Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/109/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47234547, proti žalovaným: 1/ M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, 2/ Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, právne zastúpení právnym zástupcom B.. Igorom Šafrankom, ulica Sov. hrdinov č. 163/66, Svidník, o zaplatenie 4253,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/441/2012-157 zo dňa 22.01.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 12C/441/2012-178 zo dňa 20.04.2016 takto

rozhodol:

V konaní pokračuje s právnym nástupcom spoločnosti Cetelem Slovensko, a.s., Panenská 7, Bratislava, a to spoločnosťou BNP Paribas personal finance SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713.

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 12C/441/2012-157 zo dňa 22.01.2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 12C/441/2012-178 zo dňa 20.04.2016 vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Priznáva žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2.093,76 eur spolu so 9 % ročným úrokom z omeškania od 19.6.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania vo výške 28,52 Eur na účet ich právneho zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 497, § 369 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2, § 39, § 457, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Konštatoval, že žalobca sa návrhom na začatie konania podanom na súde dňa 13.8.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie spoločne a nerozdielne istiny 4.325,78 eur spolu s úrokmi z úverovej istiny 15,99 % zo sumy 3.967,52 eur od 5.6.2012 do zaplatenia a 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 4.291,98 eur od 19.6.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 9.11.2012, č.k. 13Ro 274/12, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podali žalovaní odôvodnený odpor. Vzhľadom na žalovanými podaný odpor doručený súdu, došlo ex lege v zmysle ust. § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu. Žalovaní v odpore namietali neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere vzniesli námietku premlčania a navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súd následne vo veci rozhodol dňa 5.11.2013 rozsudkom

č.k. 12C 441/2012-98, ktorým žalovaným v 1. a 2.rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.253,51 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 19. 6. 2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Odvolací súd preskúmal výroky rozsudku súdu prvej inštancie a zistil, že odvolanie žalovaných je dôvodné a rozsudok je potrebné v jeho napadnutých častiach zrušiť. Poukázal na to, že súd prvej inštancie v danej veci nepostupoval správne, pretože záväzkovo právny vzťah účastníkov konania k odstúpeniu od zmluvy zanikol, a preto na daný právny vzťah bolo potrebné aplikovať režim bezdôvodného obohatenia. Uložil súdu prvej inštancie v naznačených intenciách opätovne vec preskúmať, vyhodnotiť námietku premlčania, platnosť odstúpenia od zmluvy, jeho následky a zaoberať sa aj postavením žalovaného v 2.rade. Súd prvej inštancie zistil, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.9.2009. Ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia. Obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca listom zo dňa 8.6.2012 odstúpil od úverovej zmluvy uzavretej so žalovanou. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 . Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie . Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Ustanovenie čl.V.5 Všeobecných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaného nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka. Ako sám žalobca tvrdil a následne predloženými listinnými dôkazmi preukázal, na základe zmluvy o úvere zo dňa 14.9.2009 žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky v sume 6000 eur, pričom žalovaní uhradili k predmetnej úverovej zmluve žalobcovi sumu 3.906,24 eur. Na základe uvedeného sú tak žalovaná v 1.rade ako dlžníčka z úverovej zmluvy a žalovaný v 2. rade ako osoba, ktorá sa spoločne a nerozdielne s ňou zaviazala na uhradenie záväzkov z úverovej zmluvy, povinní zaplatiť žalobcovi sumu 2.093,76 eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd sa v ďalšom nezaoberal zmluvnými ustanoveniami od začiatku zrušenej zmluvy a nárokmi z nej plynúcich, keďže na plnenia z tejto zmluvy už žalobca nemá nárok. Súdu preto neostávalo iné, iba žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietnuť. Nakoľko v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon neustanovuje čas plnenia a medzi účastníkmi konania v tomto smere nedošlo ani k uzatvoreniu dohody, súd zaviazal žalovaných na úhradu úroku z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia v sume 2.093,76 eur, a to dňom 19.6.2012, keďže odstúpenie od úverovej zmluvy bolo doručené žalovaným dňa 18.6.2012. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p..

2. Proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalobca listinou zo dňa 08.06.2012 úverovú zmluvu vypovedal, pričom prejav vôle žalobcu úverovú zmluvu vypovedať je zrejmý tak z označenia predmetnej listiny ako aj zo samotného obsahu listiny. Žalobca od predmetnej zmluvy nikdy neodstupoval. Výpoveď v zmysle platnej právnej úpravy ako aj dohodnutých zmluvných ustanovení nemala za následok zrušenie úverovej zmluvy od počiatku. V zmysle ustanovenia bodu V-5 úverovej zmluvy bola výpoveď účinná okamihom jej doručenia. Ku dňu účinnosti výpovede sa stal splatný celý dlh žalovaných voči žalobcovi. V zmysle doterajšej súdnej praxe ust. § 582 ods. 1 nebráni zmluvným stranám dohodnúť aj pre zmluvu uzatvorenú na dobu určitú podmienky, za ktorých možno túto zmluvu vypovedať, a to v prípade, že tomu nebráni výslovný zákonný zákaz alebo povaha ustanovení upravujúcich konkrétny zmluvný typ. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy nezakazoval dohodu zmluvných strán o ukončení úverovej zmluvy výpoveďou a že výpovedi úverovej zmluvy nebránila ani povaha predmetného zmluvného vzťahu. Ani v prípade posúdenia neplatnosti výpovede, s čím však žalobca nesúhlasí, nemôže vytvárať základ pre posúdenie platného odstúpenia od zmluvy, keďže žalobca

prejav vôle odstúpiť od úverovej zmluvy nikdy nevykonal. Výklad súdu o odstúpení od zmluvy odporuje skutočne prejavenej vôli žalobcu. Žalobca v konaní pred súdom dostatočne preukázal oprávnenosť žalovaného nároku a v priebehu konania riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštanciena ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací súd rozhodnutie potvrdí, žiadal, aby zároveň pripustil dovolanie o otázke, či je možné vypovedať zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú na dobu určitú v prípade, ak sa tak zmluvné strany dohodli.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

4. Dňa 01.07.2016 bolo odvolaciemu súdu doručené oznámenie spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v obchodnom registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka č. 2990/B o skutočnosti, že s účinnosťou ku dňu 01.07.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783 so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v obchodnom registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka č. 2990/B, následkom čoho spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35787783 zanikla bez likvidácie a jej univerzálnym právnym nástupcom sa stala spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA. Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Podľa § 65 ods. 1 Právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, ktorá v predmetnom konaní doposiaľ vystupovala v postavení žalobcu bola ku dňu 30.06.2016 z Obchodného registra vymazaná ex offo v zmysle § 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka, a to z dôvodu zániku v dôsledku jej cezhraničného zlúčenia so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v obchodnom registri Paríž pod č. 542 097 902 RCS Paris. Právnym nástupcom spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava , IČO: 35 787 783 je spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, ktorá na území Slovenskej republiky koná prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka č. 2990/B. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca - CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 zanikol počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo a má právneho nástupcu, ktorým je spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, ktorá na území Slovenskej republiky koná prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka č. 2990/B, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

5. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Odvolací súd v plnom rozsahu zotrváva na svojich záveroch obsiahnutých v rozhodnutí č.k. 17Co/138/2014-131 zo dňa 14.10.2014, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 12C/441/2012-98 zo dňa 05.11.2013 okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. V predmetnom rozhodnutí odvolací súd uviedol: „Odvolací súd je toho názoru, že žalobca listom zo dňa 08.06.2012 od zmluvy odstúpil aj napriek tomu, že terminologicky použil pojem „výpoveď zo zmluvy“. V zmysle citovaného ust. § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka vypovedať zmluvu je možné len v prípade zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú, čo nie je tento prípad (predmetná pôžička bola rozvrhnutá na 60 mesačných splátok). Navyše v zmysle § 53 ods. 4 písm. g) Občianskeho zákonníka v prípade, že by išlo o zmluvu na dobru neurčitú, tak zmluvné ustanovenie oprávňujúce dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Je nepochybné, že žalobca uvedeným listom sledoval zosplatnenie celého úveru (aj splátok úveru, ktoré sa mali stať zročnými v budúcnosti) a uplatnil si úrok z omeškania z celej dlžnej sumy. Ide teda o využitie inštitútu „odstúpenia od zmluvy“ podľa § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch aj napriek tomu, že v liste uviedol, že ide o „výpoveď zmluvy“. Žalobca v žalobe uviedol, že dôvodom „výpovede zmluvy“ je porušenie povinnosti zo strany žalovaných splácať poskytnutú pôžičku (resp. jednotlivé splátky) riadne a včas a že postupuje v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Je nutné poznamenať, že zákon o spotrebiteľských úveroch neupravuje (a ani v rozhodnom čase neupravoval) inštitút výpovede zmluvy, ale upravoval inštitút odstúpenia od zmluvy (citovaný § 5). Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sledoval cieľ od úverovej zmluvy uzavretej dňa 14.09.2009 odstúpiť. Následne došlo k účinkom podľa § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Žalobca od zmluvy odstúpil, a preto došlo k zániku, resp. k zrušeniu zmluvného vzťahu ex tunc a žalobcovi vzniklo právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia.“ Súd prvej inštancie, ktorý vo veci rozhodoval po tom, čo mu bola vec odvolacím súdom vrátená na ďalšie konanie v súlade s ust. § 226 O.s.p. rešpektoval vyššie uvedený právny názor odvolacieho súdu a žalobcom uplatnený nárok posúdil ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Na zdôraznenie správnosti záverov o vyhodnotení jednostranného právneho úkonu žalobcu uskutočneného listom zo dňa 08.06.2012 ako odstúpenia od zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru odvolací súd uvádza, že z označenia predmetnej listiny ako aj z jej obsahu je zrejmé, že žalobca týmto úkonom sledoval zámer ukončenia zmluvného vzťahu so žalovanými z dôvodu porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaných a žiadal žalovaných o splnenie ich celkového dlhu voči žalobcovi. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14.09.2009 sú Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO a.s., pričom zmluva má povahu tzv. štandardnej formulárovej zmluvy, jej znenie ako aj znenie všeobecných obchodných podmienok koncipoval žalobca vystupujúci pri jej uzatváraní v pozícii dodávateľa. Vo všeobecných obchodných podmienkach je zakotvené, že k ukončeniu zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere (čl. III - klasický úver) môže dôjsť na základe odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu. Všeobecné obchodné podmienky nepredpokladali ukončenie zmluvy o úvere výpoveďou. Možnosť ukončenia zmluvného vzťahu výpoveďou je upravená v čl. IV. 4.2, ktorý sa vzťahuje na zmluvu o revolvingovom úvere predstavujúcu zmluvu uzatvorenú na dobu neurčitú, a túto možnosť poskytuje len klientovi, t.j. žalovaným (viď čl IV.4.1. všeobecných obchodných podmienok). Keďže žalobca so žalovanými uzatvoril zmluvu o úvere (pričom úver mal byť splatený v 60 mesačných splátkach, t.j. išlo o zmluvu uzatvorenú na

dobu určitú), nie zmluvu o revolvingovom úvere, nie je možné konštatovať, že zmluvné strany si dohodli ako jeden zo spôsobov ukončenia predmetného zmluvného vzťahu výpoveď. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sám žalobca pri formulovaní všeobecných obchodných podmienok vychádzal z ustanovenia § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý umožňuje vypovedať len zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, pričom oprávnenie vypovedať zmluvu v zmysle všeobecných obchodných podmienok patrí klientom, nie veriteľovi. Prejav vôle žalobcu vyjadrený v liste zo dňa 08.06.2012, ktorý bol druhej zmluvnej strane doručený dňa 18.06.2012 je preto potrebné považovať za odstúpenie od zmluvy, nakoľko nemožno mať pochybnosti o tom, že týmto úkonom chcel žalobca docieliť ukončenie zmluvného vzťahu so žalovanými, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že žalobca v svojom liste odkazuje na bod V.5. všeobecných obchodných podmienok, ktoré upravujú účinky a následky ukončenia zmluvného vzťahu - výpovede a odstúpenia od zmluvy. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pre posúdenie právneho úkonu nie je rozhodujúce, ako bol právny úkon označený, ale jeho obsah a cieľ (§ 35 Občianskeho zákonníka). Zmluva o úvere je ako zmluvný typ upravená v ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nemali by však byť žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a že žalovaní nepoužili predmet plnenia na podnikanie, rovnako, že žalobca je podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Inštitút odstúpenia od zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku odlišne. Pri odstúpení od zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka zostávajú zachované práva veriteľa vrátane práva na úroky aj za úverové obdobie, ktoré ešte nenastalo (čomu zodpovedá formulácia čl. V. 5 všeobecných obchodných podmienok), avšak podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 48 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka) je následkom odstúpenia od zmluvy zrušenie zmluvy od počiatku a vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť len to, čo podľa nej dostali. Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od právnych záverov vyslovených v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.02.2013 v konaní sp. zn. 6Co/81/2012. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 402/2011-10 z 19.06.2013 na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému rozsudku Krajského súdu v Prešove uviedol, že po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Na podporu záveru o tom, že žalovaní majú povinnosť vrátiť len nesplatenú časť istiny je potrebné zároveň poukázať na to, že pri prieskume zmluvy sa odvolaciemu súdu javia byť neprijateľné viaceré jej ustanovenia, ktoré nerešpektujú, resp. odporujú právnej úprave zameranej na ochranu spotrebiteľa a tým vo svojom súhrne spôsobujú absolútnu neplatnosť zmluvy. Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, text samotnej zmluvy ako aj všeobecné obchodné podmienky sú písané drobným písmom, čím je zmluva neprehľadná, orientácia spotrebiteľa v zmluve je výrazne sťažená. Zmluva neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy žalobcu a žalovanej bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová, výška, počet a termíny splátok sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok. Odvolací súd konštatuje absenciu tejto náležitosti v zmluve. Plnomocenstvo obsiahnuté v zmluve udelené žalovanou žalobcovi na uznanie záväzku žalovanej zo zmluvy vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu nie je možné považovať za platné, keďže záujmy žalobcu sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami žalovanej (§ 22 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že konanie žalobcu pri uzatváraní zmluvy nebolo súladné s dobrými mravmi, žalobca nerešpektoval povinnosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka zameranými na ochranu spotrebiteľa (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), čo daný úkon - zmluvu o úvere ako celok robí neplatným v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca žalovaným poskytol úver vo výške 6000 Eur, pričom žalovaní mu vrátili finančné prostriedky vo výške 3906,24 Eur. Za tohto stavu rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktorým žalobu v časti prevyšujúcej sumu 2093,76 Eur zamietol, bolo správne a odvolacie námietky žalobcu nie sú dôvodné. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške voči neúspešnému žalobcovi.

6. Rozhodnutie vo vzťahu k výroku o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0. 7. Rozhodnutie vo vzťahu k výroku, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené a k súvisiacemu výroku o trovách odvolacieho konania bolo prijaté senátom pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.