Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-46-2015.pdf
PDF · 99.81 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/46/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom vo veci starostlivosti súdu o maloletú Y. V. nar. XX.X.XXXX bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica pracovisko Žiar nad Hronom dieťa rodičov P. V.S. rod. S. nar. XX.X.XXXX, bytom V. Č.. XXX, zastúpená AK Špireková & partners s.r.o. Žiar nad Hronom Námestie Matice Slovenskej 6, IČO: 47 232 811 a H. V. nar. XX.X.XXX3, bytom P. Ž.U. Č.. XXX, zastúpený AK JUDr. Zuzanou Oravcovou Skuteckého 12 Banská Bystrica o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom takto
rozhodol:
1/. Súd maloletú Y. V. nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke P. V. K.. XX.X.XXXX.
2/. Otec maloletého dieťaťa H. V. nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať výživným pre maloletú Y. sumou 130,- € mesačne, počnúc dňom 1.7.2015 vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
3/. Obaja rodičia z a s t u p u j ú maloletú Y. v bežných veciach a s p r a v u j ú jej majetok.
4/. Zročné výživné za obdobie od 1.7.2015 ku dňu 27.9.2016 vo výške 818,- € je otec maloletého dieťaťa p o v i n n ý uhrádzať v 50,- € mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok.
5/. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou Y. tak, že otec je o p r á v n e n ý sa s maloletou stretávať každý párny týždeň v mesiaci v čase od piatku 17.00 hod do nedele 17.00 hod s tým, že matka maloletého dieťaťa je p o v i n n á dieťa na styk riadne pripraviť, tento otcovi umožniť a otec maloletého dieťaťa je p o v i n n ý dieťa v stanovenom čase prevziať v bydlisku matky a v stanovenom čase maloleté dieťa v jej bydlisku odovzdať.
6/. Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a .
7/. Súd návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej striedavej starostlivosti rodičov z a m i e t a .
8/. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/. Návrhom na začatie konania zo dňa 1.7.2015 matka maloletého dieťaťa sa domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletej Y., žiadala maloleté dieťa zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať k prispievaniu výživného vo výške 200,- € mesačne, počnúc dňom 1.7.2014 do budúcna. Súčasne žiadala upraviť styk otca s maloletým dieťaťom.
2/. Otec maloletého dieťaťa počas konania podal vzájomný návrh, ktorým žiadal upraviť práva a povinností rodičov k maloletej Y. tak, že maloletá bude zverená do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov. Takýto vzájomný návrh neskôr vzal späť, súd uznesením zo dňa 26.1.2016 konanie zastavil. Neskôr opätovne žiadal zveriť maloletú Y. do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov a to na pojednávaní konanom dňa 27.9.2016. Súčasne sa domáhal úpravy styku s maloletým dieťaťom a dňa 8.9.2015 podal návrh na vydanie predbežného opatrenia ohľadom úpravy styku s maloletou Y..
3/. Uznesením 9P 46/2015 - 56 zo dňa 14.9.2015 súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne upravil styk otca maloletého dieťaťa s maloletou Y..
4/. Matka maloletého dieťaťa svoj návrh na úpravu práv a povinností k maloletej Y. a návrh na určenie výživného pre otca maloletého dieťaťa dôvodila tým, že maloletá Y. je narodená mimo manželstva, otcom dieťaťa je H. V., s ktorým do 14.6.2014 žila v spoločnej domácnosti. O vzájomných nezhodách s otcom maloletej spoločnú domácnosť opustila, od tohto okamihu výlučne ona zabezpečuje starostlivosť o maloletú Y. ako i ďalšie nezaopatrené maloleté dieťa ( maloletá P. V. ). Súčasne žiadala, aby otcovi maloletého dieťaťa bola uložená povinnosť prispievať výživným pre maloletú Y. v sume 200,- € mesačne a to počnúc dňom 1.7.2014 do budúcna s tým, že otec po ukončení vzájomného spolužitia si zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletej Rebeke neplnil.
5/. Otec maloletého dieťaťa podal vzájomný návrh, ktorým sa domáhal zverenia maloletej do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov, neskôr takýto návrh vzal späť a súd konanie v tejto časti zastavil, čo odôvodňoval tým, že nemá záujem na realizovaní znaleckého dokazovania a vystavovaniu stresových situácii pre maloletú Y., neskôr na pojednávaní konanom dňa 27.9.2016 opätovne trval na zverení maloletej do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov. Súčasne žiadal upraviť styk s maloletou Y. tak, že je oprávnený sa s maloletým dieťaťom stretávať každý párny týždeň v mesiaci v čase od piatku do nedele, neskôr návrh zmenil od štvrtku do nedele ako i počas letných školských prázdnin, Vianočných sviatkov.
6/. Súd vo veci realizoval v rámci dokazovania výsluch rodičov maloletého dieťaťa, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a to rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdeniami o príjmoch na strane matky, otca, potvrdeniami preukazujúce výdavky rodičov maloletého dieťaťa ako i výdavky na strane samotnej maloletej Y., oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktoré účastníci konania predložili v súvislosti zo zdravotným stavom maloletého dieťaťa ako i v súvislosti so zdravotným stavom otca maloletej, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci:
7/. Maloletá Y. je dieťaťom narodené mimo manželstva, otcovstvo k dieťaťu uznal H. V. (čl. 4 spisu ). Z dokazovania pre súd vyplynulo, že až do mesiaca február r. 2015 viedli rodičia maloletého dieťaťa spoločnú domácnosť. Matka dieťaťa tvrdila, že k ukončeniu spolužitia rodičov došlo v mesiaci júl r. 2014, danú skutočnosť súdu neosvedčila. Naopak z výsluchu účastníkov je zrejmé, že i keď existovali nezhody medzi rodičmi maloletého dieťaťa, v spoločnej domácnosti zotrvávali i v období vianočných sviatkov roku 2014 a až do februára r. 2015. Po opustení spoločnej domácnosti matky spoločne s maloletým dieťaťom osobnú starostlivosť o maloletú Y. až do súčasnej doby zabezpečuje výlučne matka. Otec tvrdil, že matka maloletého dieťaťa mu s maloletou znemožňuje kontakt, v dôsledku čoho podal i návrh na vydanie predbežného opatrenia o ktorom súd rozhodol počas konania uznesením 14.9.2015, dočasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom. Napriek právoplatnému rozhodnutiu otec tvrdil, že nie je v žiadnom kontakte s maloletým dieťaťom, matka pod rôznymi zámienkami ( ochorenie dieťaťa, neprítomnosť ) mu styk s maloletou znemožňuje. Otec pripustil, že aktuálne stav vzhľadom na dlhodobé odlúčenie s maloletým dieťaťom je taký, že maloletá otca odmieta, matka nepriaznivo vplýva na maloleté dieťa a aktuálne napriek prísľubom sa nepodrobuje ani psychologickému poradenstvu spolu s maloletou. Otec tvrdil, že aktívne sa zaujíma o maloleté dieťa, získa informácie od školy, ktorú dieťa navštevuje, matka mu odmieta takéto informácie o maloletom dieťati poskytnúť.
8/. Z vyjadrenia oboch rodičov je zrejmé, že výlučnú osobnú starostlivosť dlhodobo a to od r. 2015 o maloleté dieťa zabezpečuje matka. Zo správ o šetrení pomerov u rodičov ( čl. 39 spisu ) mal súd za preukázané, že matka má vytvorené vhodné materiálne podmienky na zabezpečenie potrieb maloletej, obýva 2 - generačný rodinný dom, maloletá má vytvorený vlastný priestor pre prácu i oddych a matka náležitým spôsobom zabezpečuje o dieťa, ktoré je žiakom 1 ročníka G. Š. B. Z. K. Z. osobnú starostlivosť. I na strane otca sú vytvorené vhodné materiálne podmienky na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, avšak i z vyjadrenia otca je zrejmé, že dlhodobo nie je ani v kontakte s maloletým dieťaťom. Opätovný návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti ako ho predniesol na pojednávaní dňa 27.9.2016 vyznieva účelovo.
9/. Podľa § 36 ods. 1. Zák. o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10/. Súd mal za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, nevedia sa dohodnúť o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej Y.. Matka dlhodobo zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, na požadovanej úrovni a to od času reálneho opustenia spoločnej domácnosti, ktorú viedla s otcom maloletej. Prioritný je záujem maloletého dieťaťa a preto súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke, kde maloletá je v prirodzenom prostredí dávajúci jej pocit istoty bez ďalších stresových situácii. Sám otec v konaní uvádzal, že nie je v kontakte s maloletým dieťaťom, ako príčinu označil nepriaznivý vplyv matky na maloleté dieťa a tiež uviedol, že maloletá ho aktívne odmieta. Za danej situácie sa súdu javí návrh otca na zverenie maloletej do osobnej striedavej starostlivosti, za návrh, ktorý nie je v prospech maloletého dieťaťa. Tým nie sú obmedzené rodičovské práva na strane otca, ktorý môže realizovať styk s maloletou, tak ako mu bol upravený iným výrokom tohto rozhodnutia.
11/. Podľa § 62 ods. 1. Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12/. Podľa § 62 ods. 2. Zák. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.
13/. Podľa § 62 ods. 3. Zák. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona
14/. Podľa § 62 ods. 4. Zák. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
15/. Podľa § 62 ods. 5. Zák. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16/. Podľa § 25 ods. 1. Zák. o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
17/. Podľa § 25 ods. 2. Zák. o rodine, ak sa rodičia nedohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1., súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť
18/. Matka požadovala určiť výživné v rozsahu 200,- € mesačne, počnúc dňom 1.7.2014 do budúcna. Tvrdila, že otec si od tohto času neplní zákonnú vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletej a preto sa domáha určenia výživného spätne pred podaním návrhu na začatie konania. Výdavky spojené so
zabezpečením potrieb maloletej špecifikovala matka tak, že predstavujú poplatky za školskú družinu, poplatky za obedy, poplatky v súvislosti s úhradou mimoškolských aktivít na strane maloletého dieťaťa. Ďalej označovala mimoriadne výdavky ako v súvislosti so zakúpením poschodovej postele 380,- € a tiež zvýšené výdavky v súvislosti s nepriaznivým zdravotným stavom na strane maloletej v oslabenej imunite, nutnosti absolvovania kúpelnej liečby a opakovaných hospitalizácii v zdravotníckych zariadeniach. Matka špecifikovala výdavky na svojej strane ako výdavky bežného charakteru, s úhradou potrieb bývania, úhradou elektrickej energie, rozhlasu, komunálneho odpadu, vody, v rozsahu 100,- € mesačne, bežné výdavky hygienického charakteru 30,- € mesačne, úhrada PHM 50,- € mesačne, úhrada stravy 150,- € mesačne, výdavky v súvislosti s oblečením 1.000,- € ročne, lekárska starostlivosť 500,- € ročne. Matka poukázala na skutočnosť, že jej svedčí ďalšia zákonná vyživovacia povinnosť vo vzťahu k nezaopatrenej maloletej P. V.S., pochádzajúcej z jej prvého manželstva. Aktuálne výdavky na strane maloletej Y. sa zvyšujú v súvislosti s mimoškolskými aktivitami, návštevy umeleckého súboru základnej umeleckej školy a zabezpečovania dopravy maloletého dieťaťa za účelom týchto aktivít. Matka deklarovala svoje osobné a majetkové pomery vlastníctvom staršieho motorového vozidla a príjmom od aktuálneho zamestnávateľa A. W..Y..R.. O. na úrovni 365,- € netto mesačne. Poukazovala na schopnosti a možnosti na strane otca, ktorý ako samostatne zárobkovo činná osoba má príjmy na úrovni 1200,- € mesačne a je v jeho reálnych schopnostiach a možnostiach i vzhľadom na osobné a majetkové pomery ( vlastníctvo nehnuteľností, vlastníctvo motorových vozidiel ) prispievať výživným v rozsahu 200,- € mesačne.
19/. Otec nesúhlasil s nárokom na určenie výživného v rozsahu 200,- € mesačne. Nesúhlasil s návrhom na uplatnenie nároku na priznania výživného odo dňa 1.7.2014, pretože pokiaľ žil v spoločnej domácnosti s matkou maloletej vyživovaciu povinnosť si riadnym spôsobom plnil a uhrádzal náklady spojené s vedením domácnosti a prispieval na ich úhradu. Od 1.7.2015 prispieva výživným pre maloletú až do mesiaca marec r. 2016 vo výške 100,- € mesačne, následne si vyživovaciu povinnosť plní v rozsahu 60,- € mesačne o čom predložil súdu listinné dôkazy ( výpisy u účtu ). Podľa otca neexistujú ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré možno priznať výživné spätne. Otec predložil potvrdenie o osobných a majetkových pomeroch, deklaroval príjem daňovým priznaním za kalendárny rok 2014 spolu s peňažným denníkom, za kalendárny rok 2015, predložil doklady preukazujúce vlastníctvo pozemkovej nehnuteľnosti v k. ú. P. Ž. R. B. XXX Q. charakteru ostatné plochy a vlastníctvo k motorovým vozidlám značky D. Y.. B.. XXXX U. W. Y.. B.. XXXX. Deklaroval príjem na úrovni 1.200,- € mesačne s tým, že mu svedčí ďalšia zákonná vyživovacia povinnosť voči maloletému W. Q., ktorú si plní v rozsahu 125,- € mesačne. Pripustil, že ako SZČO pracuje a vykonáva sezónne práce, jeho príjem nie je konštantný a súčasne doložil lekárske potvrdenia o nepriaznivom zdravotnom stave v dôsledku čoho nie je reálne v jeho schopnostiach a možnostiach vykonávať podnikateľskú činnosť v rozsahu ako tomu bolo v minulosti.
20/. Matka spochybňovala takéto tvrdenia otca, poukazovala na skutočnosť, že v čase kedy realizovala účtovníctvo otca maloletej počas ich vzájomného spolužitia, dosahoval príjmy ktoré nelegalizoval, tvrdila a žiadnym spôsobom súdu nepreukazovala, že otec eviduje nehnuteľnosti vlastnícky na osoby príbuzné a blízke a obdobne sa správa i vo vzťahu v evidencii motorových vozidiel.
21/. Pri určovaní výživného súd vychádza v zmysle ustanovenia § 75 ods. 1. Zákona o rodine, z odôvodnených potrieb oprávneného ako i schopnosti a možnosti povinného. Súd mal za preukázané reálne výdavky na strane maloletého dieťaťa ( osoby povinnej ) ako i príjem oboch rodičov, u matky na úrovni 360,- € u otca príjem za kalendárny rok ( 2014 ) z podnikateľskej činnosti brutto bez zohľadnených výdavkov 31.138,- € a za kalendárny rok 2015 vo výške 11.354,- €. Súd mal preukázané tiež osobné a majetkové pomery na strane oboch rodičov. S prihliadnutím na zvýšené výdavky na strane maloletého dieťaťa v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu, súd určil výšku vyživovacej povinnosti pre otca v rozsahu 130,- € mesačne. Súd zohľadnil všetky objektívne skutočnosti rozhodujúce pre určenie výšky vyživovacej povinnosti a tiež skutočnosť, že i matke napriek zabezpečovaniu osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, tiež svedčí zákonná vyživovacia povinnosť. Súd návrh vo zvyšnej časti zamietol i v časti uplatňovaného nároku na priznanie výživného odo dňa 1.7.2014 do budúcna. S odkazom na ustanovenie § 77 ods. 1. Zákona o rodine, výživné možno priznať aj spätne ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd nevzhliadol takéto dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol priznať vyživovaciu povinnosť spätne, neexistoval subjektívny ani objektívny dôvod, prečo matka neuplatnila nárok na určenie výživného ako sa domáhala v konaní od 1.7.2014, naopak v inom konaní vedenom pred R. W. B. Ž. K. Z. V. W.. G.. XXP XX/XXXX, ktorý návrh podala 18.7.2014 a domáhala sa úpravy
rodičovských práv a povinností určenia vyživovacej povinnosti neskôr, návrh dňa 5.9.2014 vzala späť v dôsledku čoho súd konanie zastavil.
22/. Podľa § 25 ods. 1. Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom, len pokiaľ sa nedohodnú o úprave styku, súd upraví styk rodičov. Pokiaľ je potrebné a je to v záujme maloletého dieťaťa, súd môže takýto styk rodiča s dieťaťom obmedziť resp. zakázať. Otec maloletej sa domáhal úpravy styku už po podaní návrhu na začatie konania, o čom súd rozhodol uznesením a nariadil predbežné opatrenie v r. 2015. Napriek takémuto rozhodnutiu reálne otec styk s maloletou neuskutočňoval. Napriek tomu sa domáhal úpravy rozsiahleho styku s maloletou a to v čase od štvrtku do nedele každého párneho týždňa v mesiaci ako i úpravy styku počas letných školských prázdnin, vianočných sviatkov. Takýto návrh pre súd zo strany otca vyznieval ako účelový, pokiaľ nerealizuje styk ani v rozsahu ako mu bol upravený predbežným opatrením. Je právo otca podielať sa na výchove maloletej a pravidelne sa s maloletým dieťaťom kontaktovať a stretávať. Je však nutné prihliadnúť na aktuálnu situáciu, kde obaja rodičia zhodne tvrdili, že v súčasnej dobe maloletá otca odmieta, je povinnosťou rodičov dieťa na styk s otcom pripraviť. Ak v súčasnej dobe maloletá otca odmieta, styk by mohol nepriaznivo vplývať na záujem maloletého dieťaťa resp. existuje reálna obava, z takéhoto negatívneho vplyvu, preto súd upravil rozsah styku otca v kratšom rozsahu ako to požadoval, súčasne styk upravil v intenzite každého párneho týždňa od piatku do nedele, t.j. počas obdobia celého víkendu. Obaja rodičia sa zhodne na pojednávaní dňa 27.9.2016 vyjadrili, že danú situáciu chcú riešiť i návštevou centra poradensko pychologických služieb pri Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica B. W. W. P.. O..
23/. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku ( C.m.p) v zmysle, ktorého žiaden z účastníkov nemá náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).