Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/318/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci navrhovateľky maloletej S. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Z., G. X, zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Slosiarikovou, so sídlom Advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Jelšova 2, proti J. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. W. XXX (ďalej aj „otec"), v konaní o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/26/2014-250 zo dňa 17. 05. 2016, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výšky výživného, dlžného výživného a pomernej časti nákladov detskej výbavičky potvrdzuje.

Navrhovateľka má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti otcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že J. V. je otcom maloletej S. E. (prvý výrok), maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok (druhý výrok), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150,- Eur mesačne, počnúc 21. 11. 2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (tretí výrok), otcovi uložil povinnosť zaplatiť matke dlžné výživné za obdobie od 21. 11. 2013 do 17. 05. 2016 vo výške 4 700,- Eur v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (štvrtý výrok); tiež mu uložil povinnosť uhradiť matke pomernú časť nákladov na zakúpenie detskej výbavičky vo výške 150,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (piaty výrok) s tým, že o trovách rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (šiesty výrok). Z jeho dôvodov vyplýva, že opierajúc svoje rozhodnutie o § 84, § 94 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 65 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej v texte aj „z. č. 36/2005 Z. z.“ alebo „ZR“) a § 113 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte len „O. s. p.“), v konaní na návrh maloletého dieťaťa, po vykonaní znaleckého dokazovania (znalkyňou z odboru genetiky - analýza DNA - súdnej znalkyne L.. S. J., B.. vzhľadom na pravdepodobnosť jeho otcovstva k maloletej S. v číselnej hodnote 99,999 %, t. j. s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou) určil otcovstvo označeného muža a konajúc aj o úprave práv a povinností v zmysle § 113 ods. 2 O. s. p. zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, pričom vychádzal z doterajšieho stavu a zhodných stanovísk rodičov i kolízneho opatrovníka, ktorí sa zhodli aj na určení povinnosti otca prispieť matke na časť detskej výbavičky sumou 150,- Eur. V časti konania o spornej výške výživného, keďže matka žiadala mesačne 150,- Eur a otec navrhoval 80,- Eur, súd konštatoval, že matka žije spolu s maloletým dieťaťom sama v dvojizbovom byte, ďalší

majetok nevlastní; mesačné náklady spojené s užívaním bytu platí vo výške 150,- Eur, za elektrinu 25,- Eur, za káblovú televíziu a internet 40,- Eur, spláca hypotéku na kúpu bytu vo výške 179,51 Eur a úver na preklenutie ťaživej ekonomickej situácie po narodení dcéry vo výške 45,80 Eur; za plyn platí štvrťročne 10,- Eur, ročne uhrádza bytovú daň vo výške 17,82 Eur a za odvoz smetí vo výške 58,40 Eur. Materskú dovolenku matka čerpala od 21. 10. 2013 do 06. 07. 2014 s príjmom za november 505,90 Eur, december 522,80 Eur, január 2014 522,80 Eur, február 472,20 Eur, marec 522,80 Eur, apríl 505,90 Eur, máj 522,80 Eur, jún 505,90 Eur a júl 101,20 Eur (podľa správy Sociálnej poisťovne); rodičovskú dovolenku čerpala od 07. 07. 2014 do 28. 02. 2015 s príspevkom 203,20 Eur mesačne, poberala rodinné prídavky 23,50 Eur mesačne; po narodení dcéry brigádnicky zarobila jednorázovo cca 80,- Eur; od 01. 03. 2015 je zamestnaná ako zdravotná sestra; podľa mzdových výmerov zamestnávateľa predstavovala jej základná mzda od 01.08.2015 sumu 782,98 Eur brutto mesačne a od 01.01.2016 810,- Eur brutto mesačne; podľa správy zamestnávateľa matka zarábala v kalendárnom roku 2015 mesačne 596,55 Eur netto. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej S. matka inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zdravotný stav maloletej S. je dobrý, okrem bežných nákladov na materiálne zabezpečenie a výživu žiadne ďalšie finančné náklady nevyžaduje. Otec sa s dcérou doteraz nestretol a do dňa rozhodnutia súdu ničím na jej výživu a materiálne zabezpečenie neprispel. Otec žije s manželkou B. a svojou matkou O. M. v rodinnom dome v K. W., svojej matke, poberateľke invalidného dôchodku (v roku 2013 vo výške 382,20 Eur mesačne, v roku 2014 vo výške 386,70 Eur mesačne a v roku 2015 389,40 Eur mesačne) platí stravu a lieky v hodnote cca 300,- Eur mesačne, spláca hypotekárny úver 830,- Eur mesačne, za elektrinu platí 153,- Eur mesačne, za vodu 10,- Eur, jeho manželka spláca úvery vo výške 150,- Eur mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k dcére S. otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť v čase rozhodnutia súdu nemal, ani jeho manželka B.. Rodine finančne pomáha otec R.. J. V.. Otec maloletého dieťaťa je od decembra 2014 konateľom spoločnosti ADOS M., s. r. o., mesačne poberá odmenu 400,- Eur. Podľa správy OR PZ Bratislava IV zo dňa 28. 07. 2014 (č. l. 66 spisu) bol s otcom dňa 22.03.2014 skončený v skúšobnej dobe bez udania dôvodu služobný pomer policajta, lebo „porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby“. Podľa správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. l. 154 spisu) zarábal otec ako policajt od novembra 2013 do skončenia služobného pomeru 582,32 Eur netto mesačne, nemocenská náhrada mu bola vyplatená za marec 2014 89,- Eur, za apríl 2014 333,72 Eur, za máj 2014 344,84 Eur, jún 2014 333,72 Eur, júl 2014 344,84 Eur a za august 2014 344,84 Eur. Podľa správy Mestského úradu v Banskej Bystrici bol otec zamestnaný od 01.07.2015 do 24.07.2015 ako príslušník mestskej polície, pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe zamestnávateľ. Počas zamestnania otec zarobil 292,98 Eur netto. Manželka otca B. V., rod. K., dňa 31. 10. 2015 zrušila dohodou pracovný pomer so zamestnávateľom Q. K., s. r. o., kde zarábala ako recepčná v období od novembra 2013 do augusta 2015 409,42 Eur mesačne netto, vo februári a v marci 2015 dostala aj odmeny po 200,- Eur. V čase rozhodovania okresného súdu bola práceneschopná na rizikovom tehotenstve a poberala nemocenské dávky 220,- Eur mesačne. Podľa listu vlastníctva č. 7312, okrem rodinného domu vlastnil otec aj byt v Z. Z., ktorý prenajímal (podľa jeho vlastného vyjadrenia zadarmo); predložil kúpnu zmluvu zo dňa 29. 12. 2014, ktorou byt predal za kúpnu cenu 62 000,- Eur. Tieto finančné prostriedky použil sčasti na úhradu hypotekárneho úveru (podľa výpisu z úveru č. XXXXXXXXXX v M. B. dňa 25. 05. 2015 vložil celkom 45 400,- Eur) a úhradu súm, vymáhaných v exekučných konaniach. Podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu, ku dňu 24. 07. 2014 vlastnil otec nákladné vozidlo, nákladný príves a osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia, bol držiteľom osobných vozidiel Seat a Seat Ibiza. K 06. 10. 2016 vlastnil len nákladný príves a bol držiteľom osobného vozidla značky Seat. Pri určení výšky výživného súd prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V danom prípade sa od narodenia stará o maloleté dieťa osobne i materiálne výlučne matka; otec spočiatku o dieťa vôbec neprejavoval záujem, v súčasnosti verbálne prejavuje, ale vážny narušený vzťah rodičov zatiaľ bráni jeho kontaktu s dcérou. Z porovnania majetkových pomerov mal súd za to, že životná úroveň otca je vyššia ako životná úroveň matky (hoci nesporne stratou zamestnania u otca a jeho manželky došlo k zníženiu príjmov ich rodiny, avšak ich zavinením, čo znamená aplikáciu druhej vety § 75 ods. 2 Zákona o rodine). Ekonomickú ťarchu rodiny otca vo forme splácania hypotekárneho úveru na rodinný dom (na čo boli použité i finančné prostriedky získané predajom bytu) však súd pri určení výživného vzhľadom k pokynu zákona, že „výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov“ zohľadniť nemohol, pričom nemožno prehliadnuť, že sa otec zaťažil hypotekárnym úverom v čase, keď o narodení dcéry vedel. Neobstojí ani tvrdenie otca, že finančne podporuje svoju invalidnú matku, ktoré odporuje nielen

správe o výške jej invalidného dôchodku, ale najmä vyjadreniu svedka, jeho otca, že bez ekonomickej podpory rodičov otca by mala jeho rodina vážne problémy. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za to, že výživné vo výške 150,- Eur mesačne zodpovedá uvedeným zákonným kritériám, veku a odôvodneným potrebám maloletej S. s prihliadnutím na osobné a majetkové pomery (v prípade otca i potenciálne) oboch rodičov a fakt, že od narodenia dieťaťa zabezpečuje osobnú starostlivosť o dcéru výlučne matka. Pretože ku dňu súdneho rozhodnutia otec ničím na výživu a materiálne zabezpečenie dcéry neprispel, uložil mu súd dlžné výživné v celkovej sume 4 700,- Eur (za časť mesiaca november 2013 pomernú časť 50,- Eur) uhradiť matke v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Lehotu na plnenie, uvedenú v prvej vete § 160 ods. 1 O.s.p., súd predĺžil na 60 dní s prihliadnutím na výšku dlžného výživného, otcovi však nepovolil túto sumu splácať, pretože si mohol a mal byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti už pred narodením dieťaťa a podľa toho sa mal zariadiť. O náhrade trov konania rozhodne súd v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Okresný súd posúdil nesprávne výšku výživného mimo iného tým, že nedostatočne zistil skutkový stav, najmä vo vzťahu k životnému minimu jeho rodiny, čo značne presahuje zabaviteľnú čiastku prednostnej pohľadávky a tým spôsobuje vedome vystavenie jeho osoby a rodiny do exekučnej závislosti. Súd bral do úvahy jeho príjmy, ktoré boli na dobrovoľnej báze jeho rodičov, nebral do úvahy prírastok do jeho rodiny, kde očakávaný deň pôrodu je prvý júnový týždeň. Jeho návrhu na platenie výživného vo výške 80,- Eur nebolo vyhovené údajne preto, že on má dom a žije nepomerne lepšie ako matka, ktorá mu dokonca dlhuje veľký obnos peňazí. Celé to vníma ako pomstu zo strany matky maloletej, a to z dôvodu, že mu neumožnila sa stretnúť s maloletou S. a ani nijako sa spolupodieľať na jej výchove, či zakúpení vecí pre ňu. Matka si dokonca nárokovala náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojej právneho zástupkyne žiadala rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť; žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 74,58 Eur. Poukázala na to, že pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a podobne), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov. Otec nepreukázal existenciu žiadnych objektívnych príčin, pre ktoré by nemohol vykonávať prácu, ktorá by mu zabezpečovala adekvátny príjem, potrebný na plnenie si jeho vyživovacej povinnosti, preto ho súd správne považoval za plne pracovne spôsobilého. Jeho schopnosť dosahovať príjem do výšky priemernej mzdy pracovníka v národnom hospodárstve podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky a vo všeobecnosti v priemere za prvý a druhý kvartál roku 2015 predstavuje sumu 858,- Eur mesačne. Tvrdenia otca o jeho nedostatočnom príjme sú účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu si základnej zákonnej povinnosti - prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa - ktorá je nadradená akejkoľvek inej povinnosti. Ak je pravdou, že otec vo svojich 37 rokoch je stále odkázaný na finančnú pomoc od svojich rodičov, pričom svoju situáciu nijako nerieši, nemožno považovať jeho postoj za zodpovedný, najmä k svojmu maloletému dieťaťu; otec sa sám niekoľkokrát pripravil o zamestnania, bol s ním skončený pracovný pomer z dôvodov na jeho strane. Nie je možné uveriť tvrdeniam otca o tom, že je odkázaný na finančnú podporu svojich rodičov bez jeho zavinenia a že je to práve súd, ktorý svojím rozhodnutím vnesie rodinu otca do „exekučnej závislosti“; sám otec sa vystavil svojím konaním neprimeranému finančnému zaťaženiu a s tým spojenými následkami (exekučné konania), čím však nemôže trpieť maloleté dieťa. V priebehu konania jednoznačne vyšlo najavo, že otec disponoval väčším množstvom finančných prostriedkov (napríklad z odpredaja nehnuteľnosti), avšak tieto nepoužil na úhradu výživného pre svoje maloleté dieťa, ale uprednostnil uspokojenie svojich záväzkov, t. j. porušil svoju zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa. Takéto konanie nemožno považovať za konanie v záujme maloletého dieťaťa a zaslúži si jeho morálne odsúdenie. Otec k dnešnému dňu neprispel na výživu maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom. Ak sa zaujímal o stretnutie s maloletou, bolo to vždy iba pred pojednávaním vo veci samej, čo nemožno posudzovať inak, ako účelové konanie. Matka nikdy reálne nemohla brániť otcovi stretávaniu sa s maloletou, pretože otec nikdy žiaden záujem o maloletú neprejavoval. Po pojednávaní vo veci samej matka dňa 26. 04. 2016 poskytla otcovi číslo bankového účtu, na ktoré má poukazovať výživné na maloleté dieťa, a ktorý zriadila na účel výživného, prípadne sporenia maloletej a ponúkla otcovi možnosť ešte v ten deň sa stretnúť s maloletou.

Formou SMS mu dokonca oznámila, kde by sa stretnutie mohlo realizovať. Otec sa však na stretnutie s maloletou nedostavil a žiadne výživné matke neuhradil. Kontaktoval však matku pred pojednávaním, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, teda opäť išlo o účelové konanie otca. Otcove tvrdenia o tom, že matka je mu dlžná finančné prostriedky sa nezakladajú na pravde. Na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca prvostupňový súd prihliadať nemohol, pretože v čase rozhodovania súdu neexistovala. Pokiaľ však plánoval so svojou súčasnou manželkou ďalšie maloleté dieťa, musel si byť vedomý a počítať i so svojou existujúcou vyživovacou povinnosťou k maloletej S.. Ak tak neurobil, nemožno jeho prístup vyhodnotiť ako zodpovedný a to nielen voči maloletej S., k nenarodenému plánovanému maloletému dieťaťu, ale aj k manželke, keď ponecháva tiaž vyživovacích povinností na pleciach oboch matiek maloletých detí. Otec zapríčinil začatie tohto súdneho konania, v dôsledku ktorého vznikli matke ňou uplatnené trovy konania. Samotný otec bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý mu však vypovedal plnú moc pre otcovu nesúčinnosť, čo takisto preukazuje postoj a nezodpovednosť otca k svojej zákonnej povinnosti.

4. V reakcii na toto vyjadrenie otec maloletej poukázal na to, že matka si pred nedávnom robila refinancovanie hypotekárneho úveru, z čoho vyplýva skutočnosť, že sa jej zjavne zlepšila finančná a životná úroveň. Jemu sa dňa 14. 06. 2016 z manželstva narodila maloletá dcéra Y. a vznikla mu vyživovacia povinnosť. Zopakoval, že okresný súd nebral do úvahy dobrovoľné príjmy jeho domácnosti, ktoré boli postavené na báze dobrovoľnosti jeho rodičov a zdôraznil, že jeho mesačný príjem je 400,- Eur a uznaná materská jeho manželky je 320,- Eur mesačne. Po zaplatení všetkých výdavkov im mnohokrát neostáva ani len na stravu. Maloletú dcéru z manželstva šatia z vecí, ktoré sú bežne dostupné v bazároch a rádovo sa predávajú po 0,50 Eur za kus. Výšku výživného z týchto dôvodov považuje za neprípustnú, keďže on vlastné manželské dieťa dokáže vyživiť zo sumy 60,- Eur mesačne, čo zahŕňajú plienky, kojenecké mlieko a bežné oblečenie. Preto navrhol sumu vo výške 50,- Eur aj pre maloletú Evu z dôvodu, že rodičia dieťaťa sa majú rovným dielom podieľať na vyživovacej povinnosti. Považoval za neprípustné, aby matke platil právne zastúpenie, jej alkoholové excesy a cigarety. To, že on žije v rodinnom dome, na ktorý má hypotéku, neznamená, že je milionár a žije nadštandardne. Poukázal na to, že mu matka dlhuje takmer 8 000,- Eur a 150,- Eur výživného považuje za účelové, aby mu nemusela vrátiť peniaze. Keby mala skutočný záujem o spoločnú výchovu dieťaťa a nielen o finančný prospech, tak by mu umožnila stretnúť sa s maloletou. Matka s ním však nijako nekomunikuje, ani žiadnou oficiálnou cestou mu nedoručila číslo účtu, na ktoré by jej mohol prispievať. Všetko robí účelovo z dôvodu, aby jeho osobu pred súdom poškodila a vykreslila ako muža - otca bez záujmu o jeho maloletú dcéru. Zdôraznil, že jeho príjem spolu s manželkou, s ktorou žije v rodinnej harmónii a skromnosti, je 720,- Eur mesačne, pričom z týchto peňazí živia seba aj ich maloletú dcéru Y.. Matka maloletej má príjem takmer vo výške 1 000,- Eur aj s rodičovským príspevkom. Preto súdu navrhol znížiť výživné zo 150,- na 50,- Eur a zároveň žiadal o umožnenie pravidelného styku s maloletou. Poukázal na to, že vyživovaciu povinnosť voči maloletej nemá len on, ale aj matka. Požiadal o vylúčenie právnej zástupkyne matky z pojednávania a to z obavy, že trovy jej zastúpenia bude musieť nakoniec uhradiť on. Na jeho osobu sú uvalené tri exekúcie, ktoré nie je schopný splatiť a bude nútený požiadať prostredníctvom súdu o osobný bankrot a oddĺženie.

5. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len „C. m. p.“), ktorý v § 395 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (s výnimkou vecí uvedených v § 396); dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C. s. p.“); v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 C. s. p., vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C. m. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 C. s. p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu, nepovažujúc odvolanie otca za dôvodné, v zmysle § 387 ods. 1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov; dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine). Cieľom zákonnej úpravy je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa; každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Pritom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného; na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 ZoR).

9. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné; krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. S odôvodnením prvostupňového súdu sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.), konštatuje správnosť dôvodov a na tieto odkazuje.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu, kde otcovstvo bolo právoplatne určené odvolaním napadnutým rozsudkom po vykonaní znaleckého dokazovania, na základe ktorého bolo určené, že pravdepodobnosť otcovstva otca k maloletej dosahuje číselnú hodnotu 99,999 %, čo značí, že za súčasného stavu poznania v odbore genetiky treba pokladať jeho otcovstvo k maloletej N.za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou. Keďže konanie o určenie otcovstva, resp. rodičovstva je zo zákona spojené s konaním o výchove a výžive maloletého dieťaťa, súd prvej inštancie pokračoval v konaní ohľadom úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. Postupoval v súlade s § 36 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa môžu rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností; ak sa nedohodnú, môže súd aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matke vychádzal súd z doterajšieho stavu a zhodných stanovísk rodičov i kolízneho opatrovníka, ktorí navrhli dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke, pričom všetci účastníci, vrátane otca, sa zhodli aj na určení povinnosti otca prispieť matke na časť detskej výbavičky sumou 150,- Eur. Hoci otec napadol odvolaním aj výrok o určení povinnosti zaplatiť matke výbavičku vo výške 150,- Eur, v odvolaní túto skutočnosť nijako osobitne neodôvodňoval. I keď odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu, a ani odvolacími dôvodmi (viď § 65 a § 66 C.m.p.), z obsahu spisu odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v tomto výroku, pričom otec ani nenavrhoval, ako by mal súd v tomto smere rozhodnúť; preto krajský súd rozsudok v tejto časti potvrdil.

11. Pokiaľ sa týka určenia výživného vo výške 150,- Eur a naň nadväzujúceho zročného výživného, krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením po právnej i vecnej stránke rozsudku súdu prvej inštancie; zistenia ohľadom príjmov a výdavkov vyplývajú z riadne vykonaného dokazovania a sú podrobne odôvodnené. Odvolací súd len zdôrazňuje a poukazuje na okresným súdom zistené a vyhodnotené skutočnosti, že matka spolu s maloletou žije sama v dvojizbovom byte, pričom ďalší majetok nevlastní, mesačne platí náklady, spojené s užívaním bytu vo výške 215,- Eur, splácala hypotéku na kúpu bytu vo výške 179,51 Eur mesačne a úver na preklenutie ťaživej ekonomickej situácie po narodení dcéry vo výške 45,80 Eur; štvrťročne platí za plyn 10,- Eur, bytovú daň 17,82 Eur ročne a odvoz smetí 58,40 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, jej príjem predstavoval príspevok počas materskej dovolenky od 21. 10. 2013 do 06. 07. 2014 celkom 4 182,3 Eur, čo predstavuje na mesiac 464,70 Eur; počas rodičovskej dovolenky poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne, rodinné prídavky vo výške 23,50 Eur mesačne, po narodení dcéry brigádnicky zarobila jednorázovo cca 80,- Eur. Základná mzda matky od 01. 08. 2015 podľa mzdových výmerov zamestnávateľa predstavovala 782,98 Eur brutto mesačne a od 01. 01. 2016 sumu 810,- Eur brutto mesačne. V kalendárnom roku 2015 zarábala priemerne mesačne 596,55 Eur netto.

Na druhej strane, podľa zistení súdu prvej inštancie, otec maloletého dieťaťa má podľa jeho tvrdenia príjem 400,- Eur mesačne netto, jeho manželka má príjem rodičovský príspevok 320,- Eur netto mesačne. Jeho výdavky však majú predstavovať 830,- Eur mesačne na hypotéku, za elektrinu 153,- Eur, za vodu 10,- Eur, svojej matke podľa svojho vyjadrenia platí za lieky a stravu 300,- Eur, pričom jeho manželka platí úvery 152,- Eur mesačne. Invalidný dôchodok jeho matky, žijúcej s nimi v rodinnom dome predstavuje 382,- Eur. Otec sa stal konateľom spoločnosti F. M., s. r. o. potom, čo skončil služobný pomer výpoveďou v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa na OR PZ Bratislava IV., kde dosahoval príjem 582,- Eur netto mesačne a neskôr aj skončením v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa na Mestskej polícii Z. Z. (cca po troch týždňoch pracovného pomeru). Jeho manželka B. tiež skončila pracovný pomer so svojím zamestnávateľom, kde pracovala ako recepčná v hoteli Q.. Otec vlastnil aj byt v Z. Z., ktorý podľa vlastného vyjadrenia prenajímal bez nároku na nájomné, a predal ho v decembri 2014 za 62 000,- Eur, pričom časť kúpnej ceny použil na zaplatenie hypotekárneho úveru na rodinný dom. Podľa zistení súdu prvej inštancie vlastnil tri osobné motorové vozidlá, nákladný príves + nákladné motorové vozidlo.

12. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti sa uplatňuje množstvo faktorov. Zákon priamo prikazuje súdu zohľadniť skutočnosť (dikcia zákona „prihliada sa“), ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosť nie je zohľadňovaná len vo vzťahu k maloletým deťom. Aj v zmysle iných ustanovení (napríklad § 19 Zákona o rodine) je osobná starostlivosť postavená na roveň finančným plneniam, čím sa poskytuje ochrana majetkovým nárokom osoby, zabezpečujúcej fungovanie spoločnej domácnosti a starostlivosti o jej členov. Miera prihliadnutia závisí od veku, zdravotného stavu a potrieb dieťaťa, od jeho schopností a možností podieľať sa osobnou pomocou na uspokojovaní vlastných potrieb; túto mieru zváži a vyhodnotí súd; okrem osobnej starostlivosti bolo potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že matka zabezpečuje strechu nad hlavou maloletému dieťaťu, v súvislosti s čím zobrala a splácala úver na zabezpečenie dvojizbového bytu, pričom úver splácala v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výške takmer 180,- Eur a okrem toho bola povinná platiť náklady spojené s užívaním bytu, ako aj za energie cca 218,- Eur mesačne a je potrebné platiť daň, odvoz smetí. Na týchto nákladoch sa nepodieľa ani otec ani žiadna iná osoba, matka ich znáša výhradne sama zo svojho príjmu, ktorý, ako už bolo uvedené vyššie, predstavovala dávka počas materskej, resp. rodičovskej dovolenky a neskôr jej príjem, ktorý v kalendárnom roku 2015 dosahoval 596,55 Eur netto. Hoci matka nemá iné vyživovacie povinnosti, otec a ani žiadna iná osoba sa s ňou nepodieľa na úhrade nákladov. Tu je potrebné zdôrazniť, že otec dieťa nenavštevuje a do rozhodnutia súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom na výživu dieťaťa neprispel (ani na úhradu nákladov spojených so zakúpením výbavičky); zo spisu nevyplýva ani, že by sa otec podieľal na úhrade nákladov nevydatej matky počas tehotenstva, ako aj nákladov, spojených s pôrodom. Tvrdenia otca o požičaní finančných prostriedkov matke vo výške 8 000,- Eur zostali len v rovine jeho ničím nepodložených tvrdení. Krajský súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že v konaní bolo preukázané, že otec sa s dieťaťom nestýka, nijakým spôsobom na výživu dieťaťa neprieva, na výchove dieťaťa sa nepodieľa. Jeho tvrdenia o tom, že v styku s maloletou mu bránila matka maloletého dieťaťa, neboli v konaní preukázané; naopak, z tvrdenia otca v reakcii na vyjadrenie matky k odvolaniu je zrejmé, že otec zahmlieva, keď na tvrdenie, že hoci mu matka dala k dispozícii číslo účtu, na ktoré má zasielať výživné pre maloleté dieťa uvádza, že oficiálnou cestou žiadne číslo účtu nedostal, napriek jeho výslovnej žiadosti právnej zástupkyni matke. Otcom navrhované výživné vzhľadom na jeho postoj je neadekvátne. Výdavky otca s jeho manželkou, ktoré podľa jeho tvrdenia predstavujú 1 443,- Eur mesačne (830,- Eur na úver na kúpu domu, 153,- Eur na elektrinu, 10,- Eur na vodu a 150,- Eur na ďalšie úvery, svojej matke prispieva 300,- Eur na lieky a stravu) z ich príjmu 400,-Eur + 320,-Eur je nereálne. Súd prvej inštancie správne konštatoval a krajský súd sa s ním stotožňuje, že životná úroveň otca je vyššia ako životná úroveň matky; nesporne stratou zamestnania otca z dôvodov na strane otca je potrebné aplikovať ustanovenie druhej vety § 75 ods. 2 Zákona o rodine, rovnako aj u jeho manželky B., ktorá ukončila pracovný pomer dohodou, v dôsledku čoho došlo k zníženiu príjmov ich rodiny, čo nemožno pričítať na ťarchu maloletej S.. Pokiaľ otec prenajímal byt bez nároku na nájomné a neskôr tento byt predal, urobil tak rok po narodení maloletej S., preto súd správne nezohľadnil, že finančné prostriedky boli použité inak, ako na výživné pre maloletú. Nemožno prehliadnuť, že otec sa zaťažil hypotekárnym úverom v čase, keď už o narodení maloletej S. vedel. Konanie otca pri zbavovaní sa svojho majetku, resp. pravidelného príjmu aj krajský súd v zhode s konštatovaním súdu prvej inštancie považuje za konanie v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Odvolací súd musí prisvedčiť matke maloletej S., keď uvádza, že pokiaľ plánoval so svojou manželkou ďalšie maloleté dieťa, musel si byť vedomý a počítať aj so svojou už existujúcou vyživovacou

povinnosťou k maloletej S., a keďže rozšírenie svojej rodiny o ďalšie dieťa plánoval, musel aj svoju finančnú situáciu vyhodnotiť ako dostačujúcu a dovoľujúcu mu plniť si svoje vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom, ktorých postavenie je nielen v zmysle Zákona o rodine, ale aj v zmysle Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o právach dieťaťa rovnaké (maloleté deti pochádzajúce z manželstva a narodené mimo manželstva majú rovnaké postavenie vo všetkých právach a povinnostiach).

13. Prvostupňový súd teda v správnej výške určil bežné výživné, správne vyčíslil zročné výživné; svoj postup riadne odôvodnil; správne a v súlade so zákonnými procesnými ustanoveniami rozhodol o splatnosti výživného i zročného výživného. Odvolaním napadnutý rozsudok má všetky náležitosti podľa § 220 ods. 2 C. s. p., je presvedčivý, preskúmateľný a zrozumiteľný. Odvolací súd nevidel žiadne dôvody na jeho zmenu (§ 388 C. s. p.) ani zrušenie (§ 389 C. s. p.); preto ho v plnom rozsahu potvrdil.

14. Súd prvej inštancie o trovách konania nerozhodoval; zo spisu vyplýva, že o trovách rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; v takom prípade rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).