Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/589/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti žalovanej: F. o zaplatenie sumy 1636,81 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

1. Súd žalobu z a m i e t a .

2. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej čiastky titulom Dohody o uznaní dlhu.

2.Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako dlžníkom uzavreli Dohodu o splátkach uznaného dlhu, keď dlžník písomne uznal svoj dlh voči veriteľovi čo do právneho dôvodu a výšky 1540,95 eur, ktorá pozostáva zo súčtu súm dlžnej istiny vo výške 1349,59 eur, dlžného príslušenstva 7,45 eur a vyčísleného úroku z omeškania 183,91 eur ku dňu 17. 1. 2015, tento úrok z omeškania bol stanovený: úrok z omeškania 183,91 eur z čiastky 1349,59 eur pri sadzbe úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne od 13. 8. 2013 do 17. 1. 2015. Predmetom dohody bolo dlh splatiť v mesačných splátkach po 64,21 eur splatných do 20-teho dňa v mesiaci počnúc mesiacom február 2015. Uznaný dlh žalovaná v žalovanej výške neuhradila. Táto suma predstavuje istinu 1349,59 eur, dlžné príslušenstvo 7,45 eur, uznaný vyčíslený úrok z omeškania 183,91 eur a úrok z omeškania od 17. 1. 2015 do 22. 12. 2015 vo výške 95,86 eur.

3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, konal v neprítomnosti strán - žalobca sa na pojednávanie ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti, žalovaná sa nedostavila, predvolanie jej bolo doručené a zistil nasledovný skutkový stav:

4.Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

5. Z predložených dokladov vyplýva, že žalovaná ako dlžník a žalobca ako veriteľ dňa 18. 2. 2015 uzavreli Uznanie dlhu a Dohodu o splátkach, v zmysle ktorej: Výška dlhu: 1540,95 eur, Dôvod vzniku dlhu: Dlh vznikol na základe úverovej zmluvy č. 3806059988 zo dňa 10. 6. 2008, ktorou klient zároveň uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere II č. 5807283403. Termín „revolvingový“ znamená po slovensky „obnovujúci sa“. Pri tomto type úveru je obnoviteľná finančná rezerva. S každou uhradenou mesačnou splátkou „klient sporí“ čiastku, ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať. V súlade s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere I. č. 5807283403 veriteľ poskytol dlžníkovi úverový rámec

na čerpanie finančných prostriedkov vo výške 1700 eur. Počas trvania zmluvného vzťahu klient čerpal prostredníctvom ÚK/KK spolu sumu 6875,97 eur. Dlžník ku dňu Uznania dlhu z dlžnej sumy vrátil 7.105,76 eur. Veriteľ ku dňu Uznania dlhu eviduje pohľadávku vo výške 1540,95 eur“. Pohľadávka, ktorú si veriteľ voči dlžníkovi uplatňuje, vo výške 1540,95 eur, pozostáva z veriteľom evidovaných: istina vo výške 1349,59 eur, poplatok za výpis z účtu vo výške 7,45 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 183,91 eur. Dlžník sa zaväzuje uhradiť dlh jednorázovo alebo v splátkach (v zmysle Dohody o splátkach v bode II). Podľa Dohody o splátkach sa zaviazala žalovaná uhradiť dlh v mesačných splátkach po 64,21 eur. Dohoda neobsahuje ustanovenie o uznaní prípadne premlčaného dlhu.

6. Súdu nebola predložená zmluva napriek opakovanej výzve, žalobca opieral nárok výlučne o dohodu o uznaní dlhu a dohodu o splátkach dlhu.

7. Z predložených dokladov ďalej vyplýva, že právny predchodca žalobcu, ktorému bola pohľadávka postúpená dňa 25. 7. 2013, vyzval listom zo dńa 25. 7. 2013 žalovanú na zaplatenie pohľadávky 1634,41 eur do 15 dní odo dňa odoslania výzvy, výzva bola odoslaná 29. 7. 2013. K zosplatneniu dlhu došlo 13. 8. 2013. Žaloba bola podaná 31. 12. 2015.

8. Podľa čl. 8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. V danom prípade žalobca opiera svoj nárok o Dohodu o uznaní dlhu a splátkach, pričom je zrejmé, že sa jedná o pohľadávku /záväzok/ vyplývajúci zo zmluvy žalovanej s právnym predchodcom žalobcu č. 3806059988 zo dňa 10. 6. 2008 a zmluvy o revolvingovom úvere I. č. 5807283403. Sám žalobca v uznaní dlhu udáva, že žalovaná čerpala sumu 6875,97 eur, uhradila 7.105,76 eur.

