Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-38-2016.pdf
PDF · 106.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-11C/38/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobcu KYRI s.r.o., so sídlom Venevská 20, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 47 582 529, právne zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou so sídlom AK vo Veľkom Krtíši, Komenského 3, proti žalovanému Y. C., G.. XX.XX.XXXX, K. I. XXX/XXX, XXX XX G., právne zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Zuzana Šimová, advokátka, so sídlom AK v Lučenci, Komenského 18, o zaplatenie 410,- Eur istiny s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a mi e t a.
Žalovaný m á nárok na plnú náhradu trov.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 22.02.2016 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu čiastku 410,- Eur istinu spolu s prísl. pozostávajúcim zo zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy od 15.02.2016 až do zaplatenia a aby mu nahradil trovy konania. Žalobca si uplatnil nárok titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že sa dohodol so žalovaným, ktorý je vlastníkom nebytových priestorov vo Veľkom Krtíši na ulici SNP, Z. XX G. O. K. V., A.. Č.. XXX, parc. č. XXXX, vedených ako priestor č. 4-5 a č. 1-10, priestor 4-6 v 1/3 k celku, zapísaný na LV č. XXXX na prenájme označenej nehnuteľnosti. Podľa dohody mal žalobca zabezpečiť vypracovanie písomného návrhu nájomnej zmluvy. Žalovaný bol povinný poskytnúť súčinnosť pri zabezpečení zmeny účelu užívania priestorov a bol dohodnutý konkrétny termín odovzdania priestorov (január 2016). Žalovaný so žalobcom prerušil kontakt, pretože nedvíhal telefón a neodpovedal na SMS správy. Žalobca zabezpečil návrhu nájomnej zmluvy prostredníctvom advokátky a vypracovanie projektovej dokumentácie. Uhradil aj správny poplatok za ohlásenie stavebných úprav 10,- Eur. Žalovaný sa nedostavil k právnej zástupkyni žalobcu, aby návrh nájomnej zmluvy podpísal, ale jednal s ďalším osobami o nájme. Žalobca preto stratil záujem na uzatvorení zmluvy o nájme a nedodržaním dohovoru vznikla mu žalobcovi škoda vo výške 410,- Eur (vypracovanie projektovej dokumentácie 200,- Eur, správny poplatok 10,- Eur, poplatok za právne služby 200,- Eur), ktorej náhrada je predmetom konania.
2. Súd o žalobe rozhodol platobným rozkazom č. k. 11C/38/2016-23 zo dňa 23.05.2016. V zákonnej lehote proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor s vecným odôvodnením, čím zo zákona sa platobný rozkaz zrušil. V dôvodoch poukázal na to, že nájomnú zmluvu, zmluvu o budúcej zmluve neuzavrel a ani sa žalobcovi nezaviazal k žiadnemu plneniu. So žalobcom komunikoval neformálne o možnom prenájme nehnuteľností. Žalobca mal záujem priestory si prenajať a využívať ich ako prevádzku rýchleho občerstvenia. Jeho zámer vyžadoval renováciu elektrickej siete. Uviedol ďalej, že neporušil žiadnu právnu povinnosť a nie je daný vzťah zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ. Vypracovanie projektovej dokumentácie a návrhu nájomnej zmluvy bola iniciatíva žalobcu. Žalobca
mu predložil návrh na uzavretie nájomnej zmluvy, ktorý neakceptoval. Absentuje tým príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 11.07.2016 spresnil, že so žalovaným sa ústne dohodol na uzavretí písomnej nájomnej zmluvy. Poukázal ďalej na to, že žalovaný mu uviedol detailné informácie o stave nehnuteľností, ktorá mala byť predmetom nájmu, poskytol mu kľúče, aby uskutočnil potrebné merania k vypracovaniu projektovej dokumentácie a mal do nebytových priestorov voľný prístup. Má za to, že sa so žalovaným sa dohodli na všetkých náležitostiach zmluvy o nájme, pretože si dohodli predmet nájmu, výšku nájomného a podstatné náležitosti obsahu zmluvy boli zakomponované do písomného vyhotovenia návrhu nájomnej zmluvy. Konanie žalovaného je zneužitím práva a je v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaný porušil zákonnú povinnosť uvedenú v ust. § 415 OZ a nepočínal si tak, aby nedošlo k vzniku škody.
4. V písomnom vyjadrení zo dňa 08.08.2016 žalovaný uviedol, že žalobcovi nikdy neprisľúbil uzavretie nájomnej zmluvy s predmetom, ktorým by boli nehnuteľnosti patriace do jeho vlastníctva. Uvedený záväzok neprevzal písomne a ani ústnym spôsobom. Žalobcovi poskytol kľúče, aby si mohol priestory prezrieť a zvážiť, či zodpovedajú jeho predstave. Nemal vedomosť, že právna zástupkyňa žalobcu vypracovala nájomnú zmluvu.
5. Súd prejednal spor na pojednávaní dňa 27.09.2016. Žalobca pred súdom trval na žalobe a vypovedal, že medzi stranami existovala dohoda o nájme, o úhrade nákladov týkajúcich sa vypracovania návrhu zmluvy, projektovej dokumentácie a správnych poplatkov v celkovej výške 410,- Eur. V mesiaci január 2016 so žalovaným si dohodol osobné stretnutie v priestoroch, ktoré mali tvoriť predmetom nájmu. Žalovaného po obhliadke požiadal o poskytnutie časového priestoru na obstaranie záležitostí spojených s nájmom, čo žalovaný akceptoval a odovzdal mu kľúče, aby do nehnuteľnosti mal prístup. Uskutočnilo sa následne ďalšie stretnutie v nebytových priestoroch, kde spisoval body týkajúce sa premetu nájmu, ktoré mali byť premietnuté do obsahu nájomnej zmluvy. Stretnutie sa uskutočnilo aj za prítomnosti B. W.. Sporná medzi stranami zostala otázka elektroinštalácie priestorov, pretože bolo treba zabezpečiť vypracovanie projektovej dokumentácie. Stretnutie bolo ukončené ústnym dohovorom s tým, že vypracuje návrh nájomnej zmluvy. Od žalovaného si vyžiadal občiansky preukaz, aby zaznamenal jeho identifikačné údaje do obsahu zmluvy. Advokátom bol následne vypracovaný návrh nájomnej zmluvy, o čom žalovaného vyrozumel a to vrátane výšky nákladov spojených so zabezpečením projektovej dokumentácie a s vypracovaním zmluvy. Ďalej sa mu so žalovaným nedarilo skontaktovať a žalovaný mu oznámil, že je chorý, preto mu navrhol stretnutie v mieste bydliska žalovaného. Žalovaný sa zatajoval a uvedený stav trval do polovice februára 2016. Vzhľadom na postoj žalovaného a odstup času stratil záujem na uzatvorení nájomnej zmluvy.
6. Na pojednávaní dňa 27.09.2016 žalovaný uviedol, že žalobca od začiatku na neho naliehal a z jeho správania nadobudol dojem, že je pod časovým stresom. Napriek zdravotným problémom, ktoré mal vyhovel jeho žiadosti a stretli sa v nebytových priestoroch. Žalobca po obhliadke bol spokojný, ale mal výhrady k rozvodom elektroinštalácie. Následne sa uskutočnilo ďalšie stretnutie za prítomnosti žalobcu a ďalšej osoby, ktorú žalobca predstavil ako svoju manželku. Žalobca si konkrétnejšie preveroval otázku elektrických rozvodov a preto mu poskytol kľúče, aby si priestory premeral a obhliadol. Žalobca naliehal na urýchlenie procesu uzatvorenia zmluvy a navrhol vykonať opravu elektrických rozvodov na vlastné náklady. Dohodli sa, že žalobca ho navštívi v mieste bydliska a poskytol mu preto občiansky preukaz, pre prípad , že by žalobca potreboval jeho identifikačné údaje. Do miesta bydliska sa žalobca nedostavil a až následne mu v telefonickom rozhovore oznámil, že nechal svojej advokátke pripraviť nájomnú zmluvu. Ďalej žalovaný uviedol, že nemal žiadnu možnosť, aby sa mohol oboznámiť s obsahom nájomnej zmluvy a so žalobcom konkrétny obsah zmluvy ani neprediskutoval. Nedošlo k dohode v otázke rozvodov elektriny, pretože nesúhlasil s tým, aby sa táto otázka doriešila až po spustení prevádzky žalobcu. Ďalej uviedol, že mu nebola doručená výzva na poskytnutie súčinnosti zo strany právnej zástupkyne žalobcu. S inými osobami o uzatvorení nájomnej zmluvy nerokoval. 7. Svedkyňa B. W. dňa 27.09.2016 vypovedala, že u žalobcu pracuje ako prevádzkarka a osobne bola prítomná na stretnutiach strán, na ktorom žalobca vykonal obhliadku nebytových priestorov. Problematické boli staré elektrické rozvody. Ústna dohoda bola podmienená vykonaním úkonov, ktoré mal realizovať žalobca. Na ďalšom stretnutí strán sa dohodli na vypracovaní návrhu nájomnej zmluvy a žalovaný odovzdal kľúče od priestorov žalobcovi. Dozvedela sa, že žalovaný prestal so žalobcom komunikovať. Nadobudla dojem, že strany sa dohodli o výške nájmu a o odstúpení od zmluvy.
Zaznamenala, že bolo potrebné vypracovať stavebný projekt a písomnú zmluvu, čo mal na starosti žalobca. Žalovaný poskytol svoj občiansky preukaz žalobcovi, ale strany si nedohodli konkrétny termín uzatvorenia zmluvy. Nevedela potvrdiť, či sa pri osobnom stretnutí dohodli na dobe trvania nájmu. 8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkyne B. W. a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov v súdnom spise a to: Výzva na mimosúdne riešenie sporu z 02.02.2016 na č. l. 5, Príjmový pokladničný doklad č. 186/16 na č. l. 6, Potvrdenie o zrealizovaní transakcie, Výpis z účtu VÚB banka na č. l. 7, Y. Č.. X/XXXX _. SP zo dňa 05.02.2016 na č. l.8, list vlastníctva č. XXXX na č. l. 9, Návrh nájomnej zmluvy na prenájom nebytového priestoru a jeho príslušenstva na č. l. 11-13, listina „Zmluva na priestor“, Riešenie požiarnej bezpečnosti 01/2016, Technická správa - zmena účelu užívania stavby na č. l. 58. 9. Súd na základe vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav: 10. Žalovaný je vlastníkom nebytového priestoru, ktorý sa nachádza v k. ú. Z. C. G. F.T. A., Z. Č.. XX, na prízemí bytového domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX, priestor 1-10 vedené na LV č. XXXX v celosti, priestor 4-6 v 1/3 k celku a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytov v predmetnom bytovom dome 53/3679-inách k celku, 12/3679-inách, v 54/3679- iných k celku. Žalobca je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica so sídlom vo Veľkom Krtíši. Žalovaný prostredníctvom inzertného periodika Pokrok uverejnil inzerát na prenájom nebytových priestorov bližšie označených, ktorých je vlastníkom. Uvedené bolo zverejnené s periódou tri mesiace. V reakcii na zverejnenú ponuku žalobca skontaktoval žalovaného za účelom osobného stretnutia a vykonania obhliadky nebytových priestorov za účelom ich využívania ako priestorov obchodnej prevádzky žalobcu. V mesiaci január 2016 sa uskutočnilo stretnutie medzi žalobcom a žalovaným v označených priestoroch a žalobca prejavil záujem o nájom nebytových priestorov. Následne sa realizovalo ďalšie stretnutie strán aj za prítomnosti B. W., kde žalobca si zostavil poznámky, ktoré mali byť premietnuté do obsahu budúcej nájomnej zmluvy. Nevyriešenou medzi stranami zostala otázka rozvodov elektriny v prevádzkových priestoroch. Žalovaný poskytol žalobcovi kópiu kľúčov, aby žalobca mal možnosť si zrealizovať podrobnejšiu