Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/26/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: MEX 3 s.r.o., so sídlom Alej Slobody 3052/13, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 45 849 391, zastúpeného: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovanému: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. J. XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Jánom Notom, XXX XX Y. XXX, v konaní o zaplatenie 3.402,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/27/2015-127 zo dňa 29.12.2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/27/2015-127 zo dňa 29.12.2015 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (výrokom I.) žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 3.442,40 Eur, (výrokom II.) trovy právneho zastúpenia 1.151,83 Eur a iné trovy konania 204,- Eur. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, uplatňovanie nároku voči žalovanému na náhradu škody obchodnej spoločnosti MEX 3 s.r.o. voči žalovanému ako jej konateľovi a spoločníkovi v celkovej výške 3.442,40 Eur. Podľa vymedzenia tohto nároku žalobcom, mal na základe nájomnej zmluvy žalobca v nájme (v správe) celú budovu obchodného domu MEX v Dolnom Kubíne (ďalej aj len „OD MEX“) od 01.09.2010 do 01.09.2015. Vlastníkom budovy boli dvaja podieloví spoluvlastníci - žalovaný a manželka druhého z konateľov žalobcu. Žalobca ako nájomca následne uzatváral s jednotlivými užívateľmi nebytových priestorov v obchodnom dome podnájomné zmluvy a zabezpečoval služby s tým súvisiace. Žalovaný ako podielový spoluvlastník a živnostník ešte pred prenajatím budovy žalobcovi osadil na fasádu obchodného domu reklamné panely. Dňa 16.12.2014 žalovaný ako živnostník vystavil voči žalobcovi faktúru č. 20140064 na 540,- Eur za osadenie jedného z reklamných panelov, pričom v ten istý deň žalovaný ako konateľ žalobcu uhradil túto faktúru z účtu žalobcu. Okrem toho žalovaný (ako konateľ žalobcu) dňa 28.04.2014 objednal u seba (ako živnostníka) dodanie flexibilných predelových stien, aj ich osadenie do interiéru obchodného domu na 1. posch. Za dodanie tovaru a vykonanie prác žalovaný (ako živnostník) dňa 09.09.2014 vystavil voči žalobcovi faktúru č. 20140037 na 2.862,40 Eur. Žalovaný (ako konateľ žalobcu) faktúru uhradil dňa 16.09.2014 z účtu žalobcu. Úhrady oboch faktúr, aj objednávku predelových stien interiéru, žalovaný vykonal bez predchádzajúceho súhlasu druhého z konateľov, čím podľa žalobcu porušil svoje povinnosti. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval najmä na čl. VIII ods. 3 spoločenskej zmluvy žalobcu, v zmysle ktorej v mene žalobcu konajú a podpisujú vždy najmenej dvaja konatelia spoločne. V danom prípade podľa žalobcu nešlo o tzv. bežné obchodné vedenie spoločnosti, pretože činnosť žalobcu nebola zameraná na realizáciu takýchto aktivít, ale výlučne len na zabezpečenie služieb spojených s poskytovaním nebytových priestorov obchodného domu do podnájmu ďalším subjektom. Žalobca predložil kartu svojho analytického účtu za r. 2014, s tým, že výdavky na faktickú správu prenajatej budovy dosahovali sumu len cca 300,- Eur ročne. Všetky investície do obchodného domu realizovali spoločníci žalobcu, ktorí sú ako fyzické osoby zároveň podielovými spoluvlastníkmi obchodného domu. Žalobca poukazoval tiež na čl.

V ods. 3 nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého ako nájomca nebol oprávnený vykonávať žiadne stavebné úpravy v budove, pričom tieto boli definované širšie, než stavebné úpravy na účely stavebného konania. Predelové steny boli osadené pevným kotvením do podlahy a stien. Žalobca namietal, že žalovaný nepreukázal existenciu žiadneho z dôvodov, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za spôsobenú škodu; nepreukázal najmä tvrdenie, že jeho konanie smerovalo k zvýšeniu zisku žalobcu, že touto investíciou došlo k zvýšeniu tržieb z podnájmov. Žalobca tvrdil, že v čase realizácie úprav interiéru už boli podnájomné zmluvy uzavreté. Žalovaný svojím konaním nadradil vlastné záujmy nad záujmy žalobcu, v mene ktorého konal a svoje domnelé nároky, ktoré mu podľa neho ako spoluvlastníkovi budovy vznikli voči druhému spoluvlastníkovi budovy (PharmDr. O.), si neoprávnene uplatnil (kompenzoval) voči žalobcovi. Týmto konaním podľa žalobcu žalovaný ako konateľ žalobcu porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka, preto zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením jeho povinností (§ 135a ods. 2 Obchodného zákonníka) žalobcovi vo výške uhradených faktúr.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery za aplikácie ust. § 133 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „OBZ“), § 135a ods. 1, 2 OBZ, § 757 OBZ, § 373 a nasl. OBZ, okresný súd žalobe ako dôvodnej vyhovel v celom rozsahu. Konštatoval, že išlo o spor medzi obchodnou spoločnosťou a jedným z jej konateľov. Predmetom sporu bol nárok obchodnej spoločnosti (žalobcu) na náhradu škody voči svojmu konateľovi (žalovanému), uplatnený v zmysle § 135a ods. 2 OBZ. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že došlo k realizácii prác, ktoré boli následne fakturované na ťarchu žalobcu. Spor medzi účastníkmi konania sa týkal posúdenia (ne)oprávnenosti, či (ne)efektívnosti objednania takých prác a ich následnej úhrady. Faktúra č. 20140064 na 540,- Eur ohľadom osadenia reklamnej tabule je podľa okresného súdu neoprávnená; pokiaľ žalovaný dal pokyn na úhradu tejto faktúry, konal v rozpore s § 135a ods. 1 OBZ. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný priznal, že osadenie reklamnej tabule na fasáde obchodného domu realizoval ako podielový spoluvlastník budovy skôr, než došlo k odovzdaniu celej budovy do nájmu žalobcovi. Žalobcovi bola odovzdaná budova do nájmu s už osadeným reklamným panelom na jej fasáde. Žalobca teda objektívne nebol (nemohol byť) objednávateľom takej investície. Niet teda právne relevantného dôvodu, pre ktorý by vznikla žalobcovi povinnosť takto vynaložený výdavok uhradiť. Medzi žalobcom a fakturujúcim subjektom neexistoval žiaden obchodný záväzkový vzťah v tomto smere. Podľa okresného súdu tak žalobca úhradou faktúry konal proti záujmom žalobcu, ktorého bol konateľom, a namiesto toho konal v prospech fakturujúcej osoby, ktorou bol on sám ako živnostník.

3. Podľa okresného súdu žalovaný nebol oprávnený v mene žalobcu objednať (kúpiť) ani sklenené predelové steny a zabezpečiť v mene žalobcu ich osadenie v prenajatej budove. Objednávka zo dňa 28.04.2014 v mene žalobcu voči sebe samému ako živnostníkovi bola neoprávnená. Žalovaný nebol oprávnený takto konať bez súhlasu druhého konateľa (čl. VIII ods. 3 spoločenskej zmluvy). Objednanie takýchto prác bolo v rozpore aj s nájomnou zmluvou, ktorou bol žalobca viazaný. Ako nájomca mal žalobca zakázané vykonávať takéto zásahy do prenajatého objektu (čl. V ods. 3 nájomnej zmluvy). Vzhľadom na princíp objektívnej zodpovednosti (§ 373 a nasl. bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou, resp. v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Dôkazné bremeno však žalovaný neuniesol. Okresný súd zdôraznil, že žalovaný nerozlišoval záujem, ktorý mal vo vzťahu k budove ako jej spolumajiteľ a záujem, ktorý mal (mal mať) ako „konateľ zastupovanej spoločnosti“ (žalobcu). Ako spoluvlastník mohol investovať do budovy rešpektujúc pritom práva druhého spoluvlastníka (§ 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ako konateľ však bol povinný sledovať záujmy žalobcu. Výškou škody je súčet výšky nedôvodne uhradených faktúr, t.j. úbytok finančných prostriedkov z majetku žalobcu. Podľa okresného súdu, ak od 01.09.2015 už žalobca nemá budovu obchodného domu v nájme, aj preto je pre neho toto interiérové zariadenie nadbytočné a nezúžitkovateľné. Predelové steny sú naďalej osadené v interiéri obchodného domu, ktorý nepatrí žalobcovi a tento ho už nemá ani v nájme. Reklamný panel sa nachádza na budove, ktorá nepatrí žalobcovi a nemôže s ním nijako disponovať. Okrem náhrady škody okresný súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov 40,- Eur, spojených s uplatnením pohľadávky, pritom aplikoval ust. § 369c ods. 1 a § 2 nar. vlády č. 21/2013 Z.z. Ide o príslušenstvo uplatnenej pohľadávky (§ 121 ods. 3 , t.j. hmotnoprávny nárok, nie o súčasť trov konania. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému právo na ich náhradu, keďže žalobca mal vo veci plný úspech.

4. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie (č.l. 137-138 spisu). S odkazom na ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), f) zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorého platnosť a účinnosť skončila dňom 30.06.2016 (ďalej aj len „OSP“), žalovaný namietol, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného ku vzniku škody nedošlo. Vďaka predmetnej investícii spoločnosť mala prílev finančných prostriedkov na základe odplaty z podnájomných vzťahov za nebytové priestory a reklamné plochy. Záver okresného súdu, že tento prílev finančných prostriedkov by žalobca mal tak či tak, bez ohľadu na vykonanú investíciu, žalovaný označil za svojvoľný, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Predmetná investícia sa realizovala práve preto, aby si žalobca udržal aspoň výšku dovtedajšieho príjmu z podnájomných vzťahov. Bez tejto vykonanej investície by podľa žalovaného žalobca o podnájomné vzťahy prišiel. Žalovaný poukázal i na označenie svedkov na pojednávaní 10.11.2015, ktorí by v prípade nerealizácie investície svoje podnájomné vzťahy ukončili. Práve v súvislosti s touto skutočnosťou sa určuje (ne)vznik škody, a to je podľa žalovaného určujúce pre celý spor a (ne)opodstatnenosť žalovaného nároku. Ak by si túto skutočnosť okresný súd ozrejmil, tak by bolo zrejmé, že hneď prvé príjmy z podnájomných vzťahov po vykonaní investície, sú príjmami, ktoré sú ihneď započítateľné na vrub návratnosti investície. Podľa žalovaného v príčinnej súvislosti s vykonanou investíciou iba na nájomnom vzrástli príjmy žalobcu o 7.894,- Eur, teda nemohlo dôjsť ku vzniku škody. Bolo nevyhnutné, aby okresný súd pre zákonné rozhodnutie vo veci spoľahlivo zistil skutkový stav veci. S poukazom na § 132 OSP žalovaný uviedol, že bez objasnenia tejto skutočnosti nie je možné získať spoľahlivý základ pre hodnotenie súdu a rozhodnutie vo veci samej. Keďže okresný súd nedostatočne a nespoľahlivo zistil skutkový stav veci a tiež pre nedostatok dôvodov rozhodnutia, žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v písomnom podaní jeho právneho zástupcu (č.l. 145 spisu). Napadnutý rozsudok okresného súdu označil za vecne správny, keď bol vydaný na základe správnych skutkových zistení a správneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a zo zodpovednosti za škodu sa neliberoval. Navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Toto vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené.

6. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 postupom v medziach podľa § 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na ust. § 385 ods. 1 a contrario, napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovaného 11.01.2016 (č.l. 137 spisu), v odvolacom konaní bolo od 01.07.2016 postupované podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“), ktorý zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 . Vyplýva to z ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Prejednaním veci v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na skutočnosti a dôkazy použité v konaní pred okresným súdom, krajský súd zistil opodstatnenosť odvolania žalovaného v miere, ktorá vo svojom dôsledku nevyhnutne viedla k zrušeniu napadnutého rozsudku a vráteniu veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Z obsahu odvolania žalovaného vyplynuli odvolacie dôvody v procesnej i vecno-právnej rovine, predovšetkým z hľadiska nedostatočne vykonaného dokazovania, jeho zhodnotenia a tým pre nesprávne, nedostatočne zistený skutkový stav, s následným nesprávnym i právnym posúdením veci, a to vo väzbe na nedostatočné odôvodnenie meritórneho rozhodnutia.

12. Vo vzťahu k procesnému postupu okresného súdu pri vykonávaní dokazovania, sa odvolací súd oboznámil s priebehom prvoinštančného konania, tak ako vyplynul z obsahu spisového materiálu. Z hľadiska procesnej obrany proti žalobe, žalovaný na pojednávaní dňa 10.11.2015 predniesol, že má k dispozícii svedkov, ktorí sú ochotní dosvedčiť, že v prípade, ak by sa rozdelenie predmetných nebytových priestorov neuskutočnilo formou kójí, tak by nemali záujem o pokračovanie (pod)nájmu; išlo o p. C. B., R. P., Z. R., H. X. a o firmu Gamatel s.r.o. V uvedenom štádiu prvoinštančného konania však výslovný návrh na ich výsluch nepodal a neuskutočnil tak ani do skončenia dokazovania okresným súdom na pojednávaní dňa 08.12.2015. V danom prípade nešlo o výnimočný prípad sporu medzi obchodnou spoločnosťou s ručením obmedzeným a jej konateľom, pre ktorý by okresný súd mal postupovať podľa § 120 ods. 1 veta tretia OSP v znení do 30.06.2016, teda výnimočne vykonať aj tie dôkazy, ktoré sporové strany nenavrhli. Z ust. § 153 OSP tiež vyplývalo, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového, nie skutočného stavu veci. Preto ani poukaz žalovaného v odvolaní na existenciu svedkov, ním uvádzaných na pojednávaní 10.11.2015, nemohol tvoriť relevantný odvolací dôvod, ktorý by mohol mať vplyv na rozhodovanie odvolacieho súdu. Ak žalovaný označenie týchto svedkov v štádiu prvoinštančného konania nespojil s návrhom na vykonanie dokazovania, napr. ich výsluchom, tak v odvolacom konaní je potrebné považovať tento argument žalovaného za novotu, ktorou sa nemôže odvolací súd pri preskúmavaní vecnej správnosti napadnutého rozsudku zaoberať. Vyplýva to z úpravy v § 205a ods. 1 OSP v spojení s okolnosťou splnenej poučovacej povinnosti okresného súdu podľa § 120 ods. 4 OSP (č.l. 123 spisu), resp. od 01.07.2016 ide o úpravu v § 366 CSP.

13. Odchylne od vyššie uvedeného však odvolací súd vnímal a hodnotil procesnú situáciu vo vzťahu k obrane žalovaného voči nárokom žalobcu na náhradu škody, a to v otázke, či (ne)došlo k naplneniu všetkých kumulatívne stanovených podmienok pre vznik práva žalobcu na náhradu škody podľa § 135a OBZ, konkrétne v otázke, či škoda žalobcovi vznikla a ak vznikla, tak v akom rozsahu. Žalovaný v písomnom vyjadrení vo veci zo dňa 28.09.2015 (č.l. 48-50 spisu) nepochybne podal procesný návrh na dokazovanie účtovníctvom žalobcu za rok 2014, a to o výške príjmov za (pod)nájomné z predmetných nebytových priestorov. Aj keď tento návrh nezduplikoval na poslednom pojednávaní pred okresným súdom, tak okresný súd rozhodol o ukončení dokazovania, čo zrejme zahŕňa aj rozhodnutie o nevykonaní žalovaným navrhnutého dokazovania. Súčasne z napadnutého rozsudku, jeho odôvodnenia, nevyplýva, prečo uvedené dokazovanie navrhnuté žalovaným nebolo vykonané. Je zrejmé, že súd nemusí akceptovať všetky návrhy sporových strán na vykonanie dokazovania. Vyplýva to z ust. § 120 ods. 1 veta druhá OSP, podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Uvedené dokazovanie však priamo súviselo s nosnou obranou žalovaného v prvoinštančnom konaní, vyjadrenou aj v rámci odvolacích dôvodov žalovaného, a to, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný vznik škody na strane žalobcu, za ktorú tvrdenú škodu by mal zodpovedať žalovaný ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.

14. K otázke procesu dokazovania a jeho hodnotenia súdom je namieste vo všeobecnej rovine uviesť, že: „Všeobecný súd je oprávnený rozhodnúť o tom, ktoré z dôkazov navrhovaných účastníkmi konania vykoná a ktoré nie; to zodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov. Ústavný súd však tiež upozornil na protiústavnosť tzv. opomenutých dôkazov, ktorá sa týka tak procesu hodnotenia dôkazov (súd nemá na výber, ktoré dôkazy vyhodnotí a ktoré nie), ako aj otázky nevykonaných dôkazov (ak súd navrhovaným dôkazom nevyhovie, musí dostatočným spôsobom zdôvodniť, z akých dôvodov tieto dôkazy nevykonal). V danej veci všeobecný súd nevykonal navrhovaný dôkaz bez toho, aby svoj postup odôvodnil (§ 157 ods. 2 OSP), a porušil tak právo sťažovateľa na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd“ (Nález Ústavného súdu Českej republiky z 26. marca 2009, sp.zn. III. ÚS 3300/07).

15. Okresný súd v danom prípade k námietke žalobcu, že tržby boli dosiahnuté na základe podnájomných zmlúv, ktoré boli uzavreté ešte pred vykonaním predmetnej investície, konštatoval, že žalovaný na to nezareagoval žiadnym dôkazom, uvádzal síce, že má svedkov, ktorí by dosvedčili, že by nemali záujem na pokračovaní podnájomného vzťahu, ak by sa nezrealizovalo rozdelenie priestoru na 1. poschodí, ale žiadneho z nich nenavrhol vypočuť. Okresný súd sa však vôbec nezmienil o

návrhu žalovaného na dokazovanie účtovníctvom žalobcu o jeho príjmoch z podnájomného za rok 2014 a rovnako sa nezaoberal k tejto otázke doloženými listinnými dôkazmi na č.l. 54 a nasl. spisu a nevyhodnotil ich. Len uzavrel, že žalovaný vo vzťahu ku svojej obrane neuniesol dôkazné bremeno. K tomu však odvolací súd uvádza, že tak v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej do 30.06.2016 (§ 132 OSP), ako aj platnej a účinnej od 01.07.2016 (§ 191 ods. 1 , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, či vyšlo počas konania najavo. Vo všeobecnosti hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Ak však neboli dôkazy súdom vyhodnotené dostatočne a správne, výsledkom môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne rozhodnutie. Uvedené sa týka aj posudzovanej odvolacej veci.

16. Je zrejmé, že okresný súd správne kvalifikoval nárok žalobcu z titulu náhrady škody podľa osobitnej úpravy v § 135a OBZ. Ide o úpravu zodpovednosti konateľa, t.j. štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným, za škodu spôsobenú porušením povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti. Charakter zodpovednostného režimu štatutárneho orgánu predurčuje skutočnosť, že právny vzťah štatutárneho orgánu a obchodnej spoločnosti je záväzkovým obchodno-právnym vzťahom. Zodpovednosť štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným, ako kapitálovej spoločnosti, za škodu spôsobenú pri výkone svojej pôsobnosti, je upravená samostatne, pričom okresný súd správne uviedol, že táto samostatná úprava sa použije prednostne pred všeobecnou úpravou zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 373 a nasl. OBZ. Rovnako správne okresný súd uviedol, že zodpovednosť štatutárneho orgánu je založená na princípe tzv. objektívnej zodpovednosti. Objektívnou zodpovednosťou sa obyčajne rozumie zodpovednosť za výsledok, či zodpovednosť nezávislá na zavinení, t.j. za porušenie povinnosti bez zreteľa na to, či bolo porušenie povinnosti zavinené alebo nezavinené. Odvolací súd zhodne s okresným súdom uvádza, že na vznik zodpovednosti štatutárneho orgánu za škodu spôsobenú obchodnej spoločnosti, sa vyžaduje: 1/ porušenie povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej), 2/ vznik škody a 3/ kauzálny nexus medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Pre vznik tejto zodpovednosti je relevantná skutočnosť protiprávneho konania a škody vzniknutej v jeho dôsledku, pričom (ne)vedomosť škodcu o protiprávnosti, ktorej sa dopúšťa, nie je relevantná. Protiprávnosť možno definovať ako nesúlad pri porovnaní určitého skutku (konania, správania, nečinnosti, opomenutia) s požadovaným štandardom ustanoveným právne relevantným spôsobom (právnou normou resp. zmluvou). Právnu povinnosť možno porušiť komisívne (aktívnym konaním) alebo omisívne (nekonaním). Následkom protiprávneho úkonu je vznik nejakej ujmy. Škoda môže existovať vo forme skutočnej škody a v podobe ušlého zisku. Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spôsobuje zmenšenie majetkového stavu poškodeného. Ušlý zisk je zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby mu nebola spôsobená škoda. Pre úspešnosť uplatňovania náhrady škody v rovine záveru o existencii právnej zodpovednosti za škodu, sa vyžaduje príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym konaním a následkom, teda následok (škoda) musí byť priamym následkom protiprávneho konania. Pritom nie každé porušenie povinnosti môže/musí spôsobiť škodu. Povinný subjekt môže porušiť viac povinností, ale nie každé porušenie povinnosti je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou, pretože škoda nebude následkom porušenia povinnosti. K tomu podporne odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 130/2010, v zmysle ktorého: „O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku“. Nepochybne pri závere o objektívnej zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne všetky tri atribúty, teda protiprávny úkon, následok protiprávneho konania i kauzálny nexus.

17. V preskúmavanej odvolacej veci dospel krajský súd k zisteniu a záveru o predčasnosti, a tým vecnej nesprávnosti napadnutého rozsudku, pretože hoci okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uvádzal obdobné teoretické východiská vo vzťahu k vysvetleniu uplatňovanej náhrady škody v rovine existencie objektívnej zodpovednosti žalovaného ako konateľa obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným za náhradu škody voči tejto spoločnosti, tak konkrétne právne závery neboli podopreté dostatočnými

skutkovými zisteniami; skutkové závery nevychádzali z dôkazného stavu veci, najmä z hľadiska nedostatočného rešpektovania § 132 OSP.

18. Okresný súd prijal záver a zdôraznil, že na strane žalovaného bola daná jeho objektívna zodpovednosť za škodu voči žalobcovi v celom uplatňovanom rozsahu, pričom na strane žalovaného bolo dôkazné bremeno v rovine liberácie zo zodpovednosti za škodu podľa úpravy v § 135a ods. 3 OBZ. Pre takýto záver však primárne zostala nedostatočne zodpovedaná otázka, či došlo k naplneniu všetkých zákonom vyžadovaných základných náležitostí (atribútov) pre záver o vzniku zodpovednosti žalovaného za náhradu žalovanej škody. Vo vzťahu k žalovanému nároku pritom spočívalo dôkazné bremeno primárne na žalobcovi. V danom prípade bola žalobcom tvrdená skutočná škoda vyplatením peňažných súm žalobcom za náklady vynaložené v súvislosti s nájmom (správou) nebytových priestorov v OD MEX. Z doloženej nájomnej zmluvy medzi prenajímateľmi (vlastníkmi) predmetných nebytových priestorov, t.j. 1/ Michalom Mikušom a 2/ E. O. na jednej strane a žalobcom ako nájomcom na druhej strane (č.l. 15 a nasl. spisu) vyplýva, že ju zmluvné strany uzavreli dňa 01.09.2010. Z výpisu z obchodného registra týkajúceho sa žalobcu (č.l. 12 a nasl. spisu) vyplýva, že žalobca vznikol dňom 23.09.2010, kedy došlo k zápisu žalobcu ako obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Okresný súd pri rozhodovaní za určujúcu skutočnosť, a to tak vo vzťahu k faktúre č. 20140064 zo 16.12.2014 (náklady za osadenie reklamnej tabule), ako aj k faktúre č. 20140037 z 09.09.2014 (náklady za „realizáciu zriadenia obchodných priestorov na II. NP OD MEX“), považoval uzavretie nájomnej zmluvy z hľadiska doby jej uzavretia a jej obsahu, najmä v čl. V. bod 5. zmluvy. Nevysporiadal sa však s okolnosťou, že dátum jej uzavretia 01.09.2010 predchádzal vzniku (právnej subjektivity) obchodnej spoločnosti zápisom do obchodného registra, t.j. žalobcu na strane nájomcu. Uvedené nepochybne súvisí s potrebou zhodnotenia (ne)platnosti nájomnej zmluvy a ňou dojednaných vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Pritom na absolútnu neplatnosť zmluvy ako právneho úkonu z dôvodov podľa § 38 ods. 1 OZ, § 39 OZ, súd prihliada ex offo. Z uvedeného dôvodu bol potom predčasný i záver okresného súdu, že žalovaný ako konateľ žalobcu porušil v súvislosti s vynaložením nákladov na úpravy nebytových priestorov v OD MEX článok V. bod 5 nájomnej zmluvy (okresný súd naviac nesprávne uvádzal čl. V ods. 3 nájomnej zmluvy); okresný súd uviedol, že: „Objednanie takýchto prác bolo v rozpore s nájomnou zmluvou, ktorou bol navrhovateľ viazaný. Ako nájomca mal totiž navrhovateľ zakázané vykonávať takéto zásahy do prenajatého objektu (čl. V ods. 3 nájomnej zmluvy)“. Okrem odkazu okresného súdu na nesprávne dojednanie v nájomnej zmluve, nemožno predbežne súhlasiť ani s konštatovaním okresného súdu, že žalovaný konal „bez súhlasu druhého spolumajiteľa budovy (čl. 86)“. Nie je zrejmé, z čoho okresný súd vyvodil, že pre predmetné „stavebné úpravy“ bol potrebný súhlas oboch spolumajiteľov, resp. oboch prenajímateľov označených v nájomnej zmluve. Jedným z nich bol samotný žalobca, preto jeho konanie v tomto smere v sebe zahŕňalo aj súhlas prenajímateľa. Pre prípad, že by okresný súd napokon posúdil nájomnú zmluvu z 01.09.2010 ako platnú, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že zmluva vymedzuje prenajímateľa aj ako jednotlivých spoluvlastníkov, teda nie súčasne oboch naraz, keďže aj v čl. III. bod 2. sa uvádza, že nájomné bude uhradené nájomcom „mesačne na bankové účty prenajímateľov...“.

19. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobcovi vznikla škoda, tak okresný súd sa dostatočne nezaoberal ani obranou žalovaného, že ako konateľ - štatutárny orgán obchodnej spoločnosti žalobcu, mohol prijímať obchodné rozhodnutia o vedení spoločnosti samostatne, v celom rozsahu a bez obmedzenia, a to v súvislosti s tvrdením, že rozdelenie - úprava II. nadzemného podlažia OD MEX na obchodné nebytové priestory s menšou (pod)nájomnou plochou, bola potrebná, aby vôbec bolo možné v rozhodnej dobe nebytové priestory (ktoré žalobca spravoval pre ich vlastníkov) ďalej prenajať - dať do podnájmu konečným užívateľom; predmetné investície (náklady) potom bolo potrebné porovnať s príjmami z (pod)nájomného. Okresný súd sa v tomto smere nezaoberal - nevyhodnotil listinné dôkazy na č.l. 54 - 81 spisu), a to vo väzbe na ostatné vykonané dôkazy a všetko, čo vyšlo v priebehu prvoinštančného konania najavo (§ 132 OSP). V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že ak aj k objednávke materiálu a prác tvoriacich náklady premietnuté do žalovaných faktúr, nebol daný súhlas druhého konateľa, tak samotné právne nie perfektné konanie len jedného z konateľov vo vzťahu k tretím osobám (v mene spoločnosti konajú a podpisujú od 23.09.2010 vždy najmenej dvaja konatelia) v rovine porušenia právnej povinnosti, nemusí automaticky vyvolať škodlivý následok voči spoločnosti. Je zrejmé, že náležitá starostlivosť vyžadovaná od konateľov obchodných spoločností (aj) v zmysle úpravy v § 135a ods. 1 OBZ, pozostáva z dvoch základných zložiek, a to odbornej starostlivosti a lojality k spoločnosti, jej ostatným orgánom, spoločníkom. Odborná starostlivosť je vymedzená predovšetkým povinnosťou vytvorenia takého informačného systému v spoločnosti, v rámci

ktorého budú konatelia, ako štatutárne orgány (rozhodovanie strategické a riadiace pri vedení podniku) schopní rozhodovať s takou znalosťou veci v predmete podnikania spoločnosti, ktorá sa v objektívnom zmysle bude považovať za postačujúcu. Preukazovanie porušenia uvedeného štandardu kvality výkonu pôsobnosti konateľa spadá v danom prípade do preukázania zodpovednosti žalovaného ako konateľa za žalovanú náhradu škody. Podnikateľský zámer, rozhodnutie konateľa o investícii, však so sebou prirodzene vždy nesie určitú mieru rizika. Pritom nie každé rozhodnutie štatutárneho orgánu, ktoré sa prípadne neskôr ukázalo ako nesprávne, bez ďalšieho zakladá zodpovednosť za škodu spôsobenú spoločnosti, hoci by aj v jeho dôsledku škoda v spoločnosti vznikla. „Sudca nie je manažér a nemá a ani nemôže posudzovať ekonomickú bezchybnosť operatívnych alebo strategických rozhodnutí - musí však posúdiť, či sa rozhodujúci chovali dostatočne obozretne. Spoločníci sú koniec koncov nositelia rizík svojich investičných rozhodnutí a nemôžu ich prenášať na tých, ktorým zveria práva svojich záležitostí“ (BEJČEK, Jozef. Principy odpovědnosti statutárních a dozorčích orgánů kapitálových společností. In Karlovarské právnické dny. Praha: Linde, 2007, str. 41).

20. K vyššie uvedenému dáva odvolací súd do pozornosti ďalšie listinné dôkazy, s ktorými sa okresný súd pri vyhodnocovaní dokazovania dostatočne nezaoberal, na č.l. 103-105 spisu, a to k obrane žalovaného, že pred uskutočnením a vynaložením nákladov/investícií do úpravy nebytových priestorov v OD MEX, zisťoval cenové ponuky od možných externých dodávateľov, pričom podľa výpovede žalovaného, až na ich základe, (javili sa mu ako vysoké) dospel k rozhodnutiu, že úpravu/rozdelenie nebytových priestorov zabezpečí lacnejšie, t.j. cenovo výhodnejšie pre žalobcu sám ako živnostník.

21. Pokiaľ ide o konštatovanie okresného súdu, že žalobca už nemá budovu obchodného domu v nájme a aj preto je pre neho toto interiérové zariadenie (predelové steny) „nadbytočné a nezúžitkovateľné“, tak je rovnako predčasné, keďže okresný súd sa nezaoberal obranou žalovaného, že deliace priečky ako technický systém je možné „rozobrať, prispôsobiť aktuálnym požiadavkám, vzhľadom na jeho unifikáciu aj predať, je likvidný a dlhodobo využívateľný“ (č.l. 94 - 95 spisu).

22. Z vyššie uvedených dôvodov bol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. V ďalšom konaní aj pri novom rozhodovaní sa okresný súd bude opätovne zaoberať nárokom žalobcu na predmetnú náhradu škody s dôrazom na zistenie a posúdenie, či došlo k naplneniu všetkých tribútov pre náhradu škody zo zodpovednosti konateľa za škodu voči spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom dôkazné bremeno je primárne na žalobcovi. Až po ustálení, či škoda na strane žalobcu vznikla, v akom rozsahu, v čom spočíva protiprávne konanie žalovaného a či je daný kauzálny nexus, môže sa okresný súd ďalej zaoberať skutkovými a právnymi otázkami k obrane žalovaného v rovine možnej liberácie zo zodpovednosti konateľa za škodu v zmysle § 135a OBZ. Podľa odvolacieho súdu bude zo strany okresného súdu potrebné sa pri prejednaní veci a novom rozhodnutí viac zamerať i na doteraz medzi účastníkmi nespornú okolnosť, že žalobca mal pre spolumajiteľov OD MEX vykonávať správu budovy, resp. nebytových priestorov v budove a zhodnotiť, čo v konkrétnych podmienkach danej veci mala táto činnosť zahŕňať.

24. K uvedenému odvolací súd dáva do pozornosti tiež to, že je potrebné správne vyhodnotiť osobitné okolnosti sporovej veci dané prepojením funkcie konateľa, spoločníka žalobcu a spolumajiteľa nebytových priestorov tak na strane žalovaného, ale aj na strane žalobcu (aj keď spoluvlastníčkou OD MEX je manželka spoločníka a konateľa žalobcu). Pokiaľ doteraz okresný súd správne konštatoval, že medzi uvedenými osobami existujú najmenej od r. 2014 nezhody, tak je potrebné sa ďalej zaoberať aj tým, či právny záujem žalobcu na žalobe nepredstavuje šikanózny výkon práva (§ 265 .

25. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

26. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

27. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.