Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-362-2015.pdf
PDF · 125.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/362/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu V. N., Z. O. N., Č. XXXX/X, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 379,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 23.04.2015 č.k. 38C/129/2013-102
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku tak, že žalobu z a m i e t a.
Priznáva žalovanej plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom označeným v záhlaví uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 341,37 € s 9% úrokom ročne od 28.4.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 382,44 €. Zároveň žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 18,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca ako poistený a žalovaná sa písomne dňa 21.2.1992 dohodli na poistení pre prípad zodpovednosti zamestnanca za škody spôsobené pri výkone povolania, ktoré spôsobil svojmu zamestnávateľovi zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním (poistka č. 31) na dojednanú poistnú sumu 55.000,- Kčs, za dohodnuté ročné poistné 150,- Kčs, splatné vždy 21.2. každého roka, so začiatkom poistenia od 21.2.1992. Pre uvedené poistenie platili Poistné podmienky na 2. strane zmluvy. Faktúrou č.3371 dňa 15.11.2010 bola spoločnosťou Judita Kardosova AUTO-SKLO KARDOS vyfakturovaná spoločnosti LABAŠ s.r.o. cena za opravu motorového vozidla (tovar a práce) vo výške 570,38 € s DPH. Žalovaná dňa 6.12.2010 vo veci nároku na náhrady škody za poškodené motorové vozidlo ečv: N.-XXXFD spoločnosti LABAŠ s.r.o. oznámila, že jednoznačne popiera zodpovednosť za zavinenie škodovej udalosti, pretože poistná udalosť nebola vyšetrená políciou a ani nebola poisteným podpísaná správa o nehode. Preto sa nedali spoľahlivo zistiť všetky skutkové okolnosti a ustáliť, ktoré z nich boli príčinou škody, a teda nie je možné stanoviť právny základ poistnej udalosti a prípadnú zodpovednosť poisteného za škodu, ktorá vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Vzal za preukázané, že v zápisnici z rokovania škodovej komisie spoločnosti LABAŠ s.r.o. za prítomnosti žalobcu zo dňa 1.12.2011 bol opísaný skutkový stav škodového prípadu. V zápisnici je uvedené, že žalobca pri riešení dopravnej nehody hrubo porušil pokyny zamestnávateľa, všeobecne záväzné právne predpisy, keď nekontaktoval políciu, nespísal správu o nehode s vodičom motorového vozidla TATRA, dostatočne nezdokumentoval
príčinu nehody, nedodržal dostatočnú vzdialenosť medzi vozidlami. Žalobca podpísal zápisnicu, v ktorej bolo uvedené, že v čase dopravnej nehody nebolo vzhľadom na hustú premávku a nepriaznivé počasie možné na mieste zastaviť vodiča TATRY, blikal a trúbil na vodiča TATRY, aby ho zastavil, jeho vozidlo bolo naložené tovarom cca 9 ton a veľké je cca 10 metrov, preto keď nechcel ohroziť bezpečnosť premávky nepredbehol vodiča TATRY a ten sa vzhľadom na vyššiu rýchlosť stratil z dohľadu. V závere škodová komisia skonštatovala zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu a navrhla uplatniť voči zodpovednému zamestnancovi náhradu škody vo výške 379,31 €.
3. Právne vec posúdil podľa § 797 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 178 ods. 1 a § 179 ods. 1, 2 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2010, čl. 2 bod 1, 2 poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania (poistnej zmluve z 21.2.1992) - (ďalej len poistné podmienky), čl. 4 bod. 1, 2 poistných podmienok, § 66 ods. 1 a § 66 ods. 2 písm. a/, d/, e/ zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
4. Okresný súd mal aktívnu legitimáciu žalobcu preukázanú poukazom na § 823 OZ a aj podľa čl. 2 bod 1 poistných podmienok. Poukázal na to, že v tomto konaní ide o nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia za škodu, ktorú spôsobil pri výkone povolania svojmu zamestnávateľovi, t.j. o plnenie z poistnej zmluvy a nie o nárok na zaplatenie škody. Škoda ako taká v tomto ponímaní je len právnym základom pre žalované poistné plnenie a predpokladom úspechu žaloby o plnenie z poistnej zmluvy je preukázanie vzniku skutočnosti, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť), nie skutočnosť, že žalobca sumu poistného plnenia už uhradil. Navyše žalobca touto žalobou neuplatňuje regresný nárok na zaplatenie poistného, ale poistné plnenie v prospech a na adresu svojho zamestnávateľa. Z uvedeného dôvodu, že súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu ako nárok z poistnej zmluvy podľa § 797 ods. 2 OZ, zaoberal sa okolnosťami vzniku škody spôsobenej žalobcom. Zo skutkového stavu pre záver okresného súdu o zodpovednosti zamestnanca bolo podstatné, že žalobca dňa 12.10.2010 o 10.20 hod. na ceste Rákoš - Slanec pri rozvoze tovaru sa stal účastníkom dopravnej nehody, ku ktorej došlo tak, že spod kolies pred ním idúceho motorového vozidla TATRA 815 (evč. N. XXXHF) patriaceho spoločnosti MONTRÚR s.r.o. odskočil kameň do okna motorového vozidla MAN (evč. N. XXXFD), ktoré riadil žalobca a ktoré patrilo jeho zamestnávateľovi spoločnosti Labaš s.r.o.. V dôsledku toho došlo k rozsiahlemu poškodeniu okna vozidla, že toto bolo opravené u opravcu za sumu 570,38 € s DPH. Danú situáciu posúdil ako o dopravnú nehodu s poukazom na § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len citovaný zákon), pri ktorej bol žalobca v súlade s § 66 ods. 2 citovaného zákona povinný ohlásiť túto dopravnú nehodu policajtovi, ďalej bol povinný zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody a bol povinný tiež zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel. Ako vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania žalobca tým, že v rozpore s ust. § 66 ods. 2 citovaného zákona nezdokumentoval škodovú udalosť, neprivolal políciu, premiestnil motorové vozidlo z miesta nehody, porušil svoju právnu povinnosť, na základe čoho jeho zamestnávateľovi vznikla na jeho majetku škoda. Ak by bol žalobca dodržal zákonné ustanovenia zákona o cestnej premávke, mohol by sa so svojím nárokom zamestnávateľ žalobcu obrátiť priamo na prevádzkovateľa motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo. V tomto prípade sa spoločnosť MONTRÚR s.r.o. bránila zodpovednosti za škodu a z rovnakého dôvodu aj jej poisťovateľ (Allianz-Slovenská sporiteľňa, a.s.). Zároveň žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie porušil aj prevenčnú povinnosť v zmysle § 178 Zákonníka práce, nakoľko si nepočínal tak, aby nedošlo k poškodeniu majetku jeho zamestnávateľa. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie preukázané porušenie povinností žalobcu pri plnení pracovných úloh.
5. Vznik škody bol preukázaný podľa názoru okresného súdu vykonanou opravou poškodeného okna v rozsahu vykonanej úpravy a v zmysle záverov škodovej komisie zamestnávateľa žalobcu. Príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, videl okresný súd v tom, že v dôsledku protiprávneho konania žalobcu jeho zamestnávateľ sa nemohol domáhať náhrady škody voči poisťovni z titulu povinného zmluvného poistenia poškodeného motorového vozidla a ani voči vlastníkovi motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo. A napokon zavinenie žalobcu ako zamestnanca je preukázané tým, že žalobca ako sám potvrdil, bol svojím zamestnávateľom poučený o tom ako sa správať v prípade nehody, pričom aj napriek tomu konal v rozpore so zákonom.
6. Výška žalovanej sumy 379,321 € bola iba časť z celkovej výšky škody (570,38 €) a vznikla odpočítaním sumy 100,- € dobrovoľne vyplatenej spoločnosťou MONTRÚR v rámci konania vedeného na Okresnom súdu Košice II sp. zn. 38Cb/122/2011 (v ktorom došlo k uzavretiu súdneho zmieru) a takisto sumy 91,07 € (19% DPH). S poukazom na čl. IV. bod 1 a 2 Poistných podmienok žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie 90% zo sumy titulom náhrady škody, t.j. vo výške 341,37 €, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovaného a v prevyšujúcej časti súd o žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú aj na náhradu príslušenstva, a to úrokov z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. a § 797 ods. 3 OZ, na základe ktorého posúdil splatnosť plnenia. Uviedol, že s poukazom na § 797 ods. 3 OZ sa žalovaná do omeškania so zaplatením žalovanej sumy dostala po uplynutí 15 dní od doručenia výzvy na plnenie, t.j. od 28.4.2012, po tom, ako bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti žalovanou, ku ktorému výška úrokov z omeškania bola 9% ročne.
8. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov právo. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 382,44 € s DPH, čo predstavuje 80% trov právneho zastúpenia, na ktoré priznal nárok. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za úkony vyúčtované právnym zástupcom, a to vyjadrenie nesúhlasu s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania zo dňa 27.5.2013 a úkon vyjadrenia vo veci na základe výzvy súdu zo 30.3.2012.
9. Vzhľadom na procesný neúspech žalovanej ju okresný súd zaviazal aj k náhrade, čo predstavuje 80 % trov právneho zastúpenia, na ktor trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, a to 18,- €, čo predstavuje 80% zo sumy 22,50 € na účet žalobcu.
10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a zaviazal na úhradu trov konania.
11. Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie neprihliadol na vznesenú námietku absencie aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Ďalej súd neprihliadol na vznesenú námietku absencie dôvodov pre poskytnutie poistného plnenia. Súd priznal náhradu v rozpore s podmienkami poistnej zmluvy a priznal príslušenstvo istiny v rozpore s platnou právnou úpravou.
12. Poukázala na to, že nebolo sporné v konaní, že žalobca a žalovaná uzatvorili poistnú zmluvu č. 033987874 o poistení zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania. S poukazom na § 822 a § 823 OZ, čl. II bod 1 a čl. IV bod 1 a 2 poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania platných pre predmetnú poistnú zmluvu, nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu. Konštatovala, že poistné podmienky pre daný typ poistenia upravujú, že poistenie sa vzťahuje na všeobecnú zodpovednosť za škodu, ktorú poistený, t.j. žalobca spôsobil svojmu zamestnávateľovi zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, pokiaľ jeho zodpovednosť vznikla výhradne podľa ust. § 172 Zákonníka práce, prípadne iných predpisov upravujúcich zodpovednosť poisteného za škodu. V zmysle poistných podmienok je takto zrejmé, že poisťovateľ poskytne plnenie zamestnávateľovi poisteného v prípade, ak sú splnené všetky predpoklady pre poskytnutie plnenia, t.j. ak vznikla škoda, za ktorú zodpovedá poistený svojmu zamestnávateľovi a pokiaľ zamestnávateľ úhradu takejto škody požaduje. Preto predpokladom uplatnenia žalobného návrhu je, že žalobca je ten, kto utrpel škodu, a preto mu patrí náhrada škody, čo v danom prípade evidentne splnené nie je. Rovnako sa žalovaná nestotožnila so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca si žalobou uplatňuje poistné plnenie v prospech a na adresu svojho zamestnávateľa v zmysle čl. IV bod 1 a 2 poistných podmienok. Je to v rozpore so samotným žalobným návrhom a jeho petitom, na základe ktorého súd vo veci konal ako aj so samotným výrokom odvolaním zapadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
13. Žalovaná konštatovala, že vo veci nie sú naplnené ani podmienky zodpovednosti žalobcu za vzniknutú škodu. Vychádzajúc zo zápisnice z rokovania škodovej komisie spoločnosti LABAŠ s.r.o. a
výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 23.10.2014 uviedla, že žalobca škodu na čelnom skle vozidla, ktoré viedol nespôsobil a je rovnako nepochybné, že škoda bola spôsobená odskočením kameňa spod kolies vozidla idúceho pred ním. Rovnako ako vodič vozidla, ktoré v tom čase viedol, neporušil žiadne povinnosti, nakoľko vozidlo TATRA 815 mu vošlo do cesty pri výjazde z lesa, preto spomalil a z toho dôvodu nemožno mať za preukázané tvrdenie zamestnávateľa i záver súdu prvej inštancie o nedodržaní bezpečnej vzdialenosti za vozidlom idúcim pred ním. Ako vodič sa na frekventovanom úseku cesty s plne naloženým vozidlom ďalej plne venoval jeho vedeniu a vykonal opatrenia na zabezpečenie nároku zamestnávateľa tak, že jeho závozník zaznamenal evidenčné číslo vozidla, od kolies ktorého mal odskočiť kameň a túto okolnosť potom žalobca ohlásil svojmu zamestnávateľovi. Svoje tvrdenie vedel preukázať i svedeckou výpoveďou závozníka. Rovnako sa žalovaná nestotožnila s tvrdením zamestnávateľa žalobcu spoločnosti LABAŠ, s.r.o., že z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v súdnom spore voči spoločnosti MONTRÚR, s.r.o. musela uzatvoriť súdny zmier, na základe ktorého spoločnosť MONTRÚR, s.r.o. uhradí 100,- €, a preto vo zvyšku svoj nárok na náhradu škody uplatnil voči svojmu zamestnancovi, t.j. žalobcovi. Poukázala na to, že v prebiehajúcom konaní pred Okresným súdom Košice II sp. zn. 38Cb/122/2011 nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, ba dokonca okrem zaslaných vyjadrení účastníkov konania nebolo v konaní vytýčené žiadne pojednávanie, na ktorom by došlo k výpovediam účastníkov konania, prípadne svedkov. Preto je tvrdenie spoločnosti LABAŠ, s.r.o.
- zamestnávateľa žalobcu o neunesení dôkazného bremena, čisto hypotetické, ničím nepodložené a predčasné, rovnako ako aj tvrdenie, že musela uzatvoriť súdny zmier. Vychádzajúc z uvedeného má žalovaná za to, že v danom prípade neboli preukázané predpoklady zodpovednosti za vznik škody na strane poisteného ako zamestnanca, a preto neprichádza do úvahy ani uplatnenie náhrady škody voči nemu zo strany zamestnávateľa a úhrada, resp. poskytnutie poistného plnenia z predmetného poistenia. Zároveň žalovaná poukázala na to, že posúdenie konajúceho súdu týkajúce sa udalosti, pri ktorej malo dôjsť k poškodeniu čelného skla, ktorý túto kvalifikuje ako dopravnú nehodu je nesprávne s poukazom na § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Nepochybne sa jedná o škodovú udalosť. Za nesprávny, nedôvodný a neodôvodnený a tým aj nepreskúmateľný považuje žalovaná záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca porušil prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 178 Zákonníka práce, nakoľko si nepočínal tak, aby nedošlo k poškodeniu majetku jeho zamestnávateľa. Z rozhodnutia nevyplýva z akých skutkových okolností súd vyvodil tento právny záver a na základe akých dôkazov mal tento za preukázaný. Rovnako za nesprávne považuje žalovaná aj priznanie nároku v časti príslušenstva, nakoľko v konaní výpoveďou samotného žalobcu na pojednávaní dňa 19.3.2015 bolo preukázané, že žalobca doposiaľ škodu zamestnávateľovi neuhradil, čím by bola založená povinnosť žalovanej uhradiť mu túto škodu a keďže nedošlo k poklesu majetkových hodnôt na strane žalobcu, preto sa žalovaná nemohla dostať do omeškania s plnením pre žalobcu, a preto žalobcovi tak nevznikol nárok na príslušenstvo. Bolo preto správne aj v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietnuť. V nadväznosti na podané odvolanie vo veci samej žalovaná napadla aj nadväzujúce výroky o trovách konania a o trovách právneho zastúpenia.
14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne právny potvrdil. K aktívnej legitimácii žalobcu uviedol, že právne nárokovateľný vzťah existuje iba medzi poisteným a poistiteľom, a preto iba poistený môže byť aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Poukázal na § 822 a § 823 OZ. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie v tejto časti. Čo sa týka námietky žalovanej týkajúcej sa tvrdenia, že neboli preukázané predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody uviedol, že pre vzťah žalobcu a žalovaného je rozhodujúce, že vznik škody na strane zamestnávateľa len vyvoláva ďalšie následky až vznikom ktorých vzniká nárok žalobcu na plnenie od žalovaného. Poistený má uzatvorenú zodpovednostnú poistku práve za účelom, aby nebol stratový, aby v prípade, že v dôsledku jeho zodpovednosti vznikne jeho zamestnávateľovi škoda, nemusel náhradu škody uhrádzať sám z vlastných financií. Predpokladom pre poskytnutie poistného plnenia nie je skutočnosť, že poistený už škodu uhradil poškodenému sám predtým. Žalobca ako poistený má voči poistiteľovi priamy nárok na poskytnutie poistného plnenia (ide o zmluvný nárok), v prípade, že nastanú okolnosti predpokladané zákonom. Poistnou udalosťou je teda vznik zodpovednosti za škodu a zodpovednosť vzniká okamihom, kedy vzniká škoda. Otázka zodpovednosti žalobcu za vznik škody bola riešená priamo v tomto konaní ako predpoklad pre vznik nároku na poistné plnenie. Sama žalovaná označila žalobcu za zodpovedného. Vyslovene to skonštatoval zamestnávateľ žalobcu. Sám žalobca si bol vedomý a deklaroval svoju zodpovednosť voči zamestnávateľovi, a to ešte skôr ako bol podaný návrh voči žalovanému a čo je dôležitejšie, sama žalovaná označila žalobcu za zodpovedného. V konaní žalobca predložil písomné dôkazy, z ktorých jasne a zreteľne vyplýva, že žalovaná sama vyslovila, že k porušeniu povinnosti došlo zo strany žalobcu, a preto za vznik škody v plnom rozsahu zodpovedá on.
Uviedol, že nie je podstatné, s akým výsledkom skončilo súdne konanie, v ktorom zamestnávateľ žalobcu žaloval spoločnosť MONTRÚR, s.r.o. z titulu náhrady škody a nie je podstatné, či účastníci uzavreli zmier, resp. aké dokazovanie sa vykonalo, pretože v tomto konaní sa opäť zisťovala a vyvodzovala zodpovednosť za vznik škody a za týmto účelom súd opäť vykonával vlastné dokazovanie. Stotožnil sa s námietkou žalovanej týkajúcou sa nesprávneho použitia § 64 zákona o cestnej premávke, nakoľko malo byť použité znenie účinné do 31.12.2010. Čo sa týka nesúhlasu žalovanej s príslušenstvom, ktoré bolo priznané žalobcovi, opakovane zdôraznil, že žalobca žaloval žalovanú z titulu poistného plnenia a nie z titulu náhrady škody. Žalovaná sa do omeškania s plnením dostala potom, ako po vykonaní poistného šetrenia sa žalovaná dozvedela o výške škody, ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá, avšak toto poistné plnenie neposkytla. Žalobca bol teda oprávnený žalobou žiadať príslušenstvo aj vo väčšom rozsahu, než mu v rozsudku súd priznal. K výhrade žalovanej o priznaných trovách konania konštatoval, že žalobca podrobne súdu uviedol, čo bolo predmetom porád s jeho právnym zástupcom v zápisniciach, ktoré boli predložené súdu spolu s vyúčtovaním trov. Poukázal na to, že úkony porada s klientom boli vykonané dôvodne a účelne. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
15. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej bolo žalovanej doručené dňa 24.9.2015.
16. Odvolací súd pred prejednaním odvolania vyzval žalobcu a žalovanú v zmysle ustanovenia § 382 CSP, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 822 Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce.
17. Žalobca sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadril.
18. Žalovaná vo vyjadrení k vyššie uvedenej výzve uviedla, že súhlasí s použitím ustanovenia § 822 Občianskeho zákonníka, nakoľko aplikácia tohto zákonného ustanovenia v spojení s § 823 Občianskeho zákonníka je v posudzovanej veci základnou a podstatnou argumentáciou žalovanej.
19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP; v CSP odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. f/, h/) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.
20. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, nebol odvolaním žalobcu ani žalovanej napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 1, 3 CSP), preto v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.
21. Predmetom odvolacieho konania bol rozsudok v celej prevyšujúcej časti, t. j. vyhovujúci výrok a výroky o trovách konania.
22. Vo vyhovujúcom výroku, ktorým súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 341,37 Eur s príslušenstvom, neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, preto odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil tak, že žalobu zamietol (§ 388 CSP).
23. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.09.2016 o 12,50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 20.9.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
24. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 28.05.2015, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
25. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 01.07.2016).
26. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
27. Žalovaná namietala odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t. j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t. j. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
28. V zmysle CSP účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
30. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP ( § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
31. Odvolací súd dospel k záveru, že je naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
32. Žalovaná v odvolaní namietala, že okresný súd neprihliadol na vznesenú námietku absencie aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd zaoberal v prvom rade otázkou posúdenia aktívnej legitimácie na strane žalobcu.
33. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že na strane žalobcu je daná aktívna legitimácia. V tomto smere bolo potrebné prisvedčiť tvrdeniam žalovanej predneseným v konaní ako aj v odvolaní.
34. Podľa ust. § 822 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
35. Podľa ust. § 823 OZ, náhradu platí poistiteľ poškodenému, poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.
36. Podstatou poistenia zodpovednosti za škody je, že v prípade, ak vznikne poistná udalosť, poistiteľ má povinnosť nahradiť za poisteného škodu, ktorá vznikla na živote, na zdraví alebo na veci alebo vznikla iná škoda, ktorej vznik poistná zmluva predpokladá. Ani v prípade, ak nastane poistná udalosť, ten, kto uzavrel zmluvu o poistení, nemôže sa domáhať plnenia vo svoj prospech.
37. V prípade zodpovednosti za škody v zmysle § 822 OZ je treba rozlišovať vzťah, ktorý vzniká uzavretím poistnej zmluvy medzi škodcom a poistiteľom a vzťah medzi škodcom a poškodeným.
38. Vzťah medzi poškodeným a poisteným škodcom sa poistnou zmluvou nemení. Poškodený má právo požadovať od škodcu (ktorý uzavrel zmluvu o poistení) náhradu škody, nie však z dôvodu poistného plnenia, ale z dôvodu zodpovednosti za škodu. Nakoľko škodca má uzavretú poistnú zmluvu, môže uskutočniť plnenie za neho poistiteľ, hoci poistiteľ vo vzťahu k poškodenému nie je v zmluvnom ani inom právnom vzťahu. Nakoľko však plnenie uskutočnené poistiteľom je obmedzené rozsahom plnenia vyplývajúceho z poistnej zmluvy, aj pri tomto plnení môže ešte zostať zachované právo poškodenému aj na plnenie voči škodcovi (poistenému). Povinnosť škodcu však trvá až do doby, kým záväzok nezanikne v celom rozsahu jeho splnením, a to či už plnením škodcu alebo poisťovateľa.
39. Existencia zodpovednosti škodcu, ktorý uzavrel poistnú zmluvu, však nevylučuje, aby škodca plnil poškodenému sám, hoci inak bola škoda krytá poistením. Plnením škodcu poškodenému vzniká na strane poisťovne bezdôvodné obohatenie, ktoré je treba medzi poisteným a poistiteľom vyporiadať podľa ustanovení § 451 a nasl. OZ.
40. V prejednávanom spore je v postavení škodcu žalobca, ktorý má uzatvorenú zmluvu o poistení so žalovanou. Poškodenou stranou je zamestnávateľ žalobcu.
41. Výkladom vyššie citovaného § 822 OZ možno dospieť k záveru, že poistený (žalobca) má právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ (žalovaná) za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu poškodenému (zamestnávateľovi žalobcu), za ktorú poistený (žalobca) zodpovedá. Poškodený si teda môže uplatniť právo na náhradu škody voči škodcovi (žalobcovi) z dôvodu zodpovednosti za škodu, za ktorého bude plniť poistiteľ na základe zmluvy o poistení z dôvodu poistného plnenia. Tento vzťah poškodený - škodca - poistiteľ sa potom musí premietnuť aj v procesnom postavení strán sporu.
42. V predmetnom prípade si však nárok neuplatnil poškodený proti škodcovi a poistiteľovi, ale škodca voči poistiteľovi. Z uvedeného je zrejmé, že ten, ktorému škoda bola spôsobená, si nárok na náhradu škody neuplatnil (v súdnom konaní). Nárok si uplatnil iba škodca (poistený) proti poistiteľovi na základe zmluvy o poistení zodpovednosti. Ako bolo uvedené vyššie, ten, kto uzavrel zmluvu o poistení, nemôže sa domáhať plnenia vo svoj prospech, nakoľko sa nejedná o subjekt, ktorému škoda vznikla. Odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s odvolacou námietkou žalovanej, že tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že žalobca si žalobou uplatňuje poistné plnenie v prospech a na adresu svojho zamestnávateľa v zmysle čl. IV. bod 1 a 2 poistných podmienok, je v rozpore tak so samotným žalobným návrhom a jeho petitom, ako aj so samotným výrokom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
43. Právny poriadok však nevylučuje, aby si škodca mohol priamo uplatniť nárok na plnenie proti poistiteľovi. Predpokladom takto uplatneného nároku však je, aby škodca najprv plnil poškodenému sám, hoci inak bola škoda krytá poistením, a toto plnenie preukázal, čím na strane poisťovne vzniká bezdôvodné obohatenie.
44. V prejednávanom spore však nebolo preukázané, že by takáto situácia nastala. Žalobca nepreukázal plnenie poškodenému a navyše ani netvrdil, že by bol poškodenému niečo plnil. Za tejto situácie je bez právneho významu skúmanie otázky, či žalobca vôbec je škodcom, či teda vznikla jeho zamestnávateľovi škoda v priamej príčinnej súvislosti s porušením jeho pracovných povinností alebo bezprostrednou príčinou škody bola prevádzka iného motorového vozidla. Túto otázku, t. j. či žalobca zodpovedá za škodu zamestnávateľovi, by bolo potrebné skúmať v prípade, že by žalobca plnil svojmu zamestnávateľovi škodu a následne si toto plnenie uplatnil voči žalovanej titulom uzavretej poistnej zmluvy. Skúmaním otázky, či žalobca skutočne aj bol škodcom, sa preto odvolací súd nezaoberal.
45. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že odvolacia námietka žalovanej týkajúca sa nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu, je plne dôvodná.
46. Z dôvodu preukázaného nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v spore sa odvolací súd dôvodnosťou ďalších odvolacích námietok (námietka absencie dôvodov pre poskytnutie poistného plnenia, priznanie náhrady v rozpore s podmienkami poistnej zmluvy a priznanie príslušenstva istiny v rozpore s platnou právnou úpravou) nezaoberal.
47. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku zmenil tak, že žalobu zamietol.
48. O nároku na náhradu trov celého konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal plnú náhradu trov konania (na súde prvej inštancie a náhradu trov odvolacieho konania) voči neúspešnému žalobcovi. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ust. § 251 CSP.
49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).