obhliadku a presvedčiť sa o stave elektrických rozvodov. Žalobca navrhoval zrealizovať opravu vedenia na vlastné náklady s tým, že žalovaný v rozhovore zastával stanovisko, že túto otázku je potrebné doriešiť už do času začatia fungovania prevádzky. Následne žalobca skontaktoval právnu zástupkyňu advokátku Mgr. Andreu Legényovú, aby pripravila obsah návrh obsahu nájomnej zmluvy. Žalovaný poskytol žalobcovi svoj občiansky preukaz s identifikačnými údajmi. Termín odovzdania priestorov na užívanie bol predbežne stranami dohodnutý na koniec januára 2016 s tým, že počnúc mesiacom február podľa predbežnej dohody malo dôjsť k realizácii úpravy priestorov prevádzky rýchleho občerstvenia. K ďalšiemu osobnému stretnutiu strán nedošlo a komunikácia bola prerušená. Žalobca z dôvodu zmeny účelu užívania predmetu nájmu si zabezpečil vypracovanie projektovej dokumentácie pre projekt - predajňa rýchleho občerstvenia - O.Á. C., ktorá bola zhotovená T.. B. R. v mesiaci január 2016. Zhotoviteľ projektu si za vypracovanie projektovej dokumentácie nárokoval odplatu vo výške 200,- Eur a to v zmysle faktúry č. 1/2016_SP. Túto sumu dňa 09.02.2016 žalobca zaplatil spracovateľovi projektu prevodným príkazom. Zaplatil tiež správny poplatok za ohlásenie stavebných úprav do pokladne mesta Veľký Krtíš vo výške 30,- Eur. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne žalobcu bol vyzvaný k uzavretiu nájomnej zmluvy v priestoroch advokátskej kancelárie so sídlom na ul. Komenského 3, dňa 05.02.2016 za účelom preštudovania obsahu návrhu nájomnej zmluvy a následne za účelom jeho podpísania. Žalovaný sa do priestorov AK nedostavil z dôvodu ochorenia. Žalobca vzhľadom na postoj žalovaného a odstup času stratil záujem na uzavretí nájomnej zmluvy. 11. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“); v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
12. Podľa § 215 ods. 1,2 CSP; súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
13. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“); každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
14. Podľa § 420 ods. 1 OZ; každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
15. Podľa § 50a ods. 1 OZ; účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
16. Podľa § 720 OZ; nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
17. Podľa § 3 ods. 1, 3, 4 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme bytov a nebytových priestorov; prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
18. Súd vyššie citované ustanovenia právnych predpisov aplikoval na zistený skutkový stav veci.
19. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že nárok uplatňovaný žalobcom je skutkovo a právne neopodstatnený, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností určuje hypotéza hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje právny vzťah strán sporu. Bolo povinnosťou žalobcu, keď sa dožadoval zaplatenia dlžnej sumy titulom náhrady škody, aby preukázal, že došlo k naplneniu jednotlivých prvkov zodpovednostného vzťahu podľa § 420 ods. 1 OZ. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je vždy preukázanie, že došlo k protiprávneho úkonu, ktorým bola spôsobená škoda a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a spôsobenou škodou.
