Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_20Cb-50-2011.pdf
PDF · 187.79 KB
No categories available
20Cb/50/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou, v právnej veci žalobcu: Prover, s.r.o, so sídlom FMFI UK, Mlynská dolina, Bratislava 842 48, IČO: 35 800 020, zastúpený JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom Chrapčiakova 7, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: H.. P. C., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XXXX/XX, XXX XX W., zastúpený Mgr. Mariannou Hrabovskou, advokátkou so sídlom Jakubovo námestie 9, 811 09 Bratislava, o vydanie prospechu z obchodu, pri ktorom sa porušil zákaz konkurencie, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa písomnou žalobou doručenou súdu 25.02.2011 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi prospech z obchodu, pri ktorom porušil zákaz konkurencie v súvislosti s výkonom funkcie konateľa obchodnej spoločnosti Prover SK, s.r.o. a Fibamo s.r.o., a to tak, že žalovaný bude povinný vydať alebo zaplatiť sumu zodpovedajúcu prospechu z obchodov v súvislosti s porušením zákazu konkurencie a nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Na odôvodnenie uplatneného nároku žalobca uviedol, že žalovaný je konateľom obchodnej spoločnosti Prover SK, s.r.o. a konateľom obchodnej spoločnosti Fibamo s.r.o., pričom poukázal na zhodu predmetu podnikania označených obchodných spoločností so žalobcom - obchodnou spoločnosťou Prover, s.r.o., na základe čoho možno podľa vyjadrenia žalobcu konštatovať 100%- nú zhodu predmetu podnikania vo všetkých bodoch. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný doposiaľ od skončenia výkonu funkcie konateľa žalobcu, ktorým bol od 16.11.2000 do 23.07.2010, neodovzdal žalobcovi celú účtovnú dokumentáciu, bez ktorej žalobca nie je schopný presnejšie posúdiť rozsah činnosti žalovaného ako konateľa žalobcu. Z konania žalovaného pritom možno vyčítať snahu konať v rozpore so zákazom konkurencie v zmysle ust. § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca ďalej poukázal na to, že približne od marca roku 2010, po vzniku spoločnosti Prover SK, s.r.o. a Fibamo s.r.o., kde je žalovaný konateľom, došlo k strate obchodných kontaktov žalobcu, ktorý predával medicínsky zameraný softvér pre vybrané subjekty. Išlo najmä o produkty DermInspect, ktorého predajná cena, v závislosti od varianty a modulov, sa pohybovala od 5.000 do 12.500 € bez DPH a ImageForge, ktorého predajná cena, v závislosti od varianty a modulov, sa pohybovala od 1.150 do 5.550 € bez DPH. So vznikom obchodnej spoločnosti Prover SK, s.r.o., ktorej obchodné meno nápadne pripomína obchodné meno žalobcu a spoločnosti Fibamo s.r.o., tieto obchody žalobcu prestali. Navyše spoločnosť Fibamo s.r.o. do svojej ponuky priamo zahrnula produkt DermaForge - systém, ktorý až na niektoré grafické prvky je totožný so systémom predávaným žalobcom. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný má podľa jeho informácií dobré vzťahy s konateľom firmy CompiMed, s.r.o., ktorý je bývalým predajcom produktov navrhovateľa DermInspect. Na základe uvedeného žalobca predpokladá, že žalovaný sa snaží predávať DermInspect aj naďalej cez firmu Prover SK, s.r.o., pričom od roku 2011 začal cez tú
istú firmu CompiMed, s.r.o. ponúkať aj produkt DermaForge, ktorý je okopírovaním DermInspectu. Na základe opísaného skutkového stavu má žalobca za to, že žalovaný porušil zákaz konkurencie podľa ust. § 136 ods. 1 písm. a), b) a d) Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaný nevydal celú účtovnú evidenciu a dokumentáciu a zabezpečil vznik neprehľadnej finančnej situácie, nie je možné zo strany žalobcu presne vyčísliť stratu obchodov žalobcu. Žalobca sa domáha nápravy v smere vydania nadobudnutého prospechu od žalovaného, ktorý porušil zákaz konkurencie, a to s odkazom na ust. § 65 ods. 2 Obchodného zákonníka.
3. K podanej žalobe žalobca predložil nasledovné listinné dôkazné prostriedky:
4. Výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 22873/B (č.l. 6 spisu), z obsahu ktorého vyplýva, že je zapísaná obchodná spoločnosť Prover, s.r.o. (žalobca) so zapísaným predmetom činnosti od zápisu spoločnosti 16.11.2000 kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti, nákup a predaj výpočtovej techniky, poskytovanie software - predaj hotových programov na základe zmluvy s autorom, automatizované spracovanie údajov, poradenská a lektorská činnosť v oblasti výpočtovej techniky, grafické práce na počítači, sprostredkovateľská činnosť, prenájom hnuteľného tovaru, od 01.05.2007 výroba a oprava zdravotníckych pomôcok, vedenie účtovníctva, kopírovacie služby, inštalácia počítačových sietí v rozsahu bezpečného napätie, správa počítačových sietí, nákladná cestná doprava vykonávaná cestnými nákladnými vozidlami do 3,5 t vrátane prípojného vozidla, výroba a predaj prístrojov a zariadení v oblasti optiky a elektroniky, výroba výrobkov z plastov a gumy, výroba drobných kovových obalov, kompletizácia počítačov, od 01.02.2008 píliarska výroba, porez dreva, hobľovanie, impregnovanie dreva, výroba komponentov z dreva (guľatina, palety, laty, brvná), príprava práce pre stavbu - zemné, kopacie, búracie práce, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, uskutočňovanie jednoduchých stavieb, drobných stavieb a ich zmien a spracovanie drevnej triesky, pilín a ďalších drevných a celulóznych materiálov a hmôt. Štatutárnym orgánom obchodnej spoločnosti Prover, s.r.o. (žalobca) ako vyplýva z výpisu z obchodného registra bol žalovaný s dátumom vzniku funkcie 16.11.2000 a dátumom skončenia funkcie 23.07.2010.
5. Výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 62575/B (č.l. 9 spisu), z obsahu ktorého vyplýva, že je zapísaná obchodná spoločnosť Prover SK, s.r.o., so sídlom Beniakova 28, 841 05 Bratislava, IČO: 45 356 963 (ďalej aj len „Prover SK, s.r.o.“) s dňom zápisu z 21.01.2010. Spoločnosť má zapísaný predmet činnosti od 21.01.2010 kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), nákup a predaj výpočtovej techniky, poskytovanie software - predaj hotových programov na základe zmluvy s autorom, automatizované spracovanie dát, poradenská činnosť v oblasti výpočtovej techniky, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti výroby, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, výroba a oprava zdravotníckych pomôcok, nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3,5 t vrátane prípojného vozidla, kompletizácia počítačov, počítačové služby a správa počítačových sietí, štatutárnym orgánom (konateľom) za spoločnosti je žalovaný s dátumom vzniku funkcie 21.01.2010.
6. Výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 62781/B (č.l. 11 spisu) obchodnej spoločnosti Fibamo s.r.o., so sídlom Beniakova 28, 841 05 Bratislava, IČO: 45 372 365 (ďalej aj len „Fibamo s.r.o.“), deň zápisu 30.01.2010 so zapísaným predmetom činností od 30.01.2010 kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) alebo na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), poskytovanie software - predaj hotových programov na základe zmluvy s autorom, automatizované spracovanie dát, poradenská a lektorská činnosť v oblasti výpočtovej techniky, sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, sprostredkovateľská činnosť v oblasti výroby, prenájom hnuteľných vecí, výroba a oprava zdravotníckych pomôcok, nákladná cestná doprava vykonávaná cestnými vozidlami do 3,5 t vrátane prípojného vozidla, výroba a predaj prístrojov a zariadení v oblasti optiky a elektroniky, kompletizácia počítačov, inštalácia počítačových sietí v rozsahu bezpečného napätia, kopírovacie služby, nákup a predaj výpočtovej techniky, zabezpečovanie systémovej údržby software s výnimkou zásahu do vyhradených technických zariadení, návrh a optimalizácia informačných technológii, ich vývoj a realizácia, manažment v oblasti informačných systémov a informačnej techniky. Ako jeden z konateľov zapísanej obchodnej spoločnosti je zapísaný žalovaný s dátumom vzniku funkcie 30.01.2010.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 05.12.2012 žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu odmietol. V písomnom vyjadrení podrobne opísal vzťahy medzi spoločníkmi a konateľmi v obchodnej spoločnosti žalobcu od času jej založenia. Poukázal na to, že 01.07.2004 spoločníci obchodnej spoločnosti žalobcu podpísali interné pravidlá o činnosti a prerozdelení výdavkov, nákladov, majetku a zisku spoločníkov spoločnosti žalobcu, ktoré definovali vzťahy spoločníkov vo vzťahu k tvorbe spoločných produktov a podieľaní sa na zisku a nákladoch a odkázal na konkrétny obsah týchto pravidiel. Podľa uvedených pravidiel mali vzájomné vzťahy medzi spoločníkmi v obchodnej spoločnosti žalobcu fungovať tak, že každý zo spoločníkov si fakticky vykonával vlastnú činnosť, ktorá však bola fakturovaná na obchodnú spoločnosť žalobcu. Okrem toho existovali aj záležitosti, ktoré boli spoločné a na ich prevádzke sa mali podieľať obaja konatelia rovnakým dielom. Pán F. sa však podľa vyjadrenia žalovaného týmto povinnostiam vyhýbal. Zároveň účtovne existovali strediská žalovaného a stredisko pána F., kde sa evidovali vlastné činnosti spoločníkov, ich náklady a zisky. Pokiaľ teda aj žalovaný by získal nejaké obohatenie ako sa žalobca domnieva, tak by žalobca požadoval vydanie ziskov, ktoré mali podľa dohody spoločníkov patriť jednotlivým spoločníkom. Žalovaný ďalej poukázal na vzájomné nezhody medzi spoločníkmi obchodnej spoločnosti žalobcu S. a žalovaným od roku 2009. Uvedené vyústilo až do rozhodnutia žalovaného vzdať sa funkcie konateľa v obchodnej spoločnosti žalobcu, ktorú skutočnosť oznámil žalobcovi na adresu jeho sídla listom z 20.04.2010 a zároveň písomne pozval S. na mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré sa malo konať 17.05.2010. Pán F. sa mimoriadneho valného zhromaždenia nezúčastnil, čím zmaril jeho konanie. Žalovaný potvrdil, že bol konateľom žalobcu do 23.07.2010. Zároveň uviedol, že skutočnosť, že bol konateľom v inej spoločnosti ešte počas jeho konateľstva u žalobcu bola ovplyvnená tým, že žalobca nereagoval na jeho žiadosti o vyriešenie situácie a jeho odchod zo spoločnosti. Žalovaný informoval S., že si zakladá novú firmu, kde si preberie svoje činnosti. Žalobca tak mal predchádzajúcu vedomosť o tom, že žalovaný bude mať vlastné podnikanie a žiadnym spôsobom voči tomu nenamietal, naopak sa vyjadril, že ho to nezaujíma. V ďalšom sa žalovaný vyjadril k otázke vzťahu produktov DermInspect, ImageForge a DermaForge. Odmietol, že by sa počas doby súbežného konateľstva nejakým spôsobom obohatil na účet žalobcu. Záverom zhrnul, že žalobca vedel o zámere žalovaného založiť novú spoločnosť, súhlasil s presunom činností na novú spoločnosť, nemal voči tomu žiadne námietky, sám svojou nečinnosťou prispel k tomu, že žalovaný sa mohol účinne vzdať konateľstva až k 23.07.2010, sám zapríčinil, že žalovaný naďalej figuruje ako kontaktná osoba na internetovej stránke žalobcu, čím prispieva k mäteniu zákazníkov a taktiež odmietol, že by došlo ku strate obchodných kontaktov žalobcu po jeho odchode, nakoľko žalovaný si presunul iba svoje stredisko. Nakoľko žalobca súhlasil s presunom strediska žalovaného mimo spoločnosť Prover, s.r.o., žalobu označil žalovaný za bezpredmetnú. Žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
8. V prílohe písomného vyjadrenia žalovaný predložil listinné dôkazné prostriedky, a to interné pravidlá o činnosti a prerozdelení výdavkov, nákladov, majetku a zisku spoločníkov firmy Prover, s.r.o. (č.l. 47 a nasledujúce spisu), preberací protokol z 05.apríla 2011 spísaný za účelom protokolárneho prevzatia majetku spoločnosti Prover, s.r.o. medzi S. a žalovaným, návrh žalovaného na zrušenie jeho účasti v obchodnej spoločnosti žalobcu podaný na Okresnom súde Bratislava IV dňa 21.04.2011 (č.l. 51 a nasledujúce spisu), uznesenie spoločníkov obchodnej spoločnosti žalobcu o vyjadrení súhlasu s prevodom obchodného podielu žalovaného na spoločníka S. (č.l. 57 spisu), zmluvu o prevode obchodného podielu uzatvorenú medzi žalovaným ako prevodcom a S. ako nadobúdateľom dňa 23.12.2011 (č.l. 58 a nasledujúce spisu), späťvzatie návrhu vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 10Cb/70/2011 (č.l. 61 a nasledujúce spisu), uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/70/2011-129 z 30.04.2012 (č.l. 69 a nasledujúce spisu) a uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27.06.2012 č.k. 3Cob/247/2012-135 (č.l. 66 a nasledujúce spisu), vzdanie sa funkcie konateľa žalovaného v obchodnej spoločnosti žalobcu z 20.04.2010 (č.l. 74 spisu), pozvánku na mimoriadne valné zhromaždenie obchodnej spoločnosti žalobcu z 20.04.2010 (č.l. 75 spisu) a zápisnicu z mimoriadneho valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti žalobcu zo 17.05.2010 (č.l. 76 - 77 spisu), návrh na vydanie rozkazu na plnenie spolu s vydaným rozkazom na plnenie vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8C/97/2011 a odporom proti rozkazu na plnenie (č.l. 78 - 85 spisu), elektronickú komunikáciu medzi S. a žalovaným (č.l. 86 - 91 spisu), výňatok z internetovej stránky www.prover.sk (č.l. 92 spisu), špecifikáciu produktu DermaForge na internetovej stránke www.fibamo.eu (č.l. 93 spisu) a čestné prehlásenie P. z 26.03.2012 (č.l. 94 spisu).
9. Uznesením z 11.01.2013 č.k. 20Cb/50/2011-104 súd konanie v prejednávanej veci prerušil do skončenia konania v trestnej veci vedenej v danom čase na Obvodnom oddelení Policajného Zboru Karlova Ves Okresného riaditeľstva Policajného Zboru Bratislava IV pod sp. zn. ORP-552/KV-B4-2001.
10. Uznesením z 27.09.2012 C. poverený príslušník Okresného riaditeľstva Policajného Zboru v Bratislave IV, Obvodné oddelenie Karlova Ves rozhodol, že podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku vo veci podozrenia z prečinu porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustil H. (žalovaný) tým, že od dňa 21.01.2010 vykonával činnosť štatutárneho orgánu spoločnosti Prover SK, s.r.o. a od dňa 30.01.2012 vykonával spolu s ďalšími osobami funkciu člena štatutárneho orgánu spoločnosti Fibamo s.r.o., pričom odo dňa 16.11.2000 do dňa 22.07.2010 vykonával funkciu člena štatutárneho orgánu spoločnosti Prover, s.r.o., ktorá má podobný predmet podnikania ako spoločnosti Prover SK, s.r.o. a Fibamo s.r.o., ďalej dňa 25.02.2010 previedol licenciu na účtovný softvér, ktorý bol majetkom spoločnosti Prover, s.r.o. na spoločnosť Prover SK, s.r.o., zmenil držiteľov označených domén z Prover, s.r.o. na Prover SK, s.r.o., zneužil know-how spoločnosti Prover, s.r.o. pri vývoji produktu DermaForge pod hlavičkou Fibamo s.r.o. a previedol ďalší, bližšie nešpecifikovaný majetok spoločnosti Prover, s.r.o. na Prover SK, s.r.o. a Fibamo s.r.o., čím svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti Prover, s.r.o. škodu vo výške 10.000 €, odmietol, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.11.2012.
11. Uznesením z 12.03.2014 C. poverený príslušník Policajného Zboru Okresného riaditeľstva Policajného Zboru v Bratislave IV, Obvodné oddelenie Karlova Ves, Matejkova č. 5, Bratislava IV rozhodol, že podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku vo veci podozrenia z prečinu porušovania zákazu konkurencie podľa § 244 ods. 1 Trestného zákona, ktorej sa mal dopustiť neznámy páchateľ tým, že dňa 19.08.2010 uzatvoril v Nitre kúpnu zmluvu č. XXXXXX medzi firmou CompiMed, s.r.o., so sídlom Miletičova 20, Bratislava, IČO: 35 953 900 a Fakultnou nemocnicou Nitra, Špitálska 6, Nitra, IČO: 17 336 007 na diagnostický prístroj DermInspect v hodnote 20.111 €, pričom mal ako povinná osoba dodržiavať zákaz konkurencie a uzatvorením predmetnej zmluvy mal tento zákaz porušiť, odmietol, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 alebo ods. 3 Trestného poriadku.
12. Uznesením z 27.februára 2014 č.k. 20Cb/50/2011-118 súd postupom podľa ust. § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) vyzval žalobcu na odstránenie vád podanej žaloby a poučil ho, že je potrebné, z hľadiska opísania rozhodujúcich skutočností ako nevyhnutnej náležitosti žalobného návrhu uviesť, resp. identifikovať konkrétne obchody uskutočnené žalovaným, ktorými mal byť porušený zákaz konkurencie a vydania prospechu z ktorých sa žalobca v prejednávanej veci domáha a zároveň, aby požadovaný prospech vyčíslil konkrétnou sumou uvedenou v peniazoch alebo iným spôsobom kvantifikoval, resp. individualizoval odkazom na konkrétne veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, vydania ktorých sa od žalovaného domáha. Nakoľko žalobca na výzvu súdu nereagoval, rozhodol súd o odmietnutí návrhu žalobcu na vydanie prospechu z obchodu, pri ktorom sa porušil zákaz konkurencie zo dňa 21.02.2011, doručeného súdu dňa 25.02.2011 uznesením z 30.apríla 2014 č.k. 20Cb/50/2011-127.
13. Na základe odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením z 12.08.2014 sp. zn. 14Cob/193/2014 Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 20Cb/50/2011-127 zo dňa 30.apríla 2014 zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Žiline súd považuje za potrebné poukázať na vyjadrený názor Krajského súdu v Žiline na str. 3 v odseku 6 odôvodnenia zrušujúceho uznesenia, v rámci ktorého Krajský súd v zhode s prvostupňovým súdom konštatoval, že podanie žalobcu datované 21.02.2011 doručené súdu 25.02.2011 neobsahovalo dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností ohľadom obchodov, pri ktorých mal žalovaný porušiť zákaz konkurencie, nakoľko tieto obchody neboli žalobcom dostatočne konkretizované. Rovnako podanie žalobcu neobsahovalo jednoznačné určenie toho, čoho sa žalobca vo veci domáha, teda žalobný petit, keďže z tohto podania nebolo zrejmé, akú konkrétnu sumu uvedenú v peniazoch alebo iným spôsobom žalobca od žalovaného požaduje. Okresný súd potom následne uznesením žalobcu vyzval, aby podanie doručené súdu dňa 25.02.2011 opravil a doplnil. Ak na túto výzvu žalobca náležite nereagoval a nedostatky podania, ktoré podľa obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, neodstránil, postupoval Okresný súd správne, ak napadnutým uznesením návrh žalobcu na vydanie prospechu z obchodu, pri ktorom sa porušil zákaz konkurencie, odmietol. Zároveň však krajský súd konštatoval, že žalobca v odvolaní podanom v zákonnej lehote vytýkané nedostatky podania, ktoré
podľa jeho obsahu malo byť návrhom na začatie konania odstