Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/57/2021

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: TRANSUNIT, s.r.o., so sídlom: Štefánikova 90, 085 01 Bardejov, IČO: 31 690 211, zastúpeného advokátom: JUDr. Matúš Hrib, so sídlom: Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, proti žalovaným: 1. JK BET s.r.o., so sídlom: Stummerova 1276, 955 01 Topoľčany, IČO: 45 262 802, 2. Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom: Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, o určenie neplatnosti právneho úkonu s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, zo dňa 17. februára 2021, č. k. -155, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie v jeho II. výroku, t. j. o výroku, ktorým súd uložil žalovanému v 2. rade povinnosť v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie a taktiež aj trovy odvolacieho konania.

II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením rozhodol:

I. Konanie o náhrade trov konania vo vzťahu ku žalovanému v 1. rade zastavuje.

II. Žalovaný v 2. rade je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie a taktiež aj trovy odvolacieho konania.

2. Rozhodol tak v konaní začatom na základe žaloby doručenej mu dňa 17.06.2013, ktorou sa žalobca domáhal vydania rozsudku v nasledovnom znení: „Zmluva o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. 70404-2011 zo dňa 21.06.2011 uzavretá žalovaným v 2. rade ako záložným veriteľom a žalovaným v 1. rade ako záložcom, evidovaná v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. NCRzp: 11376/2011 je neplatná.“ Žalobca dôvodil, že žalovaný v 1. rade nebol vlastníkom vecí, ktoré mali byť predmetom zálohu podľa tejto záložnej zmluvy, teda ako nevlastník nemohol spornú záložnú zmluvu uzavrieť. Poukázal na Zmluvu o dielo č. O. zo dňa 18.12.2011, podľa ktorej mal žalobca ako zhotoviteľ pre žalovaného v 1. rade ako objednávateľa vyhotoviť dielo, konkrétne na čl. VIII. bod 8.3, kde bola dohodnutá výhrada vlastníckeho práva v prospech žalobcu, pričom doposiaľ nedošlo k uhradeniu ceny diela žalovaným v 1. rade.

2.1. Keďže žalobca vzal žalobu podaním zo dňa 13.02.2017 v plnom rozsahu späť, súd prvej inštancie uznesením č. k. -84 zo dňa 16.02.2017 konanie zastavil, žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania žalobcu a vrátil žalobcovi zaplatený súdny poplatok. Na základe odvolania žalovaného v 2. rade voči výroku o trovách konania, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, uznesením sp. zn. zo dňa 14.03.2018 zrušil uznesenie v

napadnutej časti (výrok o trovách konania); v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a uložil mu povinnosť zistiť, či žalovaní konali pri výmaze záložného práva (jeden alebo obaja) v dôsledku žiadosti žalobcu alebo v dôsledku podanej žaloby.

2.2. Po vrátení spisu odvolacím súdom, súd prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade konanie zastavil, nakoľko tento bol dňa 03.07.2020 vymazaný z príslušného obchodného registra bez právneho nástupcu ( ). Riadiac sa pokynom odvolacieho súdu, súd prvej inštancie zistil, že:

- žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli Zmluvu o dielo č. O. zo dňa 18.02.2011, podľa ktorej mal žalobca ako zhotoviteľ pre žalovaného v 1. rade ako objednávateľa vyhotoviť dielo (vyhotovenie a dodávka technologického zariadenia pre výrobu betónu určeného na ďalšie spracovanie). V čl. VIII. bode 8.3 bolo dohodnuté, že až do úplného zaplatenia ceny diela, je vlastníkom komponentov dodaných zhotoviteľom podľa zmluvy zhotoviteľ. Minimálne do podania žaloby neuhradil žalovaný v 1. rade žalobcovi odmenu za zhotovenie diela;

- žalovaný v 2. rade ako záložný veriteľ a žalovaný v 1. rade ako záložca uzavreli dňa 21.06.2011 Zmluvu o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam, pričom predmetom tohto zálohu boli veci totožné s predmetom diela podľa Zmluvy o dielo. Záložné právo bolo v príslušnom Notárskom centrálnom registri záložných práv zaevidované pod sp. zn. NCRzp: 11376/2011 ku dňu 21.06.2011 a vymazané ku dňu 07.12.2016 (zistené zo záložnej zmluvy a z Notárskeho centrálneho registra záložných zmlúv);

- žalovaný v 2. rade listom zo dňa 06.12.2016 adresovaným notárskemu úradu JUDr. Kataríny Valovej navrhol príslušnému notárskemu úradu výmaz záložného práva, ktorého existencia bola predmetom súdneho konania. Podľa vyjadrenia žalovaného v 2. rade sa vzdal svojho záložného práva na základe žiadosti žalovaného v 1. rade zo dňa 23.10.2014.

2.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nie je možné vyvodiť záver, čo bolo konkrétnym dôvodom zabezpečenia výmazu záložného práva. V konaní je zrejmé iba to, že výmaz záložného práva bol uskutočnený na základe právneho úkonu žalovaného v 2. rade, t. j. na základe jeho vzdania sa záložného práva, ku ktorému došlo jeden a pol roka po podaní žaloby. Táto skutočnosť spôsobila, že došlo k odpadnutiu dôvodov žaloby, čo malo podľa súdu prvej inštancie za následok logické a správne rozhodnutie žalobcu, vziať svoju žalobu späť. Konanie žalovaného v 2. rade teda v zásade (aj keď nepriamo) procesne spôsobilo zastavenie konania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že skutočnosť, že žalovaný v 2. rade nesúhlasí s opodstatnenosťou žaloby aj z iného dôvodu, ako je jeho vzdanie sa záložného práva, prezentoval až pri podaní odvolania (08.03.2017) proti výroku o náhrade trov konania. Námietku žalovaného v 2. rade, že neuznáva opodstatnenosť podanej žaloby z dôvodu, že záložná zmluva je neplatná, považoval súd prvej inštancie za účelovú, pretože toto svoje stanovisko prezentoval až po takmer 4 rokoch od začiatku konania, a aj to iba v súvislosti s jemu uloženou povinnosťou nahradiť trovy konania žalobcu. Súd prvej inštancie zdôraznil aj skutočnosť, že v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané (a ani tvrdené) to, že žalovaný v 1. rade uhradil žalobcovi dohodnutú odmenu za vykonanie diela, podľa Zmluvy o dielo č. TU-XXXX-XX, na základe ktorej skutočnosti sa žalovaný v 1. rade mal stať vlastníkom vecí založených podľa spornej záložnej zmluvy.

2.4. Súd prvej inštancie tak priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu žalobca - žalovaný v 2. rade žalobcovi, pretože žalovaný v 2. rade procesne zavinil zastavenie konania tým, že žalobca na základe jeho právneho úkonu zobral svoju dôvodne podanú žalobu späť.

3. Proti uzneseniu - jeho II. výroku podal včas odvolanie žalovaný v 2. rade z dôvodov uvedených v a .

3.1. Argumentuje, že mu nie je možné pripísať procesné zavinenie na zastavení konania, teda nemožno mu uložiť povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Tvrdí, že k vzdaniu sa záložného práva k hnuteľným veciam zriadeného záložnou zmluvou pristúpil nie z dôvodu, že by uznal opodstatnenosť žaloby a neplatnosť záložnej zmluvy, ale z dôvodu, že ho o to požiadala spoločnosť JK BET s.r.o. ako záložca, nakoľko záloh bol podľa jeho slov nepoužiteľný a v dezolátnom stave. Zdôraznil, že pokiaľ by mu žalovaný v 1. rade nepredostrel túto požiadavku, nepristúpil by k vzdaniu sa záložného práva a aj naďalej by trval na meritórnom prejednaní žaloby. Keďže bol predmet zálohu v dezolátnom stave, nepoužiteľný na podnikateľské aktivity, a teda v konečnom dôsledku nespeňažiteľný, záložné právo prestalo plniť svoju zabezpečovaciu a aj prípadnú uhradzovaciu funkciu, čím pre žalovaného stratilo svoj zmysel. Argumentoval, že nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť skutočnosť, že mu žalovaný v 1. rade poskytol informácie o zlom stave zálohu a požiadal ho o vzdanie sa záložného práva až potom,

čo žalobca pristúpil k podaniu žaloby. Bez ohľadu na to, že žalovaný v 1. rade už zanikol, jeho konanie nemôže byť pripisované na ťarchu žalovaného v 2. rade. Zdôraznil, že v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít platí, že procesné zavinenie na zastavenie konania niektorej zo strán musí byť na účely uloženia povinnosti nahradiť trovy protistrane jednoznačne preukázané. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 15.08.2018 sp. zn. a sp. zn. .

3.2. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že uloží žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania v plnom rozsahu žalovanému v 2. rade, respektíve nárok na náhradu trov neprizná žiadnej zo strán sporu.

4. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

6. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Aj keď odvolateľ odvolacie dôvody výslovne nemenuje, z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že má na mysli odvolací dôvod uvedený v , t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniami a písm. h), t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

7. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

8. Ďalší odvolací dôvod podľa je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

9. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi, keď žalovaný v 2. rade tým, že sa vzdal záložného práva (vyhlásenie o vzdaní sa záložného práva zo dňa 18.12.2014), pričom výmaz záložného práva bol realizovaný na základe návrhu žalovaného v 2. rade adresovaného notárskemu úradu JUDr. Kataríny Valovej, procesne zavinil zastavenie konania, pretože žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam č. 70404-2011 zo dňa 21.06.2011. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie stotožňuje a na odôvodnenie uznesenia súdu prvej inštancie odkazuje ( ). Zároveň zdôrazňuje, že ak jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, teda o veci nemôže byť meritórne

rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej povinnosť nahradiť trovy konania protistrane. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je potrebné považovať aj žalovaného, ktorého správanie (po začatí konania) spôsobilo, že žaloba „musela byť žalobcom vzatá späť“. Aplikujúc na prejednávanú vec, ak sa žalovaný v 2. rade ako záložný veriteľ vzdal záložného práva vzniknutého na základe zmluvy, ktorej vyslovenia neplatnosti sa žalobca v konaní domáhal, potom svojim konaním (právnym úkonom) spôsobil, že žalobca svoju žalobu musel vziať späť. Je bez právneho významu (vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania), čo bolo dôvodom vzdania sa záložného práva. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že žalobca sa záložného práva vzdal už 18.12.2014, no samotný návrh na jeho výmaz žiadal až podaním zo dňa 06.12.2016, t. j. až takmer o dva roky neskôr. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdí, že k vzdaniu sa záložného práva došlo výlučne na žiadosť JK BET s.r.o. zo dňa 23.10.2014 (v ktorej táto spoločnosť uvádza, že záloh je nefunkčný, v dezolátnom stave a nie je možné ho ďalej využívať v rámci podnikateľského zámeru), tak uvedená žiadosť nemusela nevyhnutne viesť k vzdaniu sa záložného práva zo strany žalovaného v 2. rade. Ak tak žalovaný v 2. rade urobil, majúc vedomosť o existencii súdneho sporu, musel počítať s následným logickým procesným úkonom žalobcu - späťvzatím žaloby.

10. V prejednávanej veci nie je možné o trovách konania rozhodnúť ani podľa , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia je dôvodné vtedy, ak by strohá aplikácia ustanovení upravujúcich náhradu trov konania viedla k neželanej tvrdosti. Pre jeho použitie musia existovať dôvody hodné osobitného zreteľa a aj v prípade ich existencie musí byť jeho použitie súdom výnimočné. Dôvody, ktoré žalobca uvádza (viď. vyššie), nie je možné považovať za dôvody, majúce charakter výnimočnosti, ktoré možno subsumovať pod dôvody umožňujúce aplikáciu vyššie citovaného ust. zákona. Na základe uvedeného bolo uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdené ( ).

11. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa s použitím tak, že nárok na ich náhradu by mal v odvolacom konaní úspešný žalobca. Keďže žalobcovi žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).