20. Žalobca v súdnom konaní mal povinnosť tvrdiť a preukázať, že došlo ku škodovej udalosti pre postup žalovaného, ktorý bol v rozpore s objektívnym právom alebo záväzkom žalovaného. Následne žalobca mal povinnosť tvrdiť a preukázať, že nastala ujma alebo strata v jeho majetkovej sfére, ktorú možno kvantifikovať v peniazoch a napokon, že medzi porušením právnej alebo zmluvnej povinnosti žalovaným a spôsobeným následkom existuje príčinná súvislosť. Predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ žalobca nepreukázal. V žalobe uviedol, že: „odporca .....sa dohodol s navrhovateľom na prenájme...“, čo vysvetlil, že medzi stranami došlo k dohode o prenájme vo vzťahu k nehnuteľnostiam označeným v žalobe, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu, za účelom využitia týchto nebytových priestorov ako prevádzky rýchleho občerstvenia žalobcu. Vo vyjadrení k odporu zo dňa 11.07.2016 ďalej tvrdil, že: „Žalobca so žalovaným sa dohodli, že spolu uzavrú písomnú zmluvu o nájme nehnuteľností ....“, pričom sa dohodli na „...predmete nájmu, výške nájomného a dobe nájmu ....“. Na pojednávaní dňa 27.09.2016 svoje tvrdenia ďalej ustálil a tvrdil, že došlo k ústnej dohode o všetkých podstatných obsahových náležitostiach nájomnej zmluvy medzi stranami sporu a žalovaný odmietol písomný návrh nájomnej zmluvy podpísať a poskytnúť súčinnosť k zavŕšeniu svojho právneho úkonu. Vzhľadom na týmto spôsobom vymedzené podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu možno z nich právne zhrnúť, že škodová udalosť mala nastať tým, že žalovaný v rozpore s obsahom záväzku, ktorý mu mal vyplynúť z ústnej dohody so žalobcom, že v konkrétnom čase uzatvorí so žalobcom písomnú nájomnú zmluvu, si svoju záväzkovú povinnosť nesplnil, pretože žalobcovi neposkytol súčinnosť k uzatvoreniu nájomnej zmluvy.
21. Žalobcu v rozsahu prednesených tvrdení zaťažovala dôkazná povinnosť, pretože musel preukázať, že žalovaný porušil svoj zmluvný záväzok, prípadne zákonnú prevenčnú povinnosť. Súd konštatuje, že zmluva o uzavretí budúcej zmluvy v zmysle § 50a OZ vo všeobecnosti predstavuje právny rámec a vynútiteľný základ pre uzatváranie rôznych druhov zmlúv, pri ktorých sa ešte nemožno dohodnúť o všetkých obsahových náležitostiach. Predpokladom je vždy dodržanie písomnej formy zmluvy. Rovnako zmluva o nájme nebytových priestorov musí mať písomnú formu a musí náležitým spôsobom subsumovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, ktoré náležitosti sa musia premietnuť do obsahu zmluvy o budúcej zmluve. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že takýto právny základ si so žalovaným nedohodol. Žalobca pred súdom netvrdil a ani nepreukázal, že by došlo k písomnému dojednaniu strán, ktoré je zmluvou o budúcej nájomnej zmluve. Žalobca predložil súdu písomné poznámky, ktoré si vyhotovoval pri rokovaní so žalovaným. Vzhľadom na ich obsah (č. l. 58) nemožno dospieť, že by subsumovali podstatné náležitosti nájomnej zmluvy. Žalovaný obsah poznámok nepoznal a nemal žiadnu možnosť sa k nim vyjadriť a uviesť či zodpovedajú jeho vôli. Žalobca nepreukázal existenciu písomnej zmluvy o budúcej nájomnej zmluve ani písomnej nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Nadväzne na to možno konštatovať, že nepreukázal porušenie zmluvného záväzku uzatvoriť nájomnú zmluvu v konkrétnom čase a ani protiprávnosť postupu žalovaného (škodovú udalosť) ako zákonný predpoklad všeobecnej zodpovednosti za škodu. Právo žiadať o uzatvorenie
zmluvy s dohodnutým obsahom z právneho hľadiska prichádza do úvahy iba týmto spôsobom, pretože reálne účastníkovi umožňuje domôcť sa uzatvorenia konečnej zmluvy. Takéto dojednanie je vždy podmienené písomnou formou zmluvy, ktorá v danom prípade nebola dodržaná. Ústna dohoda strán i keby obsahovala obsahové náležitosti nájomnej zmluvy nemá právnu relevanciu, pretože účastníkov nezaväzuje.
22. Žalobca ďalej tvrdil, že sa so žalovaným dohodol ústne, že uzatvoria nájomnú zmluvu a uviedol ďalej, že pre správanie žalovaného stratil záujem na uzatvorení nájomnej zmluvy a požadoval nahradenie nákladov titulom škody, ktoré mu vznikli. Súd v reakcii na uvedené tvrdenia nad rámec uvedeného záveru, zameral pozornosť, či medzi stranami skutočne vznikol ústny dohovor a či sa žalovaný voči žalobcovi akokoľvek ústne zaviazal k uvedenému konaniu. Z dokazovania vyplýva, že žalovaný poprel akýkoľvek ústny záväzok smerujúci k uzavretiu písomnej nájomnej zmluvy a odmietol tvrdenie, že by súhlasil s vypracovaním projektovej dokumentácie k zmene účelu užívania nehnuteľností a s vypracovaním konkrétneho návrhu písomnej nájomnej zmluvy. Naopak tvrdil, že výsledok vzájomnej komunikácie považoval za neformálny bez toho, aby sa akokoľvek voči žalobcovi zaviazal. Za daného stavu žalobcu ťažilo dôkazné bremeno. Žalobca pritom s výnimkou vlastnej výpovede nepredložil súdu žiadny dôkaz na podporu tvrdení o vzniku, existencii a obsahu ústnej dohody. Svedkyňa B. W., ktorá je zamestnaná u žalobcu na pozícii prevádzkara, vyjadrenia žalobcu nepotvrdila. Nevedela jednoznačne ustáliť obsah a povahu ústnej komunikácie, na ktorej bola účastná v januári 2016 a vypovedala rozporne. Na jednej strane potvrdila, že z pohľadu žalobcu boli problematické rozvody elektriny v nebytových priestoroch, ktorú otázku bolo potrebné doriešiť. Na druhej strane tvrdila, že nadobudla dojem, že medzi stranami došlo k dohode na nájomnej zmluve, ale si nepamätala, či došlo k dohode o dobe nájmu a či takáto otázka vôbec medzi stranami bola prerokovaná. Iné dôkazy žalobca vo svoj prospech nepredložil. Súd preto dospel k záveru, že nebola preukázaná ústna dohoda strán s náležitosťami nájomnej zmluvy. K opačnému stanovisku nemožno dospieť ani s prihliadnutím na ďalšie zistené skutočnosti. Ak žalovaný poskytol žalobcovi kľúče, prípade svoje identifikačné údaje a umožnil mu prístup do nebytových priestorov neznamená to, že týmto spôsobom prejavil súhlas s nájom. Konkrétny obsah ústneho návrhu nájomnej zmluvy nepoznal, čo potvrdzuje obsah písomnej výzvy žalobcu zo dňa 02.02. 2016. Z časové sledu udalostí je zrejmé, že k rokovaniu o obsahu nájomnej zmluvy malo dôjsť až v priestoroch advokátskej kancelárie právnej zástupkyne žalobcu. Za danej situácie, keď žalobca si zabezpečil vypracovanie projektovej dokumentácie pre projekt - predajňa rýchleho občerstvenia - Palacinkáreň KYRI, vypracovanie písomného návrhu nájomnej zmluvy a vykonal ohlásenie stavebných úprav na meste Veľký Krtíš uvedené kroky je nutné považovať za vlastnú iniciatívu žalobcu, ktorá však za danej situácie bola predčasná. Vznik nákladov, keď sa nenaplnili očakávania žalobcu, pretože nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, nie je dôvod preniesť na žalovaného. Došlo síce k zníženiu majetku žalobcu, pretože musel uhradiť náklady za vyhotovenie projektovej dokumentácie a spracovanie návrhu nájomnej zmluvy, ale vznik týchto nákladov nebol zapríčinený konaním žalovaného, pretože žalovaný neporušil žiadnu právnu povinnosť. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal predpoklad zodpovednosti za škodu, t. j. protiprávne konanie žalovaného (škodová udalosť), nebol dôvod sa ďalej zaoberať ostatnými prvkami zodpovednosti v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka, pretože zodpovednostný vzťah nie je daný.
23. Výsledky dokazovania súdu neumožňujú prijať záver o pravdivosti navrhovateľom tvrdených skutočnosti. Dôsledkom neuneseniu dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu postihujúci žalobcu, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno, pretože sa dostal do dôkaznej núdze. Žalobca súdu neponúkol a ani nevedel ponúknuť dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti, preto súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a to podľa pomeru úspechu strán vo veci. Súd žalobu zamietol a procesne úspešný v spore bol žalovaný, ktorému súd priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíši písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom
Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.