Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-24-2016.pdf
PDF · 80.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-3P/24/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. V., W.. XX.XX.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov Y. V., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XXX a F. C., W.. XX.XX.XXXX, F. V. XXX, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd zveruje mal. N. V., W.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
II. Obaja rodičia budú mal. N. zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu mal. N. sumou 90,- eur mesačne s účinnosťou od 01.04.2016, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
IV. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.04.2016 do vyhlásenia tohto rozsudku v sume 540,- eur je otec povinný zaplatiť matke do troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Otec je oprávnený stretávať sa s mal.N. každú párnu sobotu od 15:00 hod. do 17:00 hod., pričom styk sa bude uskutočňovať za prítomnosti matky maloletého dieťaťa.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom sa matka maloletého domáha, aby súd zveril dieťa do jej osobnej starostlivosti a výživné zo strany otca určil v sume 150,- eur mesačne od 01.03.2016. V prípade záujmu otca navrhla upraviť jeho styk s dieťaťom v prítomnosti matky. Uviedla, že v decembri minulého roku otec opustil spoločnú domácnosť a o maloleté dieťa sa stará výlučne ona. Dohodli sa na výživnom v sume 150,- eur, ktoré jej však prestal dávať. O dieťa nejaví záujem. Pretože jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, finančne jej vypomáha rodina.
2. Otec maloletého uviedol, že nesúhlasí s navrhnutou výškou výživného a nie je schopný platiť vyššie výživné ako 50,- eur mesačne. Pre zdravotné problémy pracuje len na polovičný úväzok s príjmom okolo 200,- eur mesačne. Invalidný dôchodok, na ktorý by mal nárok, nepoberá, pretože dlhuje Sociálnej poisťovni poistné za obdobie, keď ako živnostník podnikal. Okrem tohto dieťaťa má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom z rozvedeného manželstva, ktoré boli zverené do starostlivosti matky, avšak v skutočnosti jedno z detí má vo svojej starostlivosti. Styk s maloletým dieťaťom žiadal upraviť bez prítomnosti matky každú sobotu najmenej na dve hodiny.
3. Kolízny opatrovník navrhol dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť vo výške 100,- eur mesačne, pretože by si otec mohol nájsť aj lepšie platené pracovné miesto a styk do doby, kým si dieťa na otca zvykne, navrhol upraviť za prítomnosti matky.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa, oboznámením rodného listu dieťaťa, správ o príjme rodičov, správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov. Výsluch maloletého súd nerealizoval, pretože vzhľadom na jeho vek, nie je schopný samostatne vyjadriť svoj názor. Zistený bol tento skutočný stav veci:
5. Maloletý N. je dieťaťom narodeným mimo manželstva. Rodičia spolu s dieťaťom žili v spoločnej domácnosti do decembra 2015. Od tohto času je dieťa v osobnej starostlivosti matky a otec do marca 2016 platil na dieťa výživné po 150,- eur mesačne. Následne si vyživovaciu povinnosť prestal plniť. O maloleté dieťa nejaví žiadny záujem, nestretáva sa s ním.
6. Maloletý N. má v súčasnej dobe dva roky. Jeho matka je na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 203,20 eura mesačne a prídavok na dieťa vo výške 23,52 eura. S dieťaťom býva v prenajatom byte. Okrem maloletého nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
7. Otec maloletého je zamestnaný na polovičný pracovný úväzok s mesačným čistým príjmom okolo 200,- eur mesačne. Podľa jeho vyjadrenia, ktoré matka nespochybnila, má otec zdravotné problémy, pre ktoré je jeho pracovná schopnosť obmedzená. Nepoberá však invalidný dôchodok, pretože má dlhy na poistnom v Sociálnej poisťovni. Podľa jeho vyjadrenia má na invalidný dôchodok nárok a požiada oň po splnení dlhu voči poisťovni. Otec žije s priateľkou a jej dvoma deťmi v dome prenajatom jeho bratom, ktorému platia nájomné vo výške 200,- eur mesačne. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k deťom pochádzajúcim z jeho manželstva rozvedeného rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 01.04.2010 č.k. XC/ X/XXXX - XX. Týmto rozsudkom boli mal. deti V., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX zverené do starostlivosti ich matky a otcovi bolo určené výživné na každé dieťa po 82,50 eura. Ako vyplýva z výpovede otca, staršie z týchto detí žije v súčasnej dobe s ním.
8. Podľa Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine).
9. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine).
10. Rodičia maloletého sa v zásade dohodli na zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky. I podľa názoru súdu je zrejmé, že matka je schopná v plnej miere túto starostlivosť zabezpečovať, pretože od prerušenia spolužitia až doteraz výlučne sama starostlivosť zabezpečovala. Voči jej starostlivosti neboli vznesené žiadne námietky, a to ani zo strany kolízneho opatrovníka, z vyjadrenia ktorého vyplýva, že matka sa o dieťa riadne stará. Otec sa s dieťaťom po odchode zo spoločnej domácnosti nestretáva, nenavštevuje ho, preto je pochopiteľné, že dieťa je v súčasnosti fixované a citovo naviazané predovšetkým na matku, ktorá zabezpečuje celodennú starostlivosť o dieťa, keďže je na rodičovskej
dovolenke. Súd vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky.
11. Súd posúdil návrhy oboch rodičov na úpravu styku otca s maloletým. Je toho názoru, že je v záujme dieťaťa, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia. Prihliadol však predovšetkým na nízky vek dieťaťa a na skutočnosť, že otec sa od prerušenia spolužitia, teda viac ako 9 mesiacov, s dieťaťom nestretáva, dieťa otca nepozná, stal sa pre neho viac menej cudzím človekom a bude potrebné, aby sa obnovili väzby medzi dieťaťom a otcom. Preto je podľa názoru dôvodné, aby sa styk otca s dieťaťom v súčasnej dobe realizoval za prítomnosti matky, ktorá vzhľadom na vek dieťaťa zabezpečuje celú osobnú starostlivosť o dieťa, trávi s ním všetok čas, a tak pre dieťa predstavuje stabilitu a zázemie. Súd preto upravil stretávanie otca s dieťaťom za prítomnosti matky a s ohľadom na potreby dieťaťa na kratší čas. Dá sa predpokladať, že v budúcnosti bude môcť otec s dieťaťom tráviť viac času, a to aj bez prítomnosti matky. Samozrejme bude závisieť predovšetkým od samotného otca dieťaťa, kedy sa jeho vzťahy s dieťaťom obnovia, resp. vytvoria. V súčasnosti však súd nepovažuje za vhodné, aby sa otec s dieťaťom stretával bez prítomnosti jeho matky.
12. Pri určení výživného vychádzal súd predovšetkým z potrieb maloletého dieťaťa, ktoré má bežné výdavky zodpovedajúce potrebám dvojročného dieťaťa. Zároveň vychádzal z možností a schopností oboch rodičov podieľať sa na jeho výžive. Matka maloletého je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke. Keďže zabezpečuje celodennú starostlivosť o dieťa, jej príjmové pomery sú obmedzené a spočívajú len v rodičovskom príspevku a prídavku na dieťa. Otec maloletého pracuje síce len na čiastočný pracovný úväzok s nízkym príjmom, čo zdôvodňoval zdravotnými problémami, avšak vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu práce je v jeho možnostiach dosiahnuť príjem minimálne vo výške minimálnej mzdy, teda 405,- eur mesačne a zamestnať sa na plný pracovný úväzok. Otec nepožiadal úrad práce o pomoc pri hľadaní finančne lepšie ohodnoteného pracovného miesta, resp. pracovného miesta na plný úväzok zodpovedajúceho jeho zdravotnému stavu, čo mal urobiť už aj s ohľadom na skutočnosť, že okrem tohto dieťaťa má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi, resp. o invalidný dôchodok, na poberanie ktorého má podľa jeho tvrdenia nárok. Ak nevyužil tieto zákonné možnosti na zlepšenie svojho príjmového a sociálneho postavenia, zdá sa súdu málo pravdepodobné, že má len taký príjem, aký uviedol a z ktorého si môže dovoliť platiť nájomné za dom, v ktorom býva s inou ženou a jej deťmi. Súd zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami otca. Vzhľadom na uvedené, určil súd výživné v sume 90,- eur mesačne, pričom zohľadnil aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca k deťom podstatne starším, ako je maloletý N., u ktorých náklady na výživu sú aj podstatne vyššie.
13. Súd počiatok vyživovacej povinnosti určil od apríla 2016, kedy bol podaný návrh matky na úpravu práv a povinností rodičov k dieťaťu. Súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného so skoršou účinnosťou, keď zohľadnil aj skutočnosť, že otec po prerušení spolužitia platil výživné vo vyššej sume, ako bola súdom určená. Súčasne bolo rozhodnuté o nedoplatku na výživnom, ktorý vznikol od 01.04.2016 do dňa rozhodnutia. Nedoplatok predstavuje 540,- eur (6 mesiacov po 90,- eur). Vzhľadom na pomerne vysokú sumu súd otcovi určil dlhšiu lehotu na plnenie, a to do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 2 C.s.p.).
14. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom písomne v troch vyhotoveniach. Tí účastníci, ktorí sa práva podať odvolanie vzdali, odvolanie podať nemôžu. Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schváli dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
V prípade podania odvolania sa v odvolaní uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolanie možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Rozsudok o výživnom je vykonateľný doručením. Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.