Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-244-2015.pdf
PDF · 103.53 KB
No categories available
16C/244/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci žalobkyne: M. K., J.. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX I. G. zastúpená Weis & Partners s r.o. so sídlom v Bratislave, Ivánska cesta 30/B, IČO 47 234 776 proti žalovanému:: Bytové družstvo Bratislava III, so sídlom Kominárska 6, Bratislava, IČO: 00 169 633, zastúpenému MV Legal, s.r.o. advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Kapicova 5, IČO: 36 857 947, o zaplatenie 7.040 Euro takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Súd žalovanému priznáva v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 27.03.2015 v znení doplnenia zo dňa 02.09.2015, sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy spolu vo výške 7.040 Euro, predstavujúcu viaceré nároky a to konkrétne: nevyplatené preplatky úhrad za užívanie bytu za obdobie od 2000 až 2009 spolu v sume 73.071,36 Sk (2.425,52 €), preplatok za rok 2010 v sume 22.707,12 Sk (753,74 €), zostatkovú hodnotu členského podielu v sume 940,38 €, preplatok za generálnu opravu kotolne v roku 2002 v sume 60,28 €, sumu 102 € a 93 € ako nárok na vrátenie zálohovej platby, ktorú žalobkyňa odviedla do fondu opráv, preplatok za rok 2011 v sume 232 €, sumy 310 € a 68 € a 605,02 € a 569,14 € a 497,77 € a 372 €, ktoré zaplatila žalobkyňa žalovanému a nevie prečo v roku 2011.
2. K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 07.12.2015 pričom uviedol, že návrh považuje za neopodstatnený, bezpredmetný a zmätočný. Odporca neeviduje voči žalobkyni žiadne záväzky, uplatnené nároky neuznáva a preto žiadal žalobu zamietnuť.
3. Súd vec prejednal, pričom z výsluchu zástupcov strán sporu a vykonaného dokazovania predloženými listinami - listom SBD Bratislava III z 05.05.1998, výpisom zo sumárnej analýzy platieb za rok 2000 až 2010 z 28.01.2011, vyúčtovaním nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2014, vyúčtovaniami nákladov za roky 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, analýzami platieb za roky 2010, 2011, 2012, 2013, 2014 a za rok 2015, informáciou o preplatkoch od JAGA spol. s r.o., listom žalovaného z 16.12.2004 a sumárnymi analýzami, vyúčtovaním 2010 z 11.7.2011, potvrdením o zostatkovej hodnote členského podielu z 05.05. 1986, členskou knižkou-kópia, listom žalovaného z 05.05.1986, záznamom z 12.03.1991, listom žalobkyne zo 17.04.1986, vkladom pre kotolňu - GO, nákladmi spojenými s užívaním bytu - sumár, kópiou žiadosti žalobkyne pre žalovaného o zaslanie potvrdenia o členstve a zostatkovej hodnote členského podielu, oznámením o zmene spoločného členstva a zmene užívacieho práva z 05.05.1986, analýzou platieb za rok 2015 z 04.08.2015, predpisom
mesačnej zálohovej úhrady od 01.07.2014, pripojeným spisom Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 44C 38/2012, mal za preukázané nasledovné skutkové zistenia:
4. Žalobkyňa je bývalou nájomníčkou družstevného bytu č. 22 na 6. poschodí, nachádzajúcom sa v bytovom dome na X. W. Č.. XX I. G., pôvodne vo vlastníctve žalovaného (resp. právneho predchodcu - Stavebné bytové družstvo pracovníkov v zdravotníctve v Bratislave), ktorý nepretržite užívala na základe Dohody o užívaní družstevného bytu zo dňa 20.03.1969, najskôr spoločne s bývalým manželom S.. S. K. pri spoločnom členstve a neskôr, od r. 1986 na základe zmeny po rozvode s manželom, nadobudla k uvedenému bytu, ako členka bytového družstva (ďalej len „SBD Bratislava III.“), výlučné užívacie právo. Byt bol pridelený žalobkyni (členské číslo: 11029), na základe schválenej žiadosti o zmenu členstva a užívacieho práva, schválenej predstavenstvom SBD Bratislava III dňa 29.04.1986, čo bolo žalobkyni oznámené listom z 05.05.1986 zároveň s tým, že zostatková hodnota členského podielu bude preúčtovaná na žalobkyňu vo výške 31.730,- Sk (1.053,20 €). Dňa 05.05.1986 žalobkyňa uzatvorila s SBD Bratislava III Dohodu o odovzdaní a prevzatí predmetného bytu. V priebehu súdneho konania sa žalobkyňa s účinnosťou od 11.11.2015, stala výlučnou vlastníčkou predmetného bytu na základe Kúpnej zmluvy, zo dňa 01.12.2015, V-31099/15.
5. Žalobkyňa v zastúpení advokátkou v rámci konania upresnila celkovú žalovanú sumu na pojednávaní dňa 23.06.2016, pričom nešlo o zmenu žalobného návrhu, nakoľko upresnenie sa týkalo iba nesprávneho matematického sčítania jednotlivých žalovaných súm a to namiesto pôvodnej sumy 7.040 Euro sa voči žalovanému domáhala spolu sumy 7.029,61 Euro. Potom sporné nároky, uplatnené spolu v celkovej výške 7.029,61 Euro odôvodňovala tým, že sa týkajú Bytového družstva Bratislava III, ako predchádzajúceho vlastníka bytu, ktorý žalobkyňa užívala ako členka družstva a od 11.11.2015 už ako jeho vlastníčka a tiež správcovských spoločností, najskôr spoločnosti JAGA, s.r.o., neskôr LINDEN, s.r.o. a v súčasnej dobe NAJ SPRAVCA, s.r.o. so sídlom Vývojová 1317/11, Bratislava. Žalobkyňa jednotlivé uplatnené nároky špecifikovala nasledovne : 1/ zostatková hodnota členského podielu po prepočte v sume 940,38 Euro (správne má byť po prepočte konverzným kurzom 1.053,20 Euro), ktorej výška 31.730 Sk, vyplýva z potvrdenia SBD o zmene spoločného členstva a užívacieho práva k bytu z 05.05.1986; 2/ preplatok za generálnu opravu kotolne v roku 2002 v sume 60,28 Euro; 3/ preplatky úhrad za užívanie bytu za obdobie od 2000 až 2009, vyplývajúce zo sumárnych analýz a vyúčtovaní za jednotlivé roky, žalobkyňou uplatnené spolu v sume 73 071,36 Sk/2.425,52€ (správny súčet podľa rokov je pritom 76.298,66 Sk/2.532,65€), konkrétne za roky:
- 2000 - 1 913,70 Sk
- 2001 - 3 256 Sk
- 2002 - 2 960,90 Sk
- 2003 - 12 040 Sk
- 2004 - 2 449 Sk
- 2005 - 3 508 Sk
- 2007 - 5 657,06 Sk
- 2008 - 10 711 Sk
- 2009 - 11 096 Sk
- 2010 - 22 707 Sk
4/ preplatok úhrad za rok 2011 v sume 232 Euro; 5/ vrátenie zálohovej platby, ktorú žalobkyňa zaplatila do fondu opráv v roku 2005 a žalovaný ju nepoužil na fond opráv v sume 195,76 Euro (93 € +102,76 €); 6/ vrátenie zálohovej platby, ktorú žalobkyňa zaplatila do fondu opráv za rok 2011 a žalovaný ju použil na generálnu opravu, ale žalobkyňa nevie čoho, v sume 310 Euro + 68 Euro; 7/ platby poukázané žalobkyňou za rok 2011 v sume 569,14 € + 497,77 € + 372 € žalovanému, ktoré žalobkyňa nevie na čo boli použité a ani z akého titulu ich žalovanému uhradila.
