Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_5CoPr-5-2016.pdf
PDF · 118.86 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoPr/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu (navrhovateľa): Ing. T. K., W.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX B., právne zastúpený Šiška & Partners, s.r.o., so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, IČO: 36 861 961, proti žalovanému (odporcovi): Katolícka univerzita v Ružomberku, so sídlom Námestie A. Hlinku 60, 034 01 Ružomberok, IČO: 37 80 12 79, právne zast.: advokátska kancelária MAPLE & FISH, s.r.o., so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 718 432, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Ružomberok zo dňa 17.03.2016 č.k. 7Cpr/2/2013-1099, takto
rozhodol:
Krajský súd čiastočný rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
O trovách konania bude r o z h o d n u t é v konečnom rozhodnutí.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Ružomberok ako súd prvej inštancie rozhodol v tomto konaní zatiaľ čiastočným rozsudkom tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 09.04.2013 doručeným navrhovateľovi dňa 09.04.2013, je neplatné. Zároveň v rozhodnutí konštatoval, že o ďalšom nároku o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.
V písomnom vyhotovení čiastočného rozsudku okresný súd opísal obsah žalobného návrhu žalobcu (navrhovateľa), podstatu obrany žalovaného (odporcu), ďalej obsah vykonaných dôkazov v konaní a z nich vyplývajúci zistený skutkový stav, následne citoval ust. § 68 ods. 1 písm. b), § 68 ods. 2, § 70 a § 74 Zákonníka práce a taktiež ust. § 10 ods. 1, § 23 ods. 1 písm. d), § 28 ods. 9 a § 92 ods. 18 zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách v aktuálnom znení a v súvislosti s právnym posúdením veci rozhodujúc čiastočným rozsudkom odôvodnil svoj právny záver nasledovne:
Navrhovateľ uzatvoril v právnom postavení zamestnanca s odporcom v právnom postavení zamestnávateľa dňa 30.01.2008 pracovnú zmluvu na pozíciu vysokoškolský učiteľ, referent financovania, rozpočtovníctva a kalkulácie. Počas trvania pracovného pomeru bola zmenená dodatkami č.1-7. V rozhodnom čase t.j. v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru daného zo strany zamestnávateľa navrhovateľ zastával pracovnú pozíciu odborný asistent s vedeckou hodnosťou a súčasne funkcie: expert z interného prostredia pre projekt Posilnenie kultúry kvality na Katolíckej univerzite v Ružomberku s účinnosťou od 03.05.2010-30.04.2013, expert z interného prostredia a odborný garant aktivity pre projekt Budovanie dobrej praxe v oblasti systému vnútorného zabezpečenia kvality na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku, od 01.01.2013 až
31.12.2015, riadenie Referátu pre ekonomiku a kontroling na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku s účinnosťou od 18.09.2012, riadenie Oddelenia kontrolingu, rozvoja a marketingu na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku s účinnosťou od 21.11.2011, riaditeľ Ústavu ekonomických vied Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku s účinnosťou od 25.05.2011 a zastával nepracovné pozície predsedu Akademického senátu KU ako aj člena Akademického senátu PF KU. Pracovnú zmluvu zo dňa 30.01.2008 vrátane všetkých jej 7 dodatkov a súčasne aj poverovacie a menovacie listiny na funkcie vykonávané na PF KU boli zo strany zamestnávateľa podpísané výlučne dekanom PF KU doc. Dr. C. Q., PhD., ako osobou oprávnenou konať v mene PF KU v pracovnoprávnych vzťahoch a to na základe poverenia zo dňa 11.12.2012 pod zn. CZ 10578/2012 RE rektora KU, ktorý poveril dekana PF KU k uzatváraniu, zmenám a zrušovaniu pracovno-právnych vzťahov voči zamestnancom KU v Ružomberku zaradeným na jej Pedagogickej fakulte, ktoré poverenie bolo dekanovi PF KU následne odobraté /odvolané rozhodnutím rektora KU v Ružomberku zo dňa 28.06.2013. Priamym nadriadeným navrhovateľa bol dekan PF KU v Ružomberku doc. PaedDr. C. Q., PhD. Dňa 09.04.2013 o 09.00 hod., bol vykonaný rektorom KU pokus o doručenie listiny označenej ako okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľovi za prítomnosti svedkov prorektorov doc. T. R., PhD et ThD. a doc. Q. M., PhD., pričom navrhovateľ odmietol prevziať listinu označenú ako okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nekonkrétnych a nepravdivých obvinení a z dôvodu, že mu nebolo zrejmé v čom majú spočívať jeho porušenia. Následne mu bolo prečítané okamžité skončenie pracovného pomeru. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné. Sporná bola skutočnosť oprávnenosti ukončenia pracovno-právneho vzťahu navrhovateľa ako zamestnanca zaradeného na Pedagogickej fakulte KU v Ružomberku rektorom Katolíckej univerzity v Ružomberku. Súd v ad hoc poukazuje na § 10 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách, v zmysle ktorého rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Rektor za svoju činnosť zodpovedá akademickému senátu verejnej vysokej školy, ak tento zákon neustanovuje inak ako aj na znenie pracovného poriadku katolíckej univerzity v Ružomberku, ktorý vnútorný predpis vydáva v zmysle § 15 ods. 1 zákona o vysokých školách verejná vysoká škola, keď v zmysle článku II. bod 1 pracovného poriadku KU v Ružomberku, štatutárnym orgánom zamestnávateľa oprávneným konať za neho vo všetkých veciach je rektor. Rektor môže písomne poveriť vedúcich predstaviteľov jednotlivých súčastí univerzity na uzatváranie pracovno-právnych vzťahov a vykonávanie iných právnych úkonov v oblasti pracovno-právnych vzťahov v mene zamestnávateľa. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rektor KU v Ružomberku síce písomne poveril dekana PF KU v Ružomberku k uzatváraniu, zmenám a zrušovaniu pracovno-právnych vzťahov voči zamestnancom KU v Ružomberku zaradeným na jej Pedagogickej fakulte poverením zo dňa 11.12.2012, avšak vychádzajúc z § 10 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. ako aj vnútorných predpisov KU v Ružomberku súd jednoznačne konštatuje, že rektorovi KU v Ružomberku delegovaním časti svojho oprávnenia vyplývajúcemu z § 10 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z.z. na dekana PF KU v Ružomberku, nezaniklo oprávnenie štatutárneho orgánu vysokej školy rektora, ktorý koná v mene vysokej školy a navonok ju zastupuje aj v pracovno-právnych vzťahoch.
Medzi účastníkmi konania bolo zároveň sporné plynutie prekluzívnych lehôt pre uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer iba v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel, najneskôr však v rámci objektívnej lehoty jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. V zmysle § 36 Zákonníka práce ide o lehoty prekluzívne teda, ak zamestnávateľ si neuplatní právo dať okamžité skončenie pracovného pomeru v lehote podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce toto právo zanikne. Súd na zánik práva dať okamžité skončenie pracovného pomeru prihliadne ex offo, ak bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru po uplynutí lehoty v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Sporný bol začiatok plynutia prekluzívnych lehôt v dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru.
V dôvode 1 okamžitého skončenia pracovného pomeru daného zamestnávateľom, ktorý sa týkal skutočnosti, že niektorí zamestnanci KU v Ružomberku zaradení na PF KU užívali/užívajú obytné miestnosti nachádzajúce sa na ulici S. E.. X, umiestnené v budove súpisné číslo XXXX Mesto Ružomberok ako tam ubytované osoby neplatili/neplatia úhrady za ich užívanie ani úhrady za plnenia spojené s ich užívaním s príslušenstvom, a to na účet Katolíckej univerzity v Ružomberku, ale len takzvané prevádzkové náklady a aj to na účet „súkromného“ neinvestičného fondu v súčasnosti pôsobiaceho pod názvom Fond Ladislava Pyrkera, n. f., so sídlom Hrabovská cesta 1, Ružomberok 034 01, IČO: 37 977 873, ktorý nikdy nepatril a nikdy nepatrí do vnútornej organizačnej štruktúry odporcu a v dôvode 2 okamžitého skončenia pracovného pomeru daného zamestnávateľom, ktorý sa týkal
skutočnosti, že od 01/2012 navrhovateľ ako zamestnanec KU v Ružomberku zaradený na Pedagogickej fakulte KU užíva byt č. 3, nachádzajúci sa na ulici Š. V.. XX, v bytovom dome súpisné číslo XXXX, Mesto Ružomberok, pričom ako tam bývajúca osoba neplatí úhrady za jeho užívanie (nájomné) ani úhrady za plnenia spojené s užívaním uvedeného bytu s príslušenstvom, a to na účet Katolíckej univerzity v Ružomberku, ale len takzvané prevádzkové náklady a aj to tiež na účet súkromného neinvestičného fondu Fond Ladislava Pyrkera, n.f.. mal z vykonaného dokazovania súd za preukázané, z výpovede svedka P., že všetkým užívateľom bytu č. 3 na V. ulici v T. od roku 2009, a to na základe dohody o výkone správy dvojizbového bytu č. 3 bolo poskytované bezplatné ubytovanie v byte, zároveň z výpovede svedka vyplynulo, že o tejto skutočnosti vedel aj rektor KU, pričom v uvedenej dohode mali byť zdrojom financovania granty a dary, zároveň aj z výpovede svedka Q. dekana PF KU priameho nadriadeného navrhovateľa mal súd za preukázané, že dekan, prodekani, tajomník fakulty ako aj predseda akademického senátu Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity vedeli o spôsobe bezplatného poskytovania ubytovania vyučujúcim v apartmánoch, pričom svedok Jablonský uviedol, že navrhovateľa nikdy nepoveril úlohou podpisovať nájomné zmluvy s podnájomníkmi ubytovanými v apartmánoch a ako nadriadený navrhovateľa bol informovaný, že navrhovateľ neuhrádza nájomné, že uhrádza náklady na účet fondu z uvedeného súd vyhodnotil záver, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané zo strany zamestnávateľa je neplatné v dôvode 1 a dôvode 2 z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, keď vychádzajúc zo skutočnosti, že štatutárny orgán odporcu musel vedieť o dohode o výkone správy dvojizbového bytu č. 3, kde bolo poskytované bezplatné ubytovanie v byte, zároveň ako štatutárny orgán musel mať prehľad o hospodárení PF KU, rovnako aj z výpovede svedka Y., ktorý potvrdil, že odporkyňa vedie od roku 2009 centrálny register uzatvorených zmlúv, kde kontroluje aké zmluvy sú uzatvárané, zároveň potvrdil, že kontrola hospodárenia PF KU bola vykonávaná v období od júla 2012 do januára 2013 je nepochybné, že o dôvode 1, musel mať vedomosť od roku 2009 a o dôvode 2 vo vzťahu k navrhovateľovi musel mať vedomosť od začatia užívania predmetného bytu navrhovateľom od roku 2012, pričom mesačná lehota na okamžité zrušenie pracovného pomeru uvedená v ustanovení § 68 ods. 2 Zákonníka práce nezačne plynúť až odo dňa, keď organizácia dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru zistila, ale až odo dňa keď získala vedomosť, že pracovník sa dopustil takého konania, ktoré môže zakladať dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru v ad hoc rok 2009 a rok 2012 možno vyhodnotiť ako zistenie odporcu dôvodov na okamžité skončenie pracovného pomeru, avšak podľa vykonaného dokazovania súd ustálil, že najneskôr dňa 28.01.2013 získal rektor vedomosť o dôvodoch 1,2 okamžitého skončenia pracovného pomeru z listu dekana PF KU, ktorý bol doručený na rektorát KU v Ružomberku. Sporný medzi účastníkmi bol deň doručenia listu dekana PF KU zo dňa 28.01.2013, keď odporca v konaní tvrdil, že predmetný list mu bol doručený dňa 15.02.2013, pričom uvedenú skutočnosť preukazoval listinným dôkazom z čl. spisu 763, keď na liste dekana sa nachádza vlastnoručne podpísané potvrdenie o prevzatí listiny P. K. riaditeľom kancelárie rektorátu KU zo dňa 15.02.2013. Z výsluchu svedka P. K. mal súd za preukázané, že sa nevedel jednoznačne vyjadriť k okolnostiam a spôsobu doručenia predmetnej listiny, zároveň svedok P. K. vysvetlil bežnú prax pri doručovaní pošty z PF KU v Ružomberku na rektorát KU v Ružomberku, keď doručenie pošty trvá 5 minút. Vzhľadom na zistenú skutočnosť bežného doručovania, keď list dekana bol riadne zaevidovaný a daný do pošty ako vyplýva z registratúrneho denníka dňa 28.01.2013 súd je názoru, že je nepravdepodobné aby list dekana PF KU bol doručený s takým časovým odstupom až dňa 15.02.2013 a preto vychádzajúc zo zistených skutočností bežného doručovania pošty vyvodil súd záver, že list dekana bol doručený rektorovi KU dňa 28.01.2013 a teda súd konštatuje, že odporca svoje právo nevyužil v priebehu dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, keď sa dozvedel o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru najneskôr dňa 28.01.2013 a preto nemôže už okamžité skončenie pracovného pomeru uplatniť v rámci jednoročnej objektívnej lehoty. Uplynutím prekluzívnej lehoty zaniklo právo na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru.
V dôvode 3 okamžitého skončenia pracovného pomeru daného zamestnávateľom, ktorý sa týkal skutočnosti, že ako zodpovedný zamestnanec KU navrhovateľ od zamestnankyne Pedagogickej fakulty KU Mgr. P. X. v hotovosti prevzal poplatky súvisiace s knižničnými službami, detašovaného pracoviska Pedagogickej fakulty KU v Poprade vo výške až 751,44 eur vybrané v prospech odporcu, ktoré však neboli vložené na bankový účet ani do pokladne odporcu, ale tieto boli poukázané na bankový účet súkromného neinvestičného fondu Fond Ladislava Pyrkera, n.f., ktorý nikdy nepatril ani nepatrí do vnútornej organizačnej štruktúry odporcu. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že v kalendárnych rokov 2009 až 2012 pracovníci knižnice nazhromaždili finančné prostriedky celkom vo výške 751,44 eur, za ktoré pracovníci knižnice mienili nakúpiť študijnú literatúru, z uvedeného dôvodu so súhlasom dekana Pedagogickej fakulty KU v
Ružomberku finančná hotovosť vo výške 751,44 eur bola odovzdaná navrhovateľovi, dňa 30.05.2012, ktorý ju v ten istý deň odovzdal Ing. A. R. v prítomnosti dekana PF KU, ktorá predmetné finančné prostriedky vložila na bankový účet Fondu Ladislava Pyrkera, n.f., následne boli finančné prostriedky poukázané ako účelový dar na „nákup literatúry - knižnica Poprad“ dňa 05.09.2012. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z mimoriadnej výročnej správy Fondu zo dňa 18.03.2013, z výpisu z bankového účtu Fondu 9/2012 a darovacej zmluvy zo dňa 05.09.2012. Súd konštatuje, že z vyššie opísaného konania navrhovateľa, ktoré nebolo medzi účastníkmi sporné a to, že prevzal finančné prostriedky a zároveň ich odovzdal na určené miesto s vedomosťou priameho nadriadeného dekana PF KU v Ružomberku nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny a porušeniu povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, pričom z uvedeného konania navrhovateľa nie je zrejmé, v čom má spočívať jeho porušenie pracovných povinností zakladajúcich dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru dané zamestnávateľom listom zo dňa 09.04.2013. Rovnako v otázke plynutia prekluzívnej lehoty súd vyvodil záver ako v dôvodoch 1 a 2 okamžitého skončenia pracovného pomeru, t.j. list dekana, ktorý obsahoval skutkové okolnosti prevzatia finančných prostriedkov navrhovateľom od Mgr. X. bol doručený rektorovi KU dňa 28.01.2013 a teda súd konštatuje, že odporca svoje právo nevyužil v priebehu dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, keď sa dozvedel o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru najneskôr dňa 28.01.2013 a preto nemôže už okamžité skončenie pracovného pomeru uplatniť v rámci jednoročnej objektívnej lehoty. Uplynutím prekluzívnej lehoty zaniklo právo na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru.
V dôvode 4 okamžitého skončenia pracovného pomeru daného zamestnávateľom, ktorý sa týkal skutočnosti, že ako zodpovedný zamestnanec navrhovateľ nezabezpečil kontrolu zákonného vyberania poplatkov za štúdium v súlade so sadzobníkom poplatkov Pedagogickej fakulty KU, keďže za štúdium neboli zaplatené poplatky v 38 prípadoch (vôbec), čo predstavuje objem nezaplatených finančných prostriedkov spolu 3.818 eur a v 11 prípadoch boli neoprávnene zaplatené znížené poplatky čo predstavuje objem nezaplatených finančných prostriedkov spolu 6.608,50 eur., súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v čase dania okamžitého skončenia pracovného pomeru daného zo strany zamestnávateľa závery Priebežnej správy z kontroly zo dňa 05.04.2013 vypracovanej Bc. V. A. boli iba predbežné a navrhovateľ nebol identifikovaný, ako zodpovedná osoba v súvislosti so znížením, odpustením poplatkov, úhradou poplatkov za štúdium a teda nebol daný dôvod na strane rektora KU na okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu 4, keď dňa 09.04.2013 ako vyplýva z výpovede svedkyne A. rektor KU nepoznal zodpovedný subjekt za vyberania poplatkov za štúdium, keď právomoc navrhovateľa vyberateľ poplatky za štúdium nebola daná, ktorú skutočnosť dotvrdil aj svedok Q. dekan PF KU ako priamy nadriadený navrhovateľa, ktorý nepoveril navrhovateľa takýmto oprávnením. Zároveň súd konštatuje, že zo strany zamestnávateľa nedošlo k presnému vymedzeniu dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý musí byť zrozumiteľný a určitý a zároveň nezameniteľný s iným dôvodom v ad hoc nie je zrejmé o aké poplatky a za aké obdobie malo ísť.
Súd zároveň na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že počas celého trvania pracovného pomeru nebol navrhovateľ upozornený priamym nadriadeným dekanom PF KU v Ružomberku na porušenie pracovnej disciplíny ani na žiadne iné pracovné pochybenia zakladajúce ukončenie pracovného pomeru, ktorá skutočnosť bola preukázaná aj z osobného spisu navrhovateľa ako aj samotnou výpoveďou dekana PF KU v Ružomberku. Z výpovede svedkyne Ing. K. B. mal súd za preukázané, že k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru daného zo strany zamestnávateľa došlo podľa vyjadrenia svedkyne okolo 10.00 hod., teda k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odborovej organizácie nedošlo v zmysle zákonného ustanovenia § 17 ods. 2 Zákonníka práce a v spojení s § 74 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a preukázanú skutočnosť, že osobné stretnutie s rektorom KU profesorom C. D. PhD., a navrhovateľom bolo realizované dňa 09.04.2013 o 09.00 hod., súd konštatuje aj z tohto dôvodu neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru daného zo strany zamestnávateľa navrhovateľovi dňa 09.04.2013, keď podľa preukázanej výpovedi svedkyne B. k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odborovej organizácie došlo až následne po osobnom stretnutí navrhovateľa s rektorom KU v Ružomberku. Súd v konaní neprihliadol na listinný dôkaz predložený odporcom, a to záznam o uskutočnenom rozhovore zo dňa 25.03.2013, keď z výsluchu svedka Y. mal súd za preukázané, že uvedený záznam nebol vyhotovený priamo na stretnutí zo dňa 25.03.2013, keď svedok Y. vypovedal dňa 27.03.2014,
s tým že neuviedol, že existoval záznam zo stretnutia 25.03.2013, pričom súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľky, že predmetný záznam, na ktorom chýba podpis navrhovateľa mohol byť vyhotovený „na želanie“, a to v priamej súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním.
2. Proti čiastočnému rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktoré podrobne odôvodnil a v závere navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ v odvolaní naďalej tvrdil, že okamžité skončenie pracovného pomeru malo všetky náležitosti, ktoré požaduje Zákonník práce v príslušných ustanoveniach a podrobne rozoberal (zhodne ako v konaní pred súdom prvej inštancie) jednotlivé body tohto jednostranného právneho úkonu týkajúce sa jeho doručenia, upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny ako aj prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru odborovou organizáciou. V závere odvolacích dôvodov s poukazom na ust. § 50 Zákonníka práce odvolateľ uviedol, že v súčasnosti je odo dňa 01.04.2015 žalobca zamestnaný u žalovaného ako vysokoškolský učiteľ na pracovnom mieste odborného asistenta pre odbor sociálna práca a nadobudnutím právoplatnosti rozsudku by tak došlo k stavu, kedy by žalobca mal u toho istého zamestnávateľa dva pracovné pomery s rovnakou pracovnou náplňou. Takýto stav by bol v priamom rozpore so zákonom.
3. K odvolaniu žalovaného sa písomným podaním vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhoval, aby odvolací súd čiastočný rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. V písomnom vyjadrení veľmi podrobne reagoval na jednotlivé body podaného odvolania žalovaným. 4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý čiastočný rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.
6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. § 470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania) posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:
13. Pokiaľ ide o odvolací dôvod žalovaného týkajúci sa doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru, je odvolací súd toho názoru, že vzhľadom na všetky v rozsudku uvedené priame ako aj nepriame dôkazné prostriedky je zrejmé a správne vyhodnotenie dôkazov zo strany súdu, že list dekana zo dňa 28.01.2013 bol rektorovi doručený 28.01.2013, a teda rektor sa o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel najneskôr 28.01.2013. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno (čo podrobne rozoberá okresný súd v čiastočnom rozsudku) a nepreukázal v prvostupňovom konaní opak, a teda že list dekana zo dňa 28.01.2013 bol na rektorát žalovaného skutočne doručený až 15.02.2013. Odvolací súd zhodne s právnym záverom súdu prvej inštancie je toho názoru, že list dekana zo dňa 28.01.2013 v spojitosti s vyjadrením dekana PF KU zo dňa 15.10.2013 a aj v súvislosti s priamym výsluchom dekana jednoznačne preukázali, že dňa 09.04.2013 už zaniklo právo žalovaného ukončiť pracovný pomer žalobcu prostredníctvom okamžitého skončenia, a to uplynutím prekluzívnej lehoty. V ďalšom poukazuje odvolací súd na veľmi podrobné a precízne odôvodnenie rozsudku okresného súdu, pokiaľ ide o zánik práva v dôsledku prekluzie.
14. K tej časti odvolania, v ktorej sa odvolateľ zaoberá skutočnosťami týkajúcimi sa upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny žalobcu pred samotným okamžitým skončením pracovného pomeru, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odôvodnení čiastočného rozsudku neuvádza, že z uvedeného dôvodu považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné. Túto skutočnosť len konštatoval v rámci ustálenia skutkového stavu veci.
15. Ďalej žalovaný v odvolaní tvrdil, že čas prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odborovej organizácie nebol v konaní riadne ustálený a zostal sporný. Ak odvolateľ tvrdil, že dôkazné bremeno v tomto smere nesie žalobca, odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaný skutočnosti riadne preukázané žalobcom namietal, resp. ich považoval za sporné, presunul dôkazné bremeno práve na žalovaného a súd prvej inštancie správne a logicky vyhodnotil vykonané dokazovanie tak, že k prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru došlo spätne, čo potvrdila predovšetkým svedkyňa Ing. B..
16. V závere odvolania žalovaný poukazoval na skutočnosť, že prípadnou právoplatnosťou rozsudku by nastal protiprávny stav, pretože žalobca by mal u žalovaného 2 pracovné pomery s rovnakou pracovnou náplňou, čo v zmysle Zákonníka práce nie je možné. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že to nemá súvislosť s predmetom tohto súdneho sporu. Predmetom sporu je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a nie určenie, či by žalobca mal u žalovaného jeden alebo dva pracovné pomery a či tieto sú v súlade so Zákonníkom práce. K tomuto tvrdeniu odvolateľa však odvolací súd uvádza, že porovnaním obsahu pracovnej náplne z pracovného pomeru žalobcu zo dňa30.01.2008 a z pracovného pomeru žalobcu zo dňa 20.03.2015 je zrejmé, že sa jedná o odlišné pracovné náplne, keď
žalobca uzavrel pracovnú zmluvu so žalovaným dňa 20.03.2015 s dohodnutým dňom nástupu do práce 01.04.2015 na pracovnú pozíciu vysokoškolský učiteľ : „odborný asistent s PhD. pre odbor sociálna práca“. Oproti tomu v pracovnej zmluve zo dňa 30.01.2008 vrátane jej 7 dodatkov mal uvedených 6 rôznych pracovných pozícii v oveľa širšom rozsahu.
17. Keďže súd prvej inštancie rozhodoval zatiaľ v tejto veci len čiastočným rozsudkom, bude rozhodovať o trovách celého konania (vrátane tohto odvolacieho konania) v konečnom rozsudku vo veci samej.
18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)