Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-771-2015.pdf
PDF · 89.19 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/771/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci navrhovateľky X. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., W. U. XXXX/X, zast. JUDr. Lukášom Kožákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 13, proti odporcom: I/ U. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., W. U. XXXX/X, a II/ X. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. A., A. X. XXX/XX, zast. JUDr. Oľgou Fekešovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Zvolen, Sládkovičova 99/2, o zapretie otcovstva voči odporcovi I/, o určenie otcovstva voči odporcovi II/ a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., W. U. XXXX/X, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o odvolaní navrhovateľky - matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/195/2013-133 zo dňa 19. 05. 2015, takto
rozhodol:
Rozhodnutie vo výroku, ktorým súd určil, že odporca II/ ako otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého P. P., nar. XX. XX. XXXX sumou 40 € mesačne od 04. 09. 2013, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozhodnutia a vo výroku, ktorým súd rozhodol, že zameškané výživné 800 € je odporca II/ povinný splatiť v mesačných splátkach 40 € mesačne, do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh naraz ( výrok štvrtý a piaty ), z r u š u j e a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V ostatných výrokoch zostáva rozhodnutie nedotknuté.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie vo veci starostlivosti o maloletého P. P. rozhodol tak, že určil, že odporca I/ nie je otcom maloletého ( prvý výrok ). Výrokom určil, že odporca II/ je otcom maloletého P. P. ( druhý výrok ). Súd zveril maloletého P. P. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok ( tretí výrok ). Odporca II/ ako otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého P. P. sumou 40 € mesačne od 04. 09. 2013, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozhodnutia ( štvrtý výrok ). Zameškané výživné 800 € je odporca II/ povinný splatiť v mesačných splátkach 40 € mesačne, do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh naraz ( piaty výrok ). Odporca II/ sa môže stretávať s maloletým P. P. každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 19.00 hod., v nedeľu od 15.00 hod. do 19.00 hod. v prítomnosti matky, v mieste bydliska matky s tým, že matka dieťa pripraví a odovzdá otcovi a otec jej v stanovenú hodinu dieťa vráti v mieste jej bydliska, ktoré je v súčasnosti na adrese U., Q. XX, N.( šiesty výrok ). Odporcovi I/ náhradu trov konania voči navrhovateľke súd nepriznal ( siedmy výrok ). O trovách konania voči odporcovi II/ rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia (ôsmy výrok ).
Odporca II/ je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok 66 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia ( deviaty výrok ).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe znaleckého posudku zistil, že odporca I/ nie je otcom maloletého. Otcovstvo odporcu II/ je potrebné podľa znaleckého posudku považovať za prakticky dokázané, preto určil, že odporca II/ je otcom maloletého dieťaťa. Zároveň rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky maloletého. Odporcovi II/ - otcovi určil prispievať na výživu maloletého sumou 40 € od podania návrhu, pričom v odôvodnení uviedol, že vzhľadom na minimálny príjem odporcu súd na základe jeho prejavu, že je schopný platiť 40 € mesačne, priznal maloletému výživné 40 € od podania návrhu. Zároveň určil zameškané výživné vo výške 800 €, ktoré povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 €.
3. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) podala proti rozsudku odvolanie matka maloletého a to do výroku, ktorým súd rozhodol, že odporca II/ ako otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 40 € mesačne od 04. 09. 2013 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozhodnutia a do výroku, ktorým súd rozhodol, že zameškané výživné 800 € je odporca II/ povinný splatiť v mesačných splátkach 40 € mesačne, do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatným celý dlh naraz.
4. Odvolateľ namietal, že rozhodnutie súdu, vzhľadom na nedostatok odôvodnenia výrokov, ktoré napáda odvolaním, je výslovne arbitrárne a prakticky nepreskúmateľné, čím došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivý súdny proces a bola mu odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým súd znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. Takýmto procesným právom účastníka je aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Prvostupňový súd nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav, kedy nijako nezisťoval aké sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako povinného. Súd nezisťoval otázku schopnosti a možnosti otca, jeho majetkové pomery. Súd nevykonal dokazovanie predloženým potvrdením o príjme za roky 2014 a 2015 otca maloletého, matke nebolo žiadnym spôsobom umožnené oboznámiť sa s týmito dôkazmi. Poukázal na to, že súd má povinnosť zisťovať skutkový stav aj vlastnými dôkaznými prostriedkami - a to aj vtedy, ak vykonanie dôkazov nenavrhol žiaden z účastníkov (§ 120 ods. 2 v spojení s § 81 ods. 1 OSP). Navrhol ako dôkaz, aby súd vyžiadal dôkazy o majetkových pomeroch odporcu - otca, súd však nevyžiadal žiadne informácie od zamestnávateľa otca maloletého resp. od sociálnej poisťovne. Súd nijakým spôsobom nezisťoval majetkové pomery otca v roku 2013, pričom výživné bolo určené od 04. 09. 2013. Súd vôbec nezisťoval aké má otec maloletého objektívne možnosti zamestnania, prečo vykonáva prácu, za ktorú podľa vlastných tvrdení poberá len minimálnu mzdu, či otcom uvádzaná mzda zodpovedá minimálnemu mzdovému nároku v závislosti od stupňa náročnosti vykonávanej práce podľa Zákonníka práce. Otec maloletého podľa vedomostí matky netrpí žiadnymi zdravotnými problémami, ktoré by mu sťažovali alebo znemožňovali nájsť si prípadne takú prácu, za ktorú by dostával vyššiu, než minimálnu mzdu. Prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia. Stanovená výška výživného vo výške 40 € mesačne je neprimeraná a to s ohľadom na odôvodnené potreby maloletého ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca maloletého. Od 04. 09. 2013 do konca apríla 2015 matka maloletého navrhla výživné vo výške 100 €, vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého a od mája 2015 v sume 150 € mesačne z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého. Prvostupňový súd však túto skutočnosť v odôvodnení úplne ignoroval, hoci poukazoval na skutočnosť, že vzhľadom na dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav maloletého, ktorý nastúpil od mája 2015 do materskej školy, došlo k zvýšeniu potrieb maloletého. Zmenu pomerov na strane maloletého súd nebral do úvahy a nezaoberal sa touto skutočnosťou ani v odôvodnení rozhodnutia.
6. Odvolateľka poukázala na to, že otec nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by mal akékoľvek pravidelné mesačné výdavky, ktoré by mu znemožňovali platiť výživné v požadovanej výške, pričom súd prihliadol len na nepreukázané tvrdenia odporcu - otca. Vzhľadom na uvedené navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, aby bol otec maloletého zaviazaný prispievať na jeho výživu za obdobie od 04. 09. 2013 do 30. 04. 2015 sumou 100 € mesačne a od 01. 05. 2015 sumou 150 € mesačne vopred k rukám matky a zaplatiť zaostalé výživné v lehote troch dní od dňa právoplatnosti rozhodnutia.
7. Kolízny opatrovník maloletého Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie, nakoľko súd neskúmal majetkové a finančné pomery otca maloletého.
8. Otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Dôvody a argumenty matky uvedené v odvolaní považoval za účelové. Matka bola poučená v súlade s § 120 ods. 2 OSP, pričom nemala návrhy na ďalšie dokazovanie, nepreukázala odôvodnené potreby pre maloletého. Otec maloletého dokladmi deklaroval svoje príjmy a tiež uviedol, že je rád, že je zamestnaný, lebo predtým bol nezamestnaný. Určené výživné po rozhodnutí súdu prvej inštancie riadne platí. Dňa X sa mu narodila dcéra D..
9. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej CSP ), za použitia § 2 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej „CMP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku, (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, 66, 67 CMP, bez nariadenia pojednávania a rozhodnutie okresného súdu podľa § 389 ods.1 pís. b / CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s § 391 ods. 1 CSP.
11. Predmetom odvolacieho konania sú výroky, ktorými okresný súd vo veci starostlivosti o maloletého P. P. určil otcovi maloletého prispievať na jeho výživu sumou 40 € mesačne od 04. 09. 2013, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozhodnutia a o povinnosti otca maloletého zaplatiť zameškané výživné vo výške 800 € v mesačných splátkach 40 € mesačne.
12. Súd prvej inštancie v odôvodnení k týmto výrokom uviedol, že matka dieťaťa navrhla výživné vo výške 100 € mesačne od 15. dňa v mesiaci od podania návrhu. Vzhľadom na minimálny príjem odporcu II/ - otca, súd na základe jeho prejavu, že je schopný platiť 40 € mesačne priznal maloletému XX výživné 40 € mesačne od podania návrhu 04. 09. 2013, vždy do 20. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozhodnutia. Zameškané výživné vo výške 800 € od 04. 09. 2013 do 19. 05. 2015 uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach 40 € mesačne, do 20. dňa v mesiaci k rukám matky v súlade s § 160 ods. 1 OSP.
13. Matka maloletého v odvolaní poukazovala na nesprávnosť a hrubú nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko rozhodnutie je arbitrárne a prakticky nepreskúmateľné v napadnutých výrokoch, čím došlo k porušeniu jej základného práva na spravodlivý proces, bola jej odňatá možnosť konať pred súdom. Nakoľko rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, bola jej znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré jej Občiansky súdny poriadok v uvedenom zmysle dáva. Zároveň poukázala na to, že bol nedostatočne zistený skutkový stav, neboli zisťované schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca ako povinného.
14. Podľa § 157 ods. 1 OSP účinného v čase rozhodnutia ( obdobne § 220 ods. 2 CSP ), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15. Povinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktoré predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Stav, kedy rozsudok nespĺňa náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP (§ 220 ods. 2 CSP) vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 111/03).
16. Podľa § 62 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Obidvaja rodičia sa podieľajú na výžive dieťaťa podľa svojich objektívnych možností a schopností, kde sa zohľadňuje ich vzdelanie, zdravotný stav, eventuálne iné revelentné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status, materiálne, finančné zázemie a podľa pomeru ich zárobkov a celkovej finančnej a sociálnej situácie. Potreby maloletého dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni oboch rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý je povinný platiť výživné, súd určí výživné, pre maloleté dieťa vo výške, ktorá prevyšuje jeho reálne odôvodnené potreby a naopak, pri nižšej životnej úrovni rodičia, resp. pri jeho nižšom finančnom príjme, sa určuje také výživné, ktoré pokryje aspoň nevyhnutné potreby maloletého dieťaťa.
19. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.
20. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k napadnutým výrokom odvolaním uviedol len „matka dieťaťa navrhla výživné vo výške 100 € mesačne od 15. dňa v mesiaci od podania návrhu. Vzhľadom na minimálny príjem odporcu II/ - otca, súd na základe jeho prejavu, že je schopný platiť 40 € mesačne priznal maloletému P. výživné 40 € mesačne od podania návrhu 04. 09. 2013, vždy do 20. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozhodnutia. Zameškané výživné vo výške 800 € od 04. 09. 2013 do 19. 05. 2015 uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach 40 € mesačne, do 20. dňa v mesiaci k rukám matky v súlade s § 160 ods. 1 OSP“.
21. Odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa, ako aj schopnosťami a možnosťami povinných osôb sa okresný súd nijakým spôsobom nezaoberal, nevyhodnotil ani zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa tvrdenú matkou od 01.05.2015.
22. Pre rozhodnutie o výživnom v zmysle ust. § 62, § 75 Zákona o rodine musí mať súd preukázané schopnosti, možnosti a majetkové pomery osôb povinných výživou, ako aj odôvodnené potreby na strane oprávnenej osoby.
23. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, či a ako okresný súd zistil tieto rozhodné skutočnosti a akými úvahami dospel k rozhodnutiu. Pokiaľ v danom prípade okresný súd tieto pomery na strane účastníkov konania neskúmal, nemohol správne dospieť ani k záveru o výške výživného na maloleté dieťa. Jeho rozhodnutie je z dôvodu, že v odôvodnení rozhodnutia náležite nevysvetlil prijaté právny závery, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
24. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
25. Okresný súd v ďalšom konaní vykoná dokazovanie a vykoná v súlade s § 36 CMS aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci potrebné na zistenie schopností, možností a majetkových pomerov na strane rodičov maloletého dieťaťa, ako aj na zistenie odôvodnených potrieb maloletého, zistí pomery na strane účastníkov za obdobie od 04.09.2013 do rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol aké pomery zistil na strane matky, otca a mal. dieťaťa v danom konkrétnom období, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri rozhodovaní.
26. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).