Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-7C/49/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudcom JUDr. Ľubomírom Šablom, v právnej veci žalobcu: Secapital S. á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653 Luxemburg, Luxemburské veľkovojvodstvo, číslo registrácie B 108305, právne zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: I. X., V.. XX.XX.XXXX, B. P. X. R. XXX, XXX XX J., o zaplatenie 234,80 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta v celom rozsahu.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou došlou na súd 02.05.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 234,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 26.03.2015 do zaplatenia. Nároky odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176 (ďalej aj „HCS“) a žalovaným bola dňa 06.12.2006 uzatvorená zmluva č. 3612062652, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 640,84 Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach, tento záväzok nedodržal a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas. HCS postúpil zmluvou zo dňa 31.08.2013 pohľadávku s prísl. na žalobcu, pričom túto skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 21.10.2013. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 06.08.2014 právny dokument „dohodu o urovnaní“, kde v časti B je uvedená výška dlhu žalovaného a jeho špecifikácia. Výška dlhu bola medzi žalobcom a žalovaným sporná, preto sa dohodli v časti C uvedenej dohody na jeho urovnaní a to tak, že doterajší záväzok žalovaného vrátane jeho príslušenstva zanikol a nahradil sa novým záväzkom. Žalovaný sa v dohode o urovnaní zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 359,80 Eur spolu s dohodnutými úrokmi vo výške 7 % ročne z dlžnej čiastky, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur. Spolu sa tak žalovaný zaviazal uhradiť 378,81 Eur. V časti C bod 5 dohody sa zmluvné strany dohodli, že pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa dlh bez ďalšieho splatný v celku. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať dlh riadne a včas a do omeškania sa dostal s úhradou splátky splatnej dňa 25.02.2015. Na základe tejto skutočnosti mu žalobca poslal dňa 21.03.2016 listinu - upozornenie na možnosť zosplatnenia dlhu, v ktorej poskytol žalovanému dodatočnú 15 - dňovú lehotu na plnenie. Nakoľko žalovaný dlžnú sumu neuhradil, pristúpil žalobca k zosplatneniu dlhu listom zo dňa 07.04.2016. Celkový dlh žalovaného ku dňu spísania žaloby predstavuje 234,80 Eur a žalobca si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Keďže sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur, súd v zmysle § 297 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vo veci nenariadil súdne pojednávanie a oznámil vyvesením na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu miesto a termín verejného vyhlásenia rozsudku v zmysle § 219 ods. 3 CSP.

4. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, a to najmä žalobou, úverovou zmluvou č. 3612062652 zo dňa 06.12.2006 (ďalej len „zmluva o úvere“), Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti HCS (ďalej len „ÚZP“), dohodou o urovnaní zo dňa 06.08.2014, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.08.2013 s prílohami na č. l. 20 - 22 spisu a oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2013.

5. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 06.12.2006 uzatvorili HCS a žalovaný zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej HCS poskytol jednorázovo žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 640,84 Eur (19.306,- Sk). Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, platiť úroky v 27 mesačných splátkach, pričom prvá splátka bola splatná dňa 06.01.2007 a každá ďalšia splátka vždy k 20. dňu v príslušnom mesiaci, t.j. z počtu mesačných splátok vyplýva, že posledná splátka bola splatná dňa 20.04.2009. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť činila 971,52 Eur (29.268,- Sk).

7. Zmluvou zo dňa 31.08.2013 postúpil HCS pohľadávku s príslušenstvom na terajšieho žalobcu. Dňa 21.10.2013 oznámil HCS postúpenie pohľadávky s prísl. žalovanému.

8. Dňa 06.08.2014 uzatvorili žalobca a žalovaný dohodu o urovnaní, podľa ktorej nie je sporné, že žalobca má voči žalovanému pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 3612062652 uzavretej medzi HCS a žalovaným dňa 14.11.2007, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou zo dňa 06.12.2006. V časti B - konštatovanie sporných skutočností ods. 1 sa uvádza, že žalovaný (dlžník) záväzky zo zmluvy o úvere riadne a včas neplnil, a preto má žalobca (veriteľ) ku dňu uzavretia dohody o urovnaní záväzok (dlh) v celkovej výške 374,86 Eur vrátane príslušenstva, s ktorého zaplatením je žalovaný v omeškaní. Medzi žalobcom a žalovaným bola výška záväzku sporná a z toho dôvodu uzatvárajú dohodu o urovnaní, na základe ktorej urovnávajú vzájomné práva a záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere a to spôsobom uvedeným v časti C dohody o urovnaní.

9. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s nižšie citovanou právnou úpravou sa súd riadil nasledovnými úvahami pri hodnotení dôkazov a dospel k nasledovným právnym záverom:

10. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01.01.2008 (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15. Na základe uzatvorenej zmluvy o úvere v zmysle § 52 a v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. poskytol HCS žalovanému spotrebiteľský úver, pretože zo zmluvy vyplýva a súdu je z úradnej činnosti známe, že predmetom podnikania právneho predchodcu žalobcu je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom, pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania, je teda veriteľom a žalovanému poskytol úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania, či podnikania, teda ako spotrebiteľovi.

16. Podľa § 585 ods. 1 dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

17. Podľa § 585 ods. 2 OZ, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.

18. Podľa § 585 ods. 3 doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

19. Podľa § 37 ods. 1 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia dohody o urovnaní (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

21. Podľa § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

22. Podľa § 8 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. 23. Podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

24. Podľa § 9a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa povinnosti podľa § 4 ods. 2 a 8, § 4a až 5a a § 7 až 9 sa vzťahujú aj na osobu, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy.

25. Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

26. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. Dohoda o urovnaní (ako z jej časti A vyplýva) sa týkala úpravy vzájomných práv a povinnosti žalobcu a žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Aj keď účinkom platnej dohody o urovnaní je zánik pôvodného záväzku zo zmluvy o úvere, skutočnosť, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou znamená, že aj dohoda o urovnaní je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 OZ, pretože sa týka úpravy práv a povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzatvorená pred 01.01.2008, pretože s výnimkou posudzovania jej vzniku a nárokov z nej vzniknutých, ktoré nastali do 01.01.2008, v zmysle § 879j sa na ňu do budúcna hľadí ako na zmluvu spotrebiteľskú. Navyše nárokom z nej vzniknutým pred 01.01.2008 dohoda o urovnaní nie je, pretože zo zmluvy o úvere nevyplýva právo, ani povinnosť uzavrieť dohodu o urovnaní. Súd má za to, že samotné vymedzenie toho, čo je medzi stranami zmluvy sporné, nie je jednoznačné. Na jednej strane sa v časti A hovorí o tom, že skutočnosť že veriteľ (žalobca) má voči dlžníkovi (žalovanému) pohľadávku špecifikovanú v ods. 1 a 2 nie je medzi zmluvnými stranami sporná. Z tohto ustanovenia sa dá vyvodiť, že nie je sporné, že žalobca má pohľadávku zo zmluvy o úvere voči žalovanému, nie je sporný právny dôvod vzniku pohľadávky, ani jej výška. Na druhej strane sa v časti B ods. 3 uvádza, že výška záväzku (pohľadávky) sporná je. Súd má teda za to, že zmluva o urovnaní je neplatná pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť v zmysle § 37 ods. 1 OZ.

28. Podporne súd uvádza, že pri neprihliadaní na uvedenú obsahovú nezrovnalosť dohody o urovnaní, je z okolností prípadu zrejmé, že hoci by dohoda o urovnaní spĺňala obsahové náležitosti vyžadované a vo všeobecnosti platí, že absenciu dobrej viery zmluvnej strany pri uzavretí dohody o urovnaní je povinná preukazovať druhá zmluvná strana, v prípade spotrebiteľských zmlúv je v dôsledku § 8 a 9a zákona o ochrane spotrebiteľa situácia odlišná. Absenciu dobrej viery žalobcu totiž v tomto prípade spočíva v použití nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 8 ods. 3 a 4 v spojení s § 9a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pri uzatváraní dohody o urovnaní. Nekalú obchodnú praktiku, konkrétne klamlivú obchodnú praktiku súd vidí v tom, že v čase uzatvorenia dohody o urovnaní (10.10.2014) bola celá pohľadávka zo zmluvy o úvere premlčaná (na premlčanie súd prihliada ex offo podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa), nakoľko posledná splátka úveru bola splatná 20.04.2009 a aj pri akceptácii toho, že zmluva o úvere je napriek jej spotrebiteľskému charakteru absolútnym obchodom, a teda peňažný záväzok z nej sa premlčuje uplynutím štvorročnej premlčacej doby odo dňa, keď veriteľ mohol právo na zaplatenie vykonať po prvýkrát (t.j. 21.04.2009), premlčacia doba uplynula ohľadne poslednej

splátky dňom 21.04.2013 a z dohody o urovnaní sa dlžník informáciu o tom, že sa ide urovnávať premlčaný dlh (t.j. naturálna obligácia súdne nevymáhateľná) nedozvie. Práve opomenutie podstatnej informácie, že dlh je premlčaný, súd považuje za klamlivú obchodnú praktiku zo strany žalobcu, pretože túto informáciu priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii (uzavrel dohodu o urovnaní) a tým žalobca zapríčinil, že žalovaný (priemerný spotrebiteľ) takúto dohodu o urovnaní uzavrel, hoci by pri vedomosti o premlčaní dlhu tak neurobil, pretože tým zhoršil svoje zmluvné postavenie. Klamlivé opomenutie v zmysle § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa spočíva aj v tom, že žalobca skryl uvedenú informáciu, resp. z dohody o urovnaní nevyplýva, že žalovanému vysvetlil, prečo v skutočnosti žiada uzatvorenie dohody o urovnaní (motív urobiť z naturálnej obligácie opätovne nárok súdne vymáhateľný), t.j. neoznámil účel obchodnej praktiky. Vzhľadom na to, že klamlivá obchodná praktika v zmysle § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa sa považuje za nekalú obchodnú praktiku a tá je zakázaná, t.j. jej použitie je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa a táto viedla k uzatvoreniu dohody o urovnaní, ktorú by žalovaný vediac o premlčaní neuzavrel, súd má za to, že dohoda o urovnaní bola pri použití nekalej obchodnej praktiky uzavretá v rozpore so zákonom, a preto je v zmysle § 39 neplatná.

29. K tomu, že sa v dohode o urovnaní uvádza, že v prípade neplatnosti časti dohody, na základe ktorej sa urovnávajú vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, je žalovaný povinný plniť svoj záväzok v pôvodných termínoch a lehotách tak, ako by dohoda o urovnaní nebola uzatvorená, súd uvádza, že tento následok vyplýva priamo zo zákona, pretože, ak je dohoda o urovnaní neplatná, nemôže spôsobiť ani právny účinok ňou sledovaný, t.j. nahradenie pôvodného záväzku záväzkom novým. Premlčanie dlhu neznamená, že dlžník ho nie je povinný plniť, len nárok na plnenie v dôsledku premlčania nie je súdne vymožiteľný (súd ho nemôže priznať). Súd je však viazaný skutkovým stavom, tak ako ho vymedzil žalobca, a teda aj hmotnoprávnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje pohľadávku v súdnom konaní. Žalobca si v tomto konaní uplatnil pohľadávku na základe neplatnej dohody o urovnaní, nie na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

30. Pokiaľ ide o ďalšie žalobcom predložené dôkazy, a to upozornenie na možnosť zosplatnenia dlhu z dohody o urovnaní zo dňa 21.03.2016, poštový podací hárok o odoslaní upozornenia žalovanému, oznámenie o zosplatnení dlhu zo dňa 07.04.2016 a poštový podací hárok o odoslaní oznámenia žalovanému, súd tieto dôkazy vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti dohody o urovnaní ako nadbytočné a právne bezvýznamné nevykonal.

31. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 nasledovne:

34. Keďže žalovaný mal plný úspech vo veci, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Avšak nakoľko žalovanému v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

35. Vzhľadom na uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní je nevyhnutné popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.