Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/64/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: MERKOM, s.r.o., so sídlom 956 32 Nadlice 133, IČO: 36 737 224, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Rastislavom Škultétym, advokátom, so sídlom K. XXX/X, XXX XX L. nad L., proti žalovanej: Anne Škandíkovej, s miestom podnikania Hodžova 3829/2, 036 01 Martin, IČO: 35 071 460, zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou, so sídlom C. F. XX, XXX XX. H., v konaní o zaplatenie 357,84 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/49/2015-71 zo dňa 10.12.2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/49/2015-71 zo dňa 10.12.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 357,84 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 357,84 Eur od 22.12.2011 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 21 Eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 394,46 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 357,84 Eur na základe zmluvy o sprostredkovaní služieb. Žalobca sprostredkoval pre žalovanú poskytovanie dohodnutej služby v oblasti služieb pre rodinu a domácnosť a províziu za sprostredkovanie dohodnutú podľa článku III. zmluvy vyúčtoval žalovanej faktúrou č. 73/2011 na sumu 357,84 Eur, splatnou dňa 21.12.2011. Žalovaná faktúru v lehote jej splatnosti neuhradila.

2. Okresný súd zistený skutkový stav posúdil podľa ust. § 261 ods. 1, § 642, § 644 a § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka. Primárne sa zaoberal otázkou, či záväzkový vzťah medzi účastníkmi nie je spotrebiteľskou zmluvou, pričom vychádzal z tvrdení žalobcu, podľa ktorých žalobca uzatváral zmluvy o sprostredkovaní výlučne s držiteľmi živnostenského oprávnenia, ktorého predloženie aj od záujemcov o sprostredkovanie vyžadoval. Toto tvrdenie žalovaná nerozporovala a sama potvrdila, že živnostenské oprávnenie žalobcovi zaslala. Aj z článku II. bod 1 zmluvy o sprostredkovaní služieb vyplýva, že záujemca je povinný dať žalobcovi k dispozícii kópiu povolenia na poskytovanie služieb (živnostenský list, koncesiu a pod.). Žalovaná tiež sama seba v liste zo dňa 7.12.2011 adresovanom žalobcovi označila uvedením IČO. Okresný súd tak mal preukázané, že v danom záväzkovom vzťahu žalovaná vystupovala ako fyzická osoba - podnikateľ, a preto na daný záväzkový vzťah aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka.

3. K nároku žalobcu na zaplatenie provízie okresný súd uviedol, že žalobca si províziu nárokoval podľa zmluvy o sprostredkovaní, datovanej 13.10.2011. Ohľadom tejto zmluvy mal okresný súd dokazovaním preukázané, že k dátumu 13.10.2011 nebola táto zmluva účastníkmi podpísaná, čo vyplýva zo zhodných vyjadrení a tiež z e-mailovej korešpondencie, z ktorej vyplývajú výzvy žalobcu, aby žalovaná doručila podpísanú zmluvu, k čomu však do momentu, kým žalovaná nastúpila na sprostredkovanú prácu opatrovateľky do Nemecka, nedošlo. Z dokazovania podľa okresného súdu vyplynulo, že k podpisu tejto písomnej zmluvy došlo ex post až po momente, keď žalobca sprostredkoval pre žalovanú prácu v zahraničí a po tom, ako žalovaná reálne na túto prácu nastúpila a uzavrela zmluvu s tzv. klientom, ktorému boli opatrovateľské služby zo strany žalovanej poskytované. Z tohto znenia mal okresný súd preukázané, že žalovaná zmluvu obdržala, oboznámila sa s ňou a podpísala ju pred odchodom, avšak neodoslala ju žalobcovi. Okresný súd preto neuveril tvrdeniu žalovanej, že sa jej zmluvu vôbec nepodarilo otvoriť, že ju nečítala a nebola s jej obsahom oboznámená. Zo svedeckej výpovede svedkyne F., zamestnankyne žalobcu, okrem toho vyplynulo, že obsah zmluvy bol so žalovanou prejednaný aj telefonicky, čo potvrdila na pojednávaní aj žalovaná, keď uviedla, že s pani F. telefonicky prejednala rodinu, kde mala ako opatrovateľka nastúpiť, dátum odchodu, dĺžku turnusu a ostatné náležitosti zmluvy. Okresný súd mal preukázané uzavretie zmluvy ústnou formou tak, že žalobca odoslal návrh na uzavretie zmluvy e-mailom a žalovaná tým, že nastúpila na sprostredkovanú prácu v Nemecku, konkludentným spôsobom uzavrela zmluvu o sprostredkovaní tak, ako to má na mysli ust. § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka. Ohľadom obsahu ústne uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní mal okresný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti zistené, že obsah ústnej zmluvy je zhodný s písomným návrhom zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 13.10.2011.

4. Podľa okresného súdu bolo nepochybné, že žalobca svoj záväzok podľa uzatvorenej zmluvy obstarať pre záujemcu príležitosť uzatvoriť zmluvu s klientom splnil. Žalovaná nespochybnila, že reálne nastúpila na prácu opatrovateľky v Nemecku, že reálne s osobou, ktorá prijímala opatrovateľské služby, uzavrela zmluvu a bola jej za túto činnosť vyplatená odmena. Žalobca tak svoj záväzok zo zmluvy splnil, a preto mu v zmysle článku III. bod 1 zmluvy o sprostredkovaní vznikol nárok na celú províziu, ktorá predstavovala sumu 497 Eur + 20 % DPH. Žalobca si uplatnil len 60 % z tejto provízie, čo zdôvodnil skutočnosťou, že zo strany žalovanej došlo k vypovedaniu zmluvy a z toho dôvodu nepristúpil k uplatneniu nároku na celú províziu. Okresný súd v zmysle ust. § 644 Obchodného zákonníka, podľa ktorého vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 357,84 Eur.

5. Ohľadom uplatneného úroku z omeškania okresný súd uviedol, že v súlade s čl. III. bod 3 zmluvy o sprostredkovaní bola 60 %-tná časť provízie splatná po návrate záujemcu, teda žalovanej z prvého turnusu, najneskôr 7 týždňov od prvého úspešného sprostredkovania podľa zmluvy. Z cestovného lístka vyplynulo, že žalovaná ukončila päť týždňový turnus dňa 20.11.2011, pričom zmluvu s klientom musela uzatvoriť na začiatku turnusu, a preto ak dňa 20.11.2011 bolo 5 týždňov, tak + 2 týždne do celkového počtu sedem týždňov pripadlo na dátum 4.12.2011. Splatnosť na faktúre bola určená ešte neskôr, než podľa zmluvy vznikol žalobcovi nárok na províziu, a to na deň 21.12.2011 a okresný súd bol názoru, že žalobcovi prislúcha odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, teda od 22.12.2011, úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške zákonného úroku, keďže dohoda o úroku z omeškania preukázaná nebola. Podľa v tom čase účinného znenia ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka mohol žalobca požadovať úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a keďže žalobca požadoval úrok z omeškania v súlade s týmto zákonným ustanovením, okresný súd mu takýto úrok z omeškania priznal.

6. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanej. Tieto trovy spočívali v zaplatenom súdnom poplatku v sume 21 Eur a v trovách právneho vo výške 394,46 Eur.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne. Žalovaná podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie odôvodnila tým, že žalobca podal žalobu proti žalovanej - fyzickej osobe Anne Škandíkovej, nar. XX.XX.XXXX, P. XXXX/X, XXX XX H.. Aj v písomnej zmluve o sprostredkovaní je žalovaná identifikovaná dátumom narodenia a súčasne rodným číslom, bez uvedenia čísla IČO, DIČ alebo zápisu v živnostenskom registri. Rovnako aj vo faktúre č. 73/2011 je žalovaná označená bez uvedenia IČO, DIČ alebo zápisu v živnostenskom registri. V udelenej

