Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_49Er-1196-2014.pdf
PDF · 101.29 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-49Er/1196/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., IČO : 44518684, Južné nábrežie č. 13, 042 19 Košice proti povinnému v I/ rade S. O.T., L.. XX.X.XXXX, A.. Č. Č.. XX, XXX XX T., v II/ rade C. N.Č., L.. XX.X.XXXX, A.. D. Č.. X, XXX XX T. pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému spoločne a nerozdielne sumu 449,90 € s prísl. a trovy exekučného konania v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlavňovou pod sp. zn. Ex 278/2013 o námietkach povinného proti exekúcií zo dňa 28.05.2015 r o z h o d o l
rozhodol:
I. Námietky povinnej v II/ rade proti exekúcii z a m i e t a ,
II. námietky povinnej v II/ rade proti trovám exekúcie z a m i e t a,
III. návrh na zastavenie exekúcie povinnej v II/ rade z a m i e t a,
IV. návrh povinnej v II/ rade na odklad exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného zo dňa 24.03.2014 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 196499 vydaného Okresným súdom Košice II dňa 16.04.2015 upovedomil poverený súdny exekútor JUDr. Mária Hlavňová účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením sp. zn. Ex 278/2013 zo dňa 28.04.2015. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Košice II,č.k: 20C/189/2012-53 zo dňa 23.11.2012. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 14.05.2015.
2. Proti exekúcii podala povinná v II/ rade u súdneho exekútora dňa 02.06.2015 námietky proti exekúcií, námietky proti trovám exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. V predmetných námietkach povinná v II/ rade uvádza, že v predmetnej veci jej bol ustanovený opatrovník z dôvodu jej neznámeho pobytu. Ďalej uvádza, že nahliadla do spisu pôvodného konania Okresného súdu Košice II, sp.zn. 20C/189/2012 zo dňa 23.11.2012, stalo sa právoplatným a vykonateľným dňa 15.01.2013 a zistila, že žalobca aj súd vo veci pochybil a účastníčkou konania mala byť jej matka C. N., L.. XX.XX.XXXX a nie ona a tak považuje exekúciu za neprípustnú. Žaloba zrejme smerovala voči jej matke, ktorá zomrela a dedičské konanie po nej vedené Okresným súdom Košice II pod sp.zn. 24D/329/2014, Dnot 52/2014 bolo pre nemajetnosť zastavené. Ďalej uvádza, že jej matka za života bola opatrovateľkou Y. O., L.. XX.X.XXXX, J. B. Č.. XX, T. a z uvedeného dôvodu sa mohla na adrese nachádzať. K pobytu tam však nebola prihlásená a ani z listín, ktoré sa v súdnom spise nachádzajú nevyplýva, že by s oprávneným /žalobcom / bola v takom právnom vzťahu, ktorý by zakladal nárok žalobcu na uplatnenie tohto práva. Ďalej uvádza, že rozsudok Okresného súdu Košice II jej nebol doručený a tým jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Zároveň namieta výšku trov exekúcie.
3. K podaným námietkam proti exekúcii sa oprávnený vyjadril dňa 12.02.2016 a uvádza, povinná bola poučená o možnosti a lehote na vznesenie námietok proti exekúcií podľa ust. § 50 od. 1 Exekučného
poriadku. Námietky proti exekúcií boli podané oneskorene, po zákonnej lehote na odvolanie z dôvodu pasivity povinnej.
4. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
5. Pred rozhodovaním o skutočnostiach uvádzaných povinnej v II/ rade v námietkach sa súd najskôr zaoberal posudzovaním včasnosti ich podania. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku dáva povinnému oprávnenie vzniesť proti upovedomeniu o začatí exekúcie námietky, a to v lehote 14dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pretože Exekučný poriadok nemá ustanovenia o počítaní lehôt/, možno na počítanie lehoty 14 dní aplikovať ustanovenie § 121 zákona č. 160/2016 Z.z. Civilného sporového poriadku /ďalej C.s.p./.
6. Podľa ust. § 121 ods. 1 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov.
7. Podľa ust. § 121 ods. 2 CSP do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
8. Podľa ust. § 121 ods. 3 CSP lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.
9. Podľa ust. § 121 ods. 4 CSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
10. Podľa ust. § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
11. Možno teda konštatovať, že lehota na podanie námietok začína plynúť deň nasledujúci po dni, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. V tomto prípade je týmto dňom deň, kedy bolo povinnej v II/ rade doručené upovedomenie o začatí exekúcie /14.05.2015/. Lehota na podanie námietok teda začala plynúť dňa 15.05.2015 a skončí sa dňa 30.05.2015. Povinná v II/ rade podala námietky na poštovú prepravu dňa 29.05.2015 a súdnemu exekútorovi boli doručené dňa 02.06.2015 , teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
11. Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie a to z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z uvedeného je teda zrejmé, že námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul, ale sú procesným prostriedkom, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Relevantné námietky musia smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, konaniu vo veci samej, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Relevantným predmetom námietok proti exekúcii môžu byť iba procesnoprávne a hmotnoprávne skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu, inak by totiž ich relevancia skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.
12. V námietkach proti exekúcii povinná v II/ rade neuvádza žiadne skutočnosti brániace vykonaniu exekúcie, ani iné dôvody, ktoré by viedli k jej zastaveniu. Súd má za dostatočne preukázané, že nárok oprávneného, ktorý sa vymáha v tejto exekúcii, vznikol ako dôsledok nesplnenia si povinnosti zo strany povinného, ktorá mu bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu. Exekučný súd je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu, v
tomto prípade však neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, ani postup súdu, či dokonca postup kontrolóra oprávneného pred vydaním exekučného titulu, nakoľko zákon nedáva exekučnému súdu takúto právomoc, naopak aj exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom v súlade s § 228 ods. 1 C. s. p, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom proti nesprávnym rozhodnutiam, vydaných v pôvodnom konaní. Povinná v II/ rade pri svojej argumentácii poukazovala na skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vydaním exekučného titulu, že neprevzala exekučný titul. Z tohto dôvodu je potrebné uviesť pre pochopenie zmyslu a účelu exekučného konania, že civilné súdne konanie sa podľa etáp procesnoprávnych vzťahov, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnych vzťahov, delí na základné (pôvodné, vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Vzhľadom na to, že povinná v II/ rade sa vo svojich námietkach venovala skutočnostiam, ktoré mala uviesť v rámci opravných prostriedkov , sú tieto bez právneho významu vo vzťahu k prebiehajúcej exekúcii.
13. Súd preštudoval spisový materiál a dospel k záveru, že tvrdenia povinnej v II/ rade v námietkach proti exekúcii sa opierajú o hmotnoprávne účinky exekučného titulu, a to skutočnosť ,že pôvodné konanie skončilo s ustanovením opatrovníka nezakladajú neprípustnosť exekúcie. Súd ustálil, že uvedené skutočnosti boli predmetom rozhodovania konania vo veci samej /pôvodného konania/ a nie exekučného konania . Z uvedeného je teda zrejmé, že námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu ako exekučný titul. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu. Rozhodovanie o dôvodnosti nároku bolo predmetom pôvodného konania.
14. Relevantné námietky musia smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, konaniu vo veci samej, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Relevantným predmetom námietok proti exekúcii môžu byť iba procesnoprávne a hmotnoprávne skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu, inak by totiž ich relevancia skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd námietky povinnej v II/ rade proti exekúcii zamietol, pretože návrh oprávneného bol podaný dôvodne a súd nezistil žiadnu zo skutočností, ktoré by spôsobili, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.
16. Podľa ust. § 201 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
17. Podľa § 196 zák. č. 233/1995 Z.z. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
18. Podľa §197 ods. 1 Ex. por., náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
19. Podľa §200 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Ex. por., trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
20. Podľa ust. § 201 ods. 1 Ex. por., predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie.
21. Podľa ust. § 201 ods. 2 Ex. por., účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie.
22. Podľa ust. § 4 vyhl. č. 288/1995 Z. z., je základom pre určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.
23. Podľa ust. § 4 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. Ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie.
24. Podľa ust. § 5 vyhl. č. 288/1995 Z. z., je odmena súdneho exekútora 20 % zo základu pre jej určenie, najmenej však 33,19 € a najviac 33.193,92 €.
25. Podľa § 14 vyhl. č. 288/1995 Z.z. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
26. Podľa § 22 vyhl.č.288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
27. Podľa § 23 vyhl. č. 288/1995 Z.z. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
28. Podľa § 26 vyhl. č. 288/1995 Z.z. základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
29. Podľa § 196 zák. č. 233/1995 Z.z. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
30. Celková výška vymáhanej pohľadávky, t. j. základ pre určenie odmeny predstavuje sumu zaplatiť oprávnenému. Predbežné trovy exekúcie sú vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie ak dôjde k zaplateniu do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie /10 % z vymáhanej pohľadávky
- najmenej 33,19 Eur, hotové výdavky ,strata času + DPH /, ak dôjde k zaplateniu po 14 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie / 20 % z vymáhanej pohľadávky - najmenej 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov , náhrada za stratu času + DPH /. Súdny exekútor má nárok za výkon exekučnej činnosti na odmenu, ktorá bola zákonne vyčíslená a na náhradu hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov, pričom súdny exekútor má ďalej nárok i na prípadnú náhradu za stratu času, pričom prípadný preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný vrátiť.
31. Ak exekútorovi vzniknú ďalšie trovy exekúcie, exekútor ich môže uplatniť na povinnom v zmysle §202 ods. 2 Ex. por. a naopak, prípadný preplatok na trovách exekúcie sa po skončení exekúcie povinnému vráti.
32. Trovy exekúcie vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie sú predbežné, stanovené v súlade s ustanoveniami §§ 4, 5, a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. a v priebehu vykonávania exekúcie sa ich výška bude meniť v závislosti od náročnosti a dĺžky jej trvania. Súdny exekútor má nárok za výkon exekučnej činnosti na odmenu a náhradu hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov, a náhrady za stratu času, prípadný preplatok zo strany povinného je súdny exekútor povinný vrátiť, na základe konečného vyúčtovania trov exekúcie.
33. Podľa ust. § 47 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom 4f) v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie.
34. Podľa ust. § 200 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie.
35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd zistil, že trovy exekúcie predložené súdnym exekútorom sú vypočítané v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. a námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol.
36. Súd preskúmal návrh povinnej v II/ rade na zastavenie exekúcie a dáva do pozornosti skutočnosť, že súd je pri svojej rozhodovacej právomoci vždy viazaný platným právnym poriadkom v tomto prípade
- exekučným poriadkom, ktorý vymedzuje taxatívnym spôsobom dôvody zastavenia exekúcie ako je to napr. v ust. § 57 Exekučného poriadku.
37. Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku Exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu.
38. Podľa ust. § 58 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
39. Keďže v zmysle ust. § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
40. Účelom exekučného konania je nútená realizácia vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného, ktorá sa uskutočňuje za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi, s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Povinný ručí celým svojím majetkom a oprávnený sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z celého tohto majetku. Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon, iba v rozsahu, ktorý postačuje na uspokojenie oprávneného, a výlučne z majetku povinného. Porušenie ktoréhokoľvek z týchto princípov uplatňujúcich sa v exekučnom práve spôsobuje neprípustnosť exekúcie, čo v predmetnom exekučnom konaní nenastalo a súd nezistil po preštudovaní spisového materiálu žiadny z dôvodov, ktorý by v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení odôvodňovali zastavenie alebo neprípustnosť exekúcie a tak rozhodol , že návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
41. Súd poukazuje na skutočnosť, že nemajetnosť povinnej, ako zákonný dôvod zastavenia exekúcie, musí byť preukázaný v exekučnom konaní, a to vykonaním úkonov exekučnej činnosti súdneho exekútora. Tvrdenia opatrovníčky povinnej o nemajetnosti a predkladané listinné dôkazy nemôžu byť postačujúce, keďže súdny exekútor je štátom poverenou osobou, aby vykonal úkony smerujúce k uspokojeniu oprávneného. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práva právom chránených záujmov účastníkov konania.
42. V zmysle exekučného poriadku ust. § 57 ( vyššie citovaného ustanovenia ) sú taxatívne vymedzené dôvody zakladajúce zastavenie exekúcie. V danom prípade návrh na zastavenie exekúcie nebol povinným podaný dôvodne a súd nezistil žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie napr. že by bol exekučný titul po začatí exekučného konania
zrušený alebo sa stal neúčinným, ani to, že by exekučný titul stratil svoju vykonateľnosť, resp. že sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
44. Podľa ust. § 56 ods. 1 Ex. por. na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
45. Podľa citovaného zákonného ustanovenia nemožno povoliť odklad exekúcie, keďže podmienky uvedené v ust. 56 ods. 1 Ex. por. musia byť naplnené kumulatívne, pričom to, že by sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený preukázaná nebola.
46. Podľa ust. § 56 ods. 2 Ex. por. súd môže povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
47. Právnym dôvodom návrhu na povolenie odkladu je také nezavinené prechodné postavenie povinného, v ktorom by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny obzvlášť nepriaznivé následky. Nezavinené postavenie povinného predpokladá, že povinný ani len z nedbanlivosti nezapríčinil, že nemôže splniť to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Konkrétne posúdenie, či povinný vskutku zachoval primeranú mieru starostlivosti o splnenie judikovaného plnenia, závisí od obsahu vynucovanej povinnosti (peňažné alebo nepeňažné plnenie). Obzvlášť nepriaznivé následky pre povinného alebo pre príslušníkov jeho rodiny spočívajú v ohrození základných životných istôt (prechodné ohrozenie nevyhnutnej výživy, bývania, prípravy na budúce povolanie a iné uspokojovanie obdobných základných potrieb povinného a jeho rodiny). Oprávnený nemôže byť povolením odkladu vážne poškodený.
48. Záverom súd dodáva, že súd nezistil žiadny dôvod , ktorý by zakladal dôvod zastavenia exekúcie a k zániku povinnosti plniť svoj dlh nedochádza, ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, napr. preto, že je insolventný. Zlá finančná situácia ako aj sociálne postavenie povinného podľa Exekučného poriadku nie je ani zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie alebo povolenie jej odkladu a tak súd návrh na odklad exekúcie zamietol.
49. Súd preskúmal návrh povinnej v II/ rade na zastavenie exekúcie a dáva do pozornosti skutočnosť, že súd je pri svojej rozhodovacej právomoci vždy viazaný platným právnym poriadkom v tomto prípade
- exekučným poriadkom, ktorý vymedzuje taxatívnym spôsobom dôvody zastavenia exekúcie ako je to napr. v ust. § 57 Exekučného poriadku.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd zistil, že trovy exekúcie predložené súdnym exekútorom sú vypočítané v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. a námietky povinného proti trovám exekúcie zamietol a rozhodol tak , ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
V zmysle ust. § 363 C.s.p. § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 376 ak bolo podané odvolanie proti uzneseniu, súd prvej inštancie môže uznesenie zrušiť, ak odvolaniu v celom rozsahu vyhovie a z uznesenia nenadobudla doposiaľ práva iná osoba ako odvolateľ.