Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-349-2014.pdf
PDF · 124.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2C/349/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v právnej veci žalobcu U.. Ľ. B., E.. XX.X.XXXX, I. J. XXXX/XX, Z., právne zastúpeného Mgr. Ivanom Mazancom, advokátom so sídlom Metodova 3331/12, Prešov, proti žalovanému FEKA TRANS s.r.o., so sídlom Široká 4424/2, Poprad, IČO: 44376855, právne zastúpeným Advokátskou kanceláriou Hudzík a Partners s.r.o. , Mnoheľova ul. č. 830/15, Poprad , o určenie užívacieho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na 100%-tnú náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom, doručeným súdu dňa 9.12.2014, domáhal, aby súd určil, že oprávneným užívateľom pozemkov nachádzajúcim sa v katastrálnych územiach K. P. a S. P., a to konkrétne:
- kultúrny diel X., kód dielu č. XXXX/X, o výmere 147,45 ha, parcela W.,I.
- kultúrny diel X., kód dielu č. XXXX/X, o výmere 80,65 ha, parcela B.
- kultúrny diel X., kód dielu č. 9802/1, o výmere 82,04 ha, parcela G.
- kultúrny diel X., kód dielu č. XXXX/X, o výmere 93,82 ha, parcela T.,C.,L.,M.
- kultúrny diel K., kód dielu č. XXXX/X, o výmere 2,04 ha
- kultúrny diel K., kód dielu č. XXXX/X, o výmere 100,78 ha, parcela W.,I. je on, teda žalobca a žiadal zaviazať žalovaného k náhrade trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
2.V návrhu uvádzal, že ako samostatne hospodáriaci roľník má k pozemkom uvedených v návrhu uzavreté nájomné zmluvy a tak užíva, obhospodaruje a zhodnocuje pôdu na predmetných kultúrnych dieloch. V návrhu síce výmeru týchto pozemkov a ich identifikačné čísla podľa evidencie katastra nehnuteľností neuvádzal / podľa výpočtu súdu, vo výmere 506,78 ha /, ale ich užívanie mu údajne potvrdzuje opakovane aj Pôdohospodárska platobná agentúra.
3.Časť predmetných pozemkov podľa žalobcu ale začal užívať bez právneho titulu žalovaný a zasahuje mu tak do jeho pokojného stavu v užívaní týchto pozemkov. Napriek viacerým výzvam od konania žalovaný neupustil, preto je nútený obrátiť sa na súd. To je aj dôvodom, prečo žiada, aby súd svojim rozhodnutím určil, že oprávneným užívateľom všetkých v návrhu uvedených pozemkov / určených označením a výmerou kultúrnych dielov / je iba on.
4.Keďže si on aj žalovaný uplatňujú nárok na podporu u Pôdohospodárskej platobnej agentúry aj na totožné parcely, na časť v žalobe uvádzaných pozemkov, u takto dotknutej časti užívaných pozemkov hrozí konaním žalovaného vznik toho, že kým sa táto skutočnosť nevyrieši, agentúra môže dočasne nevydať rozhodnutie o schválení poskytnutia podpory v celom rozsahu / na všetku v žalobe uvádzanú pôdu, žalobca tak dočasne môže prísť o sumu cca 150 000,- EUR, čo môže ohroziť hospodárenie na predmetných pozemkoch podľa plánu ich užívania a môžu mu byť z tohto dôvodu v rámci výkonu dozornej činnosti agentúry uložené aj sankcie, čo môže nepriaznivo vplývať na poľnohospodársku činnosť žalobcu. Preto teda požaduje od súdu, aby určil, že iba on je oprávneným užívateľom všetkých predmetných pozemkov.
6. Spolu s návrhom na rozhodnutie podal žalobca aj návrh na vydanie predbežného opatrenia na rovnakom skutkovom základe s tým že mu v dôsledku rušivých zásahov - konania žalovaného hrozí ujma. O tomto bolo v konaní ale už riadne rozhodnuté.
7. K svojmu podaniu žalobca pripojil kópiu žiadosti o platbu na Pôdohospodársku platobnú agentúru za rok 2014 a jej predchádzajúce rozhodnutia o jeho žiadosti za niektoré z predchádzajúcich rokov /a až neskôr, v priebehu konania na výzvu súdu, aj kópie nájomných zmlúv, ktoré má uzavreté s občanmi a Slovenským pozemkovým fondom ( SPF), pretože súd totiž po doručení žaloby a návrhu na vydanie predbežného opatrenia zistil, že návrh s prílohami nepostačuje pre rozhodnutie a vyzval navrhovateľa, aby ho doplnil, preukázal titul a v podstate aby nehnuteľnosti, ktorých sa má týkať, konkretizoval /.
8. Žalobca následne aj predložil kópie nájomných zmlúv so SPF, aj občanmi / tieto zmluvy občanov ale mali zabielené identifikačné údaje osôb, ich podpisy aj čísla parciel či LV / a tak v podstate zotrval len na údajoch uvedených v návrhu.
9. Žalovaný sa k doručenému návrhu písomne vyjadril tak, že s návrhom nesúhlasí, tento je nedôvodný a neodôvodnený. Podľa neho navrhovateľ nemá k predmetným pozemkom platné nájomné zmluvy, žiadosti žalobcu o poskytnutie platieb z Pôdohospodárskej platobnej agentúry takými dokladmi preukazujúcimi nájomný či užívací vzťah predsa nie sú. Žalobca tak nepreukázal svoje užívacie či vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom návrhu. Žalobca napriek tomu, že žalovaný údajne užíva len časť z pozemkov uvádzaných v návrhu, z tohto dôvodu sa domáha vyslovenia - určenia užívacieho práva ale u všetkých pozemkov označených v návrhu, hoci u týchto pozemkov pre vyslovenie takého záveru neexistuje žiaden dôvod či záujem. Tvrdenie žalobcu, že jeho činnosť pravdepodobne privodí to, že agentúra mu neposkytne dotáciu a že to je dôvod na podanie žaloby je zavádzajúce, lebo rovnako aj on môže žiadať o agentúru o platby za pozemky, tá sama rozhodne a to jeho právo mu nemožno odňať. Agentúra ešte ani žiadosť navrhovateľa nepreskúmala a nerozhodla o nej a nevie nikto, ako o jeho žiadosti rozhodne, je to plne a výlučne len v jej kompetencii Rozhodnutie o podpore či posudzovanie ,kto či ako hospodári na predmetných pozemkoch a či má a v akej výške nárok na podporu je v právomoci len agentúry, to nie je právomoc súdu.
10. Žalovaný tiež v písomnom podaní uviedol, že pozemky nachádzajúce sa v určených kultúrnych dieloch nie sú nijako identifikované, nie je jasné, kto je ich vlastníkom a kto ich na základe platného právneho titulu užíva. Žalobca toto nezdokladoval, preto nemožno o tom súdom rozhodnúť, pozemky môžu užívať či užívajú aj iné, tretie osoby a ak by súd vyhovel návrhu, došlo by k neoprávnenému a nezákonnému zásahu do práv týchto tretích osôb / teda vlastníkov či nájomcov /.
11. Návrh žalobcu žalovaný žiadal zamietnuť a to aj preto, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení jeho užívacieho práva súdom a aj to, že navrhovateľ vôbec nepreukázal ani svoju aktívnu legitimáciu na podanie takého návrhu.
12. Na samotnom pojednávaní vo veci žalobca o. i. ďalej uviedol, že naliehavý právny záujem vyplýva predovšetkým zo vzťahov súvisiacich s Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, ktorá má oprávnenie pozastavovať dotácie finančnej podpory v prípade neistých užívacích práv. Tiež uviedol, že žalovaný má na viaceré parcely v danom území tiež nájomné zmluvy od ich vlastníkov. Majú ich tak zhodne vraj asi 90 %, križujú sa. Vlastníci predmetných parciel , ktorých sa návrh týka, totiž pouzatvárali nové zmluvy so žalovaným, no podľa neho aj bez predošlej platnej výpovede nájmu im, kto tak má teda rozhodnúť, ktorá zmluva platí ? Nemieni ale dokazovať, že práve jeho nájomné zmluvy sú platné.
13. Žalovaný na pojednávaní tiež naviac oproti písomnému podaniu uviedol, že žalobca nijako relevantne nedokladoval užívacie právo k predmetným nehnuteľnostiam a vôbec už nie ku všetkým , nepredložil na každú parcelu , ktorá sa nachádza v predmetných kultúrnych dieloch riadnu nájomnú zmluvu, aby ju bolo možné považovať za platnú a v takej forme, aby ju bolo možné konkretizovať. Žalobca ani nepredložil iné doklady o prípadnom inom užívacom titule. To, že v minulosti žalobca prijímal od agentúry platby - dotácie za užívanie / parciel / kultúrnych dielov na základe ním uvádzaných údajov predsa nestačí pre záver, že aj v súčasnosti je výlučným užívateľom nehnuteľností / a všetkých ! / na danom území. Právo, o ktorom tvrdí, že mu prináleží, musí relevantne a v plnej miere preukázať, čo žalobca neurobil, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Pritom žalobca nie je ani aktívne legitimovaný v danom spore, pretože predmetné pozemky všetky neužíva a neužíva ich ani tak , ako predpokladá vzťahujúci sa metodický pokyn ministerstva pôdohospodárstva č. 2302/2014-640, k nariadeniu vlády SR č. 488/2010 Z. z.. / teda len to deklaruje agentúre a z toho dôvodu berie od agentúry peniaze a skutočný stav je iný ... /
14. Žalovaný ďalej uviedol, že aj on má nájomné zmluvy k pozemkom v danom území, tieto zmluvy porovnávali so žalobcom a križujú sa asi ale len v siedmich zmluvách, teda len u týchto pozemkov ide o duplicitné zmluvy, ostatné zmluvy na pozemky v danom území má on riadne. Predložil súdu svoje nájomné zmluvy, bez anonymizácie, s dodatkami a súhlasmi s užívaním i výpismi z listov vlastníctva. / Teda tvrdí a preukazuje, že práve len on je v časti u parciel týkajúcich sa návrhu oprávneným užívateľom a vlastníkom /. Zmlúv takto predložil niekoľko desiatok, aj listy vlastníctva a na rozsiahle výmery....
15. Žalovaný tiež aj na pojednávaní uviedol, že žalobca nijako nepreukázal naliehavý právny záujem na takom určení, aký v návrhu požaduje. Keďže predmetom sporu sú vlastne dotácie na pôdu, žalobca mal vlastne v petite žiadať vysloviť súd, že práve on má nárok na vyplatenie dotácií, pričom súd otázku, kto je oprávnený užívať pozemky, by vyriešil ako otázku predbežnú.
16. Na ďalšom pojednávaní žalobca nakoniec uviedol tiež, že pozemky vo výmere 403,96 ha / ! /, ktoré uvádza v návrhu už neužíva / jar 2016 /, od 1.1.2016 nemá ani uzatvorenú nájomnú zmluvu so SPF ako vlastníkom štátnej pôdy či zákonným správcom pôdy neznámych vlastníkov v predmetnom území, tá mu skončila k 31.12.2015. Tiež uviedol, že sporné nehnuteľnosti v súčasnosti neobhospodaruje, neobrába už vlastne ani žalovaný , ale iné subjekty, zrejme s ním prepojené či poverené. 17. Strany v konaní svoje tvrdenia aj podporili predložením nájomnými zmluvami , vyjadrením SPF ohľadom nájmu či vyjadrením Pôdohospodárskej platobnej agentúry. 18. Súd prioritne v konaní skúmal, či sú splnené procesné podmienky, najmä či je príslušný vo veci rozhodnúť a či navrhovateľ má aktívnu legitimáciu spore. V tejto oblasti považuje argumentáciu žalovaného za nesprávnu. Súd má za to, že je oprávnený vo veci konať a rozhodnúť a i to, že žalobca má aktívnu legitimáciu v spore , môže aspoň u častí predmetných nehnuteľností vystupovať ako dotknutá osoba , na ktorú boli aspoň dočasne prenesené práva vlastníka. 19. Podľa ust. § 126 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Medzi vlastnícke žaloby tak nepochybne patrí i žaloba na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, teda zapieracia žaloba. Zapieracou žalobou sa vlastník veci domáha ochrany proti tomu, kto ho neoprávnene ruší a zasahuje do výkonu jeho vlastníckeho práva. Touto žalobou sa možno v zásade domáhať zákazu zásahov už vykonaných alebo ktoré trvajú, príp. ktorých opakovanie hrozí. Obdobné právo na podanie takejto zapieracej žaloby má i ten, kto je oprávnený mať vec u seba. Detencia na rozdiel od držby upravenej v ust. § 129 Občianskeho zákonníka predstavuje faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva, pri ktorom nie je daná vôľa nakladať s vecou alebo vykonávať právo pre seba. Okrem vypožičiavateľa postavenie detentora má i uschovávateľ (§ 747 a nasl. Občianskeho zákonníka), záložný veriteľ majúci vec u seba (§ 151a a nasl. Občianskeho zákonníka), ako aj nájomca ( napr. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka). Ak ust. § 666 Občianskeho zákonníka umožňuje nájomcovi dať prenajatú vec do podnájmu, postavenie detentora patrí i podnájomníkovi. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123 Občianskeho zákonníka). Právo vlastníka disponovať s predmetom vlastníctva znamená, že ho môže previesť, zriadiť o ňom závet, založiť ho, zaťažiť vecným bremenom, dať ho do nájmu, vypožičať ho atď.. Prenechaním veci do nájmu právo užívať vec a požívať jej plody a úžitky prechádza na nájomcu. Pri následnom prenechaní veci do podnájmu toto právo bez akýchkoľvek pochybností prislúcha podnájomníkovi.
20.V prejednávanej veci, o. i. ako tvrdí žalobca, žalovaný mu neoprávnene zasahuje do jeho práva žalobcu užívať sporné nehnuteľnosti za účelom ich obrábania a vyťaženia úrody, vyplývajúce z uzatvorených zmlúv o nájme a preto je nútený žiadať súd, aby určil, že iba on je oprávneným užívateľom predmetnej, v návrhu uvádzanej pôdy, / a následne preto iba on musí prijať od platobnej agentúry /. Žalobca tak má ako oprávnený či domnelý detentor právo napr. zapieracou žalobou - návrhom domáhať sa ochrany proti neoprávneným zásahom zo strany žalovaného v súlade s ust. § 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka či k iným návrhom vyplývajúcim z jeho postavenia, pretože určite má právo k minimálne častiam pozemkov v danom území. 21. Súd ale nevidí žiaden dôvod na to, čoho sa domáha žalobca, aby určil, že je jediným a oprávneným užívateľom všetkých parciel, ktoré uvádza v návrhu. Toto rozhodnutie by totiž nezaväzovalo len žalovaného či agentúru, ktorej to malo byť prioritne adresované, ale aj všetkých vlastníkov pozemkov v danom území či ostatných užívateľov či nájomcov parciel v danom území a bolo by vážnym zásahom do práv oprávnených osôb v tomto území označenom návrhom, ktoré sú chránené prioritne čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Pre preukazné zdôvodnenie takého zásahu súdu mal žalobca povinnosť predovšetkým preukázať naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení spolu aj dôkazmi, z koľkých a ktorých konkrétnych parciel podľa evidencie katastra nehnuteľností sa jednotlivé kultúrne diely skladajú a kto je ich vlastníkmi, že ku všetkým týmto parcelám mu patrí užívacie , vlastnícke či obdobné právo a vo všetkých podieloch u jednotlivých parciel a že zmluvy má podpísané od všetkých vlastníkov a spoluvlastníkov dotknutých parciel. Súd však hneď zistil, že žalovaný takými zmluvami nedisponuje, a ani disponovať nemôže, lebo práve aj žalovaný má k veľkému množstvu parciel v danom území tiež také isté užívacie práva - nájomné zmluvy ako žalobca. / akurát že v čase návrhu nemal prenajatú štátnu pôdu a pôdu neznámych vlastníkov od SPF /. Súd zistil, aj zo zmlúv o nájme, aj z anonymizovaných, že žalobca rozhodne neužíva všetky parcely v území, o ktorom žiada rozhodnúť súdom, zmluvy nepodpísali všetci spoluvlastníci - u parciel, kde boli viacerí spoluvlastníci, podpísal len jeden z nich a k množstvu parciel vo veľkej výmere má užívacie právo práve žalovaný a v čase rozhodovania súdu dokonca žalobca už nemal zmluvu ani so SPF, ako zrejme najväčším vlastníkom či oprávneným užívateľom pôdy v danom území . Ba je veľmi pravdepodobné / vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti z rozhodovania súdu v iných veciach /, že viacerí vlastníci parciel dokonca ani nájomné zmluvy ani s nikým zo sporových strán či inými osobami vôbec nepodpísali... Žalobca by sa mohol reálne preto domáhať požadovaného určenia len u tých parciel, s ktorými v súlade so zákonom má iba on výhradné dispozičné či vlastnícke právo a len u tých, ktorých nerušenosť jeho užívania neoprávnene narušuje žalobca a naviac preukázať naliehavý právny záujem na tom, aby u týchto parciel súd všeobecne záväzným rozsudkom deklaroval, určil, že žalobca je ich užívateľom / samozrejme aj určením odkedy a dokedy, čo návrh rovnako neobsahoval.../ 22.Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., keďže sa konanie začalo za účinnosti O.s.p. ,návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.. Súd preto po prvoradom preskúmaní podmienok konania v danej veci ďalej v druhom rade podrobne skúmal naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. 23. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti žaloby - návrhu o určenie skutočnosť, že navrhovateľ má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať navrhovateľ - žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). 24. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.). Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo 56/2009). 25.Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým ( R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba ( rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). 26. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011). 27. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej veci) je v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, tak žalobu nepreskúmava po vecnej stránke, nepredpokladá sa preto v rozsudku ani vyhodnotenie vykonaného dokazovania súdom a ustálenie skutkových zistení z neho vyplývajúcich, čo by prichádzalo do úvahy až v súvislosti s rozhodnutím v merite veci. Existencia naliehavého právneho záujmu ako procesného predpokladu určovacej žaloby musí byť daná už na začiatku sporu. . Nedostatok naliehavého právneho záujmu vedie k zamietnutiu žaloby bez toho, aby ju súd preskúmaval po vecnej stránke, teda aby vykonával aj dokazovanie na existenciu samotného práva alebo právneho vzťahu, ktorý je predmetom určovacieho petitu. (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009). 28. Súd preto túto otázku riešil už po podaní návrhu vychádzajúc z jej obsahu a prípadne aj pripojených listín, a dokazovanie viedol najmä k zisteniu a prevereniu existencie a opodstatnenia tejto procesnej podmienky a zistil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu. 29. Navrhovatelia síce tvrdia, že na určení majú naliehavý právny záujem, ale neuviedli v čom reálne vidia neistotu v právnom vzťahu resp. spornosť práva. Prvostupňový súd potom dospel k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno, keď neposkytli také tvrdenia a dôkazy, ktoré by preukázali ich naliehavý právny záujem na požadovanom určení Nepreukázali totiž aktuálny stav objektívne právnej neistoty medzi účastníkmi, ktorý by bol ohrozením právneho postavenia navrhovateľov a určením súdu by neprišlo k zmene právneho postavenia navrhovateľov. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu bola vypuklá najmä v čase rozhodovania súdu a viedla k zamietnutiu určovacieho návrhu, pričom pre rozsudok nemôže byť rozhodujúci stav, ktorý tu už nie je. 30. Súd pri zvažovaní všetkých okolností veci a po preštudovaní i súvisiacich právnych predpisov , judikatúry , dospel k záveru, že ani prípadným vyhovením návrhu by sa neodstránil stav v konaní tvrdenej právnej neistoty žalobcu a vôbec už nie vo vzťahu k žalovanému, ktorú by bolo možné určovacou žalobou odstrániť. Pritom Pôdohospodárska platobná agentúra podľa zákona sama určuje platby oprávneným osobám, skúma ich opodstatnenosť, kontroluje ich a súd nemôže nahrádzať činnosť tejto agentúry či dokonca predchádzať jej rozhodovanie iniciatívne sám vlastným rozhodnutím ich rozhodnutiu v rámci ich kompetencie. Súd z obsahu návrhu vyvodzuje len akési snahy sporných strán o získanie platieb na úkor druhého z platobnej agentúry, o dotácie. Každopádne, rozpory či nároky plynúce z tejto problematiky musí prioritne riešiť a rozhodnúť Pôdohospodárska platobná agentúra,
podľa postupu popísaným v zák. č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka. Súd nie je oprávnený suplovať jej základnú činnosť. 31. Žalobca ani svoje tvrdenia, že ak nedostane dotáciu včas či v plnej výške práve pre postup žalovaného / ten ale nemožno označiť za protiprávny, ak má nájomné zmluvy k územiu tiež / , tak to ohrozí jeho činnosť, nijako a vôbec nie riadne ani nepreukázal, a ani to, že by to bolo práve a jedine len v príčinnej súvislosti s činnosťou či nečinnosťou žalovaného, súdu nemôže nikdy postačovať len taká všeobecná konštatácia bez čo i jediného argumentu. 31. Súd zastáva názor, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy nie je daný, pretože ak by sa návrhu vyhovelo, nebola by tým vnesená právna istota do právnych vzťahov medzi stranami a nezabránilo by sa tým predísť prípadným ďalším sporom medzi nimi, či inými podobnými subjektami a predišlo by sa ďalšiemu prípadnému reťazeniu sporov. 32. Na základe vyššie uvedeného súd posudzovanie naliehavého právneho záujmu uzavrel so záverom, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem tak, ako predpokladá ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p., či § 137 CSP, pričom k takému záveru dospel s ohľadom na obe strany sporu, nie iba jednostranne a má za to, že vo veci neurobil len formalistický výklad zákonných ustanovení. 33. Súd naviac, aj keď nemá vzhľadom na dôvody vydaného rozhodnutia povinnosť zaoberať sa už meritou veci , len z dôvodu zdôraznenia dôvodnosti a presvedčivosti svojho rozhodnutia s ohľadom, aby každá zo strán dostala odpoveď od súdu na každú jej relevantnú námietku ,, argument či návrh vznesené v konaní poukazuje aj na to, že žalobca podľa svojich tvrdení mal užívať parcely vo výmere 506,48 ha / tak aj uvádzal vo svojej žiadosti agentúre dňa 6.5.2014 pri inventarizácii k 15.10.2014 zas uvádzal prenajatú výmeru celkom 503 ha, sám má naviac vlastniť 94 056 m2, teda 9,4 ha, čiže buď je u navrhovateľa neporiadok v evidencii pôdy / mal predložiť k návrhu teda aj evidenciu pozemkov podľa § 14 zák. č. 504/2003 Z. z. /, alebo sa výmera pôdy neustále mení, čo je evidentné / zrejme nákupom pozemkov, predajom, ďalší prenájmom či ukončením nájmu, zidentifikovaním neznámych vlastníkov, zámenami, zmenami vlastníctva reštitúciou, pozemkovými úpravami, zábermi pôdy pre výstavbu vyňatím z pôdohospodárskeho fondu a pod. /. Teda ide o pomerne pohyblivú veličinu, navrhovateľom užívané územie sa neustále časom mení, a to i počas súdneho konania, čo vyplýva aj z rozhodnutí agentúry v predchádzajúcich rokoch - od 2004 - od 343,43 ha , cez 510,93 ha , 540,87 ha, 603,39 ha, 705,72ha ,703,91 ha, či 509, 73 ha...V zmluve z 31.1.2011 so SPF sa zas uvádza, že SPF žalobcovi prenajal na 5 rokov iba výmeru 173,6203 ha, z toho vo vlastníctve SR výmeru 138,6203 ha a vo vlastníctve neznámych vlastníkov 35,4520 ha, pričom hoci zmena zmluvy robená nebola, v roku 2014 k 1.1. to zas bolo len 121,8745 vo vlastníctve SR pri inventarizácii zrazu k 15.10.2014 už iba 115,7638 ha, či neznámych vlastníkov k 1.1.2014 výmera 32,6581 ha a k inventarizácii 31,1827. V roku 2015 tou výmerou mala byť podľa slov žalobcu prednesených na pojednávaní len celková výmera cca 145 ha, a v roku 2016 už údajne neužíval žalobca reálne ani takú výmeru, a nemal uzavretú ani zmluvu so SPF, platnosť nájomných zmlúv so SPF mu skončila k 31.12.2015 ! Aktuálny stav užívania je fakticky nezistiteľný. 34. Súd tiež aj pre preverenie prípadnej vykonateľnosti rozhodnutia nahliadol na stránku www.podnemapy.sk <http://www.podnemapy.sk> , do verejného registra, a zistil, že ani kultúrne diely tak, ako uvádza žalobca v čase rozhodnutia nemali predmetnú výmeru, kultúrny diel X. č. XXXX/X mal a má výmeru 144,24 ha, kultúrny diel K. č. XXXX/X výmeru 1,94 ha a kultúrny diel K. č. XXXX/X ani vôbec neexistuje. Za takej situácie, keď predmet v samotnom takom označení, ako uvádza žalobca , ktorý má byť dotknutý rozhodnutím súdu , sa navonok neustále mení / zo strany štátu / a mení sa aj z vnútra / menia sa vlastníci parciel v jednotlivých územiach výmery a aj samotné nájomné vzťahy či iné obdobné vzťahy , a to aj u samotného žalobcu , pričom v čase rozhodovania súdu reálne už vôbec takú výmeru neužíva a skončila mu platnosť viacerých zmlúv, súd má za to že je objektívne vlastne nemožné bez gigantického dokazovania vysloviť podľa navrhovaného petitu to, čo žalobca žiada. Pritom by vydaním rozhodnutia v navrhovanom znení zasiahol do práv aj ostatných oprávnených osôb spojených s danými pozemkami. Veď aj zo samotnej priloženej zmluvy zo 7.5.2012 vyplýva, že aj navrhovateľ sám mal na základe dohody poskytnúť odporcovi na užívanie, odstúpiť plochu 95,08 ha, a že zrejme má vlastnícke či užívacie práva k pozemkom prekrývajúce sa s tými, čo užíva navrhovateľ. 35. Žalobca tiež ani svoje tvrdenia, že ak nedostane dotáciu včas či v plnej výške práve pre postup žalovaného / ten ale nemožno označiť za protiprávny, ak má nájomné zmluvy k územiu tiež / , tak to ohrozí jeho činnosť, nijako a vôbec nie riadne ani nepreukázal, a ani to, že by to bolo práve a jedine len v príčinnej súvislosti s činnosťou či nečinnosťou žalovaného, súdu nemôže nikdy postačovať len taká všeobecná konštatácia bez čo i jediného argumentu. 36. Súd naviac poznamenáva k predmetu sporu, že nariadenie vlády SR č. 488/2010 Z. z.. na ktoré strany v spore poukazovali, už ani neplatí / a zrejme aj pokyny z neho vychádzajúce, bola
zrušená k 1.1.2015, odvtedy platí nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z. z., ktorým sa ustanovujú nové pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb... 37. Inak, ak by postupom žalovaného skutočne vznikla žalobcovi preukázateľne škoda, žalovaný je prípadne postihnuteľný podľa právnych predpisov o náhrade škody žalobou v samostatnom konaní / určite ju nemožno ako hypotetickú škodu bez určenia jej výšky, s možnosťou jej vzniku v budúcnosti uplatňovať v tomto konaní./.
38. Žalobca pritom ani nijako nešpecifikoval činnosť žalovaného voči jeho právam, tieto práva k tak špecifikovanému petitu nepreukázal, neoznačil, bolo by aj nad rámec zákona, aby to urobil súd a tiež ani to nie je v možnostiach súdu samému identifikovať konkrétne parcely uvádzané v zmluvách s plochami, ako ich označil navrhovateľ v petite, a nakoniec, ani plán kultúr, z ktorého žalobca pri stanovení petitu vychádzal, súdu predložený nebol. Parcely konkretizoval žalobca len tak, že by ani prípadný vyhovujúci rozsudok nemohol byť vykonateľný. Okrem toho, že zahŕňa v ňom všetky existujúce parcely, tak ich značí kódmi, dielmi písmenami, teda zrejme ich identifikuje inak ako sú všeobecne označované, zrejme v označení používanom výlučne pre potreby poľnohospodárskej výroby / osevné plány ? / v rámci komunikácie so SPF či Pôdohospodárskou platobnou agentúrou. Keď už tak urobil, mal uviesť, podľa akej metodiky sú parcely takto verifikované a aspoň priložiť overený plán týchto kultúrnych dielov, so zakreslením jednotlivých parciel. Bez takéhoto postupu súd by musel návrh posúdiť ako neurčitý, nevykonateľný a pre ostatnú verejnosť či dotknuté osoby mätúci a nezrozumiteľný...
39. Súd v tomto konaní tak s prihliadnutím na všetky dôkazné prostriedky, ktoré strany navrhli , pričom nepodstatne prihliadol i na skutočnosti známe súdu z jeho činnosti súvisiace s danou problematikou tak realizoval výklad a aplikoval zákonné predpisy v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán v konaní. Súd má preto za to, že premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, sú jasne a zrozumiteľne zdôvodnené aj v samotnom odôvodnení rozsudku, aj pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Súd má za to, že musí súčasne vychádzať z toho, že práve všeobecný súd má poskytovať v v civilnom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, sporných strán (§ 1 OSP; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Pretože z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( napr. Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30), súd má rovnako za to, že sa so všetkými argumentmi a návrhmi strán, či ich námietkami vysporiadal a spôsobom predpísaným zákonom a medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná. 40. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 41.O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods.2 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnoi meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).