plnej moci žalobca poveril advokáta vymáhaním pohľadávky voči fyzickej osobe. Žalobca podaním označeným ako Upresnenie označenia žalovanej zo dňa 10.12.2015 „upresnil“ označenie žalovanej na: Anna Škandíková, IČO: 35 071 460, Hodžova 3829/2, 036 01 Martin, štátny občan SR. Občiansky súdny poriadok pritom „upresnenie označenia žalovaného“ nepozná. Po právnej stránke žalobca týmto podaním uskutočnil zámenu žalovaných subjektov, keď žiadal pôvodne žalovaný subjekt fyzickú osobu zameniť za živnostníčku. Zámenu účastníka konania upravuje Občiansky súdny poriadok v ust. § 92 ods. 4 O.s.p., ktoré na zámenu vyžaduje súhlas účastníkov. Súhlas so zámenou žalovaná nikdy neprejavila, a preto bol okresný súd povinný konať s pôvodne označenou žalovanou - fyzickou osobou. Z procesného hľadiska okresný súd ani nedodržal ustanovený postup, kedy o zámene účastníkov nerozhodol uznesením a nepožiadal účastníkov konania o udelenie súhlasu so zámenou subjektu na strane žalovanej.

8. Žalovaná ďalej namietala, že v čase, kedy vycestovala do Nemecka, nebola písomná zmluva o sprostredkovaní služieb podpísaná. Túto zmluvu žalovaná podpísala až po ukončení práce v Nemecku dňa 20.11.2011 a následne už žalobca žiadnu prácu v zahraničí nesprostredkoval. Žalobca tak nemôže odvodzovať svoj nárok od písomnej zmluvy o sprostredkovaní, nakoľko podľa zmluvy nárok na zaplatenie provízie vzniká, ak žalobca úspešne sprostredkuje kontakt medzi záujemcom a klientom. Po termíne 20.11.2011 žalobca pre žalovanú žiadne kontakty s klientmi nesprostredkoval, a preto mu nárok na províziu neprináleží. Zmluva bola jednostranne ukončená výpoveďou žalovanej zo dňa 04.02.2012. Žalovaná poukázala na to, že pre uzatváranie zmlúv platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa Občianskeho zákonníka a v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Žalovaná mala za to, že predmetnú zmluvu nepodpísala slobodne, ale bola k tomu prinútená konaním konateľa žalobcu tak, že ju neodvezie domov na Slovensko, ak predtým zmluvu nepodpíše, t.j. jej prejav nebol urobený slobodne a vážne. V písomnej zmluve o sprostredkovaní bola žalovaná označená ako fyzická osoba uvedením dátumu jej narodenia a rodného čísla. V zmluve nie je uvedené ani IČO, ani DIČ a rovnako bola žalovaná označená aj vo faktúre. Ak podľa žalobcu bola faktúra vystavená žalovanej ako samostatne zárobkovo činnej osobe, tak faktúra nemá základné náležitosti riadneho daňového dokladu v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Na žiadosť o Odsúhlasenie zostatku pohľadávok k 31.12.2012 žalovaná reagovala tým, že uviedla, že so zostatkom pohľadávky vo výške 357,84 Eur nesúhlasí a voči žalobcovi neeviduje žiaden záväzok. Ak okresný súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi bola zmluva o sprostredkovaní uzavretá ústnou formou, bolo na žalobcovi, aby preukázal, čo medzi zmluvnými stranami bolo dohodnuté ako obsah zmluvy. Žalovaná uviedla, že s pani F. konzultovala miesto, pacienta, mzdu a dĺžku turnusu, nie však náležitosti zmluvy. Žalobca nepreukázal, že by sa so žalovanou dohodol na výške provízie a spôsobe jej úhrady. Žalovaná províziu a jej výšku rozporovala od okamihu, keď jej žalobca doručil predmetnú faktúru. Žalobca tak v sporovom konaní neuniesol dôkazné bremeno a okresný súd nezisťoval, v akej výške a za akých podmienok províziu účtujú porovnateľné subjekty, ktoré poskytujú služby sprostredkovania práce v zahraničí. Žalovaná preto žiadala rozhodnutie okresného súdu zmeniť, žalobný návrh zamietnuť a priznať právo na náhradu trov konania.

9. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že upresnenie označenia žalovanej v súlade s ust. 79 O.s.p. nie je zámenou účastníkov. Samotná žalovaná na prvom nariadenom pojednávaní uviedla, že na sprostredkované služby má doteraz platné živnostenské oprávnenie. Na strane žalovanej išlo o jednu a tú istú osobu, a preto nebol potrebný súhlas so zmenou žaloby. Žalobca sa ohľadom skutkového posúdenia veci stotožnil s názorom okresného súdu. V konaní bolo preukázané, že pred nástupom na výkon sprostredkovaných služieb mala žalovaná k dispozícii písomné zmluvné podmienky a elektronická komunikácia účastníkov preukázala, že s navrhnutými podmienkami žalovaná konkludentne súhlasila. Elektronickou poštou žalovaná žalobcovi napísala, že sa jej zmluvu nepodarilo zoskenovať a odoslať a v rozpore s týmto svojim tvrdením na pojednávaní uviedla, že elektronickú poštu nedokázala vo svojom počítači otvoriť. Žalobca si povinnosti voči žalovanej splnil a dohodnuté služby jej sprostredkoval. Žalovaná služby poskytla a dostala za prvý turnus odmenu vo výške 1.809 Eur. Keď mala zaplatiť províziu, začala účelovo tvrdiť, že zmluva je neplatná, že ju podpisovala pod nátlakom a podobne. Žalobcovi sa preto javí ako účelové aj to, že skenovanú podpísanú zmluvu žalobcovi neodoslala ani elektronickou poštou, hoci to prisľúbila. Žalovaná sa tak od počiatku snažila vyhnúť povinnosti zaplatiť províziu. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť a zaviazať žalovanú k náhrade trov odvolacieho konania vo výške spolu 35,14 Eur za trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci vo výške 26,56 Eur a 8,58 Eur režijný paušál.

10. K doručenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej sa žalovaná písomne nevyjadrila.

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/64/2016-103 zo dňa 16.08.2016, ktorým podľa ust. § 219 ods. 1, 3 bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.09.2016, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

13. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 29.01.2016 (č.l. 80, 81 spisu), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od 01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa ust. § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

15. Podľa § 379 odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 380 ods. 1 odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

17. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

18. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postup krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa ktorého ... „odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho

rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“

20. Žalovaná v podanom odvolaní namietla, že okresný súd nesprávne posúdil podanie žalobcu zo dňa 10.12.2015, označené ako „Upresnenie označenia žalovaného v konaní 17Cb/49/2015“. Krajský súd po oboznámení sa s týmto podaním (č.l. 60 spisu) konštatuje, že žalobca cestou právneho zástupcu týmto podaním označil žalovanú ako Annu Škandíkovú, IČO: 35 071 460, Hodžova 3829/2, 036 01 Martin. Podľa žalovanej sa okresný súd s týmto podaním žalobcu nesprávne vyporiadal, neposúdil podanie ako návrh na zámenu žalovanej a o zámene nerozhodol formou uznesenia. K tejto námietke žalovanej krajský súd uvádza, že označenie strany sporu - fyzickej osoby či už ako fyzickej osoby - podnikateľa na základe živnostenského oprávnenia alebo fyzickej osoby - nepodnikateľa má význam výlučne z hľadiska rozlišovania charakteru sporu, resp. vzťahu medzi stranami, teda či sa jedná o vzťah občiansko-právny alebo obchodno-právny. Takáto zmena označenia nemá žiaden vplyv na otázku určenia subjektu, ktorý je žalovanou stranou. Ak žalobca pôvodné označenie žalovanej uvedením jej dátumu narodenia, z ktorého vyplýva, že sa malo jednať o fyzickú osobu - nepodnikateľa, podaním zo dňa 10.12.2015 upravil na označenie fyzickej osoby - podnikateľa s uvedením IČO, nejedná sa o označenie iného subjektu na strane žalovanej. Na základe takéhoto úkonu nedošlo k žiadnej zmene v konaní žalovanej strany, teda pôvodná žalovaná z konania nevystúpila a na jej miesto do konania nevstúpila nová žalovaná. Preto nebolo na mieste, aby okresný súd postupoval v zmysle v tom čase platného a účinného ust. § 92 ods. 4 O.s.p. a rozhodoval o zámene žalovanej. Žalovanou stranou sporu je od jeho začatia Anna Škandíková a doplnením údaja IČO žalobca len upresnil jej označenie v tom smere, že vzťah medzi stranami sa týkal výkonu podnikateľskej činnosti žalovanej.

21. Rovnako podľa názoru krajského súdu neobstoja námietky žalovanej vo vzťahu k spochybňovaniu uzavretia zmluvy o sprostredkovaní medzi žalobcom a žalovanou. Krajský súd v zhode so súdom prvého stupňa z obsahu spisového materiálu konštatuje, že zmluva o sprostredkovaní bola medzi účastníkmi podpísaná až po tom, ako žalovaná ukončila prvý turnus poskytovania opatrovateľských služieb v Nemecku. Z dokazovania však zároveň vyplynulo, že zmluva o sprostredkovaní služieb bola zo strany žalobcu zasielaná žalovanej e-mailovou korešpondenciou a následne bola žalovaná vyzývaná na doručenie podpísanej zmluvy (list žalobcu zo dňa 28.10.2011, č.l. 29 spisu). Žalovaná pritom ešte pred nástupom na výkon prác v Nemecku e-mailom zo dňa 19. októbra 2011 (č.l. 28 spisu) žalobcovi oznámila, že sa jej zmluvu nepodarilo oskenovať a odoslať a nakázala doma, aby ju poslali. V zhode so súdom prvého stupňa krajský súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu bol žalovanej zaslaný návrh zmluvy, voči ktorému žalovaná neuplatnila žiadne námietky. Z jej e-mailu zo dňa 19.10.2011 možno vyvodiť záver, že sa s návrhom zmluvy oboznámila a nezaslala ju žalobcovi len z toho dôvodu, že sa jej ju nepodarilo zoskenovať. V tomto smere tak nemôže obstáť dodatočne na pojednávaní zo strany žalovanej prezentované tvrdenie, že sa jej zmluvu v počítači ani nepodarilo otvoriť. Okrem toho je z výpovede svedkyne F. zrejmé, že obsah zmluvných ustanovení bol medzi žalobcom a žalovanou konzultovaný tiež telefonicky. Medzi účastníkmi tak došlo k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní ústnou formou, čo je v súlade s ust. § 642 Obchodného zákonníka, ktorý pre uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní nevyžaduje obligatórnu písomnú formu.

22. S ohľadom na uvedený záver o základe zmluvného vzťahu účastníkov, ktorý tvorila ústne uzatvorená zmluva o sprostredkovaní, preto nemôže byť relevantná námietka žalovanej o podpísaní zmluvy z jej strany pod nátlakom zo strany konateľa žalobcu. Na vznik právneho vzťahu medzi účastníkmi postačovalo uzavretie zmluvy o sprostredkovaní v ústnej forme, ktorej obsah vzhľadom na predchádzajúce zaslanie písomne vypracovanej zmluvy žalobcom žalovanej možno stotožniť s obsahom písomnej Zmluvy o sprostredkovaní služieb, ktorú predložil žalobca a ktorá bola datovaná dňa 13.10.2011.

23. Krajský súd nepovažoval za relevantnú ani námietku žalovanej v tom smere, že vystavená faktúra nemá náležitosti podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve z dôvodu, že vo faktúre nie je uvedené IČO ani DIČ žalovanej. Krajský súd ohľadom tejto námietky uvádza, že faktúra ako daňový doklad predstavuje jednostranný úkon účastníka právneho vzťahu, ktorým uplatňuje voči druhému účastníkovi právneho vzťahu nárok na zaplatenie vo faktúre uvedenej čiastky. Prípadný nedostatok náležitostí faktúry, ktoré sú pre daňový doklad vyžadované v zmysle zákona o účtovníctve, tak nemá žiaden vplyv na riešenie medzi účastníkmi spornej otázky, či zo zmluvy o sprostredkovaní vznikol alebo nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie provízie voči žalovanej.

24. V zmysle uvedeného bolo preto dôvodné napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1, 2 ako vecne správne rozhodnutie, a to tak v napadnutom výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 357,84 Eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania, ktorý nebol odvolaním žalovanej osobitne napadnutý.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto krajský súd rozhodol tak, že má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.