Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-259-2014.pdf
PDF · 110.65 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/259/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu: TEDOS, spol. s r.o., IČO: 31 449 450, Hollého 1162/5, Bánovce nad Bebravou, právne zastúpeného: L§B Legal Services s.r.o., so sídlom v Považskej Bystrici, Nám. A. Hlinku 36/9, proti žalovanému: Mesto Bánovce nad Bebravou, IČO: 00 310 182, o určenie neplatnosti výpovede mandátnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 5Cb/4/2014-68 zo dňa 22. mája 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia neplatnosti výpovede mandátnej zmluvy zo dňa 03.05.1999. Žalobca považoval výpoveď z predmetnej zmluvy za neplatnú z dôvodu rozporu so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, keď uznesenie mestského zastupiteľstva č. 26/2010 nebolo prijaté v súlade so zákonom. Na programe rokovania mestského zastupiteľstva nebolo vypovedanie mandátnej zmluvy so žalobcom a nedošlo ani k zmene programu rokovania zastupiteľstva dňa 26.10.2010 v súlade so zákonom o obecnom zriadení, preto nemohlo dôjsť k platne danému súhlasu mestského zastupiteľstva s výpoveďou žalobcovi uvedenému v uznesení č. 26/2010. Žalobca tiež dôvodil tým, že z uznesenia mestského zastupiteľstva nie zrejmé, ktorá mandátna zmluva mala byť vypovedaná, pretože so žalovaným mal uzavreté tri platné mandátne zmluvy, pričom primátor mesta vypovedal predmetnú zmluvu svojvoľne bez reálnej opory v konkrétnom a určitom uznesení mestského zastupiteľstva. Žalobca odôvodnil naliehavý právny záujem na požadovanom určení pretrvávajúcim stavom neistoty v otázke existencie platnosti právneho úkonu. Tvrdil, že takéto určenie by odstránilo neistotu účastníkov zmluvného vzťahu spočívajúcu v tom, či začala plynúť 5 - ročná výpovedná lehota, okrem toho dôvodil aj tým, že žalovaný deklaroval úmysel vyhlásiť verejnú súťaž a plánuje zadať predmet plnenia tretiemu subjektu, a to aj napriek platným zmluvným záväzkom s ním - žalobcom, takže určením neplatnosti výpovede mandátnej zmluvy sa môže zabrániť vzniku rozsiahlych škôd a podaniu ďalších žalôb. Súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov zistil, že dňa 03.05.1999 uzatvoril žalovaný ako mandant so žalobcom ako mandatárom mandátnu zmluvu, ktorá bola podľa článku V uzatvorená s účinnosťou od 01.05.1999 na dobu platnosti nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami, pričom zmluvu bolo možné ukončiť čiastočne, alebo v celom rozsahu výpoveďou, alebo dohodou zmluvných strán. Výpovedná lehota podľa zmluvy bola 5 rokov a mala začať plynúť prvým dňom kalendárneho roku nasledujúceho po doručení výpovede. V čl. I ods. 1 zmluvy mandant udelil konateľovi žalobcu plnú moc ku všetkým právnym úkonom, ktoré bude
žalobca ako mandatár menom a na účet mandanta vykonávať na základe tejto zmluvy. V čl. I ods. 2 zmluvy mandatár sa zaviazal, že bude pre mandanta spravovať majetok - nehnuteľnosti nasledovne: a) verejné komunikácie (vrátane chodníkov, parkovísk a pod.) - čistenie, zimnú údržbu, zametanie, polievanie, vodorovné a zvislé dopravné značenie, jeho údržbu a opravy a pod.; b) verejné osvetlenie - montáž, údržbu, bežné opravy a revízie v zmysle platných právnych predpisov; c) separovaný zber TKO; d) verejnú zeleň - údržbu a tvorbu; e) pohrebiská - prevádzku (napr. vymedzovanie hrobových miest a dozor nad jeho dodržiavaním a pod.) a údržbu (kosenie a poriadok na pohrebiskách a pod.); f) mestskú tržnicu a WC - prevádzku a údržbu. V čl. I ods. 3 sa mandatár zaviazal pre mandanta a) uzatvárať zmluvy súvisiace so správou majetku uvedeného v ods. 2, alebo návrhy príslušných zmlúv predkladať na podpis mandantovi; b) zabezpečovať bezpečnosť a revízie v zmysle platných predpisov. Podľa čl. IV ods. 1 predmetnej zmluvy bola činnosť mandatára odplatná s tým, že mandant poskytuje mandatárovi odmenu zahrnutú do ceny podľa jednotlivých činností vykonávaných v zmysle čl. I ods. 2 každoročne na základe zmluvy o dielo. V prípade, že sa na niektorú z činností uvedených v čl. I ods. 2 neuzatvorí s mandatárom zmluva o dielo, nebude majetok súvisiaci s touto činnosťou predmetom správy. Mandatár bude jednotlivé činnosti podľa vopred dohodnutých jednotkových cien na základe objednávky fakturovať, pričom faktúry odsúhlasujú poverení pracovníci mandanta. Celková ročná suma faktúr za jednotlivé činnosti nesmie byť vyššia, ako rozpočtované prostriedky mesta Bánovce nad Bebravou na tieto činnosti na ten - ktorý rok. V prípade, ak nedôjde k dohode v stanovení výšky jednotkových cien, mandant nie je povinný zabezpečovať uvedené činnosti prostredníctvom mandatára. Dodatkom č. 1 zo dňa 29.09.2004 bol s účinnosťou od 30.09.2004 zo zmluvy vypustený z písm. c) v článku I ods. 2 separovaný zber. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že dňa 02.12.2011 žalovaný vyhotovil vypovedanie predmetnej mandátnej zmluvy s výpovednou lehotou 5 rokov, ktorá začala plynúť prvým dňom kalendárneho roku nasledujúceho po doručení výpovede, teda od 01.01.2012. Vypovedanie bolo žalobcovi doručené dňa 07.12.2011. Súd prvej inštancie postupom podľa § 80 písm. c) O.s.p. platného v čase jeho rozhodovania predovšetkým skúmal, či žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede mandátnej zmluvy a dospel k jednoznačnému záveru, že naliehavý právny záujem na určení v zmysle žalobného petitu nie je daný. Uviedol, že zdôvodnenie a preukazovanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení argumentáciou vyplývajúcou z judikatúry nie je postačujúce a nepreukazuje naliehavý právny záujem v tejto konkrétnej veci. Pokiaľ žalobca skutkovo zdôvodňoval naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení všeobecne neistým postavením a ďalej tým, že požadovaným určením by sa predišlo žalobám na plnenie z titulu napr. náhrady škody a ušlého zisku, s takýmto odôvodnením naliehavosti sa súd prvej inštancie nestotožnil, pretože len všeobecné zdôvodnenie naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení tým, že právne postavenie účastníkov je neisté, je ničím nepreukázaným tvrdením a napokon nepostačujúcim na preukázanie naliehavého právneho záujmu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že požadované určenie by neplnilo ani preventívnu funkciu vo vzťahu k nárokom žalobcu na plnenie a vôbec by právne postavenie účastníkov nebolo isté z dôvodu, že napriek existujúcej zmluve majetok uvedený v zmluve nemusí byť predmetom správy mandatára a teda prinášať mu tým odplatu a zisk, nakoľko podľa zmluvy sa na činnosť mandatára vyžadujú ďalšie zmluvy o dielo, ku ktorých uzatvoreniu nemusí dôjsť (čl. IV zmluvy). Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že aj súčasné postavenie žalobcu ako mandatára je neisté a nemusí mu priniesť požadovaný ekonomický efekt, lebo napriek existencii mandátnej zmluvy nemusí, resp. nemôže v prípade neuzatvorenia zmlúv o dielo na niektorú z činností vykonávať správu majetku žalovaného. Okrem toho, vychádzajúc z obsahu zmluvy, mandant nie je povinný zabezpečovať činnosti podľa zmluvy prostredníctvom žalobcu ako mandatára, ak sa nedohodnú na výške jednotkových cien. Aj týmto ustanovením zmluvy je postavenie žalobcu neisté a nevyplýva z neho záruka, že bude po celý čas platnosti zmluvy vykonávať pre žalovaného všetky činnosti v nej uvedené a že bude za svoju činnosť dostávať odplatu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede vôbec nie je daný, pretože určenie neplatnosti výpovede by znamenalo len to, že zmluva by bola platná a účinná aj po 31.12.2016, no v prípade neuzatvorenia zmlúv o dielo na jednotlivé činnosti, alebo v prípade nedohodnutia sa účastníkov na cenách, by žalovaný mohol činnosti uvedené v zmluve zabezpečovať aj tak prostredníctvom inej osoby a na právne postavenie žalobcu by to nemalo žiaden vplyv. Zdôvodňovanie naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení dobrým menom firmy, hodnotou firmy a ďalšími ekonomickými aspektmi, označil súd prvej inštancie za neopodstatnené a nepreukázané.
Za absolútne neopodstatnené (a rovnako nepreukázané) označil zdôvodňovanie naliehavosti právneho záujmu hypotetickými okolnosťami verejnej súťaže a prípadným "duálnym systémom", keď by mala byť platná a účinná zmluva a zároveň rovnaké činnosti obstarávané vo verejnom obstarávaní. Konštatoval, že takýto "duálny systém" môže nastať kedykoľvek aj počas platnosti a účinnosti tejto zmluvy, a to vtedy, ak sa účastníci nedohodnutú na cenách a podľa zmluvy môže žalovaný zabezpečovať uvedené činnosti prostredníctvom iného subjektu. Z týchto dôvodov dospel súd prvej inštancie k jednoznačnému záveru o nedostatku naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti, v dôsledku čoho žalobu zamietol a nezaoberal sa ďalšími dôkazmi, najmä okolnosťami rokovania mestského zastupiteľstva a uznesením mestského zastupiteľstva. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal plnú náhradu trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 251,67 Eur v súlade s príslušnými ust. vyhl. č. 655/2004 Z.z.
2 Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a prizná mu nárok na náhradu trov konania alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s jeho odôvodnením, podľa ktorého žalobu zamietol len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, bez toho, aby s zaoberal vecou samou. Žalobca zdôraznil, že v kontexte s ustálenou judikatúrou, na ktorú poukazoval v podanej žalobe, bola nesporne preukázaná existencia jeho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti mandátnej zmluvy, pretože boli splnené všetky hlavné predpoklady pre úspešnosť určovacej žaloby. Žalovaný totiž odmieta existenciu právneho vzťahu s ním, takže je tu stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom, je tu aj požiadavka eliminácie tejto neistoty a zároveň je splnená aj podmienka aktuálnosti naliehavého právneho záujmu, pretože doposiaľ nedošlo ani k dohode strán sporu ani zrušeniu výpovede. Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že požadované určenie by neplnilo ani preventívnu funkciu, pretože bez takéhoto určenia sa on, žalobca dostane do situácie, že uplynie 5 - ročná výpovedná lehota daná žalovaným, avšak on, žalobca bude zotrvávať v presvedčení, že ani plynúť nezačala a následne si bude uplatňovať svoje nároky za minimálne 5 ročné obdobie. V rámci takéhoto uplatnenia jeho nárokov je otázka platnosti alebo neplatnosti podstatná pre určenie existencie samotných nárokov. Aj sám žalovaný by mal mať záujem na takomto určení, lebo spravuje verejné financie a musí konať tak, aby predchádzal vzniku možných škôd, ktoré mu za uvedených okolností nepochybne hrozia. Žalobca sa nestotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku tým, že bez uzavretia konkrétnych zmlúv o dielo by nemuselo dôjsť k žiadnemu plneniu medzi stranami sporu. Podľa neho súd prvej inštancie dezinterpretoval fakty a text zmluvy, naviac pokiaľ v odôvodnení rozsudku odkazuje na zmluvu, neuvádza konkrétne zmluvné ustanovenia, z ktorých svoje závery vyvodzuje, aby bolo možné skonfrontovať obsah toho ktorého ustanovenia zmluvy a interpretácie súdom. Žalobca tiež namietol, že nie je zrejmé, z ktorých konkrétnych ustanovení súd prvej inštancie vychádzal, pretože tieto v obsahu predmetnej mandátnej zmluvy nenašiel. Poukázal na to, že ak by sa aj strany sporu nedohodli na nových cenách, platili by ceny, na ktorých sa dohodli v poslednom období, pretože neodsúhlasenie cien nemôže spôsobiť nemožnosť splnenia, ako nesprávne dôvodil súd prvej inštancie. Žalobca nesúhlasil ani s argumentom súdu prvej inštancie, podľa ktorého by žalovaný mohol uzavrieť zmluvu s tretími subjektami, čo by bolo len na jeho dobrej vôli. Zdôraznil, že žalovaný mal povinnosť počas platnosti mandátnej zmluvy sa zmluve viazať výlučne s ním - žalobcom ako mandatárom čo do rozsahu vymedzených činností. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na znenie zmluvy o uzatvorenie budúcej zmluvy o dielo, kde sa v čl. II. žalovaný zaviazal prednostne objednávať činnosti u neho, žalobcu a podľa čl. I. bod 4 zmluvy sa zmluvné strany dohodli na uzatváraní zmlúv na poskytovanie služieb s platnosťou 5 rokov. Uviedol, že akékoľvek iné zadanie tretím subjektom zo strany žalovaného je vylúčené, pretože by bolo potrebné vyhlásiť verejnú súťaž, a nie priamo zadať objednávku tretej osobe. S poukazom na tieto skutočnosti považoval za legitímnu svoju požiadavku, ktorá je okrem toho aj v záujme žalovaného, aby bolo rozhodnuté o platnosti alebo neplatnosti výpovede, aby bolo zrejmé, na aké obdobie má rátať s povinnosťou zabezpečovať služby a činnosti prioritné najmä z hľadiska samosprávy. Aj sám žalovaný by mal mať záujem na takomto určení, čo by bolo prejavom obozretnosti pri výkone mandátu primátora mesta ako štatutára a zodpovedného prístupu pri možnom neefektívnom využívaní verejných zdrojov. Žalobca poukázal na to, že naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. je daný vždy vtedy, keď nie je možné žalovať priamo na plnenie, čiže keď sa nebude môcť domáhať svojich nárokov napr. na náhradu škody a pod. bez toho, aby súd rozhodol o platnosti či neplatnosti právneho úkonu, pričom bez takéhoto určenia by bolo jeho právo ohrozené a jeho postavenie by sa stalo neistým, pretože on koná v domnení, že výpovedná lehota z predmetnej mandátnej zmluvy
vôbec nezačala plynúť, naproti tomu žalovaný koná tak, že výpovedná lehota plynie. Naliehavý právny záujem je vždy daný vtedy, ak určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému, tiež vtedy, keď takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie, a tiež ak sa určovacou žalobou vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu a ak táto žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu. Žalobca zdôraznil, že všetky tieto predpoklady sú v predmetnom spore naplnené, pretože určením platnosti či neplatnosti výpovede sa zabráni tomu, aby vznikol stav neistoty, kde on, žalobca tvrdí, že výpovedná lehota ani nezačala plynúť, pričom žalovaný tvrdí, že plynúť začala. Len súd je oprávnený určiť platnosť alebo neplatnosť právneho úkonu, aby sa nastolený stav právnej neistoty medzi stranami odstránil. Žalobca súdu prvej inštancie vytýkal nedostatočné odôvodnenie rozsudku a to s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 14/07, ktorý uviedol, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. V nadväznosti na tieto závery Ústavného súdu Slovenskej republiky žalobca poukázal na povinnosť rozhodovať v obdobných veciach rovnako s tým, že v prípade odklonu od existujúcej judikatúry je súd povinný uviesť dostatočné a presvedčivé dôvody pre taký odklon, čo vyplýva z citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý konštatoval, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované a za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchýlnym spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Žalobca tiež poukázal na to, že v dôsledku nesprávneho posúdenia otázky naliehavého právneho záujmu súdom prvej inštancie tým spôsobom, že naliehavý právny záujem nie je daný, sa cíti byť poškodený, pretože takéto rozhodnutie v konečnom dôsledku znamená odopretie súdnej ochrany, nakoľko súd prvej inštancie rozhodol o žalobe bez skúmania jej podstaty. Žalobca tiež nesúhlasil s uloženou povinnosťou nahradiť žalovanému trovy konania, pretože spor nevyvolal zbytočne, ani svojvoľne, ale podanou žalobou chránil svoje práva.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a zároveň si uplatnil a vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také argumenty, ktoré by boli spôsobilé zmeniť právny názor konajúceho súdu, lebo opisovanie odbornej literatúry a odkaz na niekoľko právnych názorov a stanovísk už žalobca produkoval v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný uviedol, že žalobca zrejme neuznáva zákonnú podmienku v prípade určovacích žalôb, ktorej je preukázanie naliehavého právneho záujmu na takom rozhodnutí, pretože podľa jeho výkladu je naliehavý právny záujem daný vždy a komukoľvek, kto sa cíti akýmsi právnym úkonom protistrany dotknutý. Žalovaný zdôraznil, že právne predpisy i právne názory na výklad uvedených pojmov však nie je možné vytrhnúť z kontextu jednotlivých prípadov a prezentovať ich ako všeobecné stanoviská všeobecne záväzné pre celú súdnu prax vo forme precedensu. Žalobca sa snaží zdôvodniť svoju právnu neistotu, ohrozenie svojho postavenia tým, že žalovaný si dovolil vypovedať mu zmluvu, čím len realizoval svoje právo, avšak žalobca