Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/341/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Petrom Rajňákom v právnej veci žalobcu: K. Y., N.. XX.XX.XXXX, A. W., V. XX, štátny občan SR proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 358 075 98, o zrušenie rozhodcovského rozsudku č.k.: SR 03597/13 zo dňa 20.11.2013 takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok spisová značka: SR 03597/13 zo dňa 20.11.2013, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadený zriaďovateľom: Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 3592 2761.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky, súdny poplatok vo výške 331,50 eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 31.12.2013 domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorý pripojil k žalobe ako listinný dôkaz teda rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom: Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 3592 2761, spisová značka SR 03597/13 zo dňa 20.11.2013.

2.V priebehu konania žalobu odôvodnil tým, že úver voči spoločnosti Pohotovosť, s.r.o splatil v novembri 2012.Uviedol, že so spoločnosťou Pohotovosť uzavrel zmluvu o pôžičke a oni mu dali na účet exekúciu. Vie o tom, že si od spoločnosti Pohotovosť požičal 500 eur.Podľa neho už má všetko vyplatené. Nemá vedomosť o tom , že so spoločnosťou Pohotovosť podpísal aj rozhodcovskú zmluvu. Nikto ho neupozornil, že podpisuje aj rozhodcovskú zmluvu a že v prípade sporu bude konať rozhodcovský súd. Nepamätá si, či mu rozhodcovský súd poslal žalobu a ani či sa k veci vyjadroval. Rozhodcovský súd rozhodol aj napriek tomu, že on má všetko vyplatené. Je presvedčený, že dlžnú sumu, teda 820 eur zaplatil. Nevie prečo by mal zaplatiť 1649,94 eur. Nikto ho nepoučil o tom, že podpisuje rozhodcovskú zmluvu , žiada preto, aby súd rozhodcovský rozsudok zrušil. V prípade úspechu trovy konania nepožaduje.

3.Žalovaný sa k veci vyjadril podaním doručeným na súd dňa 23.03.2016. Poukázal na znenie zákona číslo 244/2002 Z.z. v časti ktorá hovorí o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku , teda na § 40 a § 41 uvedeného zákona. Uviedol ďalej, že žalovaný so žalobcom dohodol nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu na základe ktorej mal žalobca možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom

Slovenskej republiky. Žalobca sa teda uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy nevzdal práva na súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská zmluva v sebe obsahuje alternatívu. Podľa názoru žalovaného rozhodcovská zmluva má všetky náležitosti vyžadované zákonom a preto je žalovaný toho názoru, že rozhodcovská zmluva, resp .rozhodcovská zmluva je platná. Žalovaný je toho názoru, že predmetná rozhodcovská zmluva nie je v rozpore s ustanovením §53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ani v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej zmluvy od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z ustanovenia § S3 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka vyplýva, že zakázané sú iba tzv. výlučné rozhodcovské doložky. Rozhodcovská doložka dohodnutá medzi účastníkmi konania nie výlučná. Je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Podľa dôvodovej správy k Zákonu o rozhodcovskom konaní má zákonodarca záujem na udržaní rozhodcovského konania aj vo vzťahu k spotrebiteľom .Je teda zrejmé, že podľa slovenského práva prejednanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní v zásade nie je zakázané. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR v podobných prípadoch. Podľa žalovaného uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Následne preto, v prípade, že žiadateľ o úver uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Uviedol ďalej , že ku dňu 23.03.2016 bolo uhradených 820.00 EUR z čoho vyplýva, že nemohlo dôjsť k splneniu dlhu jeho uhradením, nakoľko poskytnutý úver predstavoval výšku 500.00 eur, pričom sa ho dlžník zaviazal uhradiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 484.00 eur.

4.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, spisovým prehľadom stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., číslo konania SR 03597/13 ( ďalej len „spisový materiál“ ), ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

5.Zo spisového materiálu , konkrétne zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.03.2011 mal súd preukázané, že žalobca si od žalovaného zobral úver vo výške 500,-eur, ktorý sa zaviazal vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 484.-eur.

6.Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že dňa 31.03.2011 podpísal žalobca žalovanému zmenku na 1275,64 eur.

7.Z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným mal súd preukázané, že dňa 31.03.2011 uzavreli žalobca a žalovaný rozhodcovskú zmluvu podľa ktorej sa mali všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným riešiť buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. V článku II. ods. 2 uvedenej zmluvy bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu , ktorý vznikne z právnych vzťahov podľa rozhodcovskej zmluvy považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy. Žalobca v záverečných ustanoveniach zmluvy vyhlásil, že ustanoveniam rozhodcovskej zmluvy rozumie a bol poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy.

8.Zo spisového materiálu rozhodcovského súdu mal súd ďalej preukázané, že rozhodcovský súd dňa 07.03.2013 oznámil žalobcovi , že dňa 18.02.2013 mu bol doručený návrh na začatie rozhodcovského konania. Podľa doručenky nachádzajúcej sa v rozhodcovskom spise mal súd preukázané, že návrh spolu s výzvou bol žalobcovi doručený dňa 24.04.2013.

9.Súd mal ďalej preukázané, že žalobca sa k žalobe podanej na rozhodcovský súd vyjadril listom doručeným na tento súd 3.5.2013 a uviedol, že škodu vo výške 820,-eur uhradil už v novembri 2012. Listom doručeným na rozhodcovský súd dňa 17.09.2013 žalobca opätovne vyhlásil, že celý dlh voči žalovanému uhradil, k svojmu vyjadreniu doložil dohodu o vine a treste z Okresného súdu v Nových Zámkoch a 5 ks poštových poukážok, ktoré preukazujú zaplatenie časti dlhu.

10.Zo spisového materiálu rozhodcovského súdu mal súd preukázané, že rozsudok stáleho rozhodcovského súdu SR 03597/13 zo dňa 20.11.2013 bol žalobcovi doručený dňa 02.12.2013 Uvedeným rozsudkom bol žalobca zaviazaný uhradiť žalovanému sumu 1649,94 eur s príslušenstvom. Uvedený rozhodcovský rozsudok sa vôbec nezaoberal tvrdením žalobcu, že dlh voči žalovanému bol riadne uhradený, do úvahy vôbec neboli zobrané zásady spotrebiteľského práva.

11.Z výpovede žalobcu mal súd preukázané, že žalobca nebol žalovaným poučený o následkoch podpísania rozhodcovskej zmluvy.

12.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.2008 ( ďalej aj „ “ ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13.Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14.Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15.Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16.Podľa § 53 ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17.Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

18.Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej aj" neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20.Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania(§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa onej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

21.Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

22.Podľa § 372w Občianskeho súdneho poriadku, spory o neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1. Januára 2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

23.Podľa § 470 ods.2 ( prvá veta) C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24.Podľa § 470 ods.4 C.s.p. konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

25.Súd v prvom rade skúmal, či je kauzálne, miestne a vecne príslušný na rozhodnutie uvedeného sporu. Podľa názoru súdu, vecná, miestna a kauzálna príslušnosť na rozhodnutie uvedeného sporu na Okresnom súde Nové Zámky trvá aj po 01.07.2016.

26.Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ (prvá komora) zo dňa 26.októbra 2006, vec C-168/05 Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL vyplýva, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vnútroštátny súd, na ktorý je podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, posúdil neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že uvedená zmluva obsahuje nekalú podmienku, hoci spotrebiteľ sa dovolával tejto neplatnosti nie v rámci rozhodcovského konania, ale výlučne v rámci žaloby o zrušenie.

27.V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Súd sa najskôr zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov vyplýva, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku je možné podať na všeobecnom súde v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalobcovi bol doručený napadnutý rozhodcovský rozsudok dňa 02.12.2013 (doručenka), návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol doručený tunajšiemu súdu dňa 31.12.2013, teda včas.

28.Základom tohto sporu bolo posúdenie, či rozhodcovská zmluva bola individuálne dojednaná. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka individuálne dojednanie je vylúčené tam, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. Dôkazné bremeno preukázania individuálneho dojednania spočíva na dodávateľovi, teda žalovanom tak, ako to jasne vyplýva z § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý dokonca zakotvuje fikciu o tom, že zmluvné ustanovenia sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, opak musí preukázať dodávateľ. V danom prípade žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol.

29.Súd ďalej odkazuje ( vo vzťahu na judikatúru citovanú žalovaným) na rozsiahlu judikatúru a v rámci toho aj na právne závery, vyslovené v uzneseniach Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.1.2013, 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012 a 6 Cdo 3/2013 zo dňa 13.3.2013. Vo veci 6 M Cdo 9/2012 Najvyšší súd SR uviedol, že návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

30.Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného , že rozhodcovská zmluva v sebe obsahuje alternatívu. Podľa vyššie citovaných ustanovení rozhodcovskej zmluvy záležalo výlučne na žalovanom na ktorý súd, teda či na rozhodcovský súd alebo na príslušný okresný súd podá žalobu. Žalovaná strana nebola teda žiadnym spôsobom ovplyvniť, na ktorom súde bude spor prebiehať. Formulácia alternatívy v článku II ods.1 rozhodcovskej zmluvy sa súdu javí ako formálna a do zmluvy zapracovaná iba v snahe obísť kogentné ustanovenie § 53 ods.4 písm.r/ Občianskeho zákonníka.

31.Súd nemal preukázané, že by žalovaný pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy žalobcu riadne poučil o následkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Žalobca poprel, že by bol pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy žalovaným o následkoch riadne poučený. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani vyhlásenie žalobcu na rozhodcovskej zmluvy -toto vyhlásenie je iba formálne, je súčasťou vopred pripravenej a pretlačenej rozhodcovskej zmluvy, obsah ktorej žaloba nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Inými slovami , pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy neboli zmluvné strany v rovnovážnom postavení.

32.Samotný rozhodcovský rozsudok vôbec neprihliada na skutočnosť, že žalobca žalovanému uhradil dlh napriek tomu, že žalobca na túto skutočnosť dvakrát písomne poukázal. Rozhodcovský rozsudok sa nevysporiadal žiadnym spôsobom ani s otázkou, či v samotnej zmluve o úvere neboli porušené zásady spotrebiteľského práva.

33.Preto, že rozhodcovská zmluva nebola podľa názoru súdu individuálne dojednaná , tzv. alternatíva obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve bola iba formálna a preto, že napadnutý rozhodcovský rozsudok neprihliadol na všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

34.Žalobca je v konaní oslobodený od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písmeno za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj citovaného zákona), pretože sa ako spotrebiteľ sa domáhal ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu a to podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že v konaní mal plný úspech, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 eur, podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona k položke 3 písmeno c) sadzobníka súdnych poplatkov citovaného zákona, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

35.Súd úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, preto že trovy konania žalobcovi nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).