Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-359-2009.pdf
PDF · 70.38 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8Er/359/2009
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: OOS, spol. s r.o., so sídlom Tulipánová 17, 044 20 Malá Ida, IČO: 36 174 262, zastúpeného: JUDr. Vladimír Balog, advokát so sídlom Obchodná 10, 040 11 Košice proti povinnému: M. O., K. XXX XX C. Z. XXX, občan SR pre vymoženie pohľadávky vo výške 134,41 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom pod sp. zn.: EX-135/09/Tr/M sa z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
III. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal 4.2.2009 na Exekútorský úrad JUDr. Ing. Karola Mihala, súdneho exekútora so sídlom v Košiciach, Hraničná 2 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 134,41 eur priznanej právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Kežmarok č. k.: 3Ro/398/2007-14 z 3.9.2007.
19.5.2009 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.
Poverený súdny exekútor doručil súdu 21.9.2016 podnet na zastavenie exekúcie (nie návrh, keďže v tejto časti konania nie je účastníkom konania, a teda nie je ani oprávnený podávať návrh na zastavenie exekúcie), a to z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň uviedol, že si trovy exekúcie neuplatňuje, nakoľko časť trov bola uhradená.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z predloženého exekučného spisu a podania povereného súdneho exekútora je zrejmé, že šetrením majetkovej podstaty povinného bolo zistené, že jeho majetkové pomery nevytvárajú v súčasnej dobe reálny podklad pre úspešné vedenie exekúcie niektorým zo zákonných spôsobov. Povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti v rámci Slovenskej republiky. Nie je taktiež vlastníkom hnuteľných vecí. Povinný nemá príjmy, ktoré by podliehali exekúcií, na účtoch nemá finančné prostriedky, je dlhodobo nezamestnaný, v Sociálnej poisťovni je evidovaný do roku 2005. Povinný odmietol pokračovať v splácaní dlhu s tým, že je nezamestnaný a žije zo sociálnych dávok.
Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru, že podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného je dôvodný. Šetrením nebol zistený žiadny majetok povinného, a teda ďalšie vedenie exekúcie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Súd má za to, že sú splnené podmienky v zmysle uvedených ustanovení o zastavení exekúcie, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia a exekúciu zastavil.
V tejto súvislosti súd prihliadol i na judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), v zmysle ktorej: " ... súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor."
V prejednávanej veci súd aplikoval právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený uznesením sp. zn.: 1CoE/52/2013, podľa ktorého pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, má sa za to, že oprávnený je povinný nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, a to trovy exekútora.
Nakoľko súdny exekútor podaním z 21.9.2016 si trovy exekúcie neuplatnil, nakoľko časť trov mu bola uhradená, súd vyslovil, že mu ich náhradu nepriznáva.
O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP").
Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z procesnej zodpovednosti účastníka za zastavenie konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku nemajetnosti povinného. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia bola začatá dôvodne a oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, keďže pod zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď nedôvodný vznik trov exekúcie alebo také konanie, ktoré by spôsobovalo zastavenie exekúcie (čo nie je tento prípad), má sa za to, že oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie, preto povinný ako účastník konania je oprávnenému povinný nahradiť nevyhnutné trovy konania.
Oprávnený si v priebehu exekúcie žiadne trovy neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.