r.o. zmluvu o dielo č. 02/2012, na základe ktorej im spoločnosť WILLISTON, s.r.o. poskytovala materiálny a technický servis vozidla Škoda Fábia S 2000 pri reklamných podujatiach zaradených do seriálu Majstrovstiev SR pre rok 2012. Vozidlo si prenajímali tiež od spoločnosti WILLISTON, s.r.o. Podľa uvedenej zmluvy bola spoločnosť WILLINSTON, s.r.o. oprávnená umiestňovať na vozidlo reklamné nápisy svojich partnerov na 40 % reklamnej plochy vozidla. Nevedel ale uviesť, či spoločnosť WILLISTON, s.r.o. túto možnosť využila.

13. Zo zmluvy č. 02/2012 zo dňa 25.1.2012 bolo zistené, že spoločnosť WILLISTON, s.r.o. sa zaviazala poskytovať spoločnosti Styllex motorsport, s.r.o. materiálny a technický servis, údržbu a opravu nosiča reklamy - vozidla Škoda Fábia S 2000 pri reklamných podujatiach zaradených do seriálu Majstrovstiev SR pre rok 2012, ktoré sú bližšie špecifikované v zmluve. V čl. IV bolo osobitne dojednané, že spoločnosť Styllex motorsport, s.r.o. ako objednávateľ umiestni na nosiči reklamy reklamné nápisy svojich reklamných partnerov a že spoločnosť WILLISTON, s.r.o. má tiež právo umiestňovať svoje reklamné nápisy na 40 % úžitkovej plochy vozidla.

14. Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

15. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

16. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8.

17. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

18. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

19. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

20. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutia orgánov verejnej správy, vrátane ich postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v medziach žaloby v súlade so zákonom, nakoľko majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený.

21. Medzi účastníkmi konania zostala spornou len tá skutočnosť, či fakturovaný dodávateľ, spoločnosť WILLISTON, s.r.o., bola aj skutočným dodávateľom reklamných plnení podľa predložených faktúr.

22. Vykonaným dokazovaním bolo pritom zistené, že žalobca si na zmluvnom základe objednal u spoločnosti WILLISTON, s.r.o. reklamu svojho obchodného mena formou reklamného loga umiestňovaného na zadnej kapote vozidla Škoda Fábia S 2000 na automobilovom podujatí zaradenom do seriálu Majstrovstiev SR pre rok 2012. Nosičom reklamy bolo vyššie uvedené vozidlo vo vlastníctve spoločnosti WILLISTON, s.r.o., ktoré poskytla do nájmu spoločnosti Styllex motorsport, s.r.o. spoločne so záväzkom poskytovať materiálno-technický servis a údržbu vozidla počas podujatí zaradených do seriálu Majstrovstiev SR pre rok 2012. Súčasťou zmluvného dojednania bolo právo spoločnosti WILLINSTON, s.r.o. využívať 40 % plochy vozidla Škoda Fábia S 2000 na umiestňovanie reklamy pre svojich obchodných partnerov.

23. Ako vyplynulo z vykonaných dôkazných prostriedkov spoločnosť WILLISTON, s.r.o. (vrátane spoločnosti Styllex motorsport, s.r.o.) v roku 2012 reálne disponovala s reklamným priestorom, ktorý bola oprávnená poskytnúť na reklamnú propagáciu žalobcu počas motoristických športových podujatí v súlade so zmluvami o reklame. O skutočnosti, že reklamné logo s obchodným menom žalobcu bolo na podujatí Rajd Rzeszowski I a Rajd Rzeszowski II umiestnené na zadnej kapote vozidla Škoda Fábia S 2000 nebolo žiadnych pochýb, o čom sa na voľne prístupných internetových stránkach presvedčil aj správny súd.

24. Samotný fakt umiestnenia obchodného mena žalobcu na reklamnom nosiči však samo osebe neznamená, že sa tak stalo pričinením spoločnosti WILLISTON, s.r.o. V súlade so zmluvami o reklame bolo povinnosťou dodávateľskej spoločnosti WILLISTON, s.r.o. navrhnúť, zabezpečiť výrobu a umiestniť reklamný text schválený žalobcom ako objednávateľom. Podľa výpovede bývalého konateľa spoločnosti WILLISTON, s.r.o., svedka O. H., obchodná komunikácia so žalobcom prebiehala buď osobne alebo cestou mailu a po každom športovom podujatí bolo poskytnutie reklamy žalobcovi zdokladované. Prípravu, výrobu a nalepenie reklamného textu zabezpečoval sám, nakoľko spoločnosť nemala zamestnancov, alebo cez subdodávateľov. Aj napriek svojim tvrdeniam nebol ale svedok schopný identifikovať jediného svojho dodávateľa. V rozpore so zmluvnými dojednaniami samotný žalobca nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o obchodnej komunikácii so spoločnosťou WILLISTON, s.r.o. napr. formou mailov, ktoré by preukazovali poskytnutie súčinnosti pri výrobe reklamného textu. Z administratívneho spisu nevyplynul jediný dôkaz, ktorý by materiálne preukazoval poskytnutie reklamy žalobcovi spoločnosťou WILLISTON, s.r.o. aj napriek tvrdeniu svedka O. H., že po každom športovom podujatí reklamné plnenie žalobcovi zdokladoval. Žalobca v tomto smere nepredložil správcovi dane žiaden dôkaz o reálnosti plnenia či už v štádiu jeho prípravy alebo realizácie, ktoré len formálne deklaroval spornými faktúrami a zmluvami o reklame. Z uvedeného je tak zrejmé, že ani jeden z účastníkov obchodnoprávneho vzťahu nepreukázal existenciu materiálnej stránky poskytnutého plnenia, teda, že plnenie zo strany spoločnosti WILLISTON, s.r.o. bolo skutočne poskytnuté. Za dôkaz o zdaniteľnom obchode nemožno považovať ani výpoveď svedka L.. O. G., konateľa spoločnosti Styllex motorsport, s.r.o., ktorý nevedel potvrdiť, či dodávateľská spoločnosť využila reklamný priestor v prospech žalobcu.

25. Pochybnosti správcu dane preto majú oporu vo vykonanom dokazovaní, ktorým nebola jednoznačne preukázaná skutočnosť, že v rozhodnom zdaňovacom období bola spoločnosť WILLISTON, s.r.o. reálnym dodávateľom reklamných služieb žalobcovi. Na základe uvedených skutkových záverov má preto správny súd za to, že sporné faktúry so zmluvami o reklame nepredstavujú dostatočný dôkazný podklad na fakturáciu DPH v nich uvedenej s následným právom žalobcu na jej odpočet na vstupe, pretože odpočet DPH možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne dodaným plneniam. Z dôvodu, že žalobca nepreukázal bez akýchkoľvek pochybností skutočné dodanie reklamných služieb spoločnosťou WILLISTON, s.r.o., nemohla jej z titulu skutočného zdaniteľného plnenia vzniknúť daňová povinnosť (ale len formálne z dôvodu uvedenia na faktúre), ktorá by následne zakladala nárok žalobcu na odpočet DPH uvedenej na sporných faktúrach od spoločnosti WILLISTON, s.r.o. ako dodávateľa služieb.

26. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

27. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

28. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

29. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,

oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

30. Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa toho kto a v akom rozsahu znáša v daňovom konaní dôkazné bremeno, je podľa súdu potrebné si uvedomiť, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ zákona o DPH sú stanovené kumulatívne a objektívne, t.j. na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a za dobromyseľnosti daňového subjektu (žalobcu). Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby daňový subjekt, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

31. Samotná faktúra a zmluvy o reklame a prípadné doklady o ich úhrade sú len formálnou podmienkou uplatnenia si nároku na odpočítanie DPH na vstupe, nie však postačujúcou, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Ak daňové a účtovné doklady /faktúry, zmluvy, doklady o úhrade a pod./ neodrážajú materiálne plnenie a boli vystavené bez skutkovej podstaty, nemôže byť žalobcovi na základe takýchto podkladov a zhodného tvrdenia účastníkov fakturovaného obchodu priznané právo na odpočet DPH.

32. Preto bolo základnou povinnosťou žalobcu ako daňového subjektu preukázať, že má na vrátenie dane právny nárok. Následne správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Ak správca dane vykonaným preverovaním preukázateľne spochybni deklarovaný zdaniteľný obchod, bolo na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil /vyvrátil/, inak nie je možné priznať nárok na vrátenie dane.

33. Súd má za to, že pochybnosti správcu dane a žalovaného sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného správcom dane za účelom preverenia tvrdení žalobcu. Správca dane správne zameral a rozšíril dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy dodávateľa deklarovaného na sporných faktúrach, vrátane jeho dodávateľov, majúc na vedomí, že žalobcu nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne.

34. Možno preto zhrnúť, že v súdenom prípade dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, ktorý si nárok na odpočet DPH zo sporných faktúr uplatnil, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje v súlade so zákonnými podmienkami a v súlade so skutočnosťou. Správca dane následne verifikoval skutočnosti a doklady predložené žalobcom, od ktorého bolo možné spravodlivo požadovať preukazovanie len tých skutočností, ktoré mohol reálne ovplyvniť, lebo boli v jeho právnej sfére vplyvu, a na ktoré sa viaže jeho dôkazné bremeno.

35. S poukazom na uvedené preto súd vyhodnotil námietky za nedôvodné. Bol to práve správca dane, ktorý v súlade s § 46 ods. 5 a 24 ods. 2 Daňového priadku vlastným aktívnym preverovaním a dokazovaním spochybnil dodanie reklamných služieb fakturovaným dodávateľom, čím sa dôkazné bremeno presunulo na žalobcu, ktorý preukázané pochybnosti o skutočnom dodaní služieb spoločnosťou WILLISTON, s.r.o. nevyvrátil. Okrem iného argumentácia žalobcu založená na citovaní judikátov bez preukázania skutkovej zhody alebo podobnosti s prejednávaným prípadom je neprípustná, a to o to viac, ak deklarovaný dodávateľ spoločnosť WILLISTON, s.r.o. nie je neexistujúci subjekt. Pokiaľ ide o namietanú „nevhodnú“ formuláciu použitú žalovaným, o povinnosti žalobcu zabezpečovať dôkazy nad rámec svojich bežných obchodných potrieb, v tomto bode by správny súd chcel s poukazom na zistené skutkové okolnosti prípadu zdôrazniť, že sa nejedná o povinnosť nad rámec bežných obchodných potrieb, nakoľko bolo základnou povinnosťou žalobcu ako jedného z účastníkov obchodnoprávneho vzťahu, aby preukázal splnenie si svojich povinností vyplývajúcich z uzatvorených zmlúv o reklame ako súčasť jeho dôkazného bremena. Súd nezistil ani iné namietané porušenia práv žalobcu zo strany žalovaného spočívajúce v nevysporiadaní sa so všetkými odvolacími námietkami žalobcu, ktorý presne nešpecifikoval v čom konkrétne bolo pochybenie žalovaného, ktorého povinnosťou podľa názoru správneho súdu bolo zaoberať sa len podstavnými námietkami a dať odpovede len na tie otázky, ktoré mali podstatný význam vo vzťahu ku skutkovým a právnym okolnostiam prípadu.

36. Vzhľadom na záver správneho súdu, že napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného a správcu dane sú v súlade so zákonom, správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.

37. Podľa § 167 ods. 1 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

38. Nakoľko si úspešný žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, správny súd mu nepriznal náhradu trov konania.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.