Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-453-2015.pdf
PDF · 102.42 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/453/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci žalobcu : V., W..Y..R.., W. W.Í.: V. XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti žalovanému: Q. B., K..: XX.XX.XXXX, O. S. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, o zaplatenie 749,52 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 162,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 312,- eur od 16.02.2016 do 29.05.2013, zo sumy 262,- eur od 30.05.2013 do 20.06.2013, zo sumy 212,- eur od 21.06.2013 do 23.07.2013, zo sumy 172,- eur od 24.07.2013 do 22.09.2014, zo sumy 162,- eur od 23.09.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 56,78%
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.09.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu:
- zostatok istiny úveru vo výške 162.- eur
- úrok vo výške 32% ročne zo sumy: 900,- eur od 22.12.2011 do 20.01.2012 vo výške 23,67 eur 753,- eur od 21.01.2012 do 13.04.2012 vo výške 55,45 eur 606,- eur od 14.04.2012 do 24.05.2012 vo výške 21,78 eur 459,- eur od 25.05.2012 do 10.07.2012 vo výške 18,91 eur 312,- eur od 11.07.2012 do 29.05.2013 vo výške 88,35 eur 262,- eur od 30.05.2013 do 20.06.2013 vo výške 5,05 eur 212,-eur od 21.06.2013 do 23.07.2013 vo výške 6,13 eur 172,- eur od 24.07.2013 do 22.09.2014 vo výške 64,24 eur 162,- eur od 23.09.2014 do zaplatenia
- poplatok vo výške 587,52 eur
- úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy: 899,52 eur od 16.02.2013 do 29.05.2013 vo výške 20,31 eur 849,52 eur od 30.05.2013 do 20.06.2013 vo výške 4,10 eur 799,52 eur od 21.06.2013 do 23.07.2013 vo výške 5,78 eur 759,52 eur od 24.07.2013 do 22.09.2014 vo výške 70,91 eur 749,52 eur od 23.09.2014 do zaplatenia
- trovy mediačného konania vo výške 225,87 eur
- poplatok za upomienky vo výške 44,- eur
- trovy rozhodcovského konania v celkovej výške 326,76 eur
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 21.12.2011 uzavrel so žalovanou Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 900,- eur ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť spolu s poplatkom 864,- eur za podmienok dohodnutých v zmluve, v 12 mesačných splátkach po 147,- eur počnúc dňom 20.01.2012. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa strany sporu dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Nakoľko žalovaná riadne neplnila svoj záväzok, porušila dojednania zmluvy, žalobca ju výzvou odoslanou dňa 22.08.2013 vyzval na úhradu celého záväzku. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi poplatok za upomienky v sume 40,- eur. Žalovaná ku dňu vyhotovenia žaloby uhradila sumu 728,- eur. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa účastníci dohodli, že pred podaním žaloby na začatie rozhodcovského konania využijú mediáciu ako mimosúdny inštitút riešenia sporov. Žalovaná sa zaviazala nahradiť trovy mediačného konania. Žalovaná mediáciu zmarila a tak k urovnaniu mediáciou nedošlo. Žalobca podal dňa 23.06.2014 návrh na začatie rozhodcovského konania. Zároveň poukázal na znenie § 73 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Doba rozhodcovského konania sa do plynutia premlčacej doby nezapočítava. Vzhľadom na to, že žalobca podal dňa 23.06.2014 návrh na začatie rozhodcovského konania, vznikli mu trovy rozhodcovského konania v sume 326,76 eur ktoré si uplatňuje ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 06.10.2015 označeným ako doplnenie návrhu na vydanie platobného rozkazu okrem už uvedeného uviedol, že žalovaná uhradila celkovo 6 splátok - 4 splátky vo výške 147,- eur, 2 platby vo výške 50,- eur, 1 platba vo výške 40,- eur, 1platba vo výške 10,- eur - spolu teda 738,- eur.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, v konaní zostala nečinná. 4. Vzhľadom na to, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle ust. § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a ust. § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 27.09.2016, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 12.09.2016.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobcom predložených listín, a to oznámenia o zastavení rozhodcovského konania, písomného vyhlásenia mediátora, pokusu o zmier zo dňa 22.08.2013, zmluvy o úvere zo dňa 21.12.2011 a všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru.
6. Zo zmluvy označenej ako zmluva o úvere zo dňa 21.12.2011 vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril žalobca a žalovaný. Obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť v prospech odporcu úver vo výške 900,- eur. Obsahom záväzku žalovaného bola povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 12 mesačných splátkach vo výške 147,- eur počnúc dňom 20.01.012 ako aj poplatok vo výške 864,- eur Celkovo mala žalovaná zaplatiť sumu 1.764,- eur. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalovaná celkovo zaplatila sumu 738,- eur.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinného v čase uzavretia zmluvy, (ďalej len „zákon“), Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.. 10. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 12. Podľa § 11 ods. 1 zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 13. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie spotrebiteľských úverov z vlastných zdrojov. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy uzavretej dňa 21.12.2011 je vzťahom občianskoprávnym a vzťahom spotrebiteľským.
14. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená s žalovanou je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, účinného v čase jej uzavretia.
15. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/, i/, k/ a j/ cit. zákona, a to konečnú splatnosť úveru, úrokovú sadzbu úveru, výšku, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov. V zmluve úplne absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmluve je iba uvedené, že úver je splatný v 12 mesačných splátkach počnúc dňom 20.01.2012. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi uzavretá zmluva neobsahovala. Naviac aj zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť presne uvedený termín, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru. Zmluva taktiež neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe úveru ani o výške PRMN. Nie je teda zrejmé, podľa akej úrokovej sadzby sa úver úročí. Žalobca síce uviedol, že v zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa strany sporu dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, takéto dojednanie úroku nepostačuje, nakoľko z neho vôbec nie je zrejmá výška úrokovej sadzby úveru. V súvislosti s náležitosťou podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona, a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd konštatuje, že v zmluve sa uvádza iba toľko, že žalovaná je povinná zaplatiť 12 mesačných splátok po 147,- eur, počnúc dňom 20.01.2012. V zmluve vôbec nie je uvedené, na ktorý konkrétny deň v mesiaci pripadá splatnosť jednotlivých splátok. Taktiež absentuje vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť, ak je v zmluvách uvedená len celková výška splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov. Uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci žalobca spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť zaplatené splátky započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom.
16. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poskytnutý úver, považuje z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, a preto možno žalobcovi priznať len čistú nesplatenú istinu bez úrokov, poplatkov, po odčítaní žalovanou realizovaných platieb. Žalovaná čerpala úver vo výške 900,- eur a celkovo uhradila na predmetný úver sumu 738,- eur. Nakoľko súd nemal preukázané, že by žalovaná uhradila rozdiel vo výške 162,- eur, súd žalobe v tejto časti vyhovel. Vzhľadom na skutočnosť, že je úver bezúročný a bez poplatkov súd nárok v časti úrokov a poplatkov zamietol. Pokiaľ ide o uplatnené nárok na poplatok za upomienky vo výške 44,- eur, tu súd navyše poznamenáva, že žalobca súdu ani nijakým spôsobom nepreukázal, že by mu vyčíslené výdavky v sume 44,- eur aj reálne vznikli.
17. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
19. Podľa §3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/87/20100701.html> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
20. V zmysle vyššie cit. ustanovení súd tiež priznal žalobcovi úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 312,- eur od 16.02.2016 do 29.05.2013, zo sumy 262,- eur od 30.05.2013 do 20.06.2013, zo sumy 212,- eur od 21.06.2013 do 23.07.2013, zo sumy 172,- eur od 24.07.2013 do 22.09.2014, zo sumy 162,- eur od 23.09.2014 do zaplatenia.
21. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 326,76 eur a náhradu trov mediačného konania vo výške 225,87 eur, pričom žalobca svoje právo iniciovať rozhodcovské a mediačné konanie odvádza od čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že súd daný vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako vzťah spotrebiteľský, je nutné naň aplikovať inštitút ochrany spotrebiteľa, predovšetkým posúdiť, či rozhodcovská doložka a dohoda o mediácií vôbec boli riadne uzavreté a či svojim charakterom nie sú neprijateľnou podmienkou.
22. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Podľa §53 ods.2 Občianskeho zákonníka: Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
24. Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka: Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Podľa § 54 ods.1,2 Občianskeho zákonníka: Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 27. V prvom rade súd konštatuje, že tak rozhodcovská doložka ako aj dohoda o mediácií nie sú súčasťou úverovej zmluvy ale sú obsiahnuté len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou formulárovej úverovej zmluvy, neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, neumožňujúc spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia sporu zo zmluvy ale naopak nútia ho podvoliť sa rozhodcovskému konaniu, pokiaľ ho zaháji dodávateľ. Vzťah medzi účastníkmi predmetnej úverovej zmluvy je preto nerovný, nevyvážený a v neprospech spotrebiteľa. Individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nie sú také, ktorých obsah nie je možné individuálne pred podpisom dojednať, či ich obsah dodatočne zmeniť, ak s obsahom uvedeného dojednania spotrebiteľ nesúhlasí. Spotrebiteľ má v takomto prípade na výber len to, či predložený návrh zmluvy ako celok podpíše alebo odmietne. Predmetná rozhodcovská doložka ako aj dohoda o mediácií, obsiahnuté v čl. 14 Všeobecných podmienok úveru, neboli individuálne dojednané, nakoľko žalovaná nemala reálnu možnosť zasiahnuť do znenia zmluvy. Zmluva mu bola predložená v predtlačenej podobe vo forme tzv. formulárovej zmluvy a žalovaná mala len možnosť ju buď ako celok odmietnuť alebo ako celok prijať. Žalobca súdu ani len nepreukázal to, či mala žalovaná reálnu možnosť oboznámiť sa s obsahom Všeobecných podmienok úveru a už vôbec nie skutočnosť, či s ich obsahom prejavila svoj súhlas. Navyše súd konštatuje, že pokiaľ ide o začatú mediáciu, súd takýto postup žalobcu považuje za účelový, nakoľko ak dlžník nereagoval na výzvu veriteľa na splnenie dlhu, dalo sa predpokladať, že bude nečinný aj v mediačnom konaní. Platí tiež, že nie spotrebiteľ má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa zaťažuje bremeno presvedčivo preukázať individuálne vyjednanie a dôvodne možno konštatovať, že žalobca dôkazne bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky a dohody o mediácií neuniesol. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne neplatná a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Nakoľko žalobca nepreukázal existenciu platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy/doložky a dohody o mediácií a nárokov z nich plynúcich súd žalobcovi nárok na náhradu trov rozhodcovského konania a mediačného konania nepriznal a žalobu v tejto časti z vyššie uvedených dôvodov zamietol. 28. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 162,- eur, čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 21,61%. Úspech žalovaného je potom nepriznanie sumy 587,52 eur, čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 78,39 %. Čistý úspech žalovanej tak predstavuje 56,78 %. Súd preto priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. žalovanej nárok na náhradu 56,78 % vynaložených trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.