Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Sf-85-2023.pdf
PDF · 90.21 KB
Case nature
Subarea
1Sf/85/2023
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu JUDr. Barbory Vrbovej a A. B. C., D., v právnej veci žalobcu: Shebo Winery Trade s.r.o., so sídlom Dolnozoborská 14, 949 01 Nitra, IČO: 31 428 380, zastúpený: Advokátska kancelária LUKAJKA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Jesenského 7713/12, 911 1 Trenčín, IČO: 52 471 420 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102734236/2023 zo dňa 02.11.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
I.
1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 18.12.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102734236/2023 zo dňa 02.11.2023, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 563/2009 Z. z.“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 101211229/2023 zo dňa 04.05.2023, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 23 524,80 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe.
2. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda, ako aj iný vážny a nenapraviteľný následok s dôsledkami na jeho zamestnancoch, jeho dodávateľoch i odberateľoch. Ako podnikateľský subjekt sa dostal do situácie, kedy na základe nezákonného postupu a rozhodnutí orgánov finančnej správy nebude v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia a nutnosti úhrady vyrubeného rozdielu dane vo výške 23 524,18 Eur objektívne schopný plniť svoje záväzky, a to nie len vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom a príslušným sociálnym alebo zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Vyrubená výška rozdielu dane, ktorú je povinný zaplatiť, predstavuje pre žalobcu ako podnikateľa enormnú sumu, ktorú nie je schopný uhradiť bez toho, aby to nemalo na jeho podnikanie závažný vplyv a nenapraviteľné následky. Podľa žalobcu, v prípade, ak by došlo k nariadeniu výkonu daňovej exekúcie by sa stal absolútne a objektívne platobne neschopným, a pre svojich zamestnancov, dodávateľov a odberateľov aj nedôveryhodným subjektom pre ďalšiu spoluprácu. Žalobca poukázal na svoje každomesačné finančné záväzky voči zamestnancom a obchodným partnerom, pričom príkladom poukázal na zverejnenú mieru inflácie Štatistickým úradom SR za obdobie od 01-12/2022, ktorá prestavuje úroveň 12,8 %, a za doterajšiu časť roka 2023 úroveň 11,58 %. Žalobca na podporu svojich tvrdení ďalej poukázal na obsah účtovnej závierky zostavenej ku dňu 30.09.2023, z ktorej vyplýva, že
výsledok hospodárenia za účtovné obdobie 01/2023-09/2023 po zdanení predstavuje sumu - 455 371,- Eur, čo pri raste cien energií a s tým spojeným rastom cien tovarov a ostatných služieb spôsobuje, že jeho finančná situácia je veľmi napätá. Žalobca ďalej poukázal aj na obsah priebežnej účtovnej závierky za obdobie 01.01.2023-30.06.2023, podľa ktorej výsledok hospodárenia daňového subjektu za uvedenú obdobie predstavuje stratu vo výške - 332 526, - Eur. Takýto neočakávaný a značný výdavok podľa tvrdení žalobcu predstavuje v rámci financovania prevádzky komplikácie, keďže by bol nútený zdroje na chod a hospodársku réžiu financovať s využitím cudzích zdrojov, prijatých formou úveru, čo by viedlo k vzniku veľkého záväzku s negatívnymi dopadmi na jeho podnikanie.
3. Žalobca vzhľadom na svoju aktuálnu finančnú a celkovú majetkovú situáciu konštatoval, že prípadný výkon napadnutého rozhodnutia by bol pre neho likvidačným. V tejto súvislosti žalobca ďalej poukázal na svoju úlohu ako zamestnávateľa, ktorý zamestnáva 44 zamestnancov v trvalom pracovnom pomere a 6 zamestnancov vo forme dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s tým, že náklady spojené s plnením povinnosti ako zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom predstavujú len zlomok celkových nákladov jeho obchodnej spoločnosti. Podľa žalobcu nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe by pre neho predstavovalo vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj s dopadom na dodávateľsko-odberateľské vzťahy v rámci obchodnej činnosti. Takýto zásah by mal za následok aj prípadné možné prepúšťanie zamestnancov a zánik pracovných miest.
4. Z vyššie popísaných dôvodov podľa žalobcu vzniká nevyhnutnosť priznania odkladného účinku, aby sa táto nepriaznivá situácia v dôsledku nezákonných rozhodnutí orgánov finančnej správy nevyostrila a jeho spoločnosť mohla fungovať aj naďalej. Vzhľadom na aktuálnu finančnú situáciu je podľa žalobcu daná objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho, aby nebola ohrozená jeho podnikateľská činnosť. V krajnom prípade totiž hrozí jej ukončenie. Výkon rozhodnutia, voči ktorému smeruje správna žaloba, zaväzujúci k úhrade mimoriadne vysokej sumy pre malého resp. stredného podnikateľa spôsobí absolútny a nezvratný rozklad spoločnosti žalobcu v dôsledku nedostatku prostriedkov, čím bude narušený a nenávratne poškodený celý systém financovania réžie, hospodárskej činnosti a plnenia si povinností žalobcu ako zamestnávateľa v časti miezd a odvodov, ale i obchodného partnera, čo bude reálne predstavovať nezvratné problémy v jeho podnikateľskej činnosti, obchodných vzťahoch, pracovných miestach a pod., a teda hrozbu vzniku exekučných titulov a zánik spoločnosti žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že nakoľko nie je v jeho objektívnej možnosti realizovať úhradu vyrubenej dane, predpokladá, že zo strany správcu dane by mohlo byť iniciované aj daňové exekučné konanie so všetkými jeho dôsledkami. V dôsledku tejto skutočnosti podľa žalobcu môže nastať situácia, ktorá bude pre neho likvidačná, majúca za následok ukončenie jeho podnikateľskej činnosti a ohrozenie, ak nie stratu zamestnania jeho zamestnancov. Žalobca v rámci dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zdôraznil aj tú skutočnosť, že ako stabilný zamestnávateľ a podnikateľ pôsobí na trhu už dlhé roky, prispieva k stabilnému vývoju prostredia trhu práce v meste Trnava ako i k sociálnej stabilite zamestnancov.
5. Podľa žalobcu priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom, keďže dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej. Skôr naopak, keďže úmyslom žalobcu nie je vyhýbanie sa plneniu svojich prípadných daňových povinností, ale iba legitímne a odôvodnené oddialenie núteného výkonu rozhodnutia do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (náležitému preskúmaniu zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov finančnej správy v danej daňovej veci). Priznaním odkladného účinku dáva žalobcovi možnosť naďalej udržiavať svoje podnikateľské pôsobenie a zamestnanosť.
6. Žalobca zastáva názor, že priznanie odkladného účinku správnej žaloby je jediná možná ochrana jeho subjektívnych práv prostredníctvom podanej správnej žaloby, ktorá môže zamedziť iným vážnym nenapraviteľným následkom na strane žalobcu, (napr. aj ak správca dane začal výkon daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtov žalobcu, prípadne výkonu daňovej exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach žalobcu a pod.). Prípadný zásah zo strany orgánov finančnej správy a výkonu prípadnej daňovej exekúcie by bol pre žalobcu fatálny, nakoľko by mu mohla vzniknúť platobná neschopnosť.
7. Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku predložil ako prílohy: účtovnú závierku ku dňu 30.09.2023, účtovnú závierku ku dňu 30.06.2023, potvrdenie o počte zamestnancov, zoznam záväzkov z obchodného styku k 30.09.2023.
II.
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku doručeného správnemu súdu dňa 17.05.2024 uviedol, že žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 23 528,80 Eur na základe objektívnych skutočností. Žalobcovi vznikol nedoplatok, ktorý je správca dane oprávnený vymáhať a jeho neuhradenie je v rozpore s verejným záujmom. Žalovaný konštatoval, že žalobca založil návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na skutočnostiach, ktoré môžu nastať v prípade, ak dôjde k nútenému výkonu rozhodnutia. Podľa žalovaného, žalobca nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť priznaný správnej žalobe odkladný účinok, teda žalobca neosvedčil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, vážne ohrozenie jeho podnikateľskej činnosti, či finančná škoda, resp. iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny poriadok v znení neskorších predpisov. S poukazom na uvedené žalovaný má za to, že návrh žalobcu je neopodstatnený a navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.
III.
9. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
10. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
11. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
12. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
IV.
13. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť
žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
14. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.
15. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) stanovuje dva predpoklady, a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (bližšie pozri uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/66/2020). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom a ktoré následne správny súd môže vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
16. V zmysle vyššie uvedených zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd konštatuje, že nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca dostatočne neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila závažná ujma, či značná hospodárska škoda. Podstatnú časť svojej argumentácie založil žalobca na čisto hypotetických tvrdeniach, keď uviedol, že ak by došlo k nariadeniu výkonu daňovej exekúcie, stal by sa absolútne a objektívne platobne neschopným, prípadný výkon napadnutého rozhodnutia by bol pre žalobcu likvidačným s následkom prípadne možného prepúšťania zamestnancov. Na podporu svojich tvrdení, okrem účtovnej závierky ku dňu 30.09.2023 a ku dňu 30.06.2023, potvrdenia o počte zamestnancov a zoznamu záväzkov z obchodného styku k 30.09.2023 nepredložil žiadne relevantné dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma alebo iný nenapraviteľný následok. Správny súd zdôrazňuje, že preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2017, sp. zn.: III.US 364/2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol následky, ktoré eventuálne môžu nastať v prípade, ak dôjde k nútenému výkonu rozhodnutia, a teda svoje tvrdenia v určitých častiach formuloval relatívne hypoteticky (napr. ,,by bolo iniciované daňové konanie, „by mal za následok prípadné možné prepúšťanie zamestnancov“), pričom neuviedol konkrétne skutkové okolnosti a dôkazy slúžiace na podporu záveru o reálnosti tejto, ním tvrdenej hrozby. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôvody, či dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby reálnu, priamo hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými, či hypotetickými tvrdeniami a zároveň, aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy.
17. Správny súd po oboznámení sa s obsahom predložených účtovných závierok ako i predložených listín nemá preukázané, že by žalobcovi bezprostredne hrozila závažná ujma, či finančná škoda, prípadne iný nenapraviteľný následok. Hoci je hospodársky výsledok v zápornej hodnote hodnota vlastného imania obchodnej spoločnosti je kladná, preto nie je bezprostredne ohrozená ekonomická existencia obchodnej spoločnosti. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie, resp. nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov. Prípadné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe teda nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia daňových pohľadávok. Priznanie odkladného účinku býva odôvodnené prechodným stavom, kedy by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a teda nejde o stav, kedy by závažnú ujmu privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.
18. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad priznania odkladného účinku, ktorým je preukázanie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, správny súd konštatuje, že žalobca taktiež tento predpoklad pre priznanie odkladného účinku dostatočne neosvedčil. Ak by aj boli splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku, čo podľa názoru súdu nie sú, je tu kolízia s verejným záujmom, pretože v preskúmavanom prípade verejný záujem spočíva vo včasnom a riadnom výbere daní.
19. Vzhľadom na to, že neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh priznanie odkladného účinku poukazom na ust. § 188 SSP zamietol.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.