Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/106/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci navrhovateľa: N.. T. U., B.. XX.XX.XXXX, X. D.. V. Č.. XX, XXX XX X., proti povinnej: N.. T. U., B.. XX.XX.XXXX, X. D.. V. Č.. XX, XXX XX X., prechodne bytom ul. U. Z. Č.. XX, XXX XX X., o návrhu o zaplatenie istiny 122,22 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.

II. Súd priznáva nárok na náhradu trov konania povinnej voči navrhovateľovi v rozsahu 100%.

III. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Bratislava IV. ( sp.zn. 25Ro628/2012 ) dňa 18.06.2012, sa navrhovateľ domáhal od povinnej k zaplateniu istiny 122,22 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že je otcom maloletej T. U. B.. XX.XX.XXXX a W.B. U. B.. XX.XX.XXXX. Každý mesiac obaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 02.05.2007 č.k. 23C 68/2005 - 333 sumou 298,74 eur (9.000SK) a povinná si uplatnila mesačný daňový bonus ( ust. § 33 zák.č. 595/2003 Z.z. ) vo výške 38,64 eur ( 19,32 eur na každé vyživované dieťa ) a prijala sociálnu dávku, ktorou štát prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa („prídavok“ ) ust. § 8 zák.č. 600/2003 Z.z. a § 1 nar.vl. SR č. 485/2004 Z.z. vo výške 45,08eur ( výška prídavku je 22,54,- eur mesačne). Pri zabezpečení vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sa tak podľa navrhovateľa nakumulovala v rukách povinnej celá suma príspevkov na výživu detí od matky, otca, UPSVaR a zamestnávateľa povinnej. Navrhovateľ uviedol, že v období 24. víkendu sa osobne staral o deti bez možnosti prespania v mieste trvalého bydliska z dôvodov na strane povinnej, pričom táto si neplnila svoju vyživovaciu povinnosť a sumu nakumulovaného výživného vo výške 122,22 eur bezdôvodne zadržiava. Na základe uvedeného navrhovateľ požiadal súd, aby vydal rozhodnutie, ktorým by nariadil povinnej vyplatiť mu spotrebovanú sumu výživného v zmysle zákona o rodine vo výške 122,22 eur. 2. Z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie platobného rozkazu ( uplatnený nárok nebol osvedčený ), bola vec dňa 18.06.2012 prevedená do oddelenia občianskoprávne veci pod sp.zn. 10C/106/2012. 3. Dňa 05.09.2012 si povinná prevzala návrh na začatie konania a následne dňa 25.10.2012 doručila súdu písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania s tým, že návrh žiadala zamietnuť v celom rozsahu s odôvodnením, že predmetný návrh na začatie konania sa týka úhrady údajného vyplatenia výživného na maloleté deti U. a navrhovateľ sa domáha údajnej alikvotnej časti výživného na maloleté deti U.. Výživné ako i peňažné prostriedky z prídavku na dieťa, daňového bonusu boli v plnej miere spotrebované

na potreby oboch detí. Povinná poukázala na zákon číslo 35/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov s tým, že na vrátenie časti výživného za dobu, kedy dieťa je u druhého z rodičov nemá navrhovateľ právo. Výživné je určené v pravidelnej mesačnej platbe, uvedená platba sa neprepočítava na jednotlivé dni, nakoľko sa z neho hradia jednorazové a opakované náklady dieťaťa. Prídavok na dieťa je v súlade so zákonom č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zák. č. 461/2003 Z.z. vyplácaný len jednému z rodičov a nijakým spôsobom nesúvisí s vyživovacou povinnosťou rodičov. Je v plnej miere hradené UPSVaR príslušným podľa miesta bydliska dieťaťa. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že nemal možnosť prespať vmieste trvalého bydliska, pričom mu bol zakázaný vstup do spoločného bytu na V. D.. XX v Bratislave na základe dlhodobého týrania a prenasledovania. Povinná požiadala súd, aby návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. 4. Na pojednávaní dňa 17.01.2013 vypovedal navrhovateľ a uviedol, že zvažuje zmeniť návrh, ale nakoľko nemá právnické vzdelanie, potreboval by o zmenenom návrhu konzultovať s právne spôsobilou osobou, a preto požiadal z dôvodov, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov a by mu bol ustanovený advokát, ktorý by kvalifikovaným spôsobom zmenil návrh na začatie konania. Navrhovateľ bol súdom odkázaný, aby sa so svojou žiadosťou obrátil na Centrum právnej pomoci.

Na pojednávanie dňa 27.09.2016 sa dostavil zástupca navrhovateľa pán X. I., ktorý predložil súdu splnomocnenie čl. 116 na zastupovanie v konaní 24C/106/2012, dostavila sa navrhovateľka v 2. rade, a zástupca navrhovateľky v 3.rade W. U., za ÚPSVaR Mgr. Vladimíra Labudová, ako aj povinná z vyživovacej. Navrhovateľ sa nachádzal t.č. vo výkone väzby na Chorvátskej v Bratislave, ale vzhľadom na skutočnosť, že pojednávaní dňa 17.01.2013 navrhovateľ už vypovedal, súd postupoval v zmysle § 178 a navrhovateľa na pojednávanie nepredvolal. Zástupca navrhovateľa požiadal súd, o pridelenie právneho zastúpenia pre navrhovateľa, nakoľko tomuto sa zmenili pomery a je vo vyšetrovacej väzbe. Požiadal o určenie ex offo advokáta. Súd poukázal na obsah pojednávania zo dňa 17.01.2013, kedy bol navrhovateľ odkázaný, aby sa obrátil so žiadosťou na Centrum právnej pomoci. Súd následne urobil dopyt na Centrum právnej pomoci, a to prípisom zo dňa 04.11.2013, či sa navrhovateľ obrátil na uvedené Centrum právnej pomoci so žiadosťou na ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Centrum právnej pomoci doručil súdu dňa 12.11.2013 oznámenie, na základe, že centru nebola doručená žiadna žiadosť navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci zo strany. Zároveň oznámili súdu, že lustrovaním v databáze žiadostí bolo zistené, že klienta s menom N.. T. U. neevidujú ako žiadateľa o právnu pomoc. Následne doručilo Centrum právnej pomoci súdu dňa 15.04.2014 vyjadrenie, v ktorom uviedlo, že Centrum právnej pomoci dňa 18.03.2014 rozhodlo o zastavení konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci sp. zn. XXXX/XXXX-W.. Súd následne opakovane prípisom 18.06.2014 dopytoval Centrum právnej pomoci o podanie aktuálnej informácie. Z vyjadrenia Centra právnej pomoci zo dňa 01.07.2014 vyplýva, že rozhodnutie o zastavení konania o nároku o poskytnutie právnej pomoci nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2014. Na základe uvedeného súd neustanovil navrhovateľovi zástupcu z radov advokátov. Povinná vo svojej výpovedi poukázala na jej písomné vyjadrenie k samotnému návrhu, v ktorom som uviedla, že v tom čase bol právoplatný rozsudok výživného, čo je na dnešné pomery 150,-€/mes., bolo tam aj predbežné opatrenie na zákaz vstupu navrhovateľa do ich spoločného bytu. Povinná vypovedal, že sa jej zdá mi zarážajúce, že navrhovateľ žiada vyplatiť sumu 122,-€ za dva dni, pričom on platil mesačne 150,-€ na dve deti. Predmetné výživné považuje za spotrebované.

5. Súd pri rozhodovaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom súdneho spisu, a to: návrh na vydanie platobného rozkazu doručený súdu dňa 18.06.2012, vyjadrenie povinnej k návrhu doručené súdu dňa 25.10.2012, spis Okresného súdu Bratislava I V sp.zn. 24C/426/2012, spis Okresného súdu Bratislava I V sp.zn. 24C/200/2008, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 23C/68/2005 zo dňa 02.05.2007, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Co/128/2012-98 zo dňa 04.05.2012, zápisnica o pojednávaní zo dňa 17.01.2013, korešpondencia s Centrom právnej pomoci, Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 28P/106/2013- 13zo dňa 21.06.2013 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/464/2013-23 zo dňa01.10.2013, Rozhodnutie centra právnej pomoci zo dňa 18.03.2014, žiadosť navrhovateľa doručená súdu dňa 08.08.2016, splnomocnenie navrhovateľa zo dňa 22.08.2016, zápisnica o pojednávaní zo dňa 27.09.2016, výsluch navrhovateľa a povinnej z vyživovacej povinnosti a ustálil nasledovný skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 23C/682005-333, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.07.2007 bolo manželstvo, z ktorého pochádzali dve deti, T. a maloletá W. U. rozvedené. V tom čase maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky (povinnej). Otcovi maloletých detí (navrhovateľovi) bola stanovená povinnosť prispievať na výživu mal. T. U. sumou po 2500,-Sk/mes. a

na výživu W. U. sumou po 2000,-Sk/mes., vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otec - navrhovateľ mal podľa rozsudku právo stretávať sa s maloletými deťmi, každý víkend v párnom týždni, od piatku od 18.hod. do nedele do 18. hod. Súd zohľadnil ako má ten rodič, ktorý nemá deti zverené do osobnej starostlivosti ( navrhovateľ ) prispievať na ich výživu a zohľadnil aj to do akej miery a ako sa druhý rodič o deti osobne stará ( povinná ), pričom súd už zohľadnil aj tú skutočnosť, že v čase určeného času stretávania sa tento rodič o svoje deti aj stará. V danom prípade bola určená súdom výška výživného, ktorou má otec ( navrhovateľ ) prispievať maloletým deťom na ich výživu ( t.j. nie ich matke, nešlo o výživné na rozvedenú manželku ). Rozsudok v časti výživného bol vykonateľný 19.07.2007. V časti výkonu práv a rodičovských povinností k mal. deťom na čas po rozvode manželstva rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2009. V období do rozvodu manželstva rodičov maloletých detí neboli práva a povinnosti rodičov súdom právoplatne upravené. Dňa 21.05.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/325/06-278 zo dňa 03.04.2007, nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 13P/34/2005-139, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a navrhovateľovi bola stanovená povinnosť prispievať na výživu maloletých. 7. K požiadavke navrhovateľa týkajúcej sa prídavku na deti súd poukazuje na to, že podľa platných právnych predpisov je nesporné, že prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. S poukazom na cit . ust. zák.č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov to bola s ohľadom na uvedené rozhodnutia súdov matka ( odporkyňa ), ktorej prídavok bol vyplatený oprávnene. 8. Pre posúdenie uplatneného nároku v predmetnej veci bolo potrebné zodpovedanie otázky, či rodičovi, ktorému rozhodnutím súdu nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti (navrhovateľ), patrí na čas súdom určeného styku s dieťaťom, kedy bolo dieťa s týmto rodičom, alikvotná časť sumy, ktorou obaja rodičia prispievajú na výživu dieťaťa. Obdobne pomerná časť daňového bonusu a detských prídavkoch vyplácaných druhému rodičovi, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. 9. Materiálna stránka účinkov právoplatného rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, teda aj pre súdy. Súd v iných konaniach vychádza zo správnosti a zákonnosti právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom (13P/34/2005), ktorého výška ipso iure zohľadňuje aj výdavky druhého rodiča na dieťa v čase strávenom s dieťaťom počas súdom určeného styku. Súd je rozhodnutím viazaný a dokiaľ vo veci úpravy výživného v dôsledku zmeny pomerov nie je právoplatne znova rozhodnuté /§78 ods. 1 Zákona o rodine/, je vylúčené reparovať takéto právoplatné súdne rozhodnutie z dôvodov uvádzaných navrhovateľom. Vyhovením návrhu by dochádzalo k nedovolenej modifikácii súdom určeného výživného. 10. Navrhovateľ sa nesprávne domnieva, že počas dvoch dní (24. víkend v mesiaci jún 2012), kedy boli dcéry v rámci súdom určeného styku u neho v domácnosti, mal maloleté deti v osobnej starostlivosti a preto je matka povinná prispievať na ich výživu v podobe vrátenia alikvotnej časti v jej rukách naakumulovaného výživného odvolávajúc sa na ustanovenie § 62 ods. 1 Zákona o rodine (Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť). Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. /§ 76 ods. 1 Zákona o rodine/ Výživné určené pre maloleté dieťa povinný rodič poukazuje k rukám, alebo na bankový účet rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Nie je prípustný taký výklad o spotrebnom charaktere výživného, podľa ktorého sa na účely priebežného uhrádzania priebežne vznikajúcich výdavkov určuje akási denná suma nákladov (alikvotne výživné od obdivoch rodičov), ktorá má zabezpečovať ad hoc potreby maloletých detí. Krátkodobý pobyt maloletých detí u navrhovateľa v rámci úpravy styku nezakladá odporkyni, ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, povinnosť vyplácať alikvotnú časť takéhoto výživného. 11. Ustanovenie § 79 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého kto celkom alebo sčasti splnil za iného vyživovaciu povinnosť, je oprávnený od neho požadovať úhradu tohto plnenia, sa vzťahuje na iné prípady vyskytujúce sa v praxi, keď vyživovaciu povinnosť plní za povinného osoba, ktorej táto povinnosť nevyplýva z úpravy zákona o rodine. Najčastejšie prichádza do úvahy v prípade zapretia otcovstva. Pokiaľ súd vyhovie žalobe o určenie otcovstva k dieťaťu, ku ktorému manžel matky predtým úspešne zaprel otcovstvo, musí pred rozhodnutím o výžive zisťovať, či a do akej miery plnil (či ešte treba niečo plniť navyše, okrem toho, čo sa už plnilo) manžel matky svoju vyživovaciu povinnosť do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zapretí otcovstva, keďže dovtedy sa považoval za otca dieťaťa a mal k nemu vyživovaciu povinnosť. Takto určený otec nemôže byť zaviazaný povinnosťou znovu platiť výživné, ktoré už bolo poskytnuté, okrem iného aj so zreteľom na ustanovenie, podľa ktorého ten, kto plnil za

iného, má právo požadovať úhradu tohto plnenia (napriek konštitutívnym účinkom rozhodnutí o určení a zapretí otcovstva). 12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 600/2003 Z.z., o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.

13. Podľa § 2 ods. 1 písm. a), ods. 2 cit. zákona, oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok je rodič nezaopatreného dieťaťa. Ak je viac oprávnených osôb a spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom, prídavok na to isté dieťa patrí len jednej z nich.

14. Podľa § 10 ods. 1 cit. zákona, platiteľ vyplatí prídavok oprávnenej osobe, ktorá si uplatní nárok podľa § 9 a ktorá spĺňa podmienky nároku podľa § 7.

15. Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Takouto oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na prídavok je rodič nezaopatreného dieťaťa, v danom prípade sú to navrhovateľ a povinná. Prídavok na to isté dieťa však môže patriť len jednému z rodičov. Dcéry účastníkov konania: T. H. W. boli v rozhodnom období v osobnej starostlivosti matky, ktorá vykonávala nielen osobnú starostlivosť o nezaopatrené deti, ale nárok na prídavky aj náležitým spôsobom uplatnila v súlade s § 9 cit. zákona, preto štát správne vyplácal prídavky odporkyni. Pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu však súd vychádzal aj z toho, že legislatívna úprava štátnych sociálnych dávok podľa zákona č. 600/2003 Z.z., o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, spadá do oblasti verejného práva. V zásade ide o vzťah medzi štátom a oprávnenou osobou, ktorej štát prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Možnosť oprávnenej osoby domáhať sa súdnou cestou vrátenia (časti) neoprávnene prijatých štátnych sociálnych dávok od druhého rodiča v občianskoprávnom konaní, cit. zákon neuvádza. Nárok na vrátenie prídavku vyplateného neprávom, má iba platiteľ (štát) voči oprávnenej osobe, ktorá svojím konaním spôsobila, že platiteľ jej prídavok vyplatil neprávom. /§ 13 ods. 5 cit. zákona/ Navrhovateľovi zákon takýto nárok /subjektívne právo/ nepriznáva. Navrhovateľ podľa zákona nemá právny titul na vyplatenie alikvotnej časti zo sumy 122,22 eur a povinná voči navrhovateľovi nie je nositeľkou takejto povinnosti.

16. Obdobne je to aj pri sume daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti (ďalej len "daňový bonus"), ktorá bola v rozhodujúcom období vyplácaná daňovníkovi (odporkyni) podľa § 33 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Navrhovateľ podľa zákona nemá žiadny právny titul na vyplatenie alikvotnej časti zo sumy 38,64 eur (19,32 na každé nezaopatrené dieťa) a povinná voči navrhovateľovi nie je nositeľkou takejto povinnosti. Povinnej povinnosť vyplatiť prijatú štátnu sociálnu dávku a daňový bonus nevyplýva ani podľa predpisov súkromného práva, konkrétne pokiaľ ide o vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V odseku 1 je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. V prípade majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. Povinná sa na úkor navrhovateľa nemohla bezdôvodne obohatiť, nakoľko ani na základe domnelej zmluvy, ani omylom, ani z iného dôvodu navrhovateľ odporkyni neposkytol žiadne peňažné plnenie. Vyplatenie štátnych sociálnych dávok povinnej v rozhodnom období nepredstavuje právnu skutočnosť, ktorá by zakladala akýkoľvek priamy záväzkový právny vzťah medzi účastníkmi konania. Povinná teda nie je nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti ani na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, s použitím citovaných ustanovení zákona súd návrh ako neopodstatnený v plnom rozsahu zamietol.

17. Podľa ust. § 262 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok v platnom znení, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa ust. § 262 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Citované ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=4375486-4375487&f=2> predpokladá rozhodovanie súdu o trovách konania v dvoch fázach ( v prvej fáze v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je rozhodnuté o tom, komu sa priznáva nárok na náhradu trov konania a v druhej fáze bude rozhodnuté o samotnej výške náhrady trov konania, a to po právoplatnosti predmetného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania súd nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .