Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-110-2011.pdf
PDF · 108.9 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/110/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Denisou Šaligovou, v spore žalobkyne : T. Q., narodená XX.XX.XXXX, Q.. E. XXXX/XX, V., zastúpená: Mgr. Peter Miklóssy, advokát, Hlavná 1221, Vráble, proti žalovaným : 1. F. U., narodená XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, V., 2. F. V., narodený XX.XX.XXXX, A. XXX/ XX, V., 3. X. V., narodený XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, V., žalovaný v 3. rade zastúpený: JUDr. Peter Križan, advokát, Koceľova 2, Nitra, 4. P. V., narodený XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, V., 5. X. V., narodený XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, V., 6. X. Šipoš, narodený XX.XX.XXXX, A. XXX/XX, XXX XX V., žalovaní v 1., 2., 4., 5. a 6. rade zastúpení: T. F., narodený XX.XX.XXXX, F., 7. U. Q., narodená XX.XX.XXXX, Q.. E. XXXX/XX, V., 8. X. K., narodený XX.XX.XXXX, L. XXX/XX, V., žalovaní v 7. a 8. rade zastúpení: Mgr. Štefan Slováčik, advokát, Farská 34, 949 01 Nitra, o zriadenie vecného bremena, , t a k t o
rozhodol:
Súd zriaďuje vecné bremeno bezodplatne v prospech vlastníka stavby zapísanej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor v LV č. XXXX pre kat.úz. V. ako viničný domček s.č. XXXX na parc.č. XXXX, spočívajúce v práve prechodu pešo k stavbe s.č. XXXX nachádzajúcej sa na parc.č. XXXX cez parc.č. XXXX zast. pl. a nádvoria o výmere 217 m2, zapísanú v LV č. XXXX, kat.úz. V. tak, ako je zakreslené v prílohe č. 3 Geometrického plánu č. 7C 110/2011, zo dňa 8.10.2014, vyhotoveného Ing. J. N., úradne overeného Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor dňa 2.12.2014, č. 1796/2014, ktorý je nedeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.
Žalobkyni a žalovaným v 1. až 6. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žalovaným v 7. a v 8. rade súd priznáva voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalobkyňa a žalovaní v 1. až 6. rade sú povinní zaplatiť trovy štátu na účet Okresného súdu Nitra, a to žalobkyňa v rozsahu 50 % a žalovaní v 1. až 6. rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 50 %, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1/ Žalobkyňa sa žalobou doručenou na súd dňa 19.5.2011, doplnenou dňa 11.7.2014 domáhala zriadenia vecného bremena k stavbe zapísanej v LV č. XXXX pre kat.úz. V. ako viničný domček s.č. XXXX na parc.č. XXXX, spočívajúceho v práve prejazdu motorovým vozidlom a práve prechodu pešo k stavbe s.č. XXXX nachádzajúcej sa na parc.č. XXXX cez parc.č. XXXX zast. pl. a nádvoria o výmere 217 m2, zapísanú v LV č. XXXX, kat.úz. V. a cez parc.č. XXXX/X zast.pl. a nádvoria o výmere 98 m2, zapísanú v LV č. XXXX, kat.úz. V. tak, ako je zakreslené v Geometrickom pláne č. 7C 110/2011, ktorý vyhotovil Ing. J. N..
Svoju žalobu odôvodnila tým, že nie je vlastníkom priľahlých pozemkov a so žalovanými, ktorí jej bránia v prístupe na pozemok nie je možné sa mimosúdne dohodnúť.
2/ Právny zástupca žalobkyne zotrval na písomne podanej žalobe. Chodník cez vinohrad treba celý prejsť, aby sa žalobkyňa dostala k svojej stavbe. Predmetom konania je zabezpečiť vlastníkovi stavby plnohodnotne túto stavbu užívať. Ak by žalobkyňa k svojej stavbe mohla chodiť len pomedzi vinič, tak by riadne svoju stavbu užívať nemohla. Tento chodník nie je verejnou komunikáciou v zmysle zákona, nehovoriac už o vzdialenosti. Tieto dva prístupy zažalovali z dôvodu, že takto sa aj v minulosti chodilo, čo potvrdil žalovaný v 8. rade, ako aj manžel žalovanej v 7.rade. Popierajú to len žalovaní v 1.až 6.rade, opak je však pravdou. Žalobkyňa nezapríčinila tento stav. Zo začiatku jej nebolo bránené chodiť cez susediace pozemky. Žalobu bola nútená podať, pretože všetky strany sporu sa vyjadrili, že si vôbec neželajú, aby cez ich pozemky chodila. Ďalšie možnosti prechodu navrhnuté žalovanými sú ďaleko horšie.
3/ Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v čase kúpy nehnuteľnosti v roku 2009, bola realitným maklérom Ing. P. ubezpečená, že s prístupom nie je problém, tento je možný buď cez parcelu č. XXXX alebo č. 3114/2, kadiaľ sa bežne chodilo koňmi. Cez pozemky žalovaných prechádzala pešo, vtedy problém nebol. Zlom nastal , keď začala vykonávať rekonštrukčné práce. Vtedy začali slovné útoky zo strany žalovaných. Žalovaný v 6.rade jej bránil v prechode natlčením kolíkov. Rovnako aj vlastník parcely č. 3114/2 jej znemožnil prístup tým, že na svoj pozemok nahádzal kamene. Nemá inú možnosť prístupu, vinica parc. č. XXXX je dlhá 2 km a je nemysliteľné, aby cez takúto dlhú parcelu prechádzala.
4/ Zástupca žalovaných v 1., 2., 4., 5. a 6. rade uviedol, že nie je možné zriadiť vecné bremeno cez ich nehnuteľnosť, pretože lepší prístup je cez parc.č. XXXX/X, ktorý je dlhý 6 m, pričom cez ich parc.č. XXXX je to 30 m a svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že najmenej 20 rokov sa táto parcela ako prístupová cesta nevyužívala.. Na najužšom mieste prechodu je pozemok široký 2 metre, pričom šírka nákladného vozidla, ktorý žalobkyňa pri rekonštrukcii používala je 2,5 metra. Problémom sú medziľudské vzťahy, pokiaľ nebola žalobkyňa vlastníčkou, nebol žiadny problém.
5/ Žalovaná v 1. rade uviedla, že cez ich parcelu sa nikdy nechodilo. Aj predošlí vlastníci chodili cez parcelu č. XXXX/X. Pán G. vôbec cez ich parcelu nechodil. Právo prechodu by ju obmedzovalo, pretože má trojročného syna a prejazd motorovým vozidlom by ho mohol ohroziť na živote. V budúcnosti si plánujú dobudovať skalku. Ovocné stromy vysadili, pretože tam bolo voľné miesto, určite to nebolo z dôvodu zabránenia v prechode žalobkyni. So žalobou nesúhlasí.
6/ Žalovaný v 2. rade uviedol, že so zriadením vecného bremena nesúhlasí, pretože takýto prechod by narúšal jeho súkromie. Aj predošlý vlastník prechádzal cez parcelu XXXX/X a nie cez ich. Žalobkyňa počas rekonštrukcie prechádzala cez parcelu XXXX/X, tento prístup je lepší, výhodnejší. Na našom pozemku sú vysadené stromky, je tam skalka.
7/ Právny zástupca žalovaného v 3.rade uviedol, že prechod cez parcelu č.XXXX je najdlhší zo všetkých priľahlých parciel. Žalobkyňa je majiteľkou stavby, ktorá bola povolená až dodatočným rozhodnutím MNV Vráble č.výst.204/1990 zo dňa 2.5.1990. Súd nemôže poskytnúť právnu ochranu majiteľovi stavby, ktorou bol porušený zákon. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo 1432/2007.
8/ Žalovaný v 3. rade uviedol, že žalobkyňa má lepší prístup cez parcelu č. XXXX/X a taktiež má prístup cez vinicu. Nepamätá si, že by cez ich parcelu niekto chodieval. Pozemok bol zarastený. Prechod považuje za zásah do jeho vlastníckeho práva. Obmedzoval by ho v tom, že by si nemohol niečo odložiť. Na pozemku sú zasadené stromky, je tam skalka. Pán A. a Gajdoš chodili cez parcelu XXXX/2.
9/ Žalovaný v 4. rade uviedol, že s právom prechodu žalobkyne nesúhlasí. Na pozemku je vysadená tráva, stromčeky, trávu kosia pre zvieratá, táto by sa došliapala. Narúšalo by to ich súkromie. K pozemku žalobkyne sa vždy chodilo cez pozemok za ich pivnicou. Cez ich pozemok nikto nikdy neprechádzal.
10/ Žalovaný v 5. rade vypovedal zhodne ako žalovaní v 2. a v 3.rade.
11/ Žalovaný v 6. rade uviedol, že cez pozemok v jeho podielovom spoluvlastníctve sa v minulosti nechodilo a ani sa nechodí. Situáciu pozná od roku 1985. Aj predošlý vlastník nehnuteľností a aj pán G. chodieval cez parcelu č. XXXX/X. Strom na pozemku vysadili jeho deti, nebolo to so zámerom
zamedzenia prístupu. Chce si na tomto mieste postaviť garáž. Keď žalobkyňa robila rekonštrukčné práce nebol nijako obmedzovaný. Nechce, aby žalobkyňa chodila cez jeho parcelu, nikdy sa tadiaľ nechodilo a ani nechodí.
12/ Zástupca žalovanej v 7. rade na pojednávaní uviedol, že so zriadením vecného bremena nesúhlasí. Priestor pred viničným domčekom je jediný priestor, kde môžu relaxovať, umývať súdy, náradie, prípadne grilovať. Iný priestor na to nemajú. Priestor udržiavajú, majú tam vysadenú trávu. Nedá sa tadiaľ ísť autom. Žalobkyňa má prístup zhora cez vinicu. V minulosti sa chodilo aj zhora, aj cez ich parcelu a aj cez parcelu V..
13/ Právny zástupca žalovaných v 7. a v 8. rade uviedol, že žalobkyňa do dnešného dňa nepreukázala naliehavý právny záujem, pretože k svojmu pozemku chodí aj v súčasnosti a nikto jej v tom nebráni. Zrejme mala na mysli to, že jej bolo bránené prístupu vozidlom na svoj pozemok, avšak žalovaní sa v konaní nikdy nevyjadrili, že by jej bránili chodiť na pozemok pešo. Prístup cez parcelu žalovaných v 7. a 8.rade č.XXXX/X tak, ako je zakreslený v geometrickom pláne je veľmi obmedzujúci. Vzhľadom na výmeru pozemku je ich obmedzenie najväčšie, pretože v mieste, kde by mal byť zriadený prechod, majú miesto na sedenie, grilovanie, v jarných, letných a jesenných mesiacoch pozemok užívajú takmer denne. Museli by ho vypratať. Zriadením vecného bremena by bolo zasiahnutého do ich vlastníckeho práva nad mieru nevyhnutnú. Zostal by im už len malý kúsok preddveria a samotná stavba. Druhý prístup je síce dlhší, ale neobmedzoval by tak vlastníkov tohto pozemku. Možné sú aj ďalšie dva prístupy cez parcelu č.XXXX/X, a to aj zo strany, ktorá je hranicou s parcelou č.XXXX/X a aj z druhej strany okolo stavby č.XXXX/X.
14/ Žalovaný v 8. rade odmietol zriadenie vecného bremena. V minulosti sa chodilo aj cez pozemok V. a aj cez ich pozemok. S predošlými vlastníkmi neboli problémy. G. tam chodili minimálne, väčšinou pešo. Parcela č. XXXX/X v časti pred domom je ich pracovný priestor a jednak oddychová zóna. Žalobkyňa má prístup z druhej strany viníc.
15/ Svedkyňa F. Q., dcéra žalobkyne uviedla, že od susedov okolitých viníc vie, že v minulosti sa chodilo k ich pozemku popri dome pána V.. Oni cez pozemok V. nechodili, lebo je zarastaný, je tam kopa kamenia, stromy. Keď chodili cez parcelu č. XXXX/X, jej vlastník im vykrikoval, že im nohy doláme a urobil tam skalku. Na vinice chodia pešo, keď tam nikto nie je.
16/ Svedkyňa F. A., matka žalobkyne uviedla, že realitným maklérom boli ubezpečené, že s prístupom na pozemok nie je problém. Chceli chodiť cez parcelu č. XXXX. Istý čas chodili cez parcelu č. XXXX/ X, pán K. im hovoril, že im nohy doláme. Na chvíľu im dovolili K., aby prechádzali cez parc. č. XXXX. Cez parcelu V. je miesto, aby sa tadiaľ chodilo aj autom. Dcéra nemôže prejsť ani pešo. Prebehne cez parcelu pána K., ale po vyjadrení pani K. už ani tadiaľ nebude môcť chodiť.
17/ Svedok T. V., sused žalobkyne uviedol, že vlastní pozemky parc. č. XXXX a parc. č. XXXX. Vinicu kúpil v roku 1979. Pred rokom 1986 sa k parcele žalobkyne chodilo dookola cez parcelu č. XXXX/X a vychádzalo sa cez parc. č. XXXX alebo naopak. Pred žalobkyňou pozemok obrábal pán U., ktorý chodil cez parcelu č. XXXX/X, lebo na parc. č. XXXX boli navozené skaly a je tam zabetónovaná nádrž na vodu. Žalobkyňa chodila k pozemku pešo cez parcelu č. XXXX/X a cez parcelu č. XXXX.
18/ Svedok K. G., bývalý vlastník nehnuteľností, ktoré v súčasnosti vlastní žalobkyňa uviedol, že keď bol malý, chodili na vinice na koňoch a na vozoch, pričom sa vstupovalo cez parc. č. XXXX/X a schádzalo sa cez parc.č. XXXX alebo naopak. V roku 1986 sa robilo zameranie, dovtedy nerobil nikto problémy, bolo to jedno kadiaľ sa išlo. Po zameraní začal dolný sused robiť problémy. Dal si tam sudy, nasadil stromy. On chodil cez parc.č. XXXX/X. S týmto vlastníkom nemal problém. Cez parcelu č. XXXX už nechodil .
19/ Svedkyňa V. P., sestra K. G. uviedla, že na vinice chodievali buď cez cestičku, ktorá viedla medzi stavbami vo vlastníctve V. a vtedy K. (parc.č. č. XXXX) alebo išli cez parcelu č. XXXX/X. Ako dieťa si pamätá, že otec chodil koňom s vozom jednou cestou hore a jednou dole alebo naopak. Brat chodieval cez parcelu č. XXXX/X, pretože na parc.č. XXXX boli sudy.
20/ Svedok D.. P. K. uviedol, že jeho syn vlastní parc.č. XXXX, XXXX, ktorú získal dedením po jeho rodičoch, preto pozná pomery na viniciach. Chodievalo sa medzi stavbami V. a ich, ale viac sa chodilo
okolo, cez parc. č. XXXX/X, resp. sa vyšlo jednou stranou hore a druhou sa išlo dole. Aj pán U., ktorý obrábal vinicu chodieval cez parc. č. XXXX/X, určite už nechodil medzi hajlokmi cez parcelu č. XXXX. Žalobkyňa väčšinou chodila cez ich parcelu, čo jej dočasne povolili. Určite je lepší prístup cez parcelu č. XXXX/X ako cez XXXX.
21/ Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vypočutím strán sporu, svedkov, písomnými vyjadreniami strán sporu, geometrickým plánom, listami vlastníctva, obhliadkou na mieste samom, dôkazmi z prílohovej obálky, fotografiami, znaleckým posudkom č.17/2013, písomným vyjadrením žalobkyne a prílohami na č.l. 381 -393 a zistil tento skutkový a právny stav :
22/ Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat.úz. V., zapísaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor,v LV č. XXXX parc.č. XXXX/XX zast.pl. a nádvoria - garáž s.č. XXXX o výmere 18 m2, parc.č. XXXX vinice o výmere 1566 m2, parc.č. XXXX zast.pl. a nádvoria - viničný domček s.č. XXXX a parc.č. XXXX zast.pl. a nádvoria o výmere 89 m2.
23/ Žalovaní v 1. až 6. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v kat.úz. V. zapísanej v LV č. XXXX ako parc.č. XXXX zas.pl. a nádvoria o výmere 217 m2, každý v podiele 1/6-ina. Žalovaní v 7. a v 8. rade sú podielovými spoluvlastníkmi parc.č. XXXX/X zast.pl. a nádvoria o výmere 98 m2, zapísanej v LV č. XXXX pre kat.úz. V. každý v podiele 1-ica.
24/ Žalobkyňa sa domáha zriadenia vecného bremena spočívajúceho v prechode pešo a v prejazde motorovými vozidlami k stavbe s.č. XXXX nachádzajúcej sa na parc.č. XXXX cez nehnuteľnosti žalovaných, a to cez parc.č.XXXX a XXXX/X tak ako je vyznačené v Geometrickom pláne č. 7C 110/2011, zo dňa 8.10.2014, vyhotovenom Ing. J. N.. Dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že žalovaní bránili žalobkyni v prechode a prejazde k svojmu pozemku.
25/ Žalovaní so zriadením vecného bremena nesúhlasia, pretože by ich to obmedzovalo v ich vlastníckych právach. Poukázali na iné prístupové cesty k pozemku žalobkyne, ako aj na prístup z druhej strany viníc.
26/ Podľa § 123 Obč.zák., vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
27/ Podľa § 126 ods.1 Obč.zák., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
28/ Podľa § 151n ods.1 Obč.zák., vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
29/ Podľa § 151o ods.1 Obč.zák., vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
30/ Podľa § 151o ods.3 Obč.zák., ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
31/ Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Zriadenie vecného bremena predstavuje vážny zásah do práva vlastníka pozemku, a preto je treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo najmenej. Žalobkyňa preukázala, že ako vlastníčka stavby, nie je vlastníkom priľahlých pozemkov. V okolí stavby s.č. XXXX sa nachádzajú pozemky žalovaných, a to parc.č. XXXX, XXXX/X, ako aj ďalších vlastníkov, ktorí neboli stranami sporu a žalobkyňa ani nepožadovala zriadenie vecného bremena cez tieto nehnuteľnosti. Z druhej strany viníc žalobkyne sa nachádza cesta s parc.č. XXXX, ktorá je vytvorená z parciel, ktoré majú súkromných vlastníkov a nie je verejnou prístupovou cestou a bezprostredne nenadväzuje na žiadnu neknihovanú verejnú prístupovú
cestu. Prístup žalobkyne k viničnému domčeku nie je možné zrealizovať bez toho, aby žalobkyňa prechádzala cez cudzie pozemky. Preto bol súd toho názoru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na zriadení vecného bremena. Naliehavý právny záujem bol spochybnený žalovanými v 7. a v 8. rade, pretože žalobkyni nikto nebráni prechádzať k stavbe pešo. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobkyni spočiatku nebolo bránené prechádzať cez pozemky žalovaných pešo, ale neskôr jej to už nebolo umožnené, a preto chodila cez parc.č. XXXX, ktorá patrila K.. Žalovaní sa v spore vyjadrovali, že si neželajú, aby žalobkyňa chodila cez ich pozemky, narúša to ich súkromie, ani jeden zo žalovaných neuvádzal, že by mu vadil len prejazd vozidlom, vyjadrovali sa zamietajúco k celému predmetu sporu, t.j. aj k zriadeniu vecného bremena pešo. Na pojednávaní dňa 30.8.2016 sa vyjadril právny zástupca žalovaných v 1., 2., 4., 5. a 6. rade, že žalobkyni nikto nebráni, aby chodila cez cudzie pozemky, ale so zriadením vecného bremena nesúhlasí. Toto tvrdenie súd vyhodnotil ako účelové, pretože žalobkyňa nemá istotu aj do budúcna, že jej vlastníci okolitých pozemkov nebudú brániť v prechode cez ich pozemky, ako tomu bolo aj v minulosti. Žalobkyňa podala žalobu práve z dôvodu, že jej bolo bránené chodiť pešo a aj motorovým vozidlom cez pozemky žalovaných. Žalovaní sa po celú dobu sporu stavali k právu prechodu žalobkyňou cez ich pozemky zamietajúco a navrhovali súdu ďalšie možnosti prechodu, či už z druhej strany viníc alebo cez pozemky ostatných vlastníkov. Keď žalovaní tvrdia, že nebránia žalobkyni v práve prechodu pešo, mohli uzatvoriť aj mimosúdnu dohodu, ktorou by určili žalobkyni kadiaľ môže k svojej stavbe pešo bez zriadenia vecného bremena prechádzať. Takúto možnosť vyslovil na pojednávaní dňa 30.8.2016 aj právny zástupca žalobkyne, s čím ani jeden zo žalovaných nesúhlasil. Žalobkyňa preto osvedčila naliehavosť právneho záujmu na zriadení vecného bremena.
32/ Súd zvažoval dve možnosti prístupu k stavbe žalobkyne, pričom pri rozhodovaní zobral do úvahy názor znalca Ing. J. N. a tiež sa oboznámil so stavom obhliadkou na mieste samom.
33/ Pri zriadení vecného bremena treba prihliadať na výhody, ktoré oprávneným vzniknú a tiež na ujmu, ktorá by bola spôsobená vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti. Súd uprednostnil zriadenie vecného bremena cez prac.č. XXXX, avšak len pešo, pretože vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý vyhodnotil, že prechod vozidlom by nebol možný ani pri jednej z dvoch možných variant (č.l. 218 - 219). Dôvodom bola podzemná pivnica, vysadené stromy a úzky priestor medzi stavbami parc.č. XXXX a XXXX. Tento spôsob prechodu sa aj na základe vykonanej obhliadky javil súdu ako menej zasahujúci do vlastníckeho práva žalovaných v 1. až 6. rade ako v druhom prípade prechodu cez parcelu žalovaných v 7. a v 8., a to aj napriek tomu, že je dlhší. Ako vidieť z fotografií č.l. 364, 365, 366-horná, 376, 377 prechodom pešo by nedošlo k narúšaniu súkromia žalovaných, nakoľko ide o prechod za stavbou s.č. XXXX žalovaných, medzi dvoma stavbami postavenými na parc.č. XXXX a XXXX, ktorý je úzky, na ktorom sú navezené kamene a kde nie je žiadny oddychový priestor, ktorý by žalovaní využívali. Priestor prechodu označený znalcom v prílohe č. 3 ZP, ako je vidieť z fotografií na č.l. 376 a 377 je zarastený a neudržiavaný. Zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že tadiaľto sa chodilo aj v minulosti a tiež sa chodilo aj cez parc.č. XXXX/ X, ktorá je v spoluvlastníctve žalovaných v 7. a v 8. rade. Tento prechod aj keď je kratší, by zasahoval do vlastníckeho práva spoluvlastníkov parcely č. XXXX/X vo väčšej miere, pretože výmerou ide o menší pozemok, priestor kadiaľ je zakreslená cesta je jedinou oddychovou zónou na pozemku, nachádza sa priamo pred oknom stavby postavenej na parc.č. XXXX/X, ako je vidieť aj z fotografií na č.l. 370 a 374. Žalovaným v 7. a v 8. rade by zostal na užívanie priestor pred vstupom do stavby (fotografie na č.l. 366- dolná, 367), ale rozlohou ide o veľmi malý priestor, popri ktorom vedie cesta k ďalším pozemkom.
34/ K argumentácii žalovaného v 3. rade o dodatočnom povolení stavby a nemožnosti poskytnutia právnej ochrany majiteľovi stavby súd udáva, že nie je podstatné pre zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods.3 Obč. zák. ako bola stavba postavená. Stavebník stavbu postavil na svojom pozemku a z rozhodnutia Mestského národného výboru vo V. zo dňa 2.5.1990 (č.l.52) vyplýva, že stavba bola dodatočne povolená v podľa § 88 ods.1 písm. b) stavebného zákona č.50/1976 Zb. Iný prípad je zriadenie vecného bremena k stavbe, ktorá bola zriadená na cudzom pozemku, avšak aj v tomto prípade zákon podľa § 135c ods.3 Obč. zák. pripúšťa zriadenie vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Žalovaný v 3. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že v prípade zriadenia vecného bremena by mal súd rozhodnúť aj o náhrade.
35/ Na rozhodnutie o náhrade za zriadenie vecného bremena nie je potrebný návrh vlastníka pozemku, pretože náhradu za zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nevyhnutnej cesty súd určí a prizná aj bez nároku (rozsudok NS ČR 22Cdo 1075/2006). Náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Peňažnou kompenzáciou poskytovanou
vlastníkovi pozemku za zriadenie práva cesty sa zohľadňuje aj to, že dochádza k právnemu zaťaženiu vlastníkovho pozemku. Treba zohľadniť cenu pozemku a všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie nevyhnutnej cesty pre zaťažený pozemok prinesie.
36/ Súd zriadil vecné bremeno bezodplatne, pretože mal za to, že jeho zriadením nedôjde k výraznej ujme vlastníkov zaťaženého pozemku, nedôjde k zníženiu jeho hodnoty, žalovaní nebudú obmedzovaní v užívaní pozemku prechodom pešo. Ide o oblasť viníc, kde sa žiadna zo strán sporu trvale nezdržuje, vinice nie sú oplotené, je to otvorený priestor a ako sa vyjadril právny zástupca žalovaných na č.l.398 „po viniciach si každý z vlastníkov chodí kadiaľ uzná za vhodné“. V čase obhliadky, ktorá sa konala v júni 2016 boli pozemky nepokosené, súdu sa javilo, že nie sú pravidelne užívané, a to napriek ročnému obdobiu, v ktorom je najväčší predpoklad, že by mohli byť najviac využívané. „Skalky“ ako hŕbu kamenia nazvali žalovaní neboli udržiavané. V minulosti, v čase začatia sporu boli pozemky zrejme viac využívané, čo vyplýva aj z fotografie na č.l.183, kde vidno výsadbu kvetov pred viničným domčekom postavenom na parc.č. XXXX, ktorá už v súčasnosti chýba (č.l. 364, 365). Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena by mala kompenzovať ujmu povinného počas doby trvania vecného bremena. Na základe horeuvedeného mal súd za to, že žalovaným v 1. až 6. rade žiadna ujma, ktorá by ich obmedzovala v užívaní pozemku zriadením vecného bremena prechodom pešo nevznikne, čoho si boli vedomí aj žalovaní, ktorí ju ani nežiadali priznať, s výnimkou žalovaného v 3. rade.
37/ Súd žalobe vyhovel len v časti zriadenia vecného bremena cez parc.č. XXXX pešo a vo zvyšku zriadenia prechodu motorovým vozidlom cez parc.č. XXXX, ako aj zriadenia vecného bremena cez parc.č. XXXX/X pešo aj motorovým vozidlom zamietol.
38/ Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39/ Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40/ Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41/ Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42/ Žalobkyňa bola úspešná voči žalovaným v 1. až v 6. rade len v časti žaloby, z tohto dôvodu súd nepriznal žiadnej zo strán sporu (žalobkyni, žalovaným v 1. až v 6. rade) právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 255 ods.2 CSP.
43/ Súd žalobu v časti zriadenia vecného bremena, ktoré smerovalo voči žalovaným v 7. a v 8. rade zamietol a priznal im náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu podľa ust. § 255 ods.1 CSP.
44/ Rovnako súd premietol pomer úspechu a neúspechu aj do náhrady trov štátu, ktoré sú tiež trovami konania a ktoré vznikli vypracovaním znaleckého posudku. Keďže žalovaní v 7. a v 8. rade boli v spore úspešní, nezaviazal ich na náhradu trov štátu. Podľa pomeru úspechu, ktorý bol 50:50, zaviazal súd na náhradu trov štátu žalobkyňu a žalovaných v 1. až v 6. rade.
45/ V zmysle ust. § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra písomne.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podľa návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.