10. K samotnému uznaniu dlhu súd udáva: Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení ku dňu uzavretia dohody o splátkach nekalé obchodné praktiky sú zakázané, ods. 2 obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov, ods. 3 obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne, ods. 4 za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia Dohody o splátkovom kalendári spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia Dohody o splátkach za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určene čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Nakoľko vzťah, z ktorého vznikla pohľadávka je vzťahom spotrebiteľským, súd podrobil vec z hľadiska súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, má svoj obsah a nie je možné ho prehliadať ani v rovine súkromného práva. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka),a o taký prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa). Súčasný zákon o ochrane spotrebiteľa definuje nekalé obchodné praktiky dodávateľov voči spotrebiteľom a z toho osobitne taxatívnym spôsobom vypočítava nekalé obchodné praktiky, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, a ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 k zákonu o ochrane spotrebiteľa. Rozdiel, ktorý odlišuje praktiky uvedené v zozname od ostatných je ten, že sú nekalé bez ďalšieho, t. j. bez skúmania dvoch relevantných vlastností, a to: 1. či k nim došlo postupom dodávateľa bez odbornej starostlivosti a 2. či takéto konanie vyvolalo rozhodnutie (ekonomické) spotrebiteľa, napríklad uzavrieť zmluvu, dodatok, vykonať plnenie a podobne. U iných praktík je teda pre záver o nekalosti dôležitá existencia uvedených dvoch aspektov. Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Všeobecná premlčacia lehota, ktorá je upravená v § 101 Občianskeho zákonníka je tri roky. S písomným uznaním práva čo do dôvodu a výšky v zmysle cit. § 110 ods. 1 veta druhá je spojený inštitút pretrhnutia premlčacej lehoty tak, že platné uznanie práva zakladá beh novej 10-ročnej premlčacej lehoty a namiesto doteraz ušlej premlčacej doby začína bežať nová 10-ročná premlčacia lehota odo dňa, keď k uznaniu práva došlo. Uznanie práva je jednostranný adresovaný hmotnoprávny úkon dlžníka, ktorý k svojej platnosti okrem všeobecných náležitostí právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka musí spĺňať i osobitné náležitosti predpísané v citovanom ustanovení, predovšetkým musí byť urobený v písomnej forme (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a musí sa týkať tak jeho dôvodu, ako jeho výšky. Inštitút uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je samostatným zabezpečovacím inštitútom. Zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože dôkazné bremeno sa presúva na dlžníka, ktorý ak namieta, že dlh neexistuje, je povinný túto skutočnosť preukázať. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. K platnému uznaniu dlhu je okrem všeobecných náležitostí podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník urobil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu a uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky. Splnením predpokladov uvedených v cit. § 558 Občianskeho zákonníka dochádza jednak k založeniu vyvrátiteľnej právnej domnienky trvania dlhu a jednak sú s ním spojené i právne účinky pretrhnutia premlčacej lehoty v zmysle § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by v úkone absentoval výslovne prísľub zaplatenia dlhu, je dôsledkom tohto úkonu iba pretrhnutie premlčacej lehoty podľa § 110 ods. 1 veta druhá a vyvrátiteľná právna domnienka trvania dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka nevznikne. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 veta druhá nie je totožné s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že žalobca ako veriteľ dosiahol uzavretie dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa 18. 2. 2015 v dôsledku použitia nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej v tom, že právny úkon, obsahom ktorého bolo uznanie dlhu, bol súčasťou predtlačeného formulára, do ktorého sa doplnili len údaje o žalovanej (súčasťou tohto formulára nebolo ustanovenie, či žalovaná uznáva premlčaný dlh). V Dohode v bode 2. uznala žalovaná čo do právneho dôvodu a výšky svoj záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy číslo/číslo zákazník č. 3806059988 zo dňa 10. 6. 2008, zmluvy o revolvingovom úvere II č. 5807283403 celkom vo výške 1540,95 eur, ktorá pozostáva z istiny 1349,59 eur, poplatok za výpis z účtu vo výške 7,45 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 183,91 eur). V dohode o splátkach bola dohodnutá výška splátok 64,21 eur. Žalobca počas konania nepreukázal, že žalovanej ako priemernej spotrebiteľke boli akokoľvek vysvetlené, v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti, následky uznania dlhu takýmto spôsobom vyčísleného dlhu ako aj význam premlčania. Žalovaná následne bez toho, aby jej boli vysvetlené následky uznania záväzku ako vyčíslenia uznanej sumy, vyčíslenia splátok v rámci dohody, túto dohodu

