Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/376/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Táni Veščičikovej a JUDr. Dany Bystrianskej v spore žalobcu: GENERAL FACTORING a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpeného HMG & PARTNERS s.r.o., IČO: 35 885 459, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12, proti žalovanej: Ž. U., F.. XX.XX.XXXX, F. T. R. P., U. X, Q. Č. F. F.Á. E., W. Z. D.. H. R., H. Z. J. P. O., v konaní o zaplatenie 1.887,59 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 19.04.2016 č.k. 25C/61/2016-91 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 69,60 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 21.5.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zaplatenie 1.539,59 Eur s úrokom 17,70 % ročne zo sumy 1.692,37 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.692,37 Eur od 22.12.2010 do 20.5.2011 a 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.344,37 Eur od 21.5.2011 do zaplatenia, zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu zo dňa 21.3.2014, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.887,59 Eur s úrokom z omeškania 17,70 % ročne z istiny 1.692,37 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.692,37 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 497, § 369 ods. 1, 500 ods. 1,2, § 502, § 503 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2, § 52 ods. 1,2,3,4, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, ust. § 4 ods. 1 až 6 Zákona č. 258/2001 Z.z., § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch (ďalej len zákon č. 250/2007 Z.z.) účinného od 01. 05. 2007 a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. platného a účinného od 01. 01. 2009 uzavrel, že žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok so Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava, zo dňa 21.12.2010.Vychádzal z toho, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili 2.6.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a žalovanej bol poskytnutý úver 829,85 Eur, s úrokom 17,70 % ročne a ku dňu 21.12.2010 bol celkový zostatok pohľadávky 1.887,59 Eur, z toho istina predstavovala 1.692,37 eur a úroky z omeškania sumu.195,22 Eur. Z prehľadu platieb mal za preukázané, že žalovaná neuhradila splátky splatné v období od 18.3.2011 do 20.5.2011. Súd prvej inštancie zmluvu o splátkovom úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. súd prihliadol na premlčanie žalobcom uplatneného nároku a dospel k záveru, že splátky splatné v lehote 3 rokov pred podaním žaloby, t.j. do 18.3.2011 sú premlčané keď na otázky premlčania aplikoval ustanovenia § 100, 101 Občianskeho zákonníka. Súd žalobcovi priznal zostávajúcu časť nesplatného úveru predstavujúcu tri neuhradené splátky za mesiace marec, apríl a máj 2011 a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 69,60 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 69,60 Eur od 21.5.2011 do zaplatenia. Konštatoval, že v prevyšujúcej časti nárok žalobcu zanikol uplynutím zákonnej 3 ročnej premlčacej lehoty a žalobu v časti o zaplatenie 278,40 Eur s príslušenstvom, predstavujúcom splátky splatné od 20.3.2010 do 20.2.2011, zamietol.

4. Potom čo žalobca zobral späť žalobu podaním zo dňa 14.4.2016 súd prvej inštancie konanie zastavil podľa ust. § 96 ods. 1,2,3 O.s.p., v označenej časti o zaplatenie 1.539,59 Eur s úrokom 17,70 % ročne zo sumy 1.692,37 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.692,37 Eur od 22.12.2010 do 20.5.2011 a 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.344,37 Eur od 21.5.2011, do zaplatenia. 5. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa ust. § 3 vládneho nariadenia SR č. 87/1995 Zb. z. účinného do 31.1.2013, súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania, vychádzajúc zo základnej úrokovej sadzby ECB platnej 21.5.2011, k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

6. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo konania ( § 142 ods. 2 O.s.p.) vychádzajúc z prevažného neúspechu žalobcu.

7. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietavej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že vyhovie návrhu žalobcu, resp. rozsudok v tejto časti zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a uplatnil trovy odvolacieho konania. Rozsudok pokladal za v rozpore s povinnosťou odôvodniť súdne rozhodnutie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Žalobca vyčítal súdu prvej inštancie, že jeho odôvodnenie nie je presvedčivé, nezodpovedá požiadavke dostatočného odôvodnenia súdneho rozhodnutia súdom, považoval rozsudok aj za arbitrárny, a nepreskúmateľný. Žalobca vyčíta súdu prvej inštancie, že sa jeho vyjadreniami k otázke premlčania nezaoberal a nevyrovnal sa v odôvodnení s jeho argumentáciou o aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka na posudzovanie právneho vzťahu a premlčacej lehoty. V súvislosti s právnym posúdením otázky premlčania konštatoval, že bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa v odôvodnení s jeho argumentmi, ktoré k tejto problematike vo veci uviedol. Vytkol súdu prvej inštancie, že na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka poukazujúc na to, že zmluvu o úvere je absolútny obchodný záväzkový vzťah, napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ. V uvedenej súvislosti označil rozhodnutia krajských súdov a Najvyššieho súdu SR k aplikácii § 52 Občianskeho zákonníka a vytkol súdu prvej inštancie, že na daný prípad aplikoval tiež ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z o ochrane spotrebiteľa. Súd prvej inštancie rozsudkom porušil článok 152 ods. 4 Ústavy SR, keď v prebiehajúcom súdnom konaní na skorší právny vzťah, bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k jeho vzniku, použil právny predpis, ktorý nadobudol účinnosť neskôr, až dňa 01. 05. 2014. Zároveň označil rozsudok za závažný zásah do majetkových práv žalobcu, keď žalovaná úver vo výške 829,85 Eur, vyčerpala ho dňa 2.6.2006 a na splátkach a uhradila 280,22 Eur, čo zodpovedá necelým 13 splátkam, nepostačujúcim ani na úhradu splátok splatných v období od 20.7.2006 do 20.2.2010. Štvorročná premlčacia lehota podľa Obchodného zákonníka, podľa žalobcu začala plynúť tak, že splátky splatné v období od 20.3.2010 do 20.5.2011 (celkom 15 splátok po 23,20 Eur) nemôžu byť premlčané. Žalobca pokladal rozsudok súdu prvej inštancie i vo výroku o trovách konania za nezákonný a s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4MCdo/3/2012, vyslovil právny názor, že miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, naposledy urobenému vo veci. Uviedol, že v konaní o zaplatenie 1.887,59 eur bolo konanie zastavené pre späťvzatie žaloby žalobcom vo výške 1.539,59 euro s príslušenstvom. Žalobca bol úspešný po sumu 69,60 eur s úrokom z omeškania priznaným vo výške 9 % z tejto sumy od 21.05.2011 do zaplatenia. Žaloba bola zamietnutá v rozsahu 278,40 eur. Súd potom podľa neho nesprávne použil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. na odôvodnenie výroku o trovách konania. Žalobca uviedol v odvolaní, že súdom prvej inštancie priznaná náhrada trov konania na účet právneho zástupcu žalobcu mala správne spočívať v zaplatenom súdnom poplatku 20,50 Eur a trovách právneho zastúpenia žalobcu vo výške 83,04 Eur za 2 úkony právnej pomoci - príprava, prevzatie

zastúpenia 26,56 Eur a 8,04 Eur režíjny paušál plus 6,92 Eur DPH a písomné podanie na súd 26,56 Eur plus 8,04 Eur režijný paušál plus DPH.

8. Žalovaná ani jej ustanovený opatrovník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 1 a ods.2 veta prvá podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

10. Rozsudok je v napadnutom výroku v zamietavej časti vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28. 09. 2016 o 10.40 hod. v poj. miestnosti č. dv. 227/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22. 09. 2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP.

12. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

13. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietavej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

14. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 . Odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej zamietavej časti.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že „spotrebiteľský charakter“ zmluvy o úvere predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka pri posúdení otázky premlčania z právneho vzťahu založeného zmluvou.

16 .Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. V zmysle ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

18. Podľa § 387 ods. 1 Obch. zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa §397 ods. 1 Obch. zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

19. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolal, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 101 Obč. zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

21. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť 1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

22. Odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvého stupňa pri aplikácii ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, keďže ide o ustanovenie, ktoré je potrebné aplikovať počnúc jeho účinnosťou, od 01. 05. 2014 a to napriek absencii prechodných ustanovení v tomto zákone (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo/17/2014, sp.zn. 8MCdo/13/2014) na spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 Občianskeho zákonníka). Vznesenie námietky premlčania ako procesnej obrany je navyše inštitútom procesného práva, preto účinnosťou tohto ustanovenia bol i povinný toto ustanovenie aplikovať. Neobstojí námietka žalobcu, že dané ustanovenie je v rozpore s ústavou garantovanými právami žalobcu, lebo účinnosťou spomínaného ustanovenia sa toto stalo súčasťou právneho poriadku. Ústavný súd SR doposiaľ nevyslovil nesúlad tohto ustanovenia s ústavou, preto niet žiadnych prekážok uvedené ustanovenie aplikovať.

23. Odvolací súd zvýrazňuje, že prvostupňový súd v odôvodnení odkazuje na použitú právnu úpravu, ktorú aplikoval na zistený skutkový stav a vyvodil z nej správny záver o spotrebiteľskom charaktere posudzovaného záväzkovo-právneho vzťahu, na ktorý potom aplikoval Občiansky zákonník. Premlčanie rovnako správne posudzoval podľa zákonného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. keď konštatoval, že splátky sú premlčané v rozsahu výroku, ktorým žalobu o zaplatenie sumy 278,40 eur, zamietol. Potom odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa toho, že súd prvej inštancie nevysporiadal s argumentáciou uvedenou v jeho vyjadreniach, nie sú správne. Zákonná úprava vyriešila otázku aplikovania Občianskeho zákonníka na vzťahy, ktorých stranou je spotrebiteľ a v zákone č. 250/2007 Z. z. v záujme o ochranu spotrebiteľa uložila súdom ex offo skúmať otázku premlčania, a to aj v právnych vzťahoch, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti zákona. Preto argumentácia žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je dôvodná. Odvolací súd pokladá rozhodnutie súdu prvej inštancie za preskúmateľné a odôvodnené. Účastníci súdneho konania síce majú právo na odôvodnené súdne rozhodnutie, súd sa však nemôže zaoberať argumentmi, ktoré nesúvisia s posudzovaným právnym vzťahom. Žalobca totiž vo svojich podaniach pred rozhodnutím súdom prvej inštancie aj v odvolaní uvádza tie isté dôvody, ktoré pred súdom prvej inštancie neobstali a contratio nachádzajú svoju odpoveď v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vznesenie námietky premlčania ako procesnej obrany je inštitútom procesného práva a z tohto vyplýva jeho možnosť aplikovať ho i na právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 550/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa od 01.05.2014, a to napriek absencii prechodných ustanovení.

24. Súd prvej inštancie nepriznal žiadnemu z účastníkov podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd uvádza, že miera úspechu v danom spore závisela od posúdenia dôvodov zamietnutia žaloby a zastavenia konania. Vychádzajúc aj z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. treba prisvedčiť názoru súdu prvej inštancie, že žalobca mal úspech len čiastočný. Záver o jeho neúspechu v konaní je možné urobiť aj pokiaľ ide o náhradu trov konania týkajúcich sa výroku, ktorým bolo konanie zastavené (v časti o zaplatenie 1.539,59 Eur s úrokom 17,70 % ročne zo sumy 1.692,37 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.692,37 Eur od 22.12.2010 do 20.5.2011 a 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.344,37 Eur od 21.5.2011 do zaplatenia), pre procesné zavinenie žalobcu a to späť vzatím žaloby. Vychádzajúc z toho, treba pripomenúť, že žalobca vzal časť žaloby späť, vedomý si premlčania tejto časti žaloby. Po zastavení konania mohol preto očakávať nepriznanie náhrady trov v tomto rozsahu (aj s poukazom na § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.) , preto správne súd konštatoval jeho prevažný neúspech v spore a trovy konania mu nepriznal. Preto odvolacie námietky žalobcu aj voči výroku o trovách konania pokladá odvolací súd za nedôvodné.

25. Súd prvej inštancie neodňal možnosť konať pred súdom stranám sporu, lebo sa nedopustil žiadneho procesného pochybenia a ako bolo vyššie konštatované, jeho odôvodnenie odpovedalo na všetky relevantné otázky, ktorými boli existencia a povaha záväzkovo-právneho vzťahu, výber právnej normy aplikovanej na spor strán a posúdenie úspechu strán v spore.

26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že odvolacie námietky uplatnené žalobcom nie sú naplnené, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti, vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd preto rozhodol tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .