Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_14C-134-2013.pdf
PDF · 126.89 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/134/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne W. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne W. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, XXX XX F., proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 09.07.2013, ktorá bola doručená súdu dňa 16.07.2013 domáhala voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný Arbitrážnym súdom Košice, so sídlom Na Alžbetinej 41, Košice, pod sp.zn. 3C/2547/2012 zo dňa 19.01.2012 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovským rozsudkom jej bola uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) peňažnú sumu vo výške 102,90 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur na účet žalovaného (v rozhodcovskom konaní na účet žalobcu) špecifikovaný v tomto rozhodcovskom rozsudku, alebo v tej istej lehote podať odpor proti rozhodcovskému rozsudku, a to na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal. Rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 19.06.2013. Spolu s rozhodcovským rozsudkom jej bolo doručené i upovedomenie o začatí konania zo dňa 09.01.2012 a žaloba zo dňa 02.01.2012. Na predmetné rozhodcovské konanie, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok nebola predvolaná, nebola ako účastníčka rozhodcovského konania vypočutá, pričom arbitrážny súd v rozhodcovskom konaní rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov, ktoré predložil v rozhodcovskom konaní žalovaný. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe „rozhodcovskej doložky“ dojednanej medzi ňou a žalovaným v poistnej zmluve, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pričom táto „rozhodcovská doložka“ je neplatná pre hrubý rozpor s dobrými mravmi, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku upravenú v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Tiež mala za to, že „rozhodcovská doložka“ nebola s ňou individuálne dojednaná. V žalobe poukázala na judikatúru súdov, konkrétne najmä na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012,
uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo 3/2013 zo dňa 13.03.2013, uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 499/2011 zo dňa 22.11.2011.
2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.02.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 09.02.2015 k žalobe uviedol, že ju žiada zamietnuť v plnom rozsahu ako nedôvodnú. Poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe uplatňuje svoj nárok na základe uznesení Najvyššieho súdu SR, ktoré v žalobnom návrhu uvádza opisným spôsobom, pričom sama v žalobe konštatuje, že nie sú pre súdy nižšieho stupňa záväzné. Navyše uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012, ktorému žalobkyňa venuje podstatný priestor v žalobe, obsahovalo odmietnutie dovolania, ktoré podal on v danej veci, pričom v tomto uznesení Najvyšší súd SR vyslovil v odôvodnení závery meritórnej povahy, ktoré nemajú žiaden vzťah k dôvodom odmietnutia dovolania. Žalobkyňa v žalobe veľmi všeobecne tvrdí, a to bez uvedenia konkrétnych rozhodujúcich skutočností, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve (má sa na mysli poistná zmluva) je ako taká neprijateľnou podmienkou. Svoje tvrdenie nepodložila nijakým preukázaním, v čom rozhodcovská doložka spôsobila takú zmenu v jej právnom postavení ako spotrebiteľky, že by bolo možné konštatovať, že tu došlo v dôsledku jej uzavretia v rozpore s požiadavkou dobrej viery k takej úprave práv a povinností z nej vyplývajúcich, že by to znamenalo hrubý nepomer v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. V žalobe sa žalobkyňa v tomto zmysle odvoláva na všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, konkrétne na § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti je nepochybné, že z jazykového a gramatického rozboru tejto právnej normy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré ... vyplýva, že sa v ďalšom texte (písm. a-z) jedná o demonštratívne vymedzenie vyvrátiteľnej právnej domnienky, nie však o taxatívne vymedzenie vždy neprijateľných podmienok. Uvedené je plne v súlade s výkladom ESD ku významu Zoznamu podmienok k Smernici 93/13/EHS a síce, že ide o podmienky, ktoré môžu, ale nemusia byť neprijateľné (rozhodnutie ESD C-478/99 Komisia vs. Švédsko). Je nepochybné, že ak by chcel zákonodarca vytvoriť tzv. „BLACKLIST“, použil by inú formuláciu. Ďalej žalovaný vo vyjadrení vykladal túto právnu normu. Je však nadovšetko jasné, že rozhodcovská doložka v poistnej zmluve, o ktorú v spore ide nevynucuje na žalobkyni ako spotrebiteľke povinnosť riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka obsahuje len dohodu zmluvných strán, že spory z poistnej zmluvy budú prednostne, resp. najprv riešiť sa v rozhodcovskom konaní, pričom v ničom nie sú upreté práva žalobkyne ako spotrebiteľky v prípade nespokojnosti so spôsobom tohto rozhodcovského konania, resp. so skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu, pokračovať ďalej v riešení sporu na všeobecnom súde (tak ako to nakoniec je aj v tomto prípade). Jeho argumentácia je jednoznačne podporená v rozhodnutí SD EÚ C-342/13 Szebestyéni, kde je uvedené, že národný súd je povinný pri posudzovaní podmienky podľa písm. q/ Anexu Smernice 93/13/EHS dôsledne verifikovať, či je zámerom spornej klauzuly vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Poukázal tiež na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 394/2012 a sp.zn. III.ÚS 162/2011. Ďalej, ak by sa súdu „hypoteticky“ aj podarilo skutkovo a právne ustáliť, že to - ktoré ustanovenie v dojednanej rozhodcovskej doložke je naozaj neprijateľnou podmienkou v súlade s § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, tento má povinnosť preskúmať a zdôvodniť, či môže zvyšok zmluvy bez neprijateľnej podmienky ďalej pokračovať. Z toho vyplýva, že aj prípadné ustanovenia označené za neprijateľné podmienky, nezakladajú automaticky neplatnosť nielen zmluvy, ale ani jej časti, konkrétne rozhodcovskej doložky. Tiež pokiaľ žalobkyňa spochybňuje individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve, mal za to, že rozhodcovská doložka bola so žalobkyňou vyjednaná individuálne a to práve prostredníctvom graficky a právne od Všeobecných poistných podmienok oddelených Osobitných zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania sú od Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú priestorovo i obsahovo uzavreté podpisom žalobkyne, oddelené hrubým písmom, typu Bold. Osobitné zmluvné dojednania sú opatrené podpismi žalobkyne ako aj sprostredkovateľky poistenia, majú teda konštitutívny charakter a zakladajú právny vzťah medzi žalobkyňou ako poistníkom a ním ako poisťovateľom v zmysle ustanovení uvedených v Osobitných zmluvných dojednaniach. Súčasťou poistnej zmluvy sa Osobitné zmluvné dojednania stávajú až momentom ich podpísania. Nepodpísaním Osobitných zmluvných dojednaní by zmluvný vzťah ďalej pokračoval a nemalo by to žiaden vplyv na jeho ďalšie trvanie ani charakter. Na základe tohto mal za to, že rozhodcovská doložka v posudzovanej poistnej zmluve nielen že nie neprijateľnou podmienkou, ale navyše bola aj individuálne dojednaná.
3. V ďalšom vyjadrení zo dňa 22.05.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.05.2015 žalovaný uviedol, že trvá na zamietnutí žaloby. Poukázal na to, že novelizáciou zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) v rámci zákona č. 335/2014 Z.z. bod. 49 sa za § 243c vložil nový § 243d, v ktorom je uvedené: Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor splňujúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Toto ustanovenie je platné a účinné od 01.01.2015. Z uvedeného vyplýva, že právne postavenie účastníkov súdneho konania sa obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku, keďže žalobkyňa nie je viazaná povinnosťou uloženou jej rozhodcovským rozsudkom a ona nemôže uplatňovať nárok priznaný jej rozhodcovským rozsudkom v exekučnom konaní. Dôsledkom uvedeného je, že obe strany konania bez vlastného zavinenia, resp. pričinenia sú objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí).
4. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP), v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 vete prvej CSP sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré začalo predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP.
6. Vedľajšie účastníctvo bolo inštitútom procesného práva, ktoré bolo upravené v OSP účinnom do 30.06.2016. Od 01.07.2016 vstúpila do účinnosti nová procesná právna norma CSP, ktorý na rozdiel od OSP inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje. Preto pokiaľ na strane žalobkyne vystupoval ako vedľajší účastník konania Občianske združenie „Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov“ so sídlom Škultélyho 3, 040 01 Košice, IČO: 42 249 708 (pôvodne Občianskej združenie „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov“), toto vedľajšie účastníctvo zo zákona s účinnosťou od 01.07.2016 zaniklo.
7. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že žalobu podala v súlade s ustanovením § 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní. Namietala platnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu osobitného nevyjednania rozhodcovskej doložky. Trvala na tom, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná,. Vo všeobecných poistných podmienkach, časť XV. Rozhodcovské konanie, je v niekoľkých bodoch opísané, že sám žalovaný kreuje Rozhodcovský súd a že ona je povinná podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. To znamená, že rozhodcovská doložka nie je upravená len v Osobitných zmluvných dojednaniach, ale aj v niekoľkých ustanoveniach Všeobecných poistných podmienok, a to najmä v časti XV. - Rozhodcovské konanie. Keby rozhodcovskú doložku i nepodpísala, z časti XV.
- Rozhodcovské konanie Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že i tak rozhodcovské konanie prebehne. Tomuto sa mohla vyhnúť len tak, že by nepodpísala Osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku. Nikto ju nepoučil, aký je rozdiel medzi konaním pred všeobecným súdom a konaním pred rozhodcovským súdom. Poistnú zmluvu so žalovaným uzavrela v novembri 2008. Poistnú zmluvu ukončila na základe svojej písomnej žiadosti z júna 2010. Na základe jej žiadosti jej bolo doručené oznámenie o zániku poistnej zmluvy s vyčísleným nedoplatkom na poistnom 0,- Eur. Z poistnej zmluvy nemá tak voči žalovanému ako poisťovni žiaden dlh. Po uvedenom postupe o dva roky v januári 2012 sa uskutočnilo konanie bez je účasti na rozhodcovskom súde. V júni 2013 jej v jednej obálke bola doručená žaloba na začatie rozhodcovského konania zo dňa 02.01.2012, tiež upovedomenie o začatí rozhodcovského konania zo dňa 09.01.2012, ako i rozhodcovský rozsudok zo dňa 19.01.2012. Údajne mala možnosť podať voči rozsudku odpor, tento však bol spoplatnený, pričom navyše zákon o rozhodcovskom konaní takýto inštitút, teda odpor ako opravný prostriedok voči rozhodcovskému rozsudku nepozná.
8. Na základe návrhu žalobkyne, ktorý podala spoločne so žalobou, súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod danou sp.zn. uznesením č.k. 14C/134/2013-100 zo dňa 13.03.2015,
ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdok odvolacím uznesením č.k. 16Co/275/2016-126 zo dňa 19.05.2016.
9. Z rozhodcovského rozsudku sp.zn. 3C/2547/2012 zo dňa 19.01.2012 vydaného Arbitrážnym súdom Košice so sídlom Na Alžbetinej 41, Košice, prostredníctvom rozhodcu JUDr. Michala Škriaba (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) súd zistil, že tento bol vydaný v právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice proti žalovanej Eliške Pollákovej. Rozhodcovským rozsudkom bola uložená povinnosť žalobkyni (v rozh. konaní žalovanej) zaplatiť do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku žalovanému (v rozh. konaní žalobcovi) sumu 102,90 Eur a trovy rozhodcovského konania v sume 276,- Eur.
10. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 19.06.2013, keď spolu s rozhodcovským rozsudkom jej bola doručená i žaloba na začatie rozhodcovského konania zo dňa 02.01.2012, ktorá bola rozhodcovskému súdu doručená dňa 04.01.2012, ako i upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012. Žalovaný toto tvrdenie žalobkyne nerozporoval, preto súd vychádzal z tohto skutkového tvrdenia žalobkyne ako nesporného medzi stranami sporu.
11. Žalobkyňa doložila napadnutý rozhodcovský rozsudok, žalobu na začatie rozhodcovského konania zo dňa 02.01.2012, ako i upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 09.01.2012.
12. Z poistnej zmluvy č. 4478790004, ktorú žalobkyňa predložila súd zistil, že medzi stranami sporu bola táto poistná zmluva uzatvorená dňa 09.11.2008 s dátumom začiatku poistenia dňa 10.11.2008, s dátumom konca poistenia 10.11.2056, keď jej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky a Osobitné zmluvné dojednania, ktoré sú tiež žalobkyňou podpísané dňa 09.11.2008, rovnako ako poistná zmluva.
13. Žalovaný oznámením o zániku poistenia zo dňa 20.04.2010 oznámil žalobkyni, že došlo k zániku poistenia na základe žiadosti žalobkyne, a to dňom 10.06.2010 s tým, že podľa tohto oznámenia žalobkyňa žalovanému z titulu poistnej zmluvy nedlhovala žiadnu čiastku.
14. Podľa Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4478790004, podpísaných žalobkyňou vyplýva, že zmluvné strany sa v súlade s článkom 9 ods. 1, prvá veta II. časti Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“) dohodli, že poistenie zanikne aj tak, ak poistné za ďalšie poistné obdobie nebude uhradené do 2 mesiacov od jeho splatnosti. Túto lehotu možno písomnou dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. To isté platí, i ak bola zaplatená len časť poistného. Podľa bodu 2. Osobitných zmluvných dojednaní, poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenia chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.
15. Zákonom č. 335/2014 Z.z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.01.2015 došlo k novelizácii zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, keď podľa § 243d ods. 1 novelizovaného Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 01.01.2015, možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
16. Zákonom č. 335/2014 Z.z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.01.2015 došlo aj k doplneniu Občianskeho súdneho poriadku, keď za ustanovenie § 372v bol vložený § 372w, podľa ktorého spory o neplatnosť spotrebiteľskej a rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 01.01.2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.
17. Z ustanovenia § 73 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z.z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (prechodné ustanovenia), ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
18. Podľa § 73 ods. 3 vyššie citovaného zákona, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
19. Podľa § 73 ods. 2 vyššie citovaného zákona, na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
20. V súdenej veci žalobkyňa podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde, na tunajšom súde dňa 16.07.2013. Rozhodcovský rozsudok tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná, jej bol doručený dňa 19.06.2013, teda žaloba žalobkyne o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v rámci 30-dňovej lehoty od doručenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., v znení neskorších predpisov.
21. Z ustanovenia § 73 ods. 1, 3 (prechodné ustanovenia) zákona č. 335/2014 Z.z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01.01.2015 (čo bolo i v súdenom prípade) sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Z uvedeného vyplýva, že konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia podľa zákona č. 244/2002 Z.z., ale dokončia sa podľa nového zákona č. 335/2014 Z.z., a iba rozhodcovskú zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia.
22. V posudzovanom prípade, keďže rozhodcovská zmluva bola uzatvorená pred 01.01.2015, bude sa spravovať zákonom č. 244/2002 Z.z..
23. Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
24. Podľa § 41 ods. 1 tohto zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 26. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
27. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
28. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
29. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
30. V zmysle čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
31. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
32. V súdenej veci sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, keď nemohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, ale len či ju podpíše alebo nie. Tak bola nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, v rámci ktorého bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa žalobou domáhala.
33. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 09.11.2008 uzavretá poistná zmluva č. 4478790004. Žalobkyňa zmluvu dojednávala so sprostredkovateľom, pričom vo VPP v časti XV. je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní. Obsahom je dohoda poisťovne a poistníka o tom, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V závere VPP je ako Osobitné zmluvné dojednanie pod č. 01/2007 znovu dojednaná rozhodcovská doložka vo forme samostatnej tabuľky s uvedením textu: „poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. VPP (Všeobecných poistných podmienok). Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku:“. Práve na základe takto dojednanej rozhodcovskej doložky v poistnej zmluve bol vydaný napadnutý rozhodcovský rozsudok.
34. Rozhodcovská doložka sa tak stala súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti použil v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu spotrebiteľov.
35. S prihliadnutím na obsah poistnej zmluvy je nesporné, že poistná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, keď nebolo preukázané, že by žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zásadnou právnou otázkou v prejednávanej veci bola otázka, či rozhodcovská doložka na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je podmienkou individuálne dojednanou a či zakladá hrubý nepomer v právach a v povinnostiach v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Žalovaný v konaní tvrdil, že rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná, lebo žalobkyňa podpísala aj Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 pri uzatvorení poistnej zmluvy spolu s VPP. Podľa názoru súdu nemožno za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku považovať danú rozhodcovskú doložku, ktorá je pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok a odkazuje na ustanovenia o rozhodcovskom konaní, ktoré sú súčasťou VPP, konkrétne na časť XV.. Už z bodu 1. časti XV. VPP vyplýva, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Táto rozhodcovská doložka bola zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom VPP, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Skutočnosť, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou konštatovali už súdy vo viacerých rozhodnutiach (narp. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/1/2012, Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp.zn. 16Co/191/2013).
36. Z obsahu bodu 1. časti XV. VPP je zrejmé, že zmluvné strany si dohodli tzv. výhradnú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory majú byť prejednávané rozhodcovským súdom, teda žalobkyňa nemá možnosť výberu, či v prípade sporu so žalovaným uprednostní súdne konanie alebo rozhodcovské konanie. Ako vyplýva z výsluchu žalobkyne, pri uzavretí poistnej zmluvy nebola žiadnym spôsobom poučená o význame rozhodcovského konania o postupe rozhodcovského súdu, o priebehu
rozhodcovského konania, o rozdielu medzi konaním pred všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, keď tieto skutočnosti nevyplývajú ani z časti XV. VPP. Za týchto okolnosti nemožno konštatovať, že by žalobkyňa mala dostatok informácií preto, aby sa dobrovoľne rozhodla pre riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Z obsahu rozhodcovskej doložky je zrejmé, že ide o vopred naformulovanú zmluvnú klauzulu zo strany žalovaného, keď tiež je z nej zrejmé, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla meniť túto formulárovú zmluvu, a ani sa obsahovo dotknúť rozhodcovskej doložky. Keďže na základe rozhodcovskej doložky žalobkyňa ako spotrebiteľka nemá na výber a je nútená podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, podľa názoru súdu ide o dojednanie neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Tak je neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktík. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže (predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť rozhodcovskej zmluve sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednávaní.
37. Súd ďalej k rozhodcovskej zmluve dodáva, že Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata uvedený v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty.
38. Kým Smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok („najmä“ v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). To znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe Smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku.
39. Súd je teda názoru, že rozhodcovská zmluva, ktorá vyžaduje, ako to bolo i v tomto prípade, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, o čom podľa názoru súdu ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa a spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, je neprijateľnou podmienkou, ktorá nepožíva právnu ochranu.
40. Na strane žalovaného bolo dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si vo svetle uvedených požiadaviek (nielen formálne) individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere popri nedôslednej argumentácii zo strany žalovaného neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo preukázať individuálne vyjednanie. Z predloženej zmluvy nevyplýva individuálne vyjednaná rozhodcovská zmluva a žalovaný neoznačil žiadne iné relevantné dôkazy. Dôvodne teda možno konštatovať, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy.
41. Žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy. Mohla ju prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom, teda žalovaným vopred pripravený a na jeho obsahu žalobkyňa ako spotrebiteľka žiadnym spôsobom neparticipovala. Už len tento samotný fakt spochybňuje tvrdenie žalovaného, že ide o individuálny návrh na riešenie prípadného sporu v rozhodcovskom konaní.
42. Napriek uvedeným záverom súd žalobu žalobkyne zamietol.
43. V súdenej veci je nepochybné, že na základe rozhodcovského rozsudku exekučné konanie nebolo doposiaľ začaté. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Z ustanovenia § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., ktoré bolo prijaté do tohto zákona zákonom č. 335/2014 Z.z., a to s účinnosťou od 01.01.2015 vyplýva, že exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku v danom prípade bolo možné začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona, teda do 31.03.2015. V tejto lehote návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný na základe tohto rozhodcovského rozsudku, čo strany sporu
v konaní tiež nerozporovali. Z tohto zákonného ustanovenia ďalej vyplýva, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote už nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodcovský rozsudok totiž zo zákona prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať, teda žalovaný ako „oprávnený“ z exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) už ani nemôže začať exekučné konanie na jeho podklade, pretože začatie tohto exekučného konania je vylúčené priamo na základe tohto zákona. A ak by aj žalovaný ako „oprávnený“ podal návrh na začatie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku, exekučný súd by už nemohol udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a to priamo vylučujúc udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo zákona.
44. Nakoľko teda rozhodcovský rozsudok na základe uvedeného prestáva účastníkov rozhodcovského konania, teda žalobkyňu, ako i žalovaného zaväzovať a to priamo zo zákona, súd mal za to, že počas súdneho konania nastala okolnosť vylučujúca, aby súd žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel. Vydanie súdneho rozhodnutia, ktorým by súd vyhovel žalobe žalobkyne by nezmenilo právne postavenie účastníkov rozhodcovského konania. Takýmto rozhodnutím by sa v ničom nezlepšilo právne postavenie žalobkyne ako spotrebiteľky. Na základe daného rozhodcovského rozsudku žalovaný už nemôže od žalobkyne vymôcť pohľadávku prisúdenú rozhodcovským rozsudkom. Vyhovenie žalobe za takéhoto skutkového a právneho stavu by znamenalo len vydanie „formálneho“ rozhodnutia, ktoré by nezlepšovalo právne postavenie žalobkyne, ako spotrebiteľky, a keďže pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré nastali zo zákona počas súdneho konania. A teda i keď žaloba v čase jej podanie na základe dôvodov tohto rozsudku bola podaná dôvodne, počas súdneho konania nastala zmena právnej úpravy, ktorú súd pri vyhlásení rozsudku a rozhodovaní o žalobe rešpektoval, pričom zaujal názor, že žaloba v dôsledku zmeny právnej úpravy stratila svoje opodstatnenie. Novou právnou úpravou je poskytnutá dostatočná ochrana žalobkyni ako spotrebiteľky v súdenom prípade.
45. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu žalobkyne zamietol.
46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP a to tak, že žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal, aj keď bol v konaní úspešný. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvodu hodné osobitného zreteľa. V súdenej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré výnimočne súd žalovanému ako úspešnej strane sporu v konaní náhradu trov konania nepriznal. Tieto dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že dôvodom zamietnutia žaloby žalobkyne bola zákonná úprava, ktorá bola prijatá počas súdneho konania, teda nie z dôvodu, že by žalobkyňa podala v čase začatia súdneho konania neopodstatnenú žalobu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).