Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/24/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, právne zastúpený: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému: O. G., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom O. A., t.č. bytom A., H. 6/10, o zaplatenie 635,82 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 425,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 425,- EUR od 24.3.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 81,10 EUR.

III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 34 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 635,82 EUR s príslušenstvom, ako záväzku, ktorý vznikol riadnym nesplatením úveru, ktorý žalovanému poskytol. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 8.11.2015 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol celkovú sumu pôžičky 901,44 EUR. Podľa zmluvy mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 38,65 EUR. Do dňa vyhotovenia žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej sumy len sumu 175,-EUR. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, pôvodný žalobca dňa 14.3.2013 listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa vyhotovenia žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 635,82 EUR. Pôvodný žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 8,75% ročne zo žalovanej sumy od 24.3.2016 do zaplatenia.

2. Dňa 2.3.2016, ešte pred vyrubením súdneho poplatku za žalobu, bolo súdu doručené podanie pôvodného žalobcu, ktorým zobral späť žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 81,10 EUR. Súdny poplatok zo žaloby bol následne vyrubovaný už len zo zvyšnej sumy uplatňovaného nároku 554,72 EUR, t.j. súdny poplatok za žalobu je 33,-EUR.

3. Žalovanému bola žaloba doručená do vlastných rúk, k žalobe sa písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 27.9.2016. Dňa 26.9.2016 bolo súdu doručené elektronické podanie žalobcu, doplnené písomným originálom, doručeným dňa 27.9.2016, ktorým žalobca oznámil súdu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.9.2016, uzatvorenej medzi doterajším žalobcom, spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ako postupníkom, došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky. Uvedené podanie ďalej obsahuje návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania na strane žalobcu a súhlas spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so vstupom do konania na miesto žalobcu a (opätovné) späťvzatie žaloby v rozsahu o zaplatenie sumy 81,10 EUR.

5. Strany sa na pojednávaní nezúčastnili, svoju neprítomnosť vopred ospravedlnil len žalobca. Súd pojednával v neprítomnosti strán.

6. Súd na pojednávaní uznesením pripustil, aby pôvodný žalobca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpila do konania spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

7. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie nasledovnými listinami: zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 8.11.2012, obchodné podmienky č.l. 4, predžalobná upomienka č.l. 5, nedoručená zásielka č.l. 6, prehľad splátok a úhrad č.l. 7, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.9.2016 č.l. 37.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 8.11.2012 Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky, evidenčné číslo 6133009, číslo zmluvy 3610548925, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku 600,- EUR. Počet splátok bol 24, výška mesačnej splátky bola 38,65 EUR, ročná úroková sadzba 52%, RPMN 52%, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (v zmluve uvedené ako: „Celková suma pôžičky“) bola 901,44 EUR, celkové náklady spotrebiteľa 301,44 EUR a mesačná výška poistenia 1,09 EUR. Termín konečnej splatnosti bol uvedený ako: (mesiac/rok) 11/2014, termíny jednotlivých splátok v zmluve uvedené nie sú. Listom zo dňa 14.3.2013, označeným ako predžalobná upomienka vyzval žalobca žalovaného na úhradu „všetkých splátok jednorazovo“. Celkovú istinu 861,84 EUR mal žalovaný uhradiť žalobcovi do 3 dní od doručenia upomienky. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi do 10.2.2016 (dátum vypracovania žaloby) sumu 175,- EUR.

9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Podľa § 658 ods. 1 pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

11. Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať (okrem iných aj) tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom čase uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

18. Podľa § 517 ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., účinného do 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len žalobca môže vziať žalobu späť.

21. Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

22. Keďže žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 81,10 EUR, súd konanie v tejto časti zastavil. O vrátení alikvotnej časti súdneho poplatku súd nerozhodoval, pretože súdny poplatok 33,- EUR bol vyrubovaný len zo žalovaného nároku v sume 554,72 EUR, ktorý zostal po čiastočnom späťvzatí žaloby, ktoré bolo súdu doručené už dňa 2.3.2016.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom (právny predchodca žalobcu) a dlžníkom (žalovaný) je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je zároveň v zmysle § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy. Okrem základných náležitostí upravených v Občianskom zákonníku to sú obligatórne náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Absencia niektorých týchto náležitostí má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýmito náležitosťami sú aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a termíny jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

24. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 23.9.2016 vyjadril právny názor, že zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi stranami, sankcionoval ustanovením § 11 ods. 1 spotrebiteľské úvery bezúročnosťou len v prípade kumulatívneho splnenia nedostatku písomnej formy spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 1 a súčasnej absencie niektorej z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods.1. Súd sa nestotožňuje s týmto právnym názorom. Ak by platil výklad uvádzaný žalobcom, ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzavretia zmluvy v časti: „a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,“ by bolo vlastne nadbytočné. Nebolo by vlastne prečo posudzovať, či má zmluva náležitosti, keďže by postačovala už jej písomná forma. Podľa názoru súdu aj keď z gramatického výkladu § 9 ods. 1 a 11 ods. 1 písm. a/ vtedy účinného

znenia zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že by zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusela byť uzavretá písomne, náležitosti, ktoré zmluva musí mať podľa ustanovenia § 9 ods. 2 cit. zákona vylučujú, aby bola uzavretá ústnou formou. Súd zároveň poukazuje aj na povinnosť veriteľa podľa § 4 ods. 5 cit. zákona. Zákon nevylučuje uzavretie zmluvy tým spôsobom, že návrh na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere bude na jednej listine a jeho akceptácia na inej. Podľa názoru súdu, to či zmluva spĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, zákona č. 129/2010 Z.z., účinného v čase uzavretia zmluvy bol súd v danom prípade oprávnený skúmať. O tom, že v prípade § 11 ods. 1 písm. a/, v znení účinnom do 9.6.2013 nejde v prípade písomnej formy a náležitostí zmluvy podľa § 9 ods. 2 a/ až k/, r/ a y/ o kumulatívne podmienky, ale že aj v prípade písomnej formy zmluvy je potrebné skúmať jej náležitosti podľa § 9 ods.2 zákona, nepochybuje ani odborná literatúra, viď: Krajčo, J. Spotrebiteľská zmluva v aplikačnej praxi v SR a EÚ, Bratislava: IKARUS.SK, 2013, s. 337 a nasl..

25. Podľa názoru súdu, ustanovenia Zmluvy o pôžičke zo dňa 8.11.2012 nespĺňajú požiadavku zákona o jasnom a určitom vymedzení termínu konečnej splatnosti úveru a ani o termínoch splatnosti jednotlivých splátok úveru. Tieto údaje musia byť uvedené presným, konkrétnym dátumom. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru musí byť určená konkrétnym časovým okamihom zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol už pred vstupom do úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho trvania.

26. Konkrétna a presná musí byť aj informácia pre dlžníka o termínoch splatnosti jednotlivých splátok spotrebiteľského úveru. Nemožno od neho žiadať, aby si tieto termíny určoval sám, dodatočne a vlastným výpočtom. Súdu nebol predložený splátkový kalendár ako prípadná súčasť zmluvy a ani priamo v znení zmluvy nie je zahrnuté žiadne zmluvné dojednanie o konkrétnych termínoch splatnosti jednotlivých splátok úveru. V takomto prípade by mali podmienky splatnosti spotrebiteľského úveru upravovať Všeobecné obchodné podmienky (VOP) ako súčasť zmluvy. Súd však nepovažuje za dostatočné vymedzenie termínov splatnosti jednotlivých splátok ani znenie Článku 6 VOP žalobcu. Toto ustanovenie oprávňuje veriteľa určiť splatnosť jednotlivých splátok spotrebiteľského úveru rôznymi spôsobmi (splátkový kalendár alebo údaj priamo v zmluve) a v zmysle bodu 6.2 VOP: „Pokiaľ nie je ...stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci“. Uvedené ustanovenie však podľa názoru súdu samo o sebe dostatočne neurčuje termíny splatnosti jednotlivých splátok, pokiaľ v konkrétnej zmluve nie je zároveň určený aspoň dátum prvej a dátum poslednej splátky úveru. Ani v preskúmavanom prípade tomu tak nebolo. Súd zároveň konštatuje, že v zmluve nie je uvedený ani údaj o poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

27. Súd zároveň podotýka, že terminológiu používanú žalobcom v zmluve nepovažuje za celkom vhodnú. Pojem „celková suma pôžičky“ značne koliduje s údajom o samotnej sume pôžičky, ktorá bola poskytnutá žalovanému a môže vyvolávať výkladové nejasnosti, dokonca aj prípadné pochybnosti o platnosti zmluvy z dôvodu nejednoznačného dojednania o jej základnej náležitosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nepravdivé tvrdenie právneho predchodcu žalobcu v žalobe, že žalovanému poskytol „celkovú sumu pôžičky 901,44 EUR“. V skutočnosti mu poskytol len pôžičku v sume 600,- EUR. Súd však mal napriek tomu za to, že v tejto časti bol obsah zmluvy medzi zmluvnými stranami už pri jej uzavretí jasný a nepochybný, pričom súd pri výklade zmluvných ustanovení postupoval podľa § 35 ods. 2 OZ, podľa ktorého je potrebné vykladať právny úkon najmä podľa vôle toho, kto právny úkon urobil.

28. Z vykonaného dokazovania vplynulo, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sú teda splnené podmienky ustanovené v § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a poskytnutý úver je preto potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný by si teda v celom rozsahu splnil svoju povinnosť voči žalobcovi už uhradením samotnej istiny pôžičky 600,- EUR. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný doposiaľ žalobcovi (resp. jeho právnemu predchodcovi) uhradil len sumu 175,- EUR. Po odrátaní uhradenej sumy je teda povinný z poskytnutej istiny uhradiť ešte 425,- EUR. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú a zaviazal žalovaného na úhradu uvedenej sumy. Vo zvyšnej časti nároku, ktorý zostal predmetom konania súd žalobu zamietol.

29. Keďže žalovaný je v omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku, žalobca má nárok na úrok z omeškania. Omeškanie žalovaného nastalo od 24.3.2013. Súd preto zaviazal žalovaného, aby

žalobcovi uhradil aj úrok z omeškania vo výške vo výške 8,75 % ročne zo sumy 425,- EUR od 24.3.2013 do zaplatenia.

30.Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31.Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32.Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33.Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

34.Žalobca si žalobou uplatnil nárok v sume 635,82 EUR. Súd mu priznal 425,- EUR (t.j. 67 % uplatneného nároku), vo zvyšnej časti 81,10 EUR bolo konanie z viny žalobcu zastavené a v časti nároku o zaplatenie 129,72 EUR súd žalobu zamietol. Neúspech žalobcu bol preto 33% žalovaného nároku. Čistý úspech žalobcu v konaní je teda 34 % (67% - 33%) a z uvedeného dôvodu má nárok na náhradu 34 % účelne vynaložených trov konania. Súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v uvedenom pomere. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 393 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.