Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/234/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu SVB - Embyt 3, so sídlom v Michalovciach, Saleziánov 4, IČO: 42 100 810 proti žalovanému Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 28, IČO: 35 763 469, zastúpenému JUDr. Petrom Škerlíkom, advokátom, so sídlom v Dolnom Kubíne, J. Ťatliaka 2051/8, o zrušenie vecného bremena a vypratanie nehnuteľnosti, o vzájomnom návrhu a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 23.02.2016 č. k. 11C/372/2015-152

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku, ktorým súd žalobu zamietol.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom označeným v záhlaví zamietol žalobu (I.), vzájomný návrh podaný žalovaným (II.) a návrh na nariadenie predbežného opatrenia (III.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo (IV.).

2. Predmetom konania bol návrh žalobcu, aby súd zrušil vecné bremeno zapísané na LV č. XXXX obce U., k.ú. U., zriadené v prospech žalovaného ako oprávneného pod K.-XXX a pod č. z. XXXX/XX, zapísané pod N. a N. a uložil mu povinnosť vypratať nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, obec U., k. ú. U., a to stavbu bytového domu U. súp. č. XXXX, postavenú na parc. reg. N.-M. Č.. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 537 m2 a vypratanú nehnuteľnosť odovzdať žalobcovi v pôvodnom stave do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň navrhol, aby mu uhradil trovy konania.

3. Žalovaný sa vzájomným návrhom domáhal proti žalobcovi, aby mu súd uložil povinnosť umožniť žalovanému umiestnenie a prevádzku zariadenia verejnej elektronickej komunikačnej siete žalovaného (základňovej stanice, vrátanie všetkých jej súčastí a príslušenstva), ktoré je na streche budovy súp. č. XXXX, postavenej na pozemku parcela M.-N. Č.. XXXX o výmere 537 m2 na ul. F. X. U., k.ú. U., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Michalovce, katastrálny odbor, a uložil povinnosť strpieť vstupy žalovaného na strechu tejto budovy v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou zariadení (základňovej stanice, vrátane všetkých jej súčastí a príslušenstva) žalovaného.

4. Žalovaný zároveň navrhol, aby súd vo veci vydal aj predbežné opatrenie, ktorým by nariadil žalobcovi, aby ako správca spoločných zariadení a spoločných priestorov bytového domu súp. č. XXXX na ul. F. X X. U., v katastrálnom území U., postaveného na pozemku parcela N. Č.. XXXX o výmere 537 m2, zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Michalovce, katastrálnym odborom bezodkladne umožnil žalovanému vykonať opravy, revízne skúšky a prípadné ďalšie potrebné zásahy

na jeho zariadení (základňovej stanici) a jeho súčastiach, ktoré sa nachádzajú na streche budovy súp. č. XXXX, a to v technologickej miestnosti, na anténnych nosičoch a káblovodoch (v rozsahu opráv, skúšok a zásahov, ktoré sú potrebné pre udržanie zariadenia a jeho súčastí v riadnom prevádzkyschopnom stave), vždy bezodkladne po tom, ako o to požiada štatutárneho zástupcu žalobcu alebo ktoréhokoľvek člena rady žalobcu písomne alebo telefonicky, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 11C 372/2015 a aby za účelom možného rýchleho konania, najmä v prípade vážnej poruchy zariadení poskytol žalovanému do 3 dní od doručenia tohto uznesenia telefónne čísla všetkých členov rady SVB-Embyt 3.

5. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu - vlastníci bytov bloku M3, zastúpení DOMSPRÁV s.r.o., Michalovce ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 30.08.1999 zmluvu o nájme ostatných priestorov č. T1207/1999, na základe ktorej prenajímateľ ako správca objektu zapísaného na LV č. XXXX prenechal žalovanému do nájmu priestor na streche objektu tohto bytového domu na osadenie nosičov antén a na vybudovanie nového priestoru o ploche 10 m2 pre umiestnenie telekomunikačnej techniky VRS za účelom umiestnenia a užívania technologického zariadenia a príslušnej infraštruktúry rádioreleového bodu a základňovej stanice Verejnej rádiotelefónnej siete (VRS) Michalovce. Dodatkami č. 1,2,3,4,5 k citovanej zmluve bola navyšovaná cena nájmu v súlade so zmluvou, pričom v čl. III bod 1 zmluvy bolo dojednané nájomné na dobu určitú, t.j. do 31.07.2015. S účinnosťou od 01.08.2015 medzi stranami nedošlo k uzavretiu ďalšieho dodatku k zmluve. Hlavným dôvodom neuzavretia dodatku k zmluve podľa názoru žalobcu bolo, že žalovaný sa dožaduje bezplatného užívania prenajatých priestorov, ako aj užívania bez zmluvy s poukazom na ustanovenie § 66 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, t.j. z dôvodu verejného záujmu. Žalovaný si zároveň ako oprávnený zriadil vecné bremeno bez súhlasu žalobcu, ako aj jednotlivých vlastníkov bytov ako povinných.

6. Okresný súd právne vec posúdil podľa čl. 20 ods. 1,4 Ústavy Slovenskej republiky, § 123, § 126 ods. 1, § 151q ods. 3 Obč. zák., § 66 ods. 1 písm. a/, § 66 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zák. č. 351/2011 Z.z.), § 1, § 3 ods. 1,2, § 6 ods. 1,2, § 7 ods. 1, § 7b ods. 1,2,3,4,5,6, § 7c ods. 1,2,3,4,5,6,9, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1,2,3,4,5, § 19 ods. 1,2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len zák. č. 182/1993 Z.z.).

7. Okresný súd konštatoval, že nebolo v konaní sporné, že vecné bremeno zriadené v prospech žalovaného, spočívajúce v práve žalovaného prevádzkovať Základňovú stanicu a RR bod Michalovce M3, bolo zriadené zo zákona (§ 66 zák. č. 351/2011 Z.z.). Nehnuteľnosť - bytový dom M 3 je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov. Pre vecno-právnu povahu vecného bremena je charakteristické, že právo, prípadne povinnosť sa viaže na vlastníctvo určitých nehnuteľností. Ak je teda vecné bremeno a jemu zodpovedajúce právo spojené s vlastníctvom určitých nehnuteľností a ak patria zaviazané nehnuteľnosti, s vlastníctvom ktorých je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu niekoľkým osobám spoločne, prislúcha oprávnenie na žalobu o obmedzenie alebo zrušenie vecného bremena spoločne všetkým spoluvlastníkom zaviazanej nehnuteľnosti, s vlastníctvom ktorých je spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu; rozsudok sa tu musí vzťahovať na všetkých účastníkov tohto právneho vzťahu (rozsudok NS SR sp. zn. 1Cz/61/77).

8. Pokiaľ ide o samotné vypratanie nehnuteľnosti, ktorého sa žalobca domáhal, okresný súd konštatoval, že aj toto právo - povinnosť sa viaže k samotnej nehnuteľnosti, t.j. bytovému domu M3, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve jednotlivých osôb. Žalobca odvodil svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore z ust. § 7c ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého predseda spoločenstva je štatutárnym orgánom spoločenstva a z toho dôvodu nepotrebuje splnomocnenia od jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože zastupuje spoločenstvo v celom rozsahu. Z uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 22.2.2015 vyplýva povinnosť predsedovi spoločenstva, aby zabezpečil v lehote do 15 dní vrátenie dodatku zmluvy žalovanému a aby žiadal zaslanie dodatku na dobu určitú, t.j. do konca roka 2016 a zvýšiť nájomné na 6.005,12 €. Predseda spoločenstva sa zároveň vyjadril, že bol poverený zhromaždením, aby v prípade, že dodatok nebude vrátený, podal predmetnú žalobu, avšak to už v uznesení uvedené nebolo. Okresný súd dospel k záveru, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a osobitné predpisy. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa zriaďuje na správu domu. Správa domu je definovaná v ust. § 6 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z.. Spoločenstvo je právnická osoba, ktorá zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov

v dome. Spoločenstvu vlastníkov bytov, ktoré v tomto konaní vystupuje ako žalobca, zo žiadnych právnych predpisov nevyplýva oprávnenie na podanie tejto žaloby, nakoľko sa viaže na vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti a aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby sú len podieloví spoluvlastníci bytového domu, keďže s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je aj nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku. Súd preto žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.

