Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-241-2015.pdf
PDF · 127.71 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/241/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou vo veci starostlivosti o maloletú: Q. Q., A.. X.X.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: N. Q.. A.. XX.X.XXXX, W.: O., F. XXX/X, v konaní zastúpený advokátom JUDr. Tamásom Puskásom, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 1203 a D. Q., A.. XX.XX.XXXX, W.: X. F., M. XXX/XXX, v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Zuzanou Smatanovou, so sídlom Komárno, Špitálska 2905, o návrhoch rodičov na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Q. Q., A.. X.X.XXXX zo sumy 50,- € na 80,- € mesačne, počnúc od 1.9.2016 s tým, že výživné je splatné vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Zaostalé výživné za mesiac september 2016 v sume 30 € je otec p o v i n n ý zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletej. Súd návrhy matky vo zvyšku z a m i e t a. Súd návrh otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti z a m i e t a. Súd u p r a v u j e styk otca s mal. Q. tak, že otec je o p r á v n e n ý sa s maloletou stretávať počas školského roka každý utorok od 14.30 hod. do 17.30 hod. s tým, že otec si dieťa vyzdvihne v školskom zariadení a odovzdá dieťa matke v mieste jej bydliska, ďalej je otec o p r á v n e n ý sa s maloletou stretávať prvú, druhú a tretiu sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do nedele 15.00 hod. do 31.3.2017 a od 31.3.2017 každý párny víkend od piatka 17.00 hod. do nedele 15.00 hod., ďalej je otec o p r á v n e n ý sa s maloletou stretávať počas letných prázdnin prvý a tretí júlový týždeň vždy od pondelka 9.00 hod. do nedele 19.00 hod. a prvý a tretí augustový týždeň vždy od pondelka 9.00 hod. do nedele 19.00 hod., každý párny rok počas vianočných sviatkov od 26.12. - 9.00 hod. do 30.12. - 19.00 hod., každý nepárny rok od 25.12. - 9.00 hod. do 26.12. - 15.00 hod. a od 31.12. - 9.00 hod. do 4.1. - 19.00 hod., počas jarných prázdnin každý rok od pondelka 9.00 hod. do stredy 19.00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý rok od štvrtka 18.00 hod. do soboty 18.00 hod. Matka je p o v i n n á dieťa pripraviť a spolu so zdravotnou kartou a cestovným pasom ho odovzdať otcovi. Otec je p o v i n n ý dieťa matke riadne a včas vrátiť. Súd návrh otca na úpravu styku vo zvyšku z a m i e t a. Súd konanie o návrhu otca o uloženie povinnosti matke ho informovať o maloletej z a s t a v u j e. Týmto sa z m e ň u j e rozsudok tunajšieho súdu 12P/64/2015-19 zo dňa 14.5.2015 v časti o výživnom a úprave styku. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec mal. dieťaťa sa písomne podaným návrhom zo dňa 8.9.2015 domáhal zmeny úpravy styku s maloletou Q. a alternatívne sa domáhal zmeny zverenia maloletej do jeho osobnej starostlivosti a zároveň žiadal, aby matke bola uložená povinnosť ho informovať o maloletej.
2. Matka mal. dieťaťa sa písomne podaným návrhom zo dňa 9.9.2015 domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú a zmeny úpravy styku otca s maloletou. Tento návrh bol vedený pod č. k. 12P/231/2015.
3. Tunajší súd uznesením zo dňa 7.10.2015 spojil návrhy rodičov na spoločné konanie s tým, že vec bude ďalej vedená pod č. k. 9P/241/2015.
4. Otec mal. dieťaťa vo svojom poslednom vyjadrení na poslednom pojednávaní z dôvodu, že vzťahy medzi matkou maloletej a ním sú naďalej vyhrotené a matka mu v mnohých prípadoch nevydala dieťa na styk, žiadal maloletú zveriť do svojej starostlivosti. Uviedol, že vie zabezpečiť všetky potreby maloletej, má vytvorené bytové podmienky, je riadne zamestnaný, pričom maloletá k nemu má pozitívny citový vzťah, čo vyplýva i zo záverov znaleckého posudku v predmetnej veci. V prípade, že súd by mal za to, že dieťa nebude zverené do jeho osobnej starostlivosti, žiadal upraviť styk tak, že sa s maloletou bude stretávať počas školského roka každý párny týždeň od štvrtka 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. a každý nepárny týždeň od utorka 18.00 hod. do stredy 18.00 hod., počas letných prázdnin tretí a štvrtý týždeň v mesiaci júl od pondelka tretieho týždňa 9.00 hod. do nedele štvrtého týždňa 18.00 hod., tretí a štvrtý augustový týždeň od pondelka tretieho týždňa 9.00 hod. do nedele štvrtého týždňa 18.00 hod., párny rok 26.12. od 9.00 hod. do 3.1. do 18.00 hod., nepárny rok od 23.12. od 18.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a od 4.1. od 9.00 hod. do 6.1. do 18.00 hod., nepárny rok počas jarných prázdnin od pondelka 9.00 hod. do nedele 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov od štvrtka 18.00 hod. do soboty 18.00 hod. Zároveň žiadal, aby matka vždy pri odovzdávaní maloletej otcovi odovzdala aj zdravotnú kartu a cestovný pas. Uviedol, že vzťah s maloletou má veľmi dobrý, avšak maloletá má obavy s ním odchádzať, nakoľko matka jej v tom bráni. Vie zabezpečiť všetky potreby dieťaťa, o čom predložil súdu aj fotodokumentáciu a poukázal aj na jej výpoveď na pojednávaní a závery znaleckého posudku. Uviedol, že maloletá je na začiatku styku napätá, ale po chvíľke sa aklimatizuje, uvoľní a potom je úžasná, nemajú spolu žiaden problém. Veľakrát sa stalo, že plače, že s ním ešte chce zostať. K návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti uviedol, že si je vedomý toho, že dcéra nastúpila na povinnú školskú dochádzku a toto je dôvodom na zvýšenie výživného, preto je ochotný platiť zvýšeným výživným o 10 až 15 € od právoplatnosti rozsudku, nakoľko viac si nevie dovoliť. Uviedol, že naďalej pracuje vo firme svojho brata 6 hodín denne a má príjem okolo 230 €. Inú prácu si nehľadal. Býva v prenajatom byte, ktorý vlastnícky patrí jeho bratovi. Za tento platí len réžiu 150 € mesačne a má ešte výdavky na telefón cca 15 € mesačne. Dcére nakupuje šatstvo, ale toto má výlučne u neho, nakoľko maloletá ho odmieta nosiť k matke, pretože tvrdí, že matka tieto veci vyhodí. Svoj návrh, ktorým žiadal uložiť matke povinnosť, aby ho písomne informovala o každej chorobe maloletej, zmene telefónneho čísla matky a dieťaťa, zmene emailového kontaktu matky, o mieste a čase vycestovania maloletej do zahraničia, o zmene bydliska matky a dieťaťa, zobral späť a v tejto časti navrhol konanie zastaviť.
5. Matka mal. dieťaťa žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca, pričom na poslednom pojednávaní uviedla, že žiada zvýšiť výživné zo sumy 50 € na 100 € mesačne od podania návrhu 8.9.2015. Styk otca s maloletou navrhla upraviť každú nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod., počas sviatkov a prázdnin styk upraviť nežiadala. Svoj návrh na zvýšenie výživného odôvodnila tým, že momentálne maloletá od 1.9.2016 nastúpila na povinnú školskú dochádzku a zvýšili sa jej odôvodnené výdavky. Platí jej obedy 21 € mesačne, družina 10 € mesačne, krúžok výtvarnej výchovy polročne 32 €, krúžok tanca polročne 35 €, špeciálna obuv na tanec 12 €, ZRPŠ 35 € ročne, za zošity a potreby na výtvarnú výchovu zaplatila cca 30 €, šlabikár a pracovný zošit na hudobnú 10 €. Maloletá je zdravá, musí jej však kupovať ortopedické vložky. Bývajú v 2 izbovom byte v podnájme, za ktorý platí 230 € mesačne. Otec jej na začiatku školského roka kúpil 1 balík kancelárskeho papiera a 3 zošity, vodové farby a peračník. Uviedla, že maloletá má v stredu výtvarný krúžok od 13.00 hod. do 14.00 hod., čo je mimo budovy školy a počas dňa v škole má tanečný krúžok v pondelok maximálne do 13.30 hodiny. Pre maloletú do družiny chodí jej otec, nakoľko sama pracuje do 17.00 hod., potom sa spolu doma učia. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného zmenu pomerov maloletej od posledného pojednávania odôvodnila tým, že v čase posledného rozhodnutia s otcom maloletej boli ešte v dobrom vzťahu, otec sa o maloletú vzorne staral, spolu chodili na výlety, obedy, toto sa však zmenilo. Uviedla, že od mája 2015 bola evidovaná ako nezamestnaná, predtým pracovala v Kooperative, pobočka Komárno
a v detskom domove Komárno ( od decembra 2014 do konca januára 2015). Neskôr bola evidovaná ako nezamestnaná, pracovala na dohodu v cukrárni Eszter, kde spolu s tringeltami mala príjem okolo 200 €. Okrem toho poberala dávky v hmotnej núdzi cca 190 €, čo bolo v závislosti od príjmu na dohodu. Od 1.6.2016 sa zamestnala ako poradca klienta vo Q. a.s., pobočka Komárno, kde dosahuje čistý príjem 643,08 € a poberá ešte rodinné prídavky 23,51 € a výživné zo strany otca. Iný príjem nemá. K návrhu otca na zverenie maloletej do jeho výlučnej starostlivosti sa vyjadrila tak, že s týmto nesúhlasí, nakoľko maloletá je na ňu silne citovo naviazaná a podľa jej názoru otec nie je schopný sa sám postarať o všetky potreby maloletej. Preto v tejto časti návrh otca žiadala zamietnuť. S návrhom otca na širokú úpravu styku nesúhlasila a doporučila upraviť styk každú nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod., počas sviatkov a prázdnin styk upraviť nežiadala. Odôvodňovala to tým, že maloletá podľa jej názoru nevie a ani nechce prespávať u otca, nakoľko by za ňou plakala. Podľa jej názoru by sa mal jej styk s otcom postupne rozširovať. Uviedla, že v mnohých prípadoch, keď pripraví maloletú na styk s otcom, ona s ním nechce ísť a podľa jej názoru je otcovou povinnosťou, aby dieťa nahovoril, aby s ním odišlo. Preto žiadala upraviť styk ako je to vyššie uvedené a otcov návrh na širší styk zamietnuť ako nedôvodný.
6. V konaní bola vypočutá maloletá Q., ktorá má 6 rokov, je žiačkou 1. ročníka ZŠ. Uviedla, že má veľa kamarátov, dobrú pani učiteľku. Dostala veľa jednotiek, učí sa rada. Pri prehliadke fotiek, ktoré založil do spisu otec, opisovala kde všade s otcom boli ako napr. na jarmoku, okopávali zemiaky, jedli špagety, sedeli na traktore...Uviedla, že býva s mamou, s ktorou bola v lete aj v Chorvátsku. S otcom na dovolenke nebola, lebo by asi plakala za matkou. Otca má rada len trošičku, lebo matka jej povedala, že keď bola chorá a nemohla ísť k ocinovi, tak ony sa tomu tešili a tlieskali. Matka jej povedala, že ona sama sa má rozhodnúť, či pôjde alebo nepôjde k ocinovi. Povedala jej, že keď nepôjde on si nájde náhradu, veď má priateľku Q.. Otcovho brata Ď. nemá rada i keď jej neublížil, ale vždy sa háda s každým z jej rodiny. Chcela by ísť k otcovi 4x mesačne. U ocina by nechcela spať, lebo by jej bolo ľúto za maminou, v noci by nespala. Chcela by, aby otec pre ňu prišiel do školy a potom s ním bola chvíľočku. U otca by stále bývať nechcela. Povedala, že s rodičmi to nemá ľahké, lebo im nevie povedať, aby sa už nehádali, lebo by ju aj tak neposlúchli.
7. V konaní bola vypočutá znalkyňa PhDr. Katarína Haidová, ktorá uviedla, že dieťa vyšetrila dňa 11.5.2016 a 13.5.2016, kedy sa dostavili obaja rodičia s dieťaťom. Dieťa sa v tom čase správalo podobne ako na výsluchu na pojednávaní, bolo spontánne, priateľské, veľmi srdečné a bolo schopné dostatočne informatívne sa vyjadrovať k svojej situácii v rodine. V tom čase ešte neuvažovala tak, že by bolo cítiť nejaké ovplyvňovanie dieťaťa. Vyjadrovala sa tak, že k otcovi nemôže chodiť, lebo si to mama nepraje a prijímala to. K otcovi chodila s tým, že tam nemôže spávať. Na pojednávaní bolo už vyjadrenie maloletej iné. Celkove je maloletá Q. milé, komunikatívne, prispôsobivé dieťa, ktoré sa v čase znaleckého vyšetrenia v otcovej prítomnosti vyslovene tešilo. S radosťou rozprávalo o zážitkoch s ním a želalo si častejšie návštevy s ním. Pobyt u otca jej prinášalo radosť, uvoľnenie. Rada chodila k otcovmu bratovi Ď.. Maloletá si uvedomuje, že matka ju v kontakte s otcom obmedzuje, že jej nedovolí u otca spať, ale prijíma to ako matkin príkaz bez vysvetlenia. Vyjadrila túžbu mať otca a Ď. na svojich narodeninách, ale pasívne konštatovala, že matka jej to nedovolí. Previedla aj interviu a psychodiagnostické vyšetrenie rodičov a preukázalo sa, že obaja majú dostatočné intelektuálne schopnosti k tomu, aby boli schopní realisticky posúdiť aktuálnu situáciu. Obaja však myslením prejavili nábeh k subjektivizmu, pri ktorom strácajú schopnosť prehľadu k realite a danú situáciu posudzujú afektívne na základe emócie. Psychologické vyšetrenie matky preukázalo, že ide o spoločenskú osobnosť, avšak s istými problémami s prispôsobovaním. Ťažšie sa vyrovnáva s neúspechmi s neuspokojenými túžbami, celkove jej tolerancia voči neúspechom je nižšia. Má tendenciu premietať vinu na iných, prípadne subjektivisticky ju racionalizovať. Vo vzťahu k dieťaťu je jej správanie emočne sýtené s prevahou ochranárskeho prístupu a s tendenciou určovať dcére režim. V tomto smere vníma otca dieťaťa ako rodičovsky nekompetentného. Prejavila dôslednosť, prísnosť a tendenciu uplatňovať svoju vôľu egocentricky, detinsky. Psychologické vyšetrenie otca preukázalo podobne ako v prípade matky tendenciu afektívne riešiť situácie bez nadhľadu. Tiež je to osobnosť spoločenská, možno predpokladať dobré sebaovládanie, reguláciu emócií, nábeh na perfekcionizmus, emocionálny život je plytší, ale je zvýraznená citlivosť, ktorá sa prejavuje najmä vo vzťahu k dieťaťu. Zvýšená senzitivita v kombinácii s opatrnosťou, úzkosťou môže vyústiť v pocity izolovanosti. Toto spomenula v súvislosti so silnou väzbou medzi otcom a bratom, v súvislosti s tým, že bratia boli opustení matkou v detstve. Preto ich vzťah je taký silný. Vo vzťahu jeho správania sa k psychologickému vyšetreniu prejavil defenzívny postoj a neistotu, čo probant aj verbalizoval, napr. som napätý, lebo od tohto vyšetrenia veľa závisí. Zo samotnej
výpovede maloletej na pojednávaní vyplynulo, že je ovplyvňovaná matkou, je zjavné, že dieťa je pod istým tlakom a prirodzené správanie sa dieťaťa je typické tým, že sa snaží docieliť stav pokoja a takéto deti sa poddávajú a prijímajú interpretáciu matky. Toto poddávanie sa môže mať za následok narušenie citovej väzby k otcovi, čo by v ďalšej perspektíve mohlo znamenať psychickú záťaž pre dieťaťa a mohlo by narušiť aj vzťah dieťaťa a matky za okolnosti, že dieťa získa racionalistický pohľad na vec. Preto by bolo vhodné mať čo najčastejší styk s otcom, ale za tých okolností, že dieťa bude minimálne vystavené konfliktnej interakcii rodičov a k tomu je potrebné, aby zasiahla mediácia alebo psychológ. Je potrebné pracovať s rodičmi. Stretávanie sa otca s maloletou len každý druhý víkend je nepostačujúce. Dieťa potrebuje pocit, že matka jej styk s otcom dopraje. Keby dieťa dostalo „povolenie“, že môže spať u otca, tak by tam spalo okamžite. Netreba postupne na niečo adaptovať dieťa, je potrebné aby sa pracovalo na vzťahu rodičov navzájom, aby dieťa týmto nebolo zaťažované. Je potrebné, aby sa dieťa stretávalo s otcom aj vo všedný deň.
8. V konaní bol vypočutý svedok U. Q. - brat otca, ktorý uviedol, že bol prítomný pri mnohých stretnutiach otca s maloletou. Otcovi maloletej prenajal svoj luxusne zariadený byt a pomohol mu zakúpiť postieľku, hračky, aby sa brat mohol stretávať so svojou dcérou. Poskytol mu aj zamestnanie vo svojej firme najmä z dôvodu, že otec maloletej nemá žiadne vzdelanie, a preto pracuje ako pomocný skladník s príjmom 300 € mesačne. Cez víkendy keď je maloletá u otca prídu k nemu do rodinného domu, kde spoločne obedujú, je tam záhrada, pes. Stáva sa, že maloletá sa najprv musí aklimatizovať, avšak potom sa už cíti dobre a keď sa musí vrátiť k matke je smutná a chcela by ešte zostať s otcom. Otec jej vytvára rôzne programy a vie sa o ňu vo všetkom postarať.
9. V konaní bola vypočutá svedkyňa B. O. - stará matka z matkinej strany, ktorá uviedla, že otec brzdí dieťa v zdravom vývoji, pretože keď prichádza od otca vidí, že je nervózna. Podľa jej názoru má otec s maloletou dobrý vzťah, ale dcéra sa ho aj bojí. Stalo sa, že aj otcov brat Ď. povedal maloletej, že je sprostučká, lebo udrela psa po hlave, ktorý ju už viackrát pohrýzol. Podľa jej názoru by maloletá aj prespala u otca, keby na ňu robil nátlak. Maloletá má podľa jej názoru podlomené sebavedomie, lebo keď ide k otcovi tvrdí, že si musí dať najkrajšie šaty, lebo otec jej hovorí, že sa neoblieka pekne, pritom on jej žiadne veci nekupuje.
10. V konaní bol vypočutý svedok Y. Q. - starý otec z matkinej strany, ktorý uviedol, že maloletá a matka majú veľmi dobrý citový vzťah, pričom otec o maloletú začal prejavovať veľký záujem až po ich rozchode. Maloletá má s otcom nadviazaný dobrý vzťah, ale podľa jeho názoru s ním ide na stretnutia najmä preto, lebo to považuje za svoju povinnosť a má strach, aby sa rodičia znova nehádali. Keď príde od otca je smutná, aj 2 dní trvá kým sa dostane do normálnych koľají. Uviedol, že maloletú vyzdvihuje v škôlke, neskôr v škole.
11. V konaní bol vypočutý svedok P. Q. - brat matky maloletej, ktorý uviedol, že vzťah matky a maloletej Q. je veľmi dobrý. Matka dáva dcére všetko čo môže, chce ju slušne vychovať. Otec maloletej sa taktiež snaží dať dcére všetko čo môže, ale podľa jeho názoru na to nemá predpoklady, pretože v jeho očiach je kriminálnik a naničhodník, nakoľko asi pred 4 rokmi fyzicky napadol jeho matku, z čoho bolo aj trestné oznámenie. Podľa jeho názoru Q. k otcovi nejde vždy rada, je nešťastná, že k nemu musí chodiť.
12. Kolízna opatrovníčka po vykonaných šetreniach, výsluchoch svedkov, rodičov i maloletej, znaleckom dokazovaní doporučila návrh otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti zamietnuť, zvýšiť jeho vyživovaciu povinnosť na 70 € mesačne od právoplatnosti rozsudku a upraviť styk otca s maloletou počas prázdnin a sviatkov v zmysle návrhu otca a počas bežného roka styk rozšíriť s prihliadnutím na krúžky, školské povinnosti maloletej, pričom presnú úpravu ponechala na úvahu súdu.
13. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, výsluchom maloletej Q., výsluchom svedkov U. Q., B. O.X., P. Q. Y. Y. Q., kolíznej opatrovníčky, výsluchom znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej, rodným listom mal. dieťaťa, potvrdeniami o príjmoch rodičov, úradnými záznamami spísanými kolíznou opatrovníčkou na čl. 17-19, pracovnými zmluvami a dohodami o pracovnej činnosti matky, žiadosťou o ukončenie pracovného pomeru matky, úradným záznamom spísaným kolíznou opatrovníčkou na podnet matky čl. 43-46, potvrdením o zdravotnom stave maloletej čl. 46, veterinárnym osvedčením na čl. 47, lekárskym nálezom na čl. 50, potvrdeniami OOPZ Komárno čl. 77-78, pracovnou zmluvou na čl. 91-92, správou z diagnosticko-psychologického vyšetrenia CPPPaP Komárno zo dňa 19.1.2016, výpisom z registra trestov otca, znaleckým posudkom PhDr. Kataríny Haidovej č. 13/2016 zo dňa 30.6.2016,
aktuálnymi opismi mzdových listov rodičov maloletej, správou Orchidea n. o. zo dňa 30.8.2016, záverom z krízovej intervencie zo dňa 26.9.2016, fotoalbumom predloženým otcom, spismi Okresného súdu Komárno č. k. 12P/231/2015 ako aj 12P/64/2015, ostanými ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny záver:
14. Naposledy rozsudkom tunajšieho súdu 12P/64/2015-19 zo dňa 14.5.2015 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do starostlivosti matke, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu 50 € mesačne od 14.5.2015 a bol upravený styk otca s maloletou každý párny týždeň v nedeľu od 10.00 hod. do 19.00 hod. a každý nepárny týždeň v nedeľu od 13.00 hod. do 19.00 hod. V čase rozhodovania mala maloletá 5 rokov, navštevovala materskú škôlku. Matka bola evidovaná ako nezamestnaná, v skúšobnej dobe sa jej skončil predchádzajúci pracovný pomer u Kooperativy. Otec bol evidovaný ako nezamestnaný, pracoval na dohodu v autoumyvárni, kde zarobil cca 100 €.
15. Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 26 Zák. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 25 ods. 1,2 Zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
16. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté (napr. veci týkajúce sa prípravy na budúce povolanie a pod.). Názoru maloletého dieťaťa sa musí venovať náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 17. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podniknutých verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.
18. Podľa článku 12 ods. 1 Dohovoru štáty - zmluvné strany musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné si utvárať vlastné názory, právo ich vyjadrovať slobodne vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pripisujúc názorom dieťaťa náležitú váhu podľa jeho veku a zrelosti.
19. Výživné súd určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažná zmena pomerov. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Zmenou pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na stane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Zmenou pomerov môže byť vyšší vek dieťaťa, pokles prípadne zvýšenie príjmu, rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného a podobne.
20. Podľa § 29 CMP (1) Navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. (3) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
21. Otec sa domáhal aj uloženia povinnosti matke, aby ho informovala o každej chorobe maloletej, zmene telefónneho čísla matky a dieťaťa, zmene emailového kontaktu matky, o mieste a čase vycestovania maloletej do zahraničia, o zmene bydliska matky a dieťaťa a tento návrh zobral späť, súd konanie o tomto návrhu zastavil.
22. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že návrh otca na zverenie maloletej do jeho starostlivosti nie je dôvodný a to najmä z toho dôvodu, že súdu sa počas celého konania javilo, že otec si tento návrh podal najmä z dôvodu, že matka mu dieťa nevydáva riadne na styk a jeho prvoradým záujmom je najmä to, aby sa s dcérou mohol pravidelne stretávať a nie to, aby ju mohol sám vychovávať. Aj z výsledkov znaleckého dokazovania PhDr. Katarínou Haidovou vyplynulo, že maloletá je silne citovo naviazaná na svoju matku. Preto bol súdu toho názoru, že návrh otca na zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti nie je dôvodný, a preto ho zamietol i s prihliadnutím na tú okolnosť, že v konaní neboli produkované žiadne také dôkazy, že by matka nebola schopná výchovu maloletej po všetkých stránkach zabezpečiť a otec matke v starostlivosti o dieťa ani nič nevytýkal.
23. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca je dôvodný, ale len čiastočne. Matka žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť od podania návrhu 8.9.2015 na 100 € mesačne. Zmenu pomerov po 4 mesiacoch od posledného rozhodnutia odôvodňovala tým, že v čase určenia výživného v sume 50 € ešte s otcom maloletej spolu dobre vychádzali, spoločne chodili na obedy, výlety, čo sa zmenilo. V čase posledného určenia výživného matka aj otec maloletej boli nezamestnaní, matka predchádzajú pracovný pomer u poisťovne Kooperativa ukončila v skúšobnej dobe, bola bez príjmu. Otec podľa vlastného udania bol taktiež nezamestnaný, dávky v hmotnej núdzi nepoberal, avšak pracoval na dohodu v autoumyvárni, kde podľa vlastného udania mal príjem cca 100 € mesačne. Maloletá navštevovala materskú škôlku. Od posledného rozhodnutia o výživnom sa pomery na strane maloletej zmenili, ale až od 1.9.2016 keď nastúpila do prvého ročníka ZŠ. Matka má výdavky na maloletú: obedy 21 € mesačne, družina 10 € mesačne, krúžok výtvarnej výchovy polročne 32 €, krúžok tanca polročne 35 €, špeciálna obuv na tanec 12 €, ZRPŠ 35 € ročne, za zošity a potreby na výtvarnú výchovu zaplatila cca 30 €, šlabikár a pracovný zošit na hudobnú 10 €. Maloletá je zdravá, musí jej však kupovať ortopedické vložky. Nástupom maloletej do školy sa jednoznačne zvýšili odôvodnené potreby maloletej, preto súd vyživovaciu povinnosť otca zvýšil od tohto dátumu. Zmenili sa pomery aj na strane matky, aj na strane otca. Matka sa zamestnala od 1.6.2016, pracuje ako poradca klienta vo Q., a.s., pobočka Komárno a jej priemerný plat je 643,08 € mesačne. Otec sa zamestnal vo firme Q. S. s.r.o., kde za mesiace marec až august 2016 mal čistý príjem 246,54 € a predtým pracoval u tej istej firmy s názvom A. O. s.r.o. Komárno, kde za mesiace jún 2015 až október 2015 dosahoval príjem 152,90 €. Otec však na pojednávaní dňa 11.11.2015 tvrdil, že jeho čistý príjem je okolo 300 € a na tringeltoch zarobí do 20 € mesačne, pričom je zdravý, pracuje len 6 hodín denne a jemu tieto peniaze stačia, preto si inú prácu nehľadá. Zároveň uviedol, že v prípade, že by maloletá bola zverená do jeho starostlivosti, tak by mu jeho brat, ktorý ho zamestnáva, zvýšil príjem.
Preto bol súd toho názoru, že výživné v sume 80 € je otec schopný platiť bez ohrozenia vlastnej výživy i s prihliadnutím na skutočnosť, že pracuje ako zdravý človek len 6 hodín denne, ďalšiu prácu si nehľadá, nakoľko mu peniaze stačia, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Preto súd o vyživovacej povinnosti rozhodol tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na 80 € mesačne od 1.9.2016, kedy maloletá nastúpila na povinnú školskú dochádzku.
24. Súd návrh matky na zvýšenie výživného vo zvyšku ( žiadala 100 € mesačne od 8.9.2015) zamietol, nakoľko bol toho názoru, že k zmene pomerov na strane maloletej došlo nástupom na povinnú školskú dochádzku a nie podaním návrhu. Výživné v sume 80 € súd považoval s prihliadnutím na vek maloletej, jej odôvodnené potreby, ako aj možnosti a schopnosti povinného otca, za sumu primeranú a preto návrh vo zvyšku zamietol.
25. Zároveň súd rozhodol o zaostalom výživnom za mesiac september 2016. Otec v septembri 2016 zaplatil 50 € tak ako to mal stanovené rozhodnutím, preto zaostalé výživné je 30 €, ktoré je povinný zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletej.
26. Ďalšou časťou návrhu a to zo strany matky aj otca bola zmena úpravy styku otca s maloletou. Z konania jednoznačne vyplynulo, že rodičia ani napriek právoplatnému rozsudku, kde už styk otca s maloletou bol upravený, sa na styku nevedia dohodnúť a majú neustále konflikty medzi sebou, ktoré negatívne vplývajú na maloletú. V konaní bola vypočutá ako matka tak i otec a súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by sa otec nemohol stretávať s maloletou. Tvrdenia matky o tom, že otec bol voči nej ako partnerke násilnícky, že sa nevie starať o dcéru, lebo jej dal naopak pančušky, že pokiaľ spolu žili domáce práce vykonávala väčšinou sama, že maloletá mala na tvári vyrážku, lebo ju oblízal pes, keď bola u otca a iné, súd nepovažoval za také dôvody, pre ktoré by otec nemohol realizovať svoje zákonné práva na stretávanie sa s maloletou. Vychádzajúc z článku 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj ustanovenia § 43 ods. 1 zák. o rodine je zrejmé, že vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti, medzi ktoré patrí aj úprava styku rodičov s maloletými deťmi, je vždy a zakaždým preferovaný záujem maloletých detí a vzhľadom na ich vek aj ich stanovisko. V konaní bola vypočutá maloletá za prítomnosti kolíznej opatrovníčky, ako aj znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej. Maloletá napriek nízkemu veku pôsobila absolútne spontánnym dojmom, správala sa priateľky, srdečne a bola schopná sa dostatočne vyjadrovať o svojej situácii v rodine. Z jej výpovede bolo cítiť ovplyvňovanie zo strany matky a to nepriamo, napr. keď budeš spať u otca ja budem smutná alebo keď si bola chorá a nemohla si ísť k ocinovi, tak ony sa tomu tešili a tlieskali alebo ocino si nájde za teba náhradu a iné. Maloletá pociťuje úzkosť a strach, že nevyhovie matke, s ktorou žije a z toho dôvodu postupne začína odmietať otca, čo môže mať veľmi negatívny dopad na jej ďalší psychický vývoj. Zo záverov znaleckého posudku PhDr. Kataríny Haidovej č. 13/2016 zo dňa 30.6.2016, ale ako aj zo samotnej výpovede znalkyne na pojednávaní bolo nesporne preukázané, že dieťa má kladný citový vzťah k obom rodičom. K otcovi sa teší, len to nesmie pociťovať zo strany matky ako zákaz. Znalkyňa doporučila styk otca s maloletou upraviť čo najširšie, pričom nie je potrebné na žiadne postupné privykanie si na otca, potrebná je skôr spolupráca rodičov navzájom. Doposiaľ bol upravený styk otca s maloletou každý týždeň bez prespatia na jeden deň, v jednom prípade od 10.00 hod. do 19.00 hod. a v druhom prípade od 13.00 hod. do 19.00 hod. Toto je dostatočne dlhá doba, aby si dieťa na otca zvyklo. Súd aj z fotoalbumu, ktorý otec predložil, ako aj zo znaleckého posudku a výpovede maloletej nemal žiadnu pochybnosť o tom, že dieťa otca pozná, cíti sa s ním dobre, len potrebuje cítiť zo strany matky, že jej nie je zakazované chodiť k otcovi a že matka jej tieto návštevy u otca dopraje. Otec má vytvorené podmienky pre to, aby maloletá u neho prespala, obýva riadne zariadený 2 izbový byt, pričom vie zabezpečiť aj všetky potreby maloletej, prípadne i s pomocou svojej priateľky a svojich rodinných príslušníkov. Ani z výpovede svedkov Y. Q., B. O., P. Q., ako ani U. Q. súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by maloletá nemohla viac dní tráviť so svojim otcom, na čo má maloletá i otec právo. Preto súd hodnotiac všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti bol toho názoru, že na zachovanie riadneho vzťahu otca s maloletou je potrebné upraviť styk tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd upravil styk otca počas školského roka každý utorok od 14.30 hod. do 17.30 hod., pričom zohľadnil, že do školskej družiny chodí pre maloletú starý otec. V utorky maloletá nemá žiadne krúžky a matka pracuje do 17.00 hod., preto niet dôvodu, prečo by jeden deň v týždni otec nemohol stráviť s dcérou poobedie v rozmedzí 3 hodín. Ďalej súd upravil do 31.3.2017 teda na obdobie pol roka styk maloletej s otcom prvú, druhú a tretiu sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do nedele 15.00 hod. s tým, že takto maloletá 3 víkendy strávi s otcom celú sobotu s jedným prespaním do nedele s tým, že o 15.00 hod. keď otec vráti dieťa matke, tak táto sa ešte stihne s maloletou naučiť, pokiaľ tak neurobí otec. Matke takto zostane jeden voľný víkend pre seba. Po pol roku od 1.4.2017 sa otec bude
stretávať každý párny víkend od piatku 17.00 hod. do nedele 15.00 hod. s tým, že dieťa u neho prespí už 2 noci a obaja rodičia budú mať pre seba 2 voľné víkendy. Súd bol toho názoru, že takto upravený styk počas školského roka je v záujme maloletej a najmä v záujme zachovania vzťahu s rodičom, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti. Nakoľko vzťahy medzi rodičmi sú napäté, súd upravil aj sviatky a prázdniny vychádzajúc z princípu, že každý z rodičov, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti, má právo na polovicu voľného času maloletého dieťaťa. Preto súd upravil počas letných prázdnin vzhľadom na útly vek dieťaťa ( dvojtýždňové intervaly by boli pre dieťa dlhé bez jedného rodiča) styk otca prvý a tretí júlový týždeň a prvý a tretí augustový týždeň. Počas vianočných sviatkov párny rok súd upravil styk otca od 26.12. - 9.00 hod. do 30.12. - 19.00 hod, čo je 5 dní a nepárny rok od 25.12. - 9.00 hod. do 26.12. - 15.00 hod. a od 31.12. - 9.00 hod. do 4.1. - 19.00 hod., čo je tiež približne 5,5 dňa. Jarné prázdniny súd rozdelil približne na polovicu, kedy otcovi upravil styk od pondelka 9.00 hod. do stredy 19.00 hod., počas veľkonočných sviatkov od štvrtka 18.00 hod. do soboty 18.00 hod., čo je tiež cca polovica sviatkov. Zároveň súd uložil matke povinnosť pri každom styku vydať otcovi aj zdravotnú kartu maloletej a cestovný pas, najmä z prihliadnutím na okolnosť, že Komárno je hraničné mesto s malým množstvom kultúrneho vyžitia, preto je bežnou praxou, že za kultúrnym vyžitím sa chodí aj do Maďarska.
27. Súd návrh otca na úpravu styku ( žiadal upraviť styk napríklad počas Vianoc inak, počas letných prázdnin žiadal dvojtýždňové intervaly, jarné prázdniny chcel celý týždeň nepárny rok a aj počas bežného školského roka chcel upraviť styk párny týždeň od štvrtka 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. a nepárny týždeň od utorka 18.00 hod. do stredy 18.00 hod.) vo zvyšku zamietol, nakoľko styk upravený vo výrokovej časti tohto rozsudku považoval za primeraný.
28. Súd návrh matky na úpravu styku zamietol, nakoľko ona žiadala upraviť styk otca s maloletou bez prespania a sviatky a prázdniny neupraviť, čo podľa názoru súdu nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 CMP 2) odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 CMP).