Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/318/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľky (matky) D. Y., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX J. č. XXX, zast. JUDr. Gabrielom Szabóom, advokátom so sídlom 946 03 Kolárovo, Kostolné námestie 32, proti otcovi M. Á., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX I. č. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom 927 01 Šaľa, Štúrova 42, IČO: 36 866 296, o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu Z. Y., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že M. Á., nar. X. X. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, je otcom maloletého dieťaťa Z. Y., nar. XX. X. XXXX, z matky D. Y., nar. X. X. XXXX.

II. Súd zveruje maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, pričom súd v tejto časti obmedzuje výkon rodičovských práv a povinností otcovi dieťaťa.

III. Otec dieťaťa je povinný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 100,- eur za obdobie od 10. 3. 2014 do 30. 6. 2015 a od 1. 7. 2015 naďalej vo výške 130,- eur, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

IV. Zročné výživné za obdobie od 10. 3. 2014 do 27. 9. 2016 v celkovej výške 2780,- eur, je otec dieťaťa povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 80,- eur, kde splátky sú splatné popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.

V. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

VII. Otec dieťaťa je povinný zaplatiť Slovenskej republike, na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za podanie návrhu na určenie otcovstva vo výške 66,- eur, a to 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Podľa § 221 písm. a/ tento rozsudok neobsahuje v časti výrokov I., II., V. a VII. odôvodnenie.

2. Návrhom zo dňa 21. 8. 2014 sa navrhovateľka domáhala určenia otcovstva k mal. dieťaťu a úpravu rodičovských práv a povinností. Matka požadovala určiť výživné vo výške 200,- eur mesačne odo dňa narodenia dieťaťa, otec dieťaťa žiadal určiť výživné vo výške 50,- eur mesačne odo dňa narodenia dieťaťa a od augusta 2015 vo výške 80,- eur mesačne. doposiaľ na výživnom uhradil otec dieťaťa 770,- eur, ktorú sumu žiadal zohľadniť pri výpočte dlžného výživného.

3. V danom prípade sa súd oboznámil s obsahom spisu - rodný list mal. dieťaťa, vyslúchol účastníkov konania, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ohľadne príjmov a výdavkov rodičov dieťaťa a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Dňa XX. X. XXXX sa narodila mimo manželstva Z. Y., z matky D. Y., nar. X. X. XXXX, ktorej narodenie je zapísané v Knihe narodení matričného úradu J. L., vo zv. XXX, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XXX. Otec v rodnom liste dieťaťa nebol zapísaný; ako vyplýva z výroku I. tohto rozsudku, jeho otcom je M. Á., nar. X. X. XXXX (znalecký posudok O.. V.. I. P., U.., z 9. 6. 2015 pod č. 18/2015 založený na č. l. 43 spisu).

5. Biologickí rodičia sa nevedeli dohodnúť na výživnom na mal. dieťa. Otec dieťaťa počas konania jednoznačne prehlásil, že o výkon rodičovských práv nemá záujem, s dieťaťom sa nechce stýkať, bude si plniť len vyživovaciu povinnosť.

6. Súd zistil, že matka dieťaťa má jednu vyživovaciu povinnosť voči mal. Z.. Otec dieťaťa má vyživovaciu povinnosť okrem mal. Z. aj voči svojej manželke D. Á., nar. XX. X. XXXX a dvom mal. synom S., nar. X. X. XXXX a M., nar. XX. X. XXXX. Otec dieťaťa žije v spoločnej domácnosti s manželkou a synmi S. a M..

7. Z listinných dôkazov a výsluchu matky dieťaťa ohľadne jej príjmov a výdavkov na dieťa súd zistil nasledovné: do 10/2014 matka poberala dávky v materstve 317,10 eura, naďalej až dodnes poberá rodičovský príspevok a prídavky na dieťa celkovo vo výške 230,- eur. V období od 01/2015 do 12/2015 pracovala na základe Dohody o pracovnej činnosti a to najviac 10 hod. týždenne za 2,20 eura na hodinu (max. 88,- eur mesačne) a od 01/2016 do 12/2016 pracuje na základe Dohody o pracovnej činnosti a to najviac 10 hod. týždenne za 2,33 eura na hodinu (max. 93,20 eura mesačne). V roku 2015 dosiahla príjem na základe dohody vo výške 23,15 eura v mesiaci august a v roku 2016 v mesiacoch 02, 07, 08 po 16,37 eura a v mesiacoch 01, 03, 04, 05, 06 po 24,56 eura. Dieťa je zdravé, matka má bežné výdavky na stravu, oblečenie hygienu dieťaťa. Zvýšené výdavky pozostávali z nákupu plienok (od narodenia dieťaťa) vo výške 56,- eur mesačne a nákupu hračiek rozvíjajúcich psychomotorické schopnosti dieťaťa a najmä nákupu detskej výbavy po narodení dieťaťa - fľaše, špeciálne umývacie a pracie prostriedky pre novorodencov, podporná poduška pod bruško, chodidlo, ležadlo, rozvojová podložka, trojkolka, vlhčené obrúsky, detské topánky, hojdací koník, a pod. (č. l. 93, 95, 96, 98, 99, 101, 103-106, 108-111, 113-115, 131 - vo výške min. 600,- eur).

8. V spoločnej domácnosti žije matka s dieťaťom a so svojou matkou S. Y., nar. XX. X. XXXX, ktorá v období od 01/2014 do 01/2015 poberala nemocenské dávky v celkovej výške 2941,90 eura, od 20. 1. 2015 bola nezamestnaná, posledná dávka v nezamestnanosti jej bola vyplatená 17. 8. 2015, za uvedené obdobie jej bolo celkovo vyplatených 1414,70 eura. Náklady na bývanie predstavujú pravidelné mesačné platby za elektrinu 55,- eur, plyn 49,- eur, koncesie 4,64 eura, spolu 108,64, rozrátané na dve osoby (matka s dieťaťom) to potom predstavuje 72,43 eura mesačne.

9. Z listinných dôkazov ohľadne príjmov a výdavkov otca dieťaťa súd zistil nasledovné: pôvodný pracovný pomer u JAV - AKC, s.r.o. (od 1. 9. 2010 do 14.11.2014) skončil otec dieťaťa výpoveďou z jeho strany (v 11/2014), nakoľko si našiel lepšie platenú prácu na stavbe v Nemecku, tu zotrval len 3 týždne a potom som si našiel prácu u aktuálneho zamestnávateľa. Za obdobie od 03/2014 do 11/2014 dosiahol vymeriavací základ v priemere 526,54 eura mesačne. Z Nemecka sa vrátil 20. 12. 2014 na Vianoce, pričom späť sa mal sa už nevrátil. V Nemecku za 3 týždne (12/2014) zarobil 1600,- až 1700,- eur netto. V období od 30. 7. 2014 do 11. 8. 2014 bol zamestnaný u HF Industriemontagen, s.r.o., kde dosiahol vymeriavací základ v priemere 215,31 eura mesačne, v období od 15. 11. 2014 do 31. 12. 2014 bol zamestnaný u HF Industriemontagen, s.r.o., kde dosiahol vymeriavací základ v priemere 343,59 eura mesačne. U zamestnávateľa T.E.TRANS - EXPRES, s.r.o. pracuje od 1. 6. 2015, od 06/2015 do 11/2015 dosiahol vymeriavací základ 380,- eur mesačne, od 11/2015 do 01/2016 mal vyplatené cestovné náhrady v celkovej výške 655,- eur (218,33 eura mesačne v priemere) a čistý príjem v priemere 345,82 eura; od 02/2016 do 08/2016 mal vyplatené cestovné náhrady v celkovej výške 2108,- eur (301,14 eura mesačne v priemere) a čistý príjem v priemere 383,87 eura; jeho čistý príjem teda predstavuje v priemere 624,58 eura za uvedené obdobie.

10. Manželka otca dieťaťa bola do 30.6.2015 na rodičovskej dovolenke (syn S., nar. X. X. XXXX), poberala rodičovský príspevok 203,- eur mesačne, od 1. 7. 2015 je zamestnaná v Samsung Electronics Slovakia, s.r.o., kde v období od 11/2015 do 01/2016 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 817,33 eura, od 02/2016 do 08/2016 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 676,- eur. Od 11/20015 do 08/2016 tak dosiahla priemerný čistý mesačný príjem vo výške 746,67 eura.

11. Otec dieťaťa žije so svojou manželkou a dvomi mal. synmi v spoločnej domácnosti, pričom vyčíslil výdavky na mal. S. vo výške 252,- eur mesačne a na mal. M. vo výške 269,- eur. Na domácnosť vyčíslil mesačné výdavky nasledovne: elektrina a plyn 108,- eur, UPC 5,- eur, splácanie úveru 113,23 eura, benzín 50,- eur, strava 300,- eur, spolu 576,23 eura na 4 osoby, t. j. 144,- eur na 1 osobu.

12. Tunajší súd pod sp. zn. 16P/366/2015 vydal dňa 18. 12. 2015 predbežné opatrenie, ktorým otcovi dieťaťa uložil povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou 80,- eur.

13. Z poštových poukážok vyplynulo, že otec uhradil na výživu dieťaťa doposiaľ 770,- eur (č. l. 136 a 147). Žiadnym iným spôsobom sa otec nepodieľa na výchove a starostlivosti o dieťa, ako sa vyjadril, nemá o to ani záujem.

14. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR), (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 ZR, Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 a2 ZR, (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 ZR, Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Explicitne je vyjadrený zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Relevantnou skutočnosťou z hľadiska vzniku rodičovskej vyživovacej povinnosti je narodenie dieťaťa. Nesporná je aj nadväznosť na novozavedený exemplifikatívny výpočet rodičovských práv a povinností v § 29, ktorý obsahuje aj starostlivosť o výživu dieťaťa. V usporiadaných rodinných pomeroch sa táto povinnosť nevníma ako zákonná, pravidlom je dobrovoľné plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu v potrebnom rozsahu. Pokiaľ to tak z rôznych dôvodov nie je, je potrebné súdne rozhodnutie, ktoré je z uvedeného dôvodu deklaratórne. Pri maloletých deťoch zákon umožňuje určenie výživného aj spätne vo vzťahu k dňu začatia konania, a to najviac za obdobie troch rokov. V rámci komplexu prejavov vyživovacej povinnosti rodičov sa majú uspokojiť všetky životné potreby dieťaťa potrebné pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou

objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká. Z fiktívnej sumy bude súd vychádzať napríklad vtedy, ak dospeje k záveru, že povinný bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto. Kritérium dobrých mravov sa preskúmava len pri plnoletých deťoch (tu súd poukazuje na vyjadrenie právnej zástupkyne otca dieťaťa, ktorá žiadala určiť výživné s prihliadnutím na nemorálne správanie matky dieťaťa). Subjektívne schopnosti však možno realizovať len v rámci objektívne daných možností. Súd preto prihliadne na reálnu situáciu na trhu práce, na mieru nezamestnanosti v regióne, príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Povinný môže mať príjmy z viacerých zdrojov. Zisťujú sa pravidelné aj nepravidelné príjmy, ktoré sa s cieľom ustálenia východiskovej sumy príjmu pre určovanie rozsahu výživného spriemerujú. Okrem príjmových pomerov sa zisťuje celková majetková situácia povinného rodiča daná vlastníctvom hnuteľných vecí (predovšetkým vzácne zbierky, cennosti) a nehnuteľností (reštituovaných, získaných dedením), peňažnými vkladmi, cennými papiermi a pod.

16. Pri určovaní výživného nemožno uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že napríklad ak rodičovi, ktorý má dvojnásobný príjem v porovnaní s druhým rodičom, sa určí výživné v dvojnásobnej výške. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z tohto dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto povinnosti. Výživné sa platí do rúk toho rodiča alebo, ktorému bolo dieťa zverené, po plnoletosti do rúk dieťaťa, a to aj nedoplatky aj za čas pred nadobudnutím plnoletosti.

17. V konaní treba nevyhnutne zisťovať výdavky, predovšetkým pravidelné, ako aj nepravidelné náklady spojené s bývaním (nájomné, prevádzka bytu, domu), stravou, ošatením, zdravotným stavom, starostlivosťou o dieťa a domácnosť, inými vyživovacími povinnosťami, poistnými plneniami, sporením, pôžičkami, splátkovými platbami, daňovými plneniami, výdavkami na výkon povolania.

18. Pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného sú predmetom dokazovania aj pasíva (rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody). Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality. Na zadĺženie povinného rodiča z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov nadštandardnej hodnoty, súd pri ustálení majetkových pomerov nebude prihliadať

19. Rozoberané kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho individuálnych potrieb.

20. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho-ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.

21. Obligatórnym zákonným hľadiskom je osobný výkon starostlivosti o dieťa. Uvedené konanie sa v zmysle predmetného ustanovenia chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. V tomto období podľa okolností konkrétneho prípadu môže osobná starostlivosť úplne vyvážiť peňažné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany druhého rodiča. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa), na druhej strane

sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá. V zmysle záverov aplikačnej praxe sa táto hodnota nezníži tým, že rodič dieťa umiestni napríklad do materskej školy, a preto sa druhý rodič nemôže domáhať zníženia výživného z tohto dôvodu. V prípade, ak dieťa žije s tým rodičom, ktorého životná úroveň je preukázateľne nižšia, podľa okolností konkrétneho prípadu bude možné považovať z jeho strany za naplnenú vyživovaciu povinnosť v plnej miere alebo sčasti výkonom osobnej starostlivosti o dieťa.

22. Rozsah tohto druhu vyživovacej povinnosti je vymedzený široko, je daný právom dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Vzhľadom na uvedené, najmä na odsek 21., súd považoval za spravodlivé určiť výživné tak, ako to vyplýva z výroku III. Zmenu výživného od 1. 7. 2015 súd odôvodňuje tým, že manželka otca dieťaťa ukončila rodičovskú dovolenku, zamestnala sa (súd poukazuje na vzájomnú vyživovaciu povinnosť manželov), rodina tak objektívne dosahuje vyšší príjem, kým matka dieťaťa je stále na rodičovskej dovolenke a iba ona vykonáva osobnú starostlivosť o mal. dieťa, pričom otec dieťaťa niekoľkokrát prezentoval pred súdom, že nemá záujem o dieťa, nebude vykonávať rodičovské práva a povinnosti okrem plnenia si vyživovacej povinnosti, čo znamená, že dieťa nebude chodievať napr. ani na dovolenky tak, ako jeho súrodenci, kultúrne podujatia, výlety a pod. Cieľom zákonných ustanovení o výživnom je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

24. Ak sa určuje vyživovacia povinnosť za minulé obdobie, tak nemožno opomenúť zistenie, aké sumy rodič na výživné už poskytol, či rodič prípadne neprispieval na výživu mal. dieťaťa aj inak, napr. naturálne, čo by bolo treba tiež zhodnotiť. Ani vtedy, keď sa rodičia dohodnú na výživnom aj o začiatku jeho plnenia zo strany povinného, nemení sa nič na povinnosti súdu skúmať pri schvaľovaní dohody v zmysle, či dohodnutý začiatok vyživovacej povinnosti zodpovedá doterajšiemu plneniu výživného rodičmi (R 44/1966).

25. Keďže súd priznal plnenie vyživovacej povinnosti od narodenia dieťaťa, t.j. 5 mesiacov pred podaním návrhu, (okolnosti prípadu odôvodňujú takéto priznanie výživného - pôrod, šestonedelie, starostlivosť o dieťa po návrate z nemocnice), musel rozhodnúť aj o dlžnom výživnom.

26. Dlžné výživné za obdobie od 10. 3. 2014 do 27. 9. 2016 v celkovej výške 3550,- eur, (vypočítané 100,- eur x počet mesiacov 16 - od 10. 3. 2014 do 30. 6. 2015 a 130, - eur x 15 mesiacov od 1. 7. 2015 do 27. 9. 2016); z tejto sumy však súd odpočítal plnenie otca na výživné vo výške 770,- eur, celkové dlžné výživné tak predstavuje sumu 2780,- eur. Otec dieťaťa je povinný zaplatiť dlh na výživnom v mesačných splátkach po 80,- eur, kde splátky sú splatné popri bežnom výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok. Výživné je splatné na mesiac vopred, teda odporca je povinný zaplatiť výživné aj za mesiac marec 2014 a to v plnej výške, nakoľko mesačné výživné zákon neupravuje, ako je rodič povinný spotrebovať na výživu dieťaťa, teda ho môže spotrebovať aj jednorázovo na konci mesiaca. Vzhľadom na výšku dlžného výživného súd povolil odporcovi splácať ho v mesačných splátkach, ktoré dlžné výživné bude odporca splácať takmer 3 roky, hoci súdna prax smeruje k tomu., aby dlh na výživnom bol zaplatený do 1 roka, vzhľadom na výšku výživného však súd určil splátky na 3 roky, aby to nebolo pre otca dieťaťa likvidačné.

27. Takto určené výživné súd považoval za spravodlivé vzhľadom na vek a potreby dieťaťa, ako aj vzhľadom na vývoj životných nákladov, pričom súd je toho názoru, že výživné nie je určené v nadštandardnej výške a zohľadňuje jednotlivé obdobia, počas ktorých si odporca neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, zohľadňuje finančnú situáciu navrhovateľky a v neposlednom rade je porovnateľné s nákladmi na mal. deti otca pochádzajúcich z manželstva.

28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, nakoľko nevzhliadol dôvody na rozhodnutie o trovách konaniach podľa § 53 CMP. V mimosporových konaniach upravených týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z

účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. Zákon však pripúšťa výnimky, pričom prvou výnimkou je § 53 CMP, ktoré pripúšťa v uvedených konaniach rozhodnutie o náhrade trov konania na základe zásady úspechu v konaní. V zmysle § 255 nejde o štandardnú aplikáciu zásady zodpovednosti za výsledok, a to jednak z dôvodu fakultatívnej možnosti súdu priznať túto náhradu (arg.: "môže súd priznať ...") a jednak z dôvodu aplikácie materiálneho korektívu spočívajúcom v možnosti spravodlivo požadovať od neúspešných účastníkov náhradu trov konania. Súd individuálne posúdi v týchto konaniach možnosť priznať náhradu trov konania, ako aj rozsah takto priznanej náhrady s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, s použitím spomínaného materiálneho korektívu. V danom prípade súd poukazuje na okolnosti, za akých došlo k počatiu dieťaťa a súd je toho názoru, že obaja rodičia nesú zodpovednosť za svoje konanie, pretože k počatiu dieťaťa došlo so ženatým mužom (navyše v stave jeho značnej opitosti), obaja si mali byť vedomí záväzkov otca dieťaťa a teda obaja zapríčinili toto konanie, preto súd považoval za spravodlivé rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku I., II., V. a VII. nemožno podať odvolanie, nakoľko sa tohto svojho práva účastníci účinne v súlade s ust. § 368 pred súdom vzdali. Proti výrokom III., IV. a VI. tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.