9. Čo sa týka vzájomného návrhu podaného žalovaným proti žalobcovi, okresný súd vzájomný návrh zamietol rovnako z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalobcu, nakoľko úspešne sa domáhať umiestnenia a prevádzky zariadení žalovaného na streche bytového domu M3, ako aj toho, aby mu boli umožnené vstupy na strechu bytového domu, je možné výlučne len voči podielovým spoluvlastníkom tohto bytového domu (vrátane spoločných priestorov - strechy domu).

10. O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p. v spojení s ust. §102 ods. 1 prvej vety O.s.p. tak, že tento zamietol jednak z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalobcu, keďže pasívne legitimovanými sú všetci podieloví spoluvlastníci bytového domu, ale aj z dôvodu nepreukázania existencie poruchy, ohrozujúcej prevádzku zariadenia.

11. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Konštatoval, že žalobca bol neúspešný v konaní vo veci ním podanej žaloby na zrušenie vecného bremena a vypratanie nehnuteľnosti a zároveň úspešný vo veci vzájomného návrhu. Žalovaný bol úspešný v konaní vo veci žaloby podanej žalobcom na zrušenie vecného bremena a vypratanie nehnuteľnosti a neúspešný v konaní o vzájomnom návrhu. Obaja mali úspech vo veci len čiastočný, preto rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov.

12. Proti rozsudku, okrem výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá (I.), podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.. Navrhol ohľadne výroku III. rozsudku, aby odvolací súd zmenil rozsudok v tomto výroku a nariadil predbežné opatrenie v znení, ktoré uviedol v odvolaní a v súvislosti s výrokom II. a IV. zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie.

13. Poukázal na to, že každý, komu je bránené vo výkone práv, sa môže domáhať ochrany na súde voči subjektu, ktorý mu vo vykonávaní práv bráni - žalobca vo veci vzájomného návrhu pasívne legitimovaný je. Konštatoval, že žalobca je právny subjekt, ktorý si za účelom spravovania spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu vytvorili vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Je teda nesporné, že práva žalobcu sú založené na vôli vlastníkov bytov a nebytových priestorov a zákone. Oprávnenie podať žalobu, akú žalobca podal, mu nevyplýva ani zo zákona, ani z vôle všetkých spoluvlastníkov, a preto aktívne legitimovaný na podanie žaloby nebol, čo súd vyhodnotil správne. Avšak to, že nie je žalobca oprávnený podať žalobu, neznamená, že nie je spôsobilý byť žalovaným, ak bráni inému vo vykonávaní jeho práv. Mal za to, že domáhať sa umožnenia výkonu práv je potrebné vždy najmä voči tomu subjektu, ktorý nedovolene ich výkonu bráni. Žalovanému v konaní bráni žalobca, nik iný. Bolo to preukázané nielen korešpondenciou, ale ani sám žalovaný to ani pred súdom nepoprel, ale naopak priznal. Preto záver súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalobcu v konaní o vzájomnom návrhu považoval za nesprávny. Ak by mal byť názor súdu o nedostatku pasívnej legitimácie žalobcu v konaní o vzájomnom návrhu správny, potom by aj v prípade, ak by v prístupe k základňovej stanici bránil jednotlivec, ktokoľvek z vlastníkov bytov, museli by byť žalovaní všetci vlastníci, čo podľa žalovaného nemá oporu nielen v zákone, ale ani v elementárnej logike. Konštatoval, že aj keď petitom vzájomného návrhu sa domáha určenia povinnosti umožniť a strpieť umiestnenie a prevádzkovanie základňovej stanice a vstupy na strechu bytového domu, ktoré práva vyplývajú zo zákona, v princípe táto žaloba má práve preto, že práva žalobcu vyplývajú zo zákona, charakter negatórnej žaloby. Preto, ak súd uznal existenciu práv žalovaného a mal za to, že formálne by sa stanovenie takejto povinnosti mohlo javiť ako založenie, či riešenie hmotnoprávneho vzťahu a iba to bolo dôvodom, prečo konštatoval nedostatok pasívnej legitimácie žalobcu, potom mal za to, že bol súd povinný na túto skutočnosť žalovaného upozorniť a v zmysle § 43 O.s.p. vyzvať na odstránenie vady.

14. Podľa názoru žalovaného na nariadenie predbežného opatrenia boli a sú dôvody. Jeho nevydaním pretrváva nezákonný stav prevádzkovaním zariadenia bez vykonaných kontrol zariadení tak, ako to

stanovujú slovenské technické normy. Poukázal na to, že petit navrhovaného predbežného opatrenia nie je totožný s petitom výroku vo veci samej. Účelom predbežného opatrenia nie je nič viac ako udržať základňovú stanicu plne funkčnú až do času, kým nebude meritórne rozhodnuté vo veci. Udržať základňovú stanicu funkčnú je povinnosťou žalovaného, ktorá vyplýva zo zákona o elektronických komunikáciách a licencie vydanej mu štátom, ktorej vykonaním mu žalobca prostredníctvom svojho predsedu dlhodobo bráni. Mal za to, že skutočnosť, že základňová stanica nie je plne funkčná, dostatočne preukázal a poukázal na korešpondenciu medzi žalobcom a žalovaným a tiež e-mailové správy zástupcov zodpovedných za nepretržitú prevádzku a bezpečnosť základňovej stanice. Potrebou vykonania technických úkonov, ktoré si vyžaduje jej bezpečná prevádzka, okrem potreby vykonania opravy a periodických kontrol, preukázali aj verejný záujem. Jedná sa totiž o stanicu a zariadenia, ktoré sú súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete, ktoré ak prestanú fungovať, môže dôjsť k vážnym problémom, z ktorých jedným je aj potencionálne nebezpečenstvo, že nebudú fungovať núdzové linky. Uviedol, že ak súd konštatoval, že zákonné vecné bremeno k časti bytového domu, na ktorom je prevádzkovaná základňová stanica, existuje, je nesporné, že žalobca bráni žalovanému v prístupe k jeho zariadeniam, ktoré sú súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete. Už tieto skutočnosti spolu s notorietou potreby vykonávania údržby a kontrol sú dôvodom na to, aby sa pomery dočasne upravili, lebo je tu stav, ktorý zodpovedá minimálne obave, že ak prevádzkovateľ základňovej stanice prístup k nej mať dlhodobejšie nebude, môže nastať porucha, ktorá bude mať vážne dôsledky. Nevydaním predbežného opatrenia teda pretrváva nezákonný stav, kedy je žalovaný žalobcom dlhodobo nútený prevádzkovať základňovú stanicu v rozpore s právnym poriadkom a slovenskými technickými normami, ktoré prikazujú vykonávať na niektorých zariadeniach periodické revízie a kontroly bezpečnosti jej prevádzky. Uviedol, že základňová stanica je súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete a zároveň verejnoprospešným zariadením, na ktorej bezporuchovom a nepretržitom fungovaní je verejný záujem, spočívajúci v tom, že slúži k majetkovému alebo inému prospechu mnohým a potencionálne aj všetkým ľudom, ktorí sa budú v jej okolí nachádzať a budú potrebovať z najrôznejších príčin telefonovať alebo prenášať dáta. Zároveň poukázal na to, že každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Zamietnutím návrhu na vydanie predbežného oparenia a zamietnutím vzájomného návrhu súd odmietol ochranu práv žalovaného.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil v celom rozsahu. Súhlasil s tým, že žalobca nemal aktívnu legitimáciu, čo skonštatoval aj žalovaný a okresný súd, a preto nemôže byť v danom spore žalobca v časti vzájomného návrhu pasívne legitimovaný. Poukázal na ust. § 159 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, a ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Uviedol, že žalovaný podľa názoru žalobcu ide sám proti sebe, keď na jednej strane namieta nedostatok aktívnej legitimácie, čo uznal tak okresný súd, ako aj žalobca a na druhej strane zasa žiada, aby bol v predmetnom spore pasívne legitimovaný. Poukázal na to, že nositeľmi práva a povinnosti k časti predmetnej nehnuteľnosti, ku ktorej je zákonné vecné bremeno, sú len vlastníci bytov a nebytových priestorov a oni sú povinní z vecného bremena a okrem toho tvoria aj tzv. nerozlučné spoločenstvo v súdnom konaní v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p..

16. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené dňa 20.6.2016.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP; odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. h/ a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

18. Rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol (výrok I.), nebol odvolaním žalobcu ani žalovaného napadnutý, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

19. Rozsudok je v napadnutých výrokoch (výrok II., III., IV.) vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.09.2016 o 13,00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia boli zverejnené dňa 20.09.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 a contrario.

21. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 12.05.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

22. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

23. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. t. j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav) a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

25. V zmysle účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

26. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

27. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvody v potvrdenej časti nie je naplnený.

28. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až § 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

29. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

30. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 , keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v potvrdenej časti a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

31. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie právne kvalifikoval vzájomným návrhom uplatnený nárok ako nárok vyplývajúci z vecného bremena.

32. Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosť. Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať (non facere), niečo konať (facere). Každej povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena zodpovedajú na druhej strane práva oprávneného subjektu. Tieto práva (oprávnenia) z vecných bremien sú dvojakého druhu: vecné bremená spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti a vecné bremená, v ktorých oprávnenia slúžia určitej osobe a sú na túto viazané. Vymedzenie obsahu práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu vecného bremena je určené aktom, na základe ktorého vecné bremeno vzniklo. Povinným je vlastník nehnuteľnosti, oprávneným t. j. tým, kto má právo zodpovedajúce vecnému bremenu, môže byť jednak vlastník inej nehnuteľnosti alebo aj určitá iná osoba, ak ide o vecné bremeno osobné.

33. Vzájomnou žalobou sa žalovaný domáhal uloženia povinnosti žalobcovi umožniť žalovanému umiestnenie a prevádzku zariadenia verejnej elektronickej komunikačnej siete žalovaného a strpieť vstupy žalovaného na strechu budovy.

34. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie spoločenstva vlastníkov SVB - Embyt 3, pokiaľ ide o vzájomnú žalobu. Žalovaný sa vo vzťahu k žalobcovi domáhal uloženia povinností vyplývajúcich mu zo zákonného vecného bremena. Z LV č. XXXX časť N.: Ť. M.. Ú.. U. vyplýva, že pod bodom 1/ ako aj bodom 78/ vecné bremeno v rozsahu § 66 ods. 1 písm. a/ zák. č. 351/2011 Z.z. sa viaže k stavbe súp. č. XXXX na parc. č. XXXX v prospech oprávneného z vecného bremena - žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že oprávneným z vecného bremena je žalovaný a povinným z vecného bremena je vlastník resp. spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti.

35. Nositeľom povinností vyplývajúcich z vecného bremena sú teda vlastníci bytového domu, preto len vo vzťahu k nim sa možno domáhať ich splnenia, ak sú tieto porušované. Práva žalovaného z vecného bremena korešpondujú povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, lebo vecné bremeno sa viaže k nehnuteľnosti, a preto pasívna legitimácia žalobcu v spore o vzájomnej žalobe, ktorý nie je vlastníkom bytového domu, nie je daná, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie. Splnenia povinností zo zákonného vecného bremena sa možno teda domáhať len voči tomu subjektu, ktorému zákon tieto povinnosti ukladá a v prejednávanom spore sú to vlastníci bytov a nebytových priestorov. Z uvedeného dôvodu odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia pasívnej vecnej legitimácie žalobcu pri vzájomnej žalobe nie je dôvodná.

36. Iná je však situácia v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

37. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).

38. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

39. Podľa ustanovenia § 471 ods. 1 CSP, predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.

40. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

41. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

42. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

43. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

44. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

45. Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej, resp. cieľom bolo eliminovať ohrozenie budúcej exekúcie. Doterajšia právna úprava obsahovala aj inštitút zabezpečenia dôkazu, ktorý mal takisto dočasný charakter.

46. Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Podľa § 336 ods. 1 môže súd pri nariadení neodkladného opatrenia pred začatím konania vo výroku uznesenia uložiť žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd túto povinnosť neuloží.

47. V prejednávanom spore bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia počas konania.

48. Účelom neodkladných opatrení nariadených počas konania je potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, a to do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany.

49. Predpokladom ich nariadenia je : 1/ opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, 2/opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 3/ musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

50. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladných opatrení nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav právnych vzťahov medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.

51. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

52. V prejednávanom spore z obsahu spisu je zrejmé, že nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, lebo žalovaný neosvedčil potrebu bezodkladného zabezpečenia ochrany porušených a ohrozených práv (nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy).

53. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že aj v prípade nariadenia predbežného opatrenia sú pasívne legitimovaní len všetci podieloví spoluvlastníci bytového domu.

54. Z vyššie citovaného ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d/ vyplýva, že neodkladné opatrenie možno uložiť strane sporu. Žalobca je stranou sporu, preto je možné mu uložiť povinnosť podľa § 325 ods. 2 písm. d/ za predpokladu, že je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov.

55. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, táto podmienka t. j. osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, splnená nebola, pretože žalovaný neosvedčil, kto v skutočnosti mu bráni v prístupe na základňu a v plnení povinností, na zabezpečenie splnenia ktorých má slúžiť navrhované neodkladné opatrenie (či je to žalobca ako správca vo svojom mene alebo vlastníci bytov a nebytových priestorov, v mene ktorých žalobca koná ako správca), teda neosvedčil, či týmto subjektom je skutočne žalobca. Žalovaný zároveň neosvedčil existenciu tvrdenej poruchy, ktorá má ohrozovať prevádzku zariadení žalovaného a ktorá vyžaduje bezodkladné odstránenie, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.

56. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, nariadenia neodkladného opatrenia sa žalovaný domáhal len do právoplatného skončenia konania vo veci samej, dobu trvania neodkladného opatrenia inak nevymedzil ani po účinnosti CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že doručením tohto rozhodnutia okresnému súdu (aj vo veci samej) bude konanie právoplatne skončené, nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalovaného stratilo svoje opodstatnenie. Jeho účelom malo byť udržanie plnej funkčnosti základňovej stanice do meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ktorá podmienka bude splnená doručením tohto rozhodnutia.

57. Ani v časti II. navrhovaného petitu neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovaný domáhal, aby za účelom možného rýchleho konania najmä v prípade vážnej poruchy zariadení poskytol žalobca žalovanému do 3 dní od doručenia tohto uznesenia telefónne čísla všetkých členov rady SVB-Embyt3, nie je možné návrhu vyhovieť, lebo z jeho formulácie je zrejmé, že má ísť o úpravu práv pre prípad budúcich možných porúch, teda opäť nie je preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, t. j. taká, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu a skôr nasvedčuje stavu, že aktuálne takáto potreba neexistuje.

58. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, trovy odvolacieho konania si neuplatnil ani mu preukázateľne nevznikli. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

60. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .