Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-1C/10/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci navrhovateľa: U. O., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, XXX XX M., štátny občan SR, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX M., štátny občan SR, zastúpenej splnomocnencom: AK JUDr. Peter Peružek, so sídlom Podzámska 41/A, 920 01 Hlohovec o návrhu na určenie príspevku na výživu manžela, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 29.01.2016, žiadal, aby súd určil príspevok na výživu manžela. Manželstvo uzatvoril s osobou, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné dňa 04.04.1989. S manželkou žil v spoločnej domácnosti asi jeden rok, kedy sa manželka odsťahovala do M.. Od novembra 1998 je nezamestnaný, nepoberá príspevok v nezamestnanosti ani iné príspevky. Nemá peniaze na pokrytie životných nákladov. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné pracuje v Anglicku. Navrhovateľ má vážne zdravotné problémy a na svoj vek a vzdelanie si nevie nájsť prácu. Z týchto dôvodov si nevie nájsť primerané finančné prostriedky. Z tohto dôvodu žiada od osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné v sume 100,- eur mesačne.

2. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila písomne podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.05.2016 tak, že návrh považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Teraz pracuje vo firme W. M. má príjem 550,- eur mesačne. Súčasne predložila doklady preukazujúce jej výdavky na životné potreby a náklady spojené s bývaním predstavujúcu sumu 374,90 eur mesačne. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné sa k návrhu vyjadrila tak, že navrhovateľ má možnosť sa zamestnať. Naposledy pracoval, ako skladník. Môže pracovať na čiastočný úväzok, ako brigádnik, prípadne požiadať o čiastočný invalidný dôchodok.

3. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), Na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

4. Podľa § 31 C.m.p. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

5. Podľa § 180 C.s.p. po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

6. Podľa § 181 ods. 1 a 2 C.s.p. po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie.

7. Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.

8. Súd v súlade § 31 C.m.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného navrhovateľa, ktorý doručenie má vykázané dňa 5.9.2016, svoju neúčasť neospravedlnil.

9. Po úkonoch podľa § 180 C.s.p., § 181 C.s.p. postupoval súd podľa § 181 ods. 2 veta prvá C.s.p. Sudkyňa určila, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Tiež uviedla svoje predbežné právne posúdenie veci.

10. Právny zástupca osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné predniesol vyjadrenie k návrhu tak, že návrh navrhovateľa považuje za zmätočný, nedôvodný a mám za to že je v rozpore s dobrými mravmi. Poukazuje na dĺžku prerušenia spolužitia manželov, ktorá je 23 rokov, taktiež na skutočnosť podľa predloženého LV je navrhovateľ vlastníkom nehnuteľnosti a to 2-izbového bytu v celosti. V tejto súvislosti by mal možnosť navrhovateľ predmetný byt predať a zabezpečiť si na bývanie pre svoju osobu byt o menšej výmere, čím by získal peňažné prostriedky. Taktiež navrhovateľ nepreukázal, či a akým spôsobom sa snaží zabezpečiť si zamestnanie, príp. ak má vážne zdravotné problémy, ako ho tieto obmedzujú pri možnosti zamestnať sa. Z uvedeného navrhuje, aby bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý a priznal osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné trovy, ktoré vyčísli.

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie sobášnym listom, listinnými dôkazmi preukazujúce náklady osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, správou ÚPSVaR Senica, správa Mesta M., Mesta M., výsluchom osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. Iné návrhy na doplnenie dokazovania neboli súdu predložené, neboli navrhnuté a súd zistil tento skutkový stav veci: Z výsluchu osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné súd mal preukázané, že sa v plnom rozsahu pridržiava sa vyjadrenia svojho právneho zástupcu a nesúhlasí s tým, aby súd vyhovel návrhu navrhovateľa. S navrhovateľom nie je v kontakte, takmer 23 rokov, okrem situácie, keď sa dozvedela o smrti jeho matky v r. 2011. podľa jej názoru je navrhovateľ schopný zabezpečiť si pre seba peňažné prostriedky na zabezpečenie svojej výživy. Jednak vlastní 2-izbový byt a situáciu môže vyriešiť tak, že tento predá a zabezpečí si bývanie v menšom byte, napr. garsónke, príp. v sociálnom zariadení. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné nevie posúdiť, či a aké má zdravotné problémy, podľa jej vyjadrenia ruky a nohy má zdravé a môže nejakú prácu vykonávať. Po doručení návrhu sa snažila telefonicky skontaktovať so švagrinou, ale tento kontakt sa nepodaril. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné býva v spoločnej domácnosti s plnoletou dcérou, ktorá je nezamestnaná a nemá žiaden príjem. Ďalej s ňou býva jej brat, ktorý je invalidný dôchodca, poberá invalidný dôchodok 189 eur, ktorý používa na zabezpečenie jeho potrieb a úhradu liekov. Iný príjem nemá. Zo správy Mesta M. zo dňa 12.08.2016 súd zistil, že navrhovateľ má trvalý pobyt v M., O. XXXX,XX., nepoberá pomoc v hmotnej núdzi, nebol šetrený pre priestupok. Zo správy Mesta M. zo dňa 12.08.2016 súd zistil, že osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné má trvalý pobyt v M., M. XXXX/X, nebola šetrená pre priestupok. Zo správy ÚPSVaR Senica mal súd preukázané, že navrhovateľ nie je evidovaný na uvedenom úrade, ako uchádzač o zamestnanie. Ako uchádzač o zamestnanie bol evidovaný od 01.01.1998 do 24.04.2016. Nepoberá žiadne sociálne dávky. 12. K prečítaným a oboznámeným listinným dôkazom neboli zo strany účastníkov konania žiadne pripomienky.

13. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“), výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 15. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

16. Podľa § 75 ods. 1 a ods. 2 pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté.

17. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrhu na určenie príspevku na výživu navrhovateľa nie je dôvodné vyhovieť, pretože v konaní bolo preukázané, že nie sú splnené zákonné dôvody na priznanie príspevku, a to: A/ Navrhovateľ žiadny spôsobom nepreukázal, že by jeho potreby odôvodňovali oprávnenosť priznania príspevku na výživu manžela. Súd prihliadla na schopnosti, možnosti a majetkové pomery navrhovateľa, pričom vychádzal z jeho podaného návrhu, nakoľko navrhovateľ v tomto konaní nebol inak činný. Taktiež súd vychádzal z tvrdení osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. Z návrhu je zrejmé, že navrhovateľ nie je registrovaný, ako uchádzač o zamestnanie. Nezamestnaný je od roku 1998, pričom v období od 01.01.1998 do 24.04.2016 bol evidovaný, ako uchádzač o zamestnanie. Poukazuje na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý žiadnym spôsobom nepreukázal, čo do dôvodnosti ani závažnosti. Navrhovateľ nie je poberateľom invalidného dôchodku ani sociálnych dávok. Navrhovateľ nepreukázal , prečo nie je poberateľom sociálnych dávok, ak je v stave nepriaznivej finančnej situácie, ani dôvod dlhodobej nezamestnanosti a taktiež ani to, prečo od 25.04.2016 nie je evidovaný, ako uchádzač o zamestnanie. Navrhovateľ je vlastníkom 2-izbový byt, čo taktiež môže byť možnou alternatívou riešenia prípadnej nepriaznivej situácie napríklad predajom, prenájmom a zabezpečením si bývania v menšom byte, garsónke, prípadne v sociálnom zariadení. Navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť potreby priznania príspevku na výživu manžela. B/ V danom prípade, nie je spravodlivé priznať príspevok na výživu manžela navrhovateľa s ohľadom na situáciu manželov O., ako účastníkov konania, ktorý žijú odlúčene 23 rokov, nakoľko je to v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi súd považuje, ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré osvedčujú istú nemennosť a sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti. Ide o tzv. etické zásady zodpovedajúce pravidlám slušnosti. Rozpor s dobrými mravmi je obsiahnutý v § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Podstata kritéria dobrých mravov spočíva v tom, že súd bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Pokiaľ ide o úvahu súdu o tom, či výkon práv a povinností je v rozpore s dobrými mravmi, úvaha súdu musí byť podložená konkrétnymi zisteniami pre priznanie príspevku na výživu manžela navrhovateľa voči osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, nakoľko dlhodobé odlúčenie manželov, ktorý spolu nežijú, nezaujímajú sa o svoje životné osudy, zdravotný stav, nevedia o svojich problémoch a úspechoch nemožno spravodlivo zakladať vzájomnú vyživovaciu povinnosť.

18. Súd má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a jeho návrh je v rozpore s dobrými mravmi, a preto návrh súd z a m i e t o l.

19. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 53 C.m.p. v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

21. Podľa § 54 C.m.p., ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

22. Podľa § 55 C.m.p súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

23. Právny zástupca osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné navrhol priznať nárok na náhradu trov konania. V danom prípade súd nepriznal náhradu trov konania, lebo v mimosporovom konaní platí zásada uvedená v ustanovení § 52 C.m.p., že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Teda z uvedeného ustanovenia vyplýva, že každý z účastníkov konania znáša svoje náklady konania okrem zákonných výnimiek, ktoré zákon predpokladá v ustanovení § 53 až 55 C.m.p. Ani jeden predpoklad podmienky na priznanie nároku na náhradu trov konania nebol splnený, a preto o trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.