absolútne nie je schopný uplatnenie takéhoto práva pripustiť, pretože v minulosti bol zvyknutý na takú prax, že všetky zmluvy boli koncipované a uzatvárané tak, aby ich bolo prakticky nemožné zmeniť a ignorovala sa nimi zmena príslušnej legislatívy pre ekonomické správanie sa štátnej správy a samosprávy. Žalovaný uviedol, že nie je pravda, že žalobca by akceptoval možnosť vypovedania zmluvy, ako sám tvrdí, zákonným spôsobom, pretože svojou argumentáciou dáva najavo, že neplatnosť výpovede odvodzuje od úplne nepodstatných záležitostí. Ďalej poukázal na skutočnosť, že niektoré časti odvolania žalobcu sú nesúvislé, preto je ťažké k nim sa vyjadriť. Z odvolania však vyplýva absolútna nevôľa žalovaného akceptovať uplatnenie práva druhou zmluvnou stranou a panický strach žalobcu z toho, že by zmluvný vzťah medzi nimi bol ukončený. Žalovaný zároveň poukázal na nelogické použitie navrhovaných petitov v odvolacom konaní, pretože ak žalobca poukazoval na nedostatočné dokazovanie pred súdom prvej inštancie, nie je zrejmé prečo navrhuje odvolaciemu súdu zmenu napadnutého rozsudku. Zrejme to znamená, že zistený skutkový stav a dôkaznú situáciu úplne akceptuje, a ide mu len o iné právne posúdenie veci. Ak však žalobca navrhuje zrušenie rozsudku a vrátenie veci na ďalšie konanie, znamená to, že zistenie skutkového stavu považuje za nedostatočné a dokazovanie treba doplniť, hoci sám žiadne dôkazy, ktoré by boli podstatné pre rozhodnutie, nenavrhol a žiadal vo veci rozhodnúť na prvom pojednávaní.
4. Od 1. júla 2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol v § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.).
5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP s tým, že v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. O odvolaní žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.
8. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné: určovanie žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorému zodpovedá platné znenie § 137 písm. c) CSP, so svojou preventívnou funkciou smerujú k tomu, aby sa v budúcnosti predišlo porušeniu práva. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ako základná podmienka určovacej žaloby teda musí byť nielen tvrdená, ale aj preukázaná. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaný určitými aspektmi, a to: žalovaným je popieraná existencia alebo neexistencia práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav spornosti práva resp. právneho vzťahu a tiež stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, než určovacím výrokom.
9. V prejednávanej veci však nejde o taký prípad, kde by stav neistoty právneho postavenia žalobcu bolo možné odstrániť určením neplatnosti výpovede predmetnej mandátnej zmluvy. Ako správne dôvodil súd prvej inštancie, predmetná mandátna zmluva vo svojom čl. IV. predpokladá pre výkon jednotlivých činností mandatára uzatvorenie samostatných zmlúv o dielo - bez ich uzatvorenia by nebol majetok súvisiaci s danou činnosťou predmetom správy mandatára, okrem toho, mandant podľa zmluvy nie je povinný zabezpečovať činnosti prostredníctvom mandatára, ak sa nedohodnú na výške jednotkových cien, preto aj súčasné postavenie žalobcu ako mandatára je neisté a tento stav právnej neistoty by sa neodstránil ani požadovaným určením. Napriek existencii predmetnej mandátnej zmluvy totiž žalobca ako mandatár vždy nemusel, resp. nemohol v prípade neuzatvorenia zmlúv o dielo na niektorú z činností vykonávať správu majetku žalovaného ako mandanta. Žalobcovi teda z tejto mandátnej zmluvy neplynula žiadna záruka, že všetky činnosti v nej uvedené bude pre žalovaného vykonávať a za ich výkon bude dostávať odplatu. Rovnako z predmetnej zmluvy nevyplýva ani záväzok žalovaného ako mandanta výhradne, resp. prioritne uzatvárať jednotlivé zmluvy o dielo so žalobcom ako mandatárom, naopak, žalovaný mohol činnosti uvedené v zmluve zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb bez akéhokoľvek vplyvu na právne postavenie žalobcu. Možno konštatovať, že predmetná mandátna zmluva umožňovala žalovanému ako mandantovi realizovať tam uvedené činnosti prostredníctvom mandatára len vtedy, ak prejavil takúto vôľu uzavretím samostatných zmlúv o dielo na výkon jednotlivých činností.
10. Argumentácia žalobcu uvedená v odvolaní, že súd prvej inštancie vychádzal z výpovede žalovaného, a nie z textu zmluvy, že v odôvodnení rozsudku neodkázal na konkrétne ustanovenie zmluvy, nie je preto opodstatnená. Rovnako neopodstatnené a ničím nepredložené je tvrdenie žalobcu, že ak sa so žalovaným nedohodli na nových cenách, platia ceny, ktoré si odsúhlasili v poslednom období a že žalovaný mal povinnosť počas platnosti mandátnej zmluvy sa zmluvne viazať výlučne s ním, žalobcom, čo do rozsahu vymedzených činností. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcom tvrdené skutočnosti nevyplývajú ani z jedného z ustanovení predmetnej mandátnej zmluvy a pokiaľ žalobca poukazoval na iné zmluvy uzavreté so žalovaným, z ktorých ním tvrdené skutočnosti mali vyplývať, týmito zmluvami sa súd prvej inštancie nezaoberal a ich obsah nemal vzhľadom k predmetu sporu dôvod preskúmavať a posudzovať. Žalobca síce v odvolaní citoval judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa otázky naliehavosti právneho záujmu pri určovacích žalobách a zdôrazňoval, že jeho žalobou o určenie neplatnosti výpovede mandátnej zmluvy sa vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu a možno tak predísť žalobe na plnenie, avšak ani v konaní pred súdom prvej inštancie, a ani v odvolacom konaní existenciu naliehavého právneho záujmu na takom určení nepreukázal pretože,
ako už bolo uvedené vyššie, ani prípadným vyhovením jeho žalobe by sa neodstránil stav objektívnej právnej neistoty medzi ním a žalovaným. Aj v prípade, ak by bola určená neplatnosť výpovede mandátnej zmluvy, žalovaný mohol výkon činností v nej uvedených zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb, ak by sa so žalobcom nedohodol na cenách alebo ak by s ním na výkon tej - ktorej činnosti neuzatvoril zmluvu o dielo.
11. Je teda nepochybné, že určením neplatnosti výpovede mandátnej zmluvy, ktorá žalobcovi ako mandatárovi nijako nezaručovala prioritné alebo výhradné zastúpenie pri výkone činností súvisiacich so správou majetku žalovaného, ale naopak, pre ich výkon predpokladala uzatvorenie samostatných zmlúv o dielo, k uzavretiu ktorých vôbec nemuselo dôjsť, čo nesporne vyplýva zo znenia čl. IV. predmetnej zmluvy, by sa neistota v právnom postavení žalobcu neodstránila.
12. Pokiaľ žalobca súdu prvej inštancie vytýkal nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozhodnutia v nadväznosti na jeho odklon od existujúcej judikatúry, odvolací súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky kritériá vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. platného do 30.06.2016, ktorá právna úprava má ekvivalent v ust. § 137 písm. c) CSP platného a účinného od 01.07.2016, správne skúmal naliehavosť právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Naliehavý právny záujem sa totiž vždy viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Tvrdenie žalobcu, podľa ktorého v obdobných veciach sa súdy podstatou žaloby zaoberali, a nezamietli ju bez ďalšieho len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nie je teda opodstatnené, pretože určovací petit, aj keď ide o žaloby rovnakého druhu (teda určovacie) sa vždy viaže na vyriešenie určitej konkrétnej spornej veci v konkrétnom právnom vzťahu.
13. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania, náhradu ktorých súd prvej inštancie opodstatnene v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. platného do 30.06.2016 priznal úspešnému žalovanému, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
14. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol vo veci plne úspešný, má nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).