podpísala (došlo k narušeniu ekonomického správania sa priemerného spotrebiteľa). Ak by žalobca vysvetlil žalovanej následky uznania dlhu (10-ročná premlčacia doba), ako aj konkrétny spôsob ním vyčíslenej sumy, ktorá bola predmetom uznania, bolo by prinajmenšom nelogické, aby žalovaná s takýmto poznatkom dohodu podpísala, keď mala jediný cieľ, aby jej bolo umožnené, dlh splácať v čo najnižších splátkach. V dohode sa uvádza výška splátky ako esenciálna náležitosť dohody o splátkach, pričom žalobca vyčíslil výšku splátok spôsobom vyššie uvedeným, ktorý nie je v súlade so zákonom a nebol ani v záujme žalovanej. Súd má za to, že týmto spôsobom došlo zo strany žalobcu k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v obchodnej činnosti. Predmetné znenie Dohody má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku avšak vo vyššej sume, na akú by mal žalobca nárok a v konečnom dôsledku sa žalobca týmto spôsobom domáha aj predĺženia premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku ako aj súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Súdu je z rozhodovacej činnosti zrejmé, že žalobca nakupuje i premlčané pohľadávky vo veľkom množstve a následne iniciuje stretnutia, na ktorých bez náležitého vysvetlenia následkov uznania záväzkov spotrebiteľom, necháva dohody o uznaní záväzku podpisovať s úmyslom docieliť nápravu pochybenia právnych predchodcov žalobcu spočívajúcu v nepodaní žaloby včas a s cieľom získať výhody na úkor spotrebiteľa. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj na právny úkon uznania dlhu ale aj Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Súd považuje predmetnú Dohodu za nekalú obchodnú praktiku, ktorá je neplatná, a ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Pričom podstatne narušila alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku ale k službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Predmetnú Dohodu súd posúdil aj v zmysle ustanovení § 39 a nasl. Občianskeho zákonníka. Posudzujúc platnosť takéhoto právneho úkonu súd dospel k záveru, že ide absolútne neplatný právny úkon, pretože nespĺňa predpoklady riadneho právneho úkonu v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom taktiež obchádza zákon. Uznanie záväzku je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok čo do dôvodu a výšky. Pre posúdenie platnosti takéhoto právneho úkonu je potrebné aplikovať nielen ustanovenia § 558 § 34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka ale tak už bolo vyššie uvedené aj ustanovenia § 7 zákona č. 250/2007 Z. z., § 53 Občianskeho zákonníka, keď žalovaná síce v rámci Dohody uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči žalobcovi a to v celkovej výške 1540,95 eur, pričom tak ak už bolo vyššie uvedené, predmetné uznanie trpí vadou neplatnosti, keď výšku dlhu vyčíslil žalobca spôsobom uvedeným vyššie, ktorý nie je v súlade so zákonom. Súd konštatuje, že platnosť takéhoto právneho úkonu ako je uznanie dlhu, je neplatným právnym úkonom, pretože nespĺňa predpoklady riadneho právneho úkonu v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, pre jeho rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). 11. Sám žalobca v uznaní dlhu udáva, že žalovaná čerpala sumu 6875,97 eur, uhradila 7.105,76 eur.

12. V dohode o uznaní dlhu žalobca neudáva, voči akej spoločnosti /jeho predchodcovi/ dlh vznikol. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že pôvodný vzťah žalovanej bol so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s.. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že zmluvy predkladané žalobcom, resp. jeho predchodcom, neobsahujú všetky náležitosti, resp. obsahujú neprijateľné podmienky. Žalobca súdu nepredložil zmluvu, hoci to bolo jeho povinnosťou, čím sa zrejme snažil predísť súdne kontrole dojednaných zmluvných podmienok, nesplnil si tak zároveň povinnosť dôkaznú na preukázanie svojho nároku odvodeného od tejto zmluvy.

13. Z uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu zamietnuť.

14. K zmluvám predkladaných žalobcom, resp. jeho predchodcom, je potom potrebné uviesť nasledovné:

Zmluvy aj pokiaľ obsahujú lehotu splatnosti úveru, neobsahujú správny výpočet RMPN, podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve sa uvádza spravidla len výška splátky. Údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto zákonom vyžadovanom členení je základnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok splátky úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky. Zmluvy sa považujú v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. V takom prípade sa potom nárok môže uplatňovať len titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ, pri ktorom v zmysle § 107 ods. 2 platí 2-ročná premlčacia lehota. Tá začala plynúť dňom 14. 8. 2013 /deň po zosplatnení dlhu/ a uplynula dňom 14. 8. 2015, žaloba bola podaná 31. 12. 2015, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Súd nemal možnosť zmluvu podrobiť kontrole, avšak vychádzal z rozhodovacej činnosti a poznatkoch o zmluvách predchodcu žalobcu. Potom uzavretie dohody, z ktorej nárok žalobca odvodzuje, je účelové v snahe predĺžiť premlčaciu lehotu. Na tom nič nemení skutočnosť, že k uznaniu dlhu došlo pred uplynutím premlčacej lehoty. V danom prípade nemôže súd konkretizovať nedostatky zmluvy a môže tak vychádzať len z ďalšej opakovanej rozhodovacej činnosti, nepredloženie zmluvy však má za následok nepreukázanie dôvodnosti nároku, ktorý sa tak odvíja len od neplatnej dohody o uznaní dlhu.

15. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku

16. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, a teda súd vyslovil, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).