Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-48-2015.pdf
PDF · 104.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5Cb/48/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v spore žalobcu: Z. R. U. G. U., IČO: 11767871, Mudroňova 2, Topoľčany, zastúpený: Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., IČO: 36 860 891, Miletičova 1, Bratislava, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo UHROVEC, družstvo, IČO: 00 205 788, 956 41 Uhrovec, zastúpený: ADVOKÁTI s.r.o., IČO: 36 715 638, Vajanského nábrežie 5, Bratislava, o zaplatenie 1 590,12 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 990,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 990,12 eur od 15.11.2012 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 28.07.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1 590,12 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 590,12 eur od 15.11.2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne zo sumy 1 590,12 eur od 15.11.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.09.2012 uzatvoril so žalovaným Nájomnú zmluvu č. XX/ XXXX a na jej základe a na základe objednávky vykonal žalobca pre žalovaného práce spočívajúce v agroslužbách a súvisiacich úkonoch a prejazdoch medzi obcami. Za vykonané práce vystavil žalobca dňa 31.10.2012 faktúru č. XXXX/XXXX na sumu 1 590,12 eur, splatnú dňa 14.11.2012. Žalovaný uvedenú sumu neuhradil, a preto si žalobca uplatnil úrok z omeškania, ako aj zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá v uvedenej zmluve. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to Nájomnú zmluvu č. XX/XXXX, faktúru č. XXXX/XXXX, denník prác a výzvu na zaplatenie.
2. Súd vydal vo veci dňa 04.09.2015 platobný rozkaz č. k. 5Cb/48/2015 - 18, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením vo veci samej. Žalovaný v odpore uviedol, že žaloba je nedôvodná a k tvrdenému plneniu zo strany žalobcu nedošlo. Podľa žalovaného listina nájomnej zmluvy svedčí o tom, že strany prejavili vôľu, aby zmluva bola písomná. Za žalovaného mali podľa stanov a zápisu v obchodnom registri konať dve osoby, čo splnené nebolo, a preto je neplatná. Z tohto dôvodu je neplatné aj ustanovenie o zmluvnej pokute. Vzhľadom na text zmluvy urobený na počítači a ručné zásahy do zmluvy je sporné, či zásahy rukou boli na listine v čase jej podpisu predsedom predstavenstva žalovaného. Podľa domnienok žalovaného malo ísť len o návrh nájomnej zmluvy, ktorý sa mal následne skompletizovať na základe doplnení. Tento názor potvrdzujú ručné škrtania a doplnenia v zmluve, ako aj chýbajúci podpis ďalšieho člena predstavenstva. Podkladom pre vyhotovenie faktúry je podpísaný denník nájomcom. Pripravený text denníka je vyhotovený na počítači a určený na ručné doplnenie,
no zápis v ňom nie je vedený riadne podľa pripravenej kolónky a nie je zrejmé k poskytnutiu akej konkrétnej agroslužby malo dôjsť. Sporný je aj dátum poskytnutia služby, denník nie je podpísaný osobou oprávnenou konať v mene žalovaného, podpis na listine „denník“ je nečitateľný, žalovanému neznámy, a preto táto listina nie je spôsobilá zaväzovať žalovaného. Táto listina nepreukazuje akékoľvek poskytnutie služieb žalobcom žalovanému. Faktúra nepreukazuje poskytnutie služieb a okrem toho sa v nej uvádza deň vzniku daňovej povinnosti dňa 31.10.2012, čo popiera údaj uvedený v denníku „14.09.2012“ a deň splatnosti vo faktúre 14.11.2012 popiera aj spornú nájomnú zmluvu, podľa ktorej mala byť záverečná platba do 30 dní od ukončenia prác. Všetky sporné skutočnosti komunikoval žalovaný so žalobcom po doručení faktúry, ktoré nastalo až dňa 13.11.2012 a v tejto súvislosti dňa 19.12.2012 vrátil faktúru žalobcovi na zrušenie. Na preukázanie svojej obrany žalovaný ako dôkaz označil výpis z obchodného registra žalovaného a označil a predložil svoje výpisy z knihy došlej pošty a z knihy odoslanej pošty.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul právnych zástupcov strán sporu a vykonal dokazovanie výsluchom svedka U. H. a oboznámením písomných podaní strán sporu, vyššie označených a predložených listinných dôkazov, ako aj pokladničných dokladov predložených na pojednávaní.
4. Svedok U. H. na pojednávaní uviedol, že žalobca je jeho strýko a zároveň aj zamestnávateľ. Čo je predmetom konania vie, nakoľko žalobca mu povedal, že nie je zaplatená faktúra za vykonané práce. Svedok ďalej uviedol, že žalobca mu dal dňa 13.09.2012 rozkaz, aby na druhý deň šiel mulčovať do PD O.. Dátum si pamätá, pretože si to pozrel vo výkazoch. Žalobca tam ráno svedka zaviezol a osoba od žalovaného svedkovi ukázala, čo má robiť, aké lúky. G. celý deň robil a na konci dňa dostal defekt na prednom kolese traktora. Bolo to na lúke pri práci, no akým spôsobom sa to stalo, nevie. Oznámil to žalobcovi. Traktor má svoj vlastný kompresor a svedok sa snažil koleso dofúkať, no nešlo to, pretože diera bola veľká. Robiť sa už nedalo a žalobca mu zabezpečil odvoz na družstvo a keď prišiel kolega s náhradným kolesom, bol už večer. Žalobca svedkovi povedal, aby šiel s traktorom domov, čo svedok urobil. Pred začatím vykonávania prác svedka nikto nepoučil, že sa na poli nachádzajú nejaké prekážky, ktoré môžu poškodiť stroje. Iba mu bolo ukázané miesto, kde má robiť. Po ukončení prác svedok odovzdal vykonané práce. Osobe, ktorá mu ráno ukázala lúky, dal denník s vykonaním práce, koľko spravil hektárov a uvedená osoba to tam podpísala. Svedok absolvoval s traktorom trasu na stredisko družstva v O., odtiaľ šiel traktorom asi kilometer a rovnako sa asi kilometer vracal z poľa na stredisko, natankoval traktor a šiel s ním do H.. K denníku v spise (na č. l. 6) svedok uviedol, že dátum, označenie „mulčovanie“, množstvo hektárov a km do tabuľky písal on rukou a sumy už nie. V pravo dole je podpis osoby, ktorá od svedka práce prevzala.
5. Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav. Dňa 12.09.2012 bola žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom podpísaná Nájomná zmluva č. XX/XXXX (ďalej aj len „zmluva“). V čase podpisu zmluvy konal za žalovaného navonok predseda družstva, v jeho neprítomnosti podpredseda družstva, pričom v obchodnom registri bolo výslovne uvedené, že „listiny o právnych úkonoch, kde je predpísaná forma, podpisuje aj ďalší jeden člen predstavenstva“. Takéto konanie za žalovaného vyplýva z verejne známej listiny. Predmetom zmluvy bol prenájom poľnohospodárskych strojov s obsluhujúcim personálom, a to traktora a mulčovača a prenajímateľ sa zaviazal poskytnúť nájomcovi mechanizmus s obsluhujúcim personálom pre mulčovanie trávnatej plochy. Cena bola medzi stranami dohodnutá na 37,- eur za hektár a 1,3 km za transfer k nájomcovi a zvýšené prejazdy na pole nad 5 km. Podkladom pre vyhotovenie faktúry prenajímateľom je podpísaný denník /výkaz/ nájomcom resp. povereným zástupcom p. D.. Termín splatnosti bol dohodnutý do 30 dní od ukončenia prác. Za nedodržanie splatnosti celej fakturovanej sumy bola dohodnutá zmluvná pokuta 0,2 % z celej fakturovanej sumy za každý deň omeškania. Podľa denníka žalobca dňa 14.09.2012 vykonal pre odberateľa, ktorým bol v denníku označený žalovaný, mulčovanie v rozsahu 21 hektárov a prejazdy celkovo 37 km. Žalobca vystavil dňa 31.10.2012 žalovanému faktúru č. XXXX/XXXX, ktorou vyúčtoval sumu 1 590,12 eur, ktorá pozostávala zo sumy 777,- eur za mulčovanie plochy 21 hektárov, zo sumy 48,10 eur za prejazd 37 km, zo sumy 500,- eur za opravu stroja a zo sumy DPH 265,02 eur. Faktúra bola splatná dňa 14.11.2012. Žalobcom vyúčtovaná škoda mu podľa jeho tvrdenia vznikla tým, že na traktore dostal pri prácach pre žalovaného defekt a výšku škody preukazoval dvomi pokladničnými dokladmi. Jeden je vystavený dňa 14.11.2012 spoločnosťou I., s.r.o. na sumu 20,40 eur za vyzutie z disku a obutie na disk a druhý Bc. I. Q. K. na sumu 1 116,- eur za pneumatiku na traktor, pričom dátum z dokladu zrejmý nie je.
6. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
7. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
8. Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
10. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
11. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
12. Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (účinného do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Podľa § 13 ods. 1 Obchodného zákonníka (v znení do 31.01.2013; ďalej len Obchodný zákonník), ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.
15. Podľa § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
16. Podľa § 13 ods. 3 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu, aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje zveriť.
17. Podľa § 13 ods. 4 Obchodného zákonníka obmedzenie oprávnenia štatutárneho orgánu konať, nie je účinné voči tretím osobám ani v prípade, keď bolo zverejnené.
18. Podľa § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.
19. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
20. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva..
21. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
22. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
23. Na základe vykonaného dokazovania a príslušných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná iba v časti. Strany sporu platne (s výnimkou ustanovenia o zmluvnej pokute) uzatvorili zmluvu, ktorá je označená ako nájomná zmluva. Žalobca sa zaviazal vykonať pre žalobcu mulčovanie trávnatej plochy za odmenu 37,- eur za hektár spolu s odplatou za dopravu zariadenia. Mulčovanie trávnatej plochy je jednoznačne úpravou určitej veci a teda je dielom, a preto uzatvorenú zmluvu považoval súd podľa jej obsahu za zmluvu o dielo uzatvorenú medzi stranami ako podnikateľmi, teda za zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka. Na jej uzatvorenie zákon nevyžaduje písomnú formu, no strany ju písomne uzatvorili, pričom neobstoja argumenty žalovaného ohľadne jej neplatnosti z dôvodu, že je do nej dopisované ručne, že nie je zrejmé, či to tam bolo dopísané pred podpisom osoby od žalovaného, a že za žalovaného konal iba predseda družstva a nie aj ďalšia osoba, ako to vyplýva zo stanov žalovaného a aj zo zápisu v obchodnom registri. V obchodnom registri je výslovne uvedené, že „listiny o právnych úkonoch, kde je predpísaná forma, podpisuje aj ďalší jeden člen predstavenstva“. Pre uvedenú zmluvu však nie je predpísaná žiadna forma, a preto je postačujúce, ak za žalovaného konal predseda družstva. Slovo predpísaná v súvislosti s tým, že zmluva v tomto prípade písomnou bola, nemožno vykladať tak, že písomná forma bola dohodnutá a ergo predpísaná, pričom aj prípadne dohodnutú písomnú formu nemožno považovať za predpísanú. Za žalovaného bol oprávnený navonok konať predseda družstva ako štatutárny orgán, aj keď týmto samozrejme bolo predstavenstvo. V zmysle citovaných zákonných ustanovení bol predseda družstva žalovaného oprávnený konať za žalovaného aj tým spôsobom, že bol oprávnený uzatvoriť uvedenú zmluvu so žalobcom, pričom obmedzenie spočívajúce v tom, že by si zmluva, ak by mala predpísanú písomnú formu, vyžadovala podpis ešte jedného člena predstavenstva, nebolo voči žalobcovi účinné, hoc by bolo zverejnené. Tento záver vyplýva z uvedených ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o to, či ručne písaný text v zmluve tam bol alebo nebol pred podpisom zmluvy, tak súd dospel k záveru, že tam bol pred podpisom zmluvy a z tohto titulu je zmluva platná a nemohla byť len návrhom, ktorý sa má ďalej nejakým spôsobom u žalovaného posudzovať, pretože o dva dni, t. j. bezprostredne po podpise zmluvy prišiel žalobca so svojim strojom na stredisko žalovaného a osoba od žalovaného mu dala pokyn, ktorú plochu má obrobiť. Žalovaný tak jednoznačne mal záujem na tom, aby sa zmluva hneď plnila. Z vykonaného dokazovania bolo ďalej preukázané, že žalobca vykonal dielo, t. j. mulčovanie v rozsahu mulčovanej plochy 21 ha. Toto bolo preukázané z denníka v spojení s výpoveďou svedka U. H.. Žalovaný spochybňoval denník prác, no to, že údaje v ňom zodpovedali skutočnosti, potvrdil práve svedok U. H., ktorý ako zamestnanec žalobcu práce vykonal a tieto v denníku zaznamenal. Práce od svedka ako zamestnanca žalobcu prevzal objednávateľ, t. j. žalovaný, a to konkrétne tá istá osoba, ktorá dala svedkovi pokyn na to, čo má mulčovať, pričom žalobca (jeho zamestnanec) sa po prácach so strojom vrátil na stredisko žalovaného a bez ohľadu na to, kto bola osoba, ktorá práce prevzala, tak táto osoba sa nachádzala v areáli družstva žalovaného, a preto v zmysle § 16 Obchodného zákonníka jej konanie zaväzuje žalovaného. Cena diela bola v zmluve určito a zrozumiteľne dohodnutá za jednotku, t. j. 37,- eur za hektár, ako aj jednotková cena za kilometer v sume 1,30 eur. Prejdeným kilometrom zodpovedá cena 48,10 eur bez DPH a zmulčovanej ploche potom cena 777,- eur bez DPH, čo spolu vrátane 20 % DPH predstavuje sumu 990,12 eur, ktorú mal žalovaný žalobcovi v zmysle zmluvy za vykonané dielo zaplatiť. Keďže žalovaný tak v lehote splatnosti neurobil, zaviazal ho na zaplatenie dlžnej sumy súd, a to z titulu jeho nesplneného zmluvného záväzku. Vo vzťahu k záväzku žalovaného zaplatiť cenu diela je irelevantné, kedy bola faktúra vystavená a aké sú na nej uvedené údaje splatnosti a uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Žalobca dielo vykonal a žalovaný je povinný zaplatiť jeho cenu. Pokiaľ žalovaný namietal, že splatnosť faktúry je iná, než je uvedené v zmluve, tak to je síce pravdou, no splatnosť podľa zmluvy mala nastať 30. deň od ukončenia prác. Práce boli ukončené dňa 14.09.2012, a preto splatnosť ceny diela mala byť dňa 14.10.2012. Žalobca však vo faktúre uviedol termín splatnosti dňa 14.11.2012, čo je síce inak, ako bolo dohodnuté, no zároveň je to v prospech žalovaného, a preto je v tomto obrana žalovaného irelevantná. Z vyjadrenia žalovaného je preukázané, že faktúra mu bola doručená pred dňom, ktorý je ako deň splatnosti uvedený vo faktúre. Minimálne od nasledujúceho dňa, t. j. odo dňa 15.11.2012 je žalovaný v omeškaní a od tohto dňa patrí žalobcovi úrok z omeškania, a to v zmysle citovaných predpisov vo výške, ktorá je stanovená
predpismi občianskeho práva, keďže iný úrok z omeškania dohodnutý nebol. Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75 %, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne.
24. Žalobca si ďalej uplatňoval nárok na náhradu škody a zmluvnú pokutu. V týchto častiach súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na traktore žalobcu bol spôsobený defekt v dôsledku stavu nehnuteľnosti (pozemku), na ktorom žalobca vykonával práce. Objektívne by tak prichádzala do úvahy zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá tým žalobcovi vznikla. Žalobca však spoľahlivo a bez rozumných pochybností nepreukázal jej výšku. Žalobca ju preukazoval tým, že predložil pokladničný doklad preukazujúci cenu prezutia pneumatiky. Tento doklad je však z obdobia dvoch mesiacov po tom, čo ku škode došlo, pričom z výpovede svedka je preukázané, že mu kolega ešte v deň vykonávania prác priniesol náhradné koleso a zároveň už v skôr vystavenej faktúre žalobca vyúčtoval opravu. Z vykonaného dokazovania tak nie preukázané, že uvedené prezutie sa týkalo kolesa, na ktorom žalobca dostal defekt pri vykonávaní prác na nehnuteľnostiach žalovaného. Žalobca škodu ďalej preukazoval tým, že predložil pokladničný doklad o kúpe pneumatiky v cene 1 116,- eur. Z tohto dôkazu však nie je zrejmé, kedy žalobca pneumatiku kúpil a už vôbec nebolo preukázané, či kúpa novej pneumatiky bola nevyhnutná a ako vôbec žalobca dospel k vyčíslenej škode, keď táto ani nezodpovedá uvedeným cenám na pokladničných dokladoch a vyúčtovaná oprava predchádza minimálne jednému pokladničnému dokladu. Je pravdou, že uplatnená škoda je nižšia, ako cena novej pneumatiky, no žalobca ju aj tak nijakým spôsobom nevysvetlil a neuviedol jej výpočet. Na pojednávaní sa žalobca vyjadriť odmietol obdobne, ako aj žalovaný. Pokiaľ ide o dohodnutú zmluvnú pokutu, tak túto považoval súd za dohodnutú v zjavnom rozpore s dobrými mravmi a teda neplatne, a preto nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi nepriznal. Zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad omeškania žalovaného s uhradením ceny diela. Pre tento prípad má žalobca možnosť požadovať aj zákonnú sankciu, ktorou je úrok z omeškania. Samozrejme uvedené dve sankcie sa nevylučujú a v obchodných záväzkových vzťahoch ide o bežný, právom aprobovaný stav. V danom prípade však bola výška dohodnutej zmluvnej pokuty 73 % ročne (0,2 % denne x 365 dní), čo nie je len neprimerane vysoká zmluvná pokuta, ale je to zmluvná pokuta, ktorá môže byť likvidačnou, pričom za daného stavu by výška pokuty z priznanej sumy od prvého dňa omeškania do dňa rozhodnutia súdu dosiahla sumu 2 798,07 eur, čo je takmer trojnásobok priznanej istiny. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu považoval súd za dohodnutú v rozpore s dobrými mravmi a teda za neplatnú, a preto ani neprichádzalo do úvahy využitie moderačného práva súdu, ktoré by súd mohol využiť v prípade, že by sa jednalo o neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, no v danom prípade nejde len o neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, ale ide o astronomickú a likvidačnú zmluvnú pokutu.
25. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Žaloba bola podaná dôvodne iba v časti 990,12 eur zo sumy 1 590,12 eur, t. j. v 62,27 %, pričom čistý úspech žalobcu bol 24,54 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného, avšak to len vo vzťahu istiny. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, tak táto bola výrazne vyššia a v tejto časti žalobca úspech nemal vôbec, pričom zmluvná pokuta nie je príslušenstvom. Z dôvodu čiastočného úspechu každej strany súd preto aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.