6. Tieto nároky, ktorých súčet je suma 5.670,85 Euro a nie žalovaná suma 7.029,61 Euro, podľa opraveného výpočtu (súčtu) žalobkyne, odôvodnila súhrne zástupkyňa žalobkyne tým, že žalobkyňa platila a platí žalovanému platby, o ktoré sa žalovaný obohatil, pretože ich žalobkyni riadne nevyúčtovával, resp. ich nepoužil na určený účel alebo ak ich aj použil, žalobkyňa nevie konkrétne na čo. Podľa žalobkyne si žalovaný necháva preplatky a používa ich pre vlastnú potrebu. Pri vyčíslení týchto nárokov vychádzala zo sumárnej analýzy platieb, ktorú sama spísala dňa 28.01.2011, podľa jednotlivých sumárnych analýz platieb, spracovaných žalovaným za jednotlivé roky od r. 2000 a 2010, z výpisov z
účtu, bankových výpisov, vyúčtovaní nákladov za roky od r. 2006 do 2013, analýzami platieb za roky uvedené roky z a ďalších dostupných podkladov, ktoré si žalobkyňa vyžiadala od žalovaného a predložila ich súdu. Žalobkyňa predložila súdu na preukázanie svojich tvrdení listiny popísané v bode 3. a navrhla ako svedka vypočuť k spôsobu vyúčtovania zo zálohových platieb a nákladov spojených s užívaním spravovaných bytov zamestnankyňu spoločnosti NAJ SPRAVCA s.r.o., (Z. U.) a účtovníčku žalovaného, ktorá by sa mala vyjadriť na čo konkrétne boli použité preplatky, ktoré si žalobkyňa uplatňuje. Právny zástupca žalovaného sa v rámci konania vyjadril, že uplatnené nároky zo strany žalobkyne považuje za bezpredmetné pretože neexistujú, žalovaný žiadne záväzky ani sporné platby voči žalobkyni neeviduje. To čo považuje žalobkyňa za nezrovnalosti, jej bolo opakovane vysvetľované, vrátane všetkých podľa jej názoru účtovných nejasností. Ani z predložených dokladov nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uplatňovaný nárok, pričom žalobkyňa neriešila uplatnené nároky, ktoré špecifikovala v konaní, u žalovaného. Právny zástupca žalovaného namietal prekážku veci rozhodnutej (res iudicata), nakoľko o totožnom nároku súd konal a žalobu zamietol v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 44C 38/2012 a tiež vzniesol námietku premlčania všetkých uplatnených nárokov, nakoľko sa jedná o nároky, ktoré sa týkajú obdobia od roku 2000 do roku 2011.
7. Súd lustráciou zistil, že na tunajšom súde bolo vedené konanie (sp. zn. 44C 38/2012), v ktorom sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala návrhom zo dňa 16.04.2012, nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného na uzavretie zmluvy o bezodplatnom prevode predmetného družstevného bytu č. 22/6. posch. na X. XX I. G. podľa zák. č. 42/1992 Zb. a zák. č. 182/1993 Zb., a zároveň sa voči žalovanému domáhala aj vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 7.040 Eur za obdobie rokov 2000 až 2010 a 2011, titulom preplatkov z ročných vyúčtovaní mesačných zálohových platieb, a zostatkovej hodnoty členského podielu navrhovateľky v bývalom SBD pracovníkov v zdravotníctve a iných hotovostných platieb (totožnej sumy a z rovnakých skutkových dôvodov ako v predmetnej veci). Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 44C 38/2012 súd zistil, že v tomto konaní uznesením č.k. 44C/38/2012-104 zo dňa 12.07.2012, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/393/2012-118 zo dňa 26.04.2013, súd podanie (návrh) zo dňa 16.04.2012, doplnené podaním zo dňa 02.05.2012 a 18.06.2012, v časti konania o vydanie bezdôvodného obohatenia 7.040 Eur odmietol z dôvodu, že žalobkyňa napriek výzve a poučeniu súdu riadne nevyčíslila a nešpecifikovala nárok z titulu zostatku členského podielu a z titulu vrátenia ponechaných si finančných čiastok (trvalých záloh a zostatkov platieb) a ani za aké konkrétne obdobia. Predmetom uvedeného konania ostal potom len návrh na nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so žalobkyňou zmluvu o bezodplatnom prevode vlastníctva k predmetnému družstevnému bytu, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu rozsudkom z 03.02.2014, č. k. 44C/38/2012-191 zamietol, keď zhodne aj s judikatúrou súdov konštatoval, že súd v konaní o nahradenie prejavu vôle nemôže modifikovať v žalobnom návrhu uvedený obsah zmluvy; návrhu môže len úplne vyhovieť, alebo ho zamietnuť. V prejednávanom prípade žalovaný nesporoval to, že žalobkyni ako nájomníčke predmetného bytu a členke družstva svedčí nárok na prevod družstevného bytu do jej vlastníctva, avšak nedošlo ku konsenzu v texte zmluvy v čl. III. bod 3, podľa ktorého mal žalovaný ako predávajúci povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie (totožný nárok ako v predmetnej veci), získané neoprávnene v období rokov 2000 až 2010, spolu vo výške 7.040 Eur podľa § 28 písm. c) zák. č. 42/1992 Zb.., ktorý žalovaný neakceptoval, nakoľko nezodpovedá skutočnému stavu prostriedkov. Takéto vyhlásenie, ktoré žalobkyňa uviedla v návrhu zmluvy nezodpovedá ani zákonným náležitostiam tak, ako ich uvádza zák.
č. 182/1993 Z .z. v § 16 ods. 6, keď žalobkyňa si jednostranne vyčíslila titulom vzájomného vyrovnania sumu 7.040 Euro ako bezdôvodné obohatenie žalovaného. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2014 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, ktorý prvoinštančné rozhodnutie potvrdil rozsudkom z 07.10.2014, č. k. 5Co/307/2014-229 a ktorý ďalej konštatoval, že aj s poukazom na koncepciu zmluvy, ako výrazu zhodnej vôle zmluvných strán, súd nemôže akceptovať znenie čl. III. bod 3. predloženého návrhu zmluvy, v ktorom si žalobkyňa jednostranne a autoritatívne vyčíslila výšku bezdôvodného obohatenia, ktorú jej je žalovaný povinný zaplatiť a svojim rozhodnutím, nemôže nahradiť prejav vôle žalovaného a zmluvne ho zaviazať zaplatiť v prospech žalobkyne ňou tvrdené a ničím nepreukázané bezdôvodné obohatenie, ktorého výška sa naviac ani nezhoduje s predloženými dôkazmi a práve naopak , podľa nich vznikol žalobkyni nedoplatok na úhradách za užívanie predmetného bytu a plnenia spojené s jeho užívaním za rok 2012 vo výške 222,90 Eur, ktorý navrhovateľka žalovanému neuhradila a ktorého existenciu spochybnila len ničím
nepodloženými vlastnými výpočtami. Súd v tomto konaní tiež konštatoval, že žalobkyňa preukázateľne nemala ku dňu rozhodovania súdu uhradený nedoplatok za účtovné obdobie roka 2012, evidovaný žalovaným vo výške 222,90 Eur, ktorého úhrada je nevyhnutnou podmienkou pre uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva a preto žalovaný právom odmieta uzatvorenie zmluvy a jeho prejav vôle k uzavretiu zmluvy nemôže byť nahradený rozhodnutím súdu.
8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
9. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
10. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 11. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
12. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať
13. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
14. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 15. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
16. Podľa § 230 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova (predtým § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2017).
17. Tiež podľa uznesenia NS SR z 28. 02. 2013, sp .zn. 1ObdoV/42/2011, „...Prekážka právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O. s. p. (od 01.07.2016 podľa § 230 C.s.p.) , je jednou z neodstrániteľných prekážok konania a bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Za vec rovnakú treba považovať uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav, vymedzený žalobným petitom, vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol už uplatnený (z rovnakého skutku). Prekážku rozsúdenej veci však tvorí právoplatné rozhodnutie súdu iba v takom rozsahu, v akom sa o predmete konania rozhodlo, preto ak bola uplatnená iba časť nároku, tvorí právoplatné rozhodnutie prekážku res iudicata iba v rozsahu nároku, o ktorom bolo súdom už právoplatne rozhodnuté.“
18. V predmetnom konaní sa žalobkyňa voči žalovanému domáha bezdôvodného obohatenia spolu v sume 7.029,61 Euro, ktorá bola súčtom rôznych finančných nárokov (navyše nesprávnym, nakoľko súčet všetkých špecifikovaných nárokov bola suma 5.670,85 Euro), ktoré jej mal podľa jej názoru žalovaný ako vlastník družstevného bytu, ku ktorému mala žalobkyňa užívacie právo vyplatiť, konkrétne z titulu zostatkovej hodnoty členského podielu (940,38 €) a preplatkov z vyúčtovania úhrad, ktoré platila za užívanie bytu a do fondu údržby a opráv. Žalovaná suma však nebola správnym súčtom jednotlivých súm ktoré žalobkyňa špecifikovala a finančné nároky sa týkali obdobia od roku 2000 do 2011, resp. zostatková hodnota členského podielu r.1986.
