Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/284/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a členov senátu JUDr. Petra Tótha a JUDr. Jozefa Janíka v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29.augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484, pobočka Trenčín, Jilemnického 3760, 912 50 Trenčín, proti povinnému: VAKI s.r.o., IČO: 36 346 748, so sídlom Bošáca č. 151, 913 07 Bošáca, o vymoženie 341,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 05. apríla 2016, č.k. 10Er/185/2013 - 25, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v prvom výroku exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a v druhom výroku uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Jozefovi Pavlíkovi trovy exekúcie vo výške 83,65 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že poverením tamojšieho súdu zo dňa 20.02.2013 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie pre vymoženie 341,43 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozhodnutia č. 700-0810070113-GC04/13 vydaného dňa 14.01.2013 Sociálnou poisťovňou, pobočkou v Trenčíne. Dňa 04.02.2016 bol tamojšiemu súdu v súlade s § 57 ods. 4 Exekučného poriadku doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko v priebehu konania bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, ani vlastníkom motorových vozidiel. Je iba držiteľom motorového vozidla Volkswagen. Povinný je dlžný na poistnom voči Union, Sociálnej a Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Zo zablokovaného účtu v banke neprišla žiadna úhrada, keď podľa elektronickej súčinnosti s bankami bolo zistené, že na účet povinného sú evidované blokácie vo výške cca 12.000,- Eur. Povinný poštu nepreberá ani v odbernej lehote. S konateľom bola podpísaná dohoda o postupnom splácaní pohľadávky, po podpise ktorej už žiadna úhrada nebola vykonaná. Dňa 22.09.2015 bolo vykonanou osobnou návštevou zistené, že povinný sídli v starom rodinnom dome, v ktorom žije stará matka konateľa spoločnosti s tým, že firma v ňom nemá žiadne hnuteľné veci a nič tam nevyrába. Overovaním na obecnom úrade bolo zistené, že o firme nemajú žiadnu vedomosť. Obaja konatelia sú v súčasnosti konateľmi v inej firme a je zrejmé, že povinný existuje len papierovo. S poukazom na zistenia súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného, bol daný dôvod na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, preto súd exekúciu podľa uvedeného ustanovenia zastavil. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného, preto súd k náhrade trov exekúcie v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 83,65 Eur.

2. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na skutočnosť, že zo strany povinného eviduje úhrady vo výške 3121,89 Eur zo dňa 24.02.2015 v ostatných exekučných

konaniach. Zastával názor, že predmetná exekúcia prebiehala na dôsledné šetrenie majetkových pomerov povinného krátko. Pokračovanie v exekúcií môže viesť k uspokojeniu vymáhanej pohľadávky. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. 4. K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a uviedol, že ak má oprávnený za to, aby exekúcia pokračovala, aby sám označil majetok povinného, z ktorého je možné uspokojiť túto pohľadávku. 5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 388 a § 399 CSP, pričom v tomto prípade nemôže dôjsť k zmene rozhodnutia odvolacím súdom - rovnaké účinky ako zmena rozhodnutia má v tomto prípade samotné zrušenie rozhodnutia bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Keďže súdny exekútor nie je stranou v exekučnom konaní (s výnimkou rozhodovania o jeho trovách), jeho podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku nie je návrhom strany, o ktorom by bolo potrebné procesne rozhodnúť aj v prípade nevyhovenia. Teda, ak exekučný súd podnet exekútora na zastavenie exekúcie vybaví tak, že mu nevyhovie, nie je potrebné o tom vydávať rozhodnutie. Preto v danom prípade nie je potrebné nahradiť zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie iným výrokom odvolacieho súdu, postačuje jeho zrušenie, ktorého dôsledkom (po jeho právoplatnosti) je pokračovanie v exekúcii.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

7. Je síce pravda, ako uvádza súdny exekútor, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v budúcnosti. Predčasné zastavenie exekúcie by upieralo oprávnenému právo na uplatnenie svojho ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných rozhodnutí.

8. V danom prípade povinný je právnickou osobou, nie je v likvidácii, v konkurze, ani v reštrukturalizácii, čo svedčí, že má v úmysle pokračovať v podnikaní. Preto existuje reálny predpoklad, že v budúcnosti môže nadobudnúť majetok, či už prostredníctvom výkonu podnikateľskej činnosti, alebo inou formou. Preto odvolací súd považoval záver súdu prvej inštancie, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, za predčasný.

9. Aj keď zákon nevyžaduje pre rozhodnutie o zastavení exekúcie súhlas oprávneného, je potrebné na jeho vôľu prihliadať, keďže oprávnený je tou stranou v exekučnom konaní, ktorá exekúciu navrhuje, a teda má právo požadovať, aby sa v exekúcii pokračovalo, pokiaľ sa nepreukázali objektívne dôvody na zastavenie exekúcie (napr. z dôvodov nedostatkov exekučného titulu alebo neprípustnosti exekúcie). Ak oprávnený žiada, aby sa v exekúcii pokračovalo napriek zisteniu súdneho exekútora, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, aj keď odvolací súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti a dôslednosti tohto zistenia súdneho exekútora, je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ktorý si musí byť vedomý, že pokračovaním v exekúcii vznikajú trovy exekúcie, ktoré napokon v prípade neúspešnosti exekúcie bude musieť uhradiť.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie bez náhrady zrušil.

11. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 , v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .