Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/222/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom vo veci žalobkyne: K. H., nar. XX.X.XXXX, I. č.XX, XXX XX R., zast.: Mgr. Elena Szabóová, advokátka, Hlavné námestie 7, 940 01 Nové Zámky proti žalovanej: SR - Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 166073, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava v konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, t a k t o

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 953,91 EUR uplatnenej titulom náhrady škody z a s t a v u j e.

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa vo svojom podaní, ktoré označila ako: „Žaloba na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom“ z dňa 28.06.2010, ktoré doručila súdu dňa 06.07.2010, sa domáhala náhrady škody v sume 2.433,18 EUR s prísl. až do zaplatenia a nemajetkovej ujmy v sume 36.500,- EUR s úrokom zo meškania vo výške 8,5 % ročne od 18.11.2009 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a náhrady trov konania.

2. Splnomocn. práv. zást. žalobkyne, počas konania poukázala na to, že súdne konanie vedené na OS KN v rozsahu 4 rokov od podania návrhu dňa 15.03.2002 do právoplatnosti rozhodnutia dňa 14.06.2007 je v rozpore s priemernou dĺžkou súdneho konania, a tým malo byť porušené jej právo na rozhodnutie v primeranom čase. Ďalej dodala, že na vlastné náklady si musela vyhotoviť xerox-kópie podaní, listinných dôkazov, že sa musela dostaviť na súd za účelom oboznámenia sa so spisom a vyhotovením kópií. Rovnako poukázala na to, že neexistujú striktné ani externé pravidlá na výpočet nemajetkovej ujmy a tiež uviedla, že súd porušil svoje povinnosti v zmysle § 42 ods. 3 O. s. p. a dopustil sa nesprávneho úradného postupu... Žalobkyňa poukázala na porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v súdnom konaní 6C/91/2002, ktoré bolo dôsledkom nerozhodnutia v súdnom spore 5C/7/1999, keď nerozhodnutie núti žalobkyňu zotrvať v podielovom spoluvlastníctve proti svojej vôli a tiež poukázala na to, že i Krajský súd Nitra zrušil resp. zmenil rozhodnutie OS KN pod sp. zn. 5Co/301/200 s tým, že rozhodnutiami OS a KS uložili povinnosť nad rámec zákona mimo jeho medzí, keď, podľa nej, nárok v konaní 6C/91/2002, nie je nárok z bezdôvodného obohatenia, ale je nárok spoluvlastníka zo spoluvlastníckych práv, a preto nespĺňa skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, na základe uvedených je zrejmé, že žalovaný v konaní 6C/91/2002 má mať v týchto nehnuteľnostiach podiel. spoluvlast. uskladnené svoje vlastné veci, čím postup súdu v konaní 6C/91/2002 zasiahol aj do práv chránených čl. 19 Ústavy SR tým, že žalobkyňa sa cítila ponížená nerovnosťou v prístupe k účastníkom a zvýhodňovaním protistrany, poukázala aj na čl. 20 Ústavy SR, podľa ktorého vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký rozsah aj rovnakú právnu ochranu. Napokon poukázala ešte na to, že ona ako osoba so zhoršeným zdravotným stavom,

t. č. na invalidnom dôchodku musí znášať tieto útrapy. Súd podľa nej nezohľadnil výsledky trestného konania pod sp. zn. 1T/19/2003, kedy došlo k masívnemu zhoršeniu vzťahov medzi účastníkmi. Za ďalší nesprávny úradný postup označovala postup vo vzťahu k vráteniu SÚP za dovolanie, keď SÚP, ktorý bol zaplatený dňa 07.05.2008 za dovolanie a bol uznaný ako neoprávnene vyrubený, napriek tomu žalobkyňa musela žiadať o vrátenie a nedošlo k vráteniu bez žiadosti. O vrátenie SÚP žiadala žalobkyňa spolu trikrát, a na základe toho došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Všetky uvedené dôkazy sa majú nachádzať v súdnom spise 6C/91/2002 a na základe uvedených žiadala, aby súd priznal nárok na náhradu škody v sume 1.497,27 EUR po čiastočnom späťvzatí. Ďalej súdu uviedla, že v prípade, ak je legislatívne vákuum, čo sa týka uplatňovania nároku pred určitým konkrétnym orgánom štátu, má za to, že je to riešené v základných článkoch a to čl. 4 ods. 2. a podľa nej § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 nemôže byť na ujmu občana v jeho základných právach. Splnomoc. práv. zást. žalobkyne sa domnieva, že nárok na náhradu škody bol uplatnený konkrétne, vecne, ktorý vyplýva zo súdneho konania 6C/91/2002 a má za to, že všeobecný súd je oprávnený o tejto otázke rozhodnúť, tieto skutočnosti sú preukázané z obsahu tohto spisu, a to nesprávny úradný postup, resp. konkrétna výška náhrady škody. Prijatá novela č. 412/2012 k zák. č. 514/2003 nemôže byť na ujmu základných práv žalobkyne. Nemožno žalobkyni ukladať dodatočne splnenie povinností, ktoré sa spätne splniť nedajú, len aby naplnila znenie § 9 ods. 1, 2 zák. 514/2003, ani voči nej vyvodzovať následky z nesplnenia takýchto povinností. Podľa splnomoc. práv. zást. žalobkyne obsahom jej prednesu bolo totiž základné zhodnotenie toho, ako sa strana žalobcu vysporiadala s námietkou konkrétnych nesprávnych úradných postupov, s výškou uplatnenej škody aj s kauzálnym nexom, žaloba bola podaná aj po splnení procesných podmienok, ktorými sú predbežné prerokovanie u žalovaného a dodržanie lehoty na podanie žaloby, inak povedané, bola podaná včas a na príslušnom súde. Predmetom jej prednesu bolo aj vyjadrenie k tomu, že nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného potupu majú v zmysle hodnotenia súdu zrejme len procesne úspešní účastníci, keďže sú pri predbežne právnom posúdení zmienil skutočnosť, že žalobkyňa bola v základnom konaní neúspešná. Ďalej menovaná uviedla, že vo viacerých konaniach namietala, že zákon zveril rozhodovanie o náhrade škody z nesprávneho úradného postupu v zmysle miestnej príslušnosti práve súdom, na ktorých táto škoda vznikla. Napriek tomu, že táto zákonná úprava vzbudzuje pochybnosti o nezaujatom prejednaní žalôb v zmysle zák. 514/2003 všeobecne, je táto zákonná úprava platná a žalobkyňa rešpektujúc túto úpravu podala žalobu na miestne a vecne, teda aj kauzálne príslušnom súde. Podľa menovanej žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k škode a jej výške, túto škodu aj skutkovo odôvodnila, poukázala na jednotlivé zložky nesprávneho úradného postupu, a nemala iný prostriedok nápravy vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu než domáhať sa svojich nárokov žalobou na súde. Vo vzťahu k námietke pover. zást. žalovanej uviedla, že pokiaľ by sa malo vychádzať z tvrdenia žalovanej, že nie je možné nesprávnosť úradného postupu hodnotiť v súdnom konaní absentovala by inštitúcia, ktorá je na takéto hodnotenie kompetentná, a tým by sa strane sporov odňala možnosť nápravy v zmysle Dohovoru, ktorý zaručuje existenciu spôsobilého prostriedku nápravy v prípadoch, že sa pochybenia opustili orgány štátu pri plnení svojich úradných povinností a preto žiadala aby súd podanej žalobe vyhovel v plnom rozsahu po čiastočnom späťvzatí a zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni škodu vo výške 1.479,27 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 18.11.2009 do zaplatenia, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 36.500,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od 18.11.2009 do zaplatenia a nahradiť žalobkyni trovy vo výške 100% preukázaných trov konania a právneho zastúpenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

3, Samotná žalobkyňa súdu uviedla, že na č. l. 165 súdu predložila svoje vyjadrenie na záver, kde okrem iných je uvedené, že na podanej žalobe trvá v plnom rozsahu v znení s vyjadreniami, žiadosťami a námietkami, ktoré jednoznačne preukazujú opodstatnenosť žaloby, uplatnené nároky sú vyčíslené k 18.11.2009, žaloba je z dňa 28.6.2010 a preto na uvedený nárok sa vzťahuje 514/2003 s vyjadreniami žalovanej nesúhlasím, nakoľko sú v rozpore s Obč. zák., so zák. č. 514/2003, ako aj s právnym poriadkom SR a strana poškodená je uvedená do omylu. popieram skutkové tvrdenia žalovanej, ktoré iba preukazujú na nevyhnutnosť, aby vo veci rozhodol súd s poukazom na § 151 ods. 1 a poukázala na to, že v konaní 6C/91/2002 žaloba bola podaná na vydanie BO, avšak súdy rozhodovali o peňažnom plnení podľa § 123 Obč. zák. nad rámec žaloby v rozpore s § 139 ods. 2 Obč. zák. s právami väčšinovej spoluvlastníčky. Z uvedeného vyplýva, že žaloba 6C/91/2002 bola podaná v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, súdy rozhodoval nad rámec žaloby, ale aj nad rámec vlastných kompetencií v rozpore čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Týmto spôsobil škodu, ktorá je vyčíslená podľa 514/03, odkazujem na text príslušného ustanovenia, že v žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý škodu spôsobil. Podľa nej sú splnené

všetky atribúty zodpovednosti, poukazujem na § 104 zák. o sudcoch, o zodpovednosti štátu, poukazujem na § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003, že zodpovednosti sa nemožno zbaviť, za stav, kedy odporca nepreukázal, že škodu nezavinil, ani to nemôže preukázať, že bez právoplatného rozhodnutia v skôr začatom konaní 5C/7/1999 žalobu 6C/91/2002 mal zamietnuť s poukazom na § 139 ods. 2 Obč. zák., kedy súdy konali v rozpore s princípom majorizácie, uprednostnili nároky menšinového spoluvlastníka v rozpore s právami väčšinovej spoluvlastníčky. Poukazujem na nález ÚS SR v konaní 6C/91/2002 v 1T 19/03 návrh na obnovu konania 1Nt 7/2014, čo bolo právoplatne zamietnuté s poukazom na 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin. Navrhujem na záver, aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a priznal náhradu trov konania.“

4. Poverená zamestnankyňa žalovanej súdu uviedla, že žiada, aby súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nie sú splnené podmienky pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe toho, že všeobecný súd nie je oprávnený preskúmať správnosť úradného postupu, t. j. rozhodnutia iného všeobecného súdu.

5. Súd sa počas pojednávania oboznámil s obsahom spisového materiálu podľa § 188 ods. 1 a ods. 2 a zároveň konštatuje, že v súdnom spise na nachádzajú nasledovné písomné podania, na základe ktorých súd vo veci konal, a to podaná žaloba žalobcu na č. l. 1-3 súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody a nemajetkovú ujmu, ktorá jej mala vzniknúť v súvislosti s konaním 6C/91/2002, poukazuje na žiadosť poškodenej o predbežné prerokovanie nároku z č. l. 4-5, ku ktorému pripojila podací lístok z 19.11.2009, potvrdenie čl. 6, písomné podanie - námietka podľa § 15, 8 - opatrenie predsedu súdu, 9 - opätovné prijatie návrhu, 10 - písomné podanie súdu, 12 - písomné podanie žalobkyne, 14 - 19 -písomné podanie súdu, vyjadrenie žalovanej 20-21, 22 - písomné podanie súdu, ÚZ, 24 - záznam o nazretí, 25 - písomné podanie žalobkyne, ÚZ 27, 28 - upov. o odročení a zrušení, 30 - žiad. o odroč., písomné podanie súdu 32, 37-39 písomné podanie súdu, písomné podanie žalobkyne 40, žalobkyňa poukázala na tom že si zvolila apz, ktoré plnomocenstvo predloží na pojednávaní, písomné podanie súdu 41-45, 47-potvrdenie o pridelení spisu, 48 úprava sudcu, 49-vyjadrenie žalovanej, písomné podanie súdu 50-52, písomné podanie OP 53, písomné podanie žalovanej 55-56, upoved. o odročení 56-60, písomné podanie súdu 60-62, dopln. vyjadrenie MS SR 63, 70- námietka, písomné podanie 71, ospravedl. žalovanej 72 s dopln. vyjadrením 73-77 v znení príloh 78-96, vyjadrenie obce R. o doručení písomné podanie súdu zo strany žalovanej s doručenkou, vyj. žalovanej 98, 99 lek správa, 100-101, 102-111 písomné podanie súdu s predvolaním.

6. Oboznamuje sa pripojený spis 6C/91/2002, X.. I. v zmysle podanej žaloby si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia 15.3.2002 o tomto návrhu bolo rozhodnuté rozhodnutím OS KN z č. l. 30 vo veci samej, voči nemu bolo podané odvolanie, odvolací súd zmenil rozhodnutie OS tak, že žalovaná p. Harisová bola zaviazaná uhradiť 12.563,- Sk so 17,6% p. a. úrokom z omeškania so špecifikovaním ďalších úrokov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo ppl. dňa 14.6.2007. Medzitým bolo podané odvolanie voči rozhodnutiu, KS zrušil rozhodnutie nepriznaním oslobodenia podľa č. kon. 6C/91/2002-273, následne spis postúpený KS - na č. l. 306 uznesenie OS KN potvrdilo, o tom, že sa nepriznalo odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo ppl. dňa 2.4.2008. Následne NS SR rozhodol o odmietnutí dovolania č. kon. 1Cdo 48/2008-326 o zaplatene súdnych poplatkov s tým, že rovnako rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania, rovnako išlo o rozhodnutie vo veci 1Cdo 48/2008 z dňa 24.5.2009, oboznamuje sa rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku v sume 42,77 EUR p. odporkyni, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2010

7. Súd oboznamuje spis č. 8C/209/2009 obnovu konania s tým, že súd v konaní 8C/209/2009 zamietol návrh na obnovu konania 6C/91/2002, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2011 v spojení s uznes. KS NR 8Co 128/2011.

8. Ďalej sa oboznamuje 112 - písomné podanie žalobkyne, žiadosť o odročenie pojednávania 113, poverenie Mgr. Kataríne Kunkelovej, 115-116 písomné podanie súdu 117, žiadosť o odročenie, 118-119, písomné podanie žalovanej 120-122, z 13.4.2016 - 123-132, písomné podanie súdu 134-138, písomné podanie žalovanej 139-141, 142 - predložený technický preukaz žalobkyne, 143-147 148 z 3.5.2016, 152 - ÚZ, 153 písomné podanie súdu 154-155, ospravedlnenie 156, 157 -158 písomné podanie súdu, 159-163, 164 - lekárske potvrdenie.

9. V zmysle § 1 písm. a, písm. c zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov platí, že tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a rovnako upravuje podľa písm. c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

10. Na účely citovaného zákona podľa § 2 platí, že výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

11. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 514/2003 platí, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. V zmysle ods. 2 sa zodpovednosti podľa predchádzajúceho odseku nemožno zbaviť. V ustanovení § 4 uvedeného zákona sú vymedzené orgány konajúci v mene štátu.

12. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

13. Na základe § 6 ods. 1 a ods. 2 uvedeného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona platí, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky....

15. V zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona platí, že pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

16. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

17. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

19. Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

20. Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

21. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto súd túto žalobu zamietol.

22. Žalobca môže vziať žalobu späť podľa § 144 CSP.

23. Ak je žaloba vzatá späť celkom podľa § 145 ods. 1 CSP, súd konanie zastaví.

24. Súd podľa § 146 ods. 1 neprihliada k nesúhlasu žalovaných so späťvzatím, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo... pojednávanie, nakoľko v uvedenom konaní napriek dĺžke konania do súčasnosti nedošlo k meritórnemu otvoreniu pojednávania, preto nebol potrebný ani súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby. Nakoľko vo veci nebol prítomný splnomoc. práv. zást. žalobcu, preto súd neotvoril pojednávanie, v ktorom konaní do súčasnosti nebolo pojednávanie meritórne otvorené.

25. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 953,91 EUR uplatnenej titulom náhrady škody zastavil nakoľko žalobkyňa počas konania na pojednávaní dňa 03.05.2016 na č. l. 151-2 súdneho spisu zobrala späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 953,91 EUR titulom náhrady škody a uviedla, že trvá už len na nároku v sume 1.479,27 EUR a preto súd konanie v tejto časti v dôsledku rozhodol podľa § 144 v spojení s §145 ods. 1 CSP.

26. Žalovaná s vyššie uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby zo strany žalobkyne po meritórnom otvorení pojednávania svojim písomným podaním z dňa 18.05.2016 na č. l. 158 súdneho spisu súhlasila.

27. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na náhradu škody v sume 1.479,27 EUR a nemajetkovej ujmy v sume 36.500,- EUR na tom základe, že v súdnom konaní, ktoré bolo zahájené dňa 15.03.2002 na základe podanej žaloby žalobcu Ing. I. vedenom na OS KN pod sp. zn. 6C/91/2002 dňa 26.09.2006 rozhodol tak, že žalovaná bola zaviazaná na zaplatenie sumy 5.805,- Skk. V dôsledku podaného odvolania Krajský súd Nitra zmenil rozhodnutie OS KN tak, že žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 12.563,- Skk s prísl., ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.06.2007. Následne vo veci žalobkyňa podala dovolanie na NS SR, ktorý dovolanie odmietol.

28. Žalobkyňa doručila žalovanej SR, zast. Min. spravodlivosti SR svoje podanie: „Žiadosť poškodenej o predbežné prerokovanie nároku podľa zák. č. 514/2003 Z. z.“ a o doručení súdu predložila xerox- kópiu podacieho lístka o podaní zásielky dňa 19.11.2009 odosielateľa - účastníčky konania v procesnom postavení žalobkyne, ktoré bolo adresované Min. spravodlivosti SR.

29. Ako je zrejmé z predloženého písomného podania žalobkyne a žalovanej na č.l. 73 súdneho spisu žalobkyňa doručila žalovanej dňa 18.11.2009 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody, avšak podľa žalovanej neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody ako aj nemajetkovej ujmy v sume 36.2500,- EUR, preto žalovaná nárok žalobkyne neuspokojilo.

30. Podľa ustálenej judikatúry ÚS SR okrem iných napr. v konaní II. ÚS SR 467/2008 bolo ustálené, že v zmysle zák. č. 514/2003 Z. Z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím št. orgánu, alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (podľa čl. 46 ods. 3 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. 31. Podľa súdu v zmysle zák. č. 514/2003 Z. Z. v spojení s citovaným rozhodnutím ÚS SR (II. ÚS SR 467/2008) platí, že štát zodpovedná za za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=26&p=1021160&f=2>. Podmienkami vzniku tejto zodpovednosti sú: a) výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci, b) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému, c) príčinná súvislosť medzi a) a b).

32. Ad a) Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc. Štát v tomto prípade nezodpovedá len za konanie vlastných štátnych orgánov, ale aj za konanie subjektov, na ktoré bol prenesený výkon verejnej moci. Zodpovedným subjektom môžu byť preto i verejnoprávne inštitúcie, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril výkon verejnej moci (napr. notári, exekútori), pokiaľ uvedené subjekty vykonávajú verejnú moc (rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb).

33. Ad b) Druhým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy uvedenej v ustanovení § 17 zákona <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2952410-2952421&f=2>. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania podľa § 18 zákona <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2952422-2952427&f=2>. Vznik škody musí preukázať poškodený.

34. Ad c) Medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody, a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná súvislosť.

35. Zákon <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1021160&f=2> upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym (nezákonným) rozhodnutím (§ 5 <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2952326-2952329&f=2> a § 6 zákona <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=2952330-2952334&f=2>). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (§ 9 zákona <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2952363-2952369&f=2>). Zároveň je v rámci zákona samostatne upravená zodpovednosť štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní (§ 7 zákona <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2952336-2952338&f=2>), väzbe, treste alebo ochrannom opatrení (§ 8 zákona <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2952339-2952361&f=2>).

36. Podľa súdu v prejednávanom prípade nebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky podľa § 5 a § 6 zák. č. 514/2003 Z. Z. zo strany žalobkyne a to že právoplatné rozhodnutie súdu bolo zrušené resp. aspoň zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Okresný súd vo veci rozhodol pod sp. značkou 6C/91/2002, ktoré bolo zmenené a to navýšením priznanej sumy zo strany KS Nitra a následne došlo zo strany NS SR rozhodol o odmietnutí dovolania č. kon. 1Cdo 48/2008-326 o zaplatene súdnych poplatkov s tým, že rovnako rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania ani v jednom konaní nedošlo k zmene alebo zrušeniu právoplatného rozhodnutia súdu. Žalobkyňa vo veci podala aj návrh na obnovu konania, ktoré konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/209/2009 s tým, že súd zamietol návrh na obnovu konania 6C/91/2002, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2011 v spojení s uznes. KS NR.

37. Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.

Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu. Z rovnakých dôvodov ako pri nezákonnom rozhodnutí zákon nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom „nesprávny úradný postup“.

38. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci má charakter objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tými, ktorí v jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu svojím zavinením alebo bez tohto zavinenia.

39. Podľa súdu v každom prípade sa musí preukázať splnenie podmienok zodpovednosti za škodu. Vyššie uvedené podmienky zodpovednosti musí preukázať poškodený, ktorý v prípadnom súdnom konaní o náhradu škody znáša dôkazné bremeno o skutočnostiach, ktoré zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu.

40. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a spoľahlivo nepreukázala vznik konkrétnej nemajetkovej ujmy označovanú aj ako morálnu ujmu a to v priamej príčinnej súvislosti s namietaným nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom ako aj s jej presne verifikovateľnou výškou predovšetkým z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, ktoré nastali po nezákonnom rozhodnutí a v dôsledku nesprávneho úradného postupu v živote žalobkyne s poukazom na jej postavenie v rodine, v spoločnosti a podobne.

41. Žalobkyňa, ktorá sa domáhala uplatneného nároku uvedeného v tomto konaní musí nielen konštatovať porušenie práva, ktoré nebolo preukázané, musí uniesť nielen dôkazné bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno že nemajetková ujma vznikla a že na jej uspokojenie nie je postačujúcim zadosťučinením len konštatovanie porušenia práva, ospravedlnenie resp. iné formy satisfakcie, nakoľko v tomto prípade sa jedná o až také závažné porušenie jej práv, ktoré je možné napraviť len priznaním finančného zadosťučinenia. Pri tom všetkom musela žalobkyňa preukázať v rámci satisfakčnej funkcie finančnej náhrady, že ňou požadovaná suma zabezpečí primerané zmiernenie, reálne preukázanej a vzniknutej nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, tak aby to nebolo zdrojom bezdôvodného obohatenia sa žalobkyne.

42. Podľa zistenia súdu žalobkyňa je dlhodobo poberateľkou invalidného dôchodku, ktorá skutočnosť predstavuje pre ňu ne jednej strane zdroj pravidelného príjmu na zabezpečenie si svojich potrieb, avšak počas konania nebolo preukázané zníženie resp. aspoň zmena jej spoločenskej angažovanosti sa na verejnosti v dôsledku vedenia súdneho konania na OS Komárno pod sp. zn. 6C/91/2002. 43. Okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť za škodu je zavinenie samotného poškodeného. V niektorých prípadoch nemožno vylúčiť ani podporné použitie ustanovenia § 441 <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=1352727-1352728&f=2> o zavinení poškodeného (pozri § 25 ods. 1 zákona <http:// www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2952475-2952475&f=2>).

44. Zákonom č. 412/2012 Z. z. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1027009&f=2> došlo k novele § 9 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2952363-2952369&f=2> zák. č. 514/2003 Z. Z. v nadväznosti na možnosť dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade prieťahov v konaní pred súdom alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=2109120-2109120&f=2>. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=2108594-2108594&f=2>, je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02). Rovnako v uvedenom judikáte sa poukázalo na to, že dĺžka súdneho konania vrátane postupu súdu, by mali v „rozumnej miere“ zodpovedať intenzite faktorov, ktoré môžu konanie predlžovať a v neposlednom rade správanie sa účastníkov má veľmi veľký vplyv na dĺžku konania. Na základe uvedených je zrejmé, že zdĺhavosť konania a rozhodovania súdu je sankcionovateľná len v tom prípade, keď sa o tomto návrhu nerozhodne do doby, ktorá ešte nie je v rozpore s čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a s účelom ústavného práva na súdnu ochranu ako to vyplýva aj z

rozhodnutia Ústavného súdu SR nález z 7.11.2002 - PL. ÚS 25/01 podľa ktorého je prieťahom aj to, ak v konaní súd veľmi rýchlo rozhodne a odvolací súd spis vráti z dôvodu, že je potrebné vec ešte došetriť. Preto podľa súdu možno len súhlasiť s rozhodnutím ústavného súdu i v tom, že v snahe maximálne urýchliť súdne konanie nemožno ísť tak ďaleko, aby rýchlosť konania mala alebo mohla mať za následok porušenie základných zásad obč. práva a to práva na spravodlivý proces. Preto v zmysle čl. 6 Dohovoru má právo na spravodlivý proces v demokratickej spoločnosti také významné miesto, že ho nemožno obetovať účelu, ktorý posväcuje zákonné ustanovenie maximálnej lehoty na rozhodnutie súdu.

45. Súdne konanie na základe uvedených nie je kompetentný preskúmať všeobecný súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021160&f=2>, ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, jednak že by existovalo niekoľko orgánov, ako Ústavný súd SR tak aj všeobecné súdy, čo samozrejme nemôže platiť, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska v zákone nedefinovaného obsahu pojmu do najmenších podrobností, avšak podľa súdu treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.

46. Vzhľadom na uvedené zákon výslovne ustanovuje, že všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1021160&f=2> až v prípade, ak o existencii prieťahov v konaní bolo právoplatne rozhodnuté v inom konaní, a to buď v rámci disciplinárneho konania, v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva, alebo v konaní pred Ústavným súdom SR.

47. Súd podanú žalobu vo vzťahu k súdnemu konaniu vedenému na OS Komárno pod spis. značkou 6 C91/2002 zamietol s poukazom na to, že žalobkyňa v podanej žalobe nepreukázala splnenie zákonných podmienok na priznanie uvedeného nároku a to, že došlo ku konštatovaniu nesprávnosti úradného postupu zo strany súdu v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003, podľa ktorého možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

48. Súd vo svojom rozhodnutí prihliadol k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. Z., ktorá vo svojich prechodných a záverečných ustanoveniach explicitne neupravila, ale ani nevylúčila aplikáciu citovaného ustanovenia zákona po novele zák. č. 412/2012 Z. Z. (účinného od 01.01.2013) ako podmienky, podľa ktorej pri posúdení nesprávneho úradného postupu možno vychádza len z výsledkov vybavovania sťažností..., z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, z rozhodnutia ESPĽP o tom, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti. Záverom podľa súdu aj bez tejto úpravy (9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. Z. po novele) platilo, že bolo objektívne vylúčené, aby všeobecné súdy mohli rozhodnúť o vlastnom nesprávnom postupe ak sa tohto dopustili okresné súdy a už vonkoncom bolo vylúčené aby sa všeobecné súdy vysporiadali pred svojim rozhodnutím napr. v konaní, ktoré bolo zahájené na OS, následne bolo podané odvolanie a za predpokladu, že sa podalo aj dovolania na NS SR aby posudzovali postup všetkých týchto súdov a v závislosti od svojich zistení, tak ako tomu bolo aj v tomto konaní keď Okresný súd Komárno vo veci rozhodol pod sp. značkou 6C/91/2002, ktoré bolo do právoplatnosti zmenené KS Nitra a následne došlo zo strany NS SR k odmietnutiu dovolania č. kon. 1Cdo 48/2008-326. Preto podľa súdu je vylúčené aby OS rozhodol na základe vyššie uvedených skutočností v zmysle zák. č. 514/2003 Z. Z. a priznal či už náhradu škody tak aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy čo by bolo porušením princípu inštančnosti v postupe súdov.

49. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR 1 Cdo 92/2011 str. 8).

50. Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

51. Vo vzťahu k námietkam zo strany žalobkyne, že v súdnom konaní 6C/91/2002 žaloba bola podaná na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak súdy rozhodovali o peňažnom plnení podľa § 123 Obč. zák. nad rámec žaloby v rozpore § 139 ods. 2 Obč. zák. s právami väčšinovej spoluvlastníčky je potrebné uviesť, že súdy v občianskoprávnom konaní nie sú viazané právnou kvalifikáciou podanej žaloby len uplatnenou sumou na zaplatenie a skutkovými okolnosťami za účelom zabezpečenia nezameniteľnosti nároku o ktorom súd právoplatne rozhodol. Ďalej súd nemohol vyhovieť podanej žalobe ani na tom základe, že nemožno vychádzať z domnienky žalobkyne v tom smere, že ak súd nerozhodol v lehote, ktorá predstavuje podľa nej tzv. priemernú dĺžku súdneho konania, tým došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Podľa súdu je zrejmé, že ukazovateľ akým je priemerná dĺžka súdneho konania, predstavuje len štatistický ukazovateľ bez zohľadnenia tzv. testu závažnosti v zmysle Nálezu ÚS SR 49/01 podľa ktorého platí, že rýchlosť a účinnosť každého súdneho konania je objektívne podmienená charakterom, ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, a mala by zodpovedať povahe náročnosti veci a preto na tomto štatistickom ukazovateli nie je možné prijať zovšeobecňujúci záver o nesprávnosti úradného postupu.

52. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

53. Trovy konania sú podľa § 251 všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

54. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovanej strane priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu z dôvodu že žaloba bola v plnom rozsahu zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach. Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2). Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3). Ak si žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má žalobca možnosť domáhať sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.