19. Súd vzhľadom na vznesené námietky žalovaným (prekážka právoplatne rozhodnutej veci - res iudicata a premlčanie nárokov), skúmal ich dôvodnosť, pričom dospel k záveru, že v danom prípade
nie je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 230 CSP i napriek tomu, že v súdnom konaní vedenom na OS Bratislava III. pod sp. zn. 44C 38/2012, ktoré bolo právoplatne skončené (bod 8. rozsudku) sa žalobkyňa domáhala rovnakej sumy vo výške 7.040 Eur, rovnako titulom bezdôvodného obohatenia, na rovnakom skutkovom základe a to nevyplatených preplatkov z ročných vyúčtovaní mesačných zálohových platieb za obdobie rokov 2000 až 2011, zostatkovej hodnoty členského podielu žalobkyne v bývalom SBD pracovníkov v zdravotníctve. V tomto konaní však neprišlo k meritórnemu prejednaniu veci v tejto časti, nakoľko súd žalobu v časti konania o vydanie bezdôvodného obohatenia 7.040 Eur odmietol, uznesením č.k.
44C/38/2012-104 zo dňa 12.07.2012, právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Co/393/2012-118 zo dňa 26.04.2013 (podľa v tom čase platného a účinného § 43 ods. 2 veta prvá O.s.p.), z dôvodu absencie zákonných náležitosti návrhu na začatie konania, ktoré žalobkyňa ani po výzve a poučeniu súdu neodstránila (vady žaloby). Žalobkyňa v uvedenom konaní riadne nevyčíslila a nešpecifikovala žalovaný nárok z titulu zostatku členského podielu a z titulu vrátenia ponechaných si finančných čiastok (trvalých záloh a zostatkov platieb) a ani za aké konkrétne obdobia. Odmietnutie podania znamená, že konanie o tejto časti uplatňovaných nárokov (totožných) vo veci sp. zn. 44C/38/2012 ani nezačalo, nakoľko konanie začína podaním žaloby (teraz § 156 v spojení s § 127 a § 132 CSP, predtým § 79 v spojení s § 42 ods. 3 O.s.p.), tzn. súd vo veci samej sa o týchto nárokoch vôbec nekonal a nerozhodoval.
20. Napriek tomu, však súd poukazuje na vecné závery odvolacieho súdu v uvedenom spore sp. zn. 44C/38/2012, ktorý vychádzajúc z dokazovania vo veci o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného na uzavretie zmluvy o bezodplatnom prevode družstevného bytu č. 22/6. posch. na X. XX I. G. podľa zák. č. 42/1992 Zb. a zák. č. 182/1993 Zb. v užívaní žalobkyne, v svojom potvrdzujúcom rozhodnutí zamietavého rozsudku súdu prvej inštancie konštatoval, že bezdôvodné obohatenie spolu vo výške 7.040 Eur, ktoré si žalobkyňa jednostranne vyčíslila titulom vzájomného vyrovnania (totožný nárok ako v predmetnej veci) a ktoré mal získať žalovaný neoprávnene v období rokov 2000 až 2010, si vyčíslila žalobkyňa jednostranne a toto bezdôvodné obohatenie bolo iba ňou tvrdené a ničím nepreukázané, ktorého výška sa naviac ani nezhoduje s predloženými dôkazmi a práve naopak, podľa nich vznikol žalobkyni nedoplatok na úhradách za užívanie predmetného bytu a plnenia spojené s jeho užívaním za rok 2012 vo výške 222,90 Eur, ktorý navrhovateľka žalovanému neuhradila a ktorého existenciu spochybnila len ničím nepodloženými vlastnými výpočtami. Súd v tomto konaní tiež konštatoval, že práve žalobkyňa preukázateľne nemala ku dňu rozhodovania súdu uhradený nedoplatok za účtovné obdobie roka 2012, evidovaný žalovaným vo výške 222,90 Eur.
21. Čo sa týka žalovaným uplatnenej námietky premlčania žalovaných nárokov, túto súd vyhodnotil za dôvodnú, keď jednotlivé nároky tak ako ich žalobkyňa špecifikovala podaním z 02.09.2015, sa týkali obdobia od roku 2000 do 2011, resp. zostatková hodnota členského podielu roku 1986, tzn. dvojročná lehota podľa § 107 ods. 1 OZ na uplatnenie nárokov z vyúčtovania za rok 2011 márne uplynula dňa 01.06.2014 (u ostatných nárokov ešte skôr) a preto nároky riadne uplatnené až dňa 02.09.2015 (doplnenie podania z 27.03.2015 na základe uznesenia súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p) sú premlčané a nemožno sa ich domáhať súdnou cestou.
22. Z dôvodov uvedených v bode 20., 21. a 22. rozsudku, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 26. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Súd o trovách konania rozhodol podľa citovaných ustanovení v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok sporového konania a priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu v konaní
úspešnému žalovanému, pričom o ich výške, súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
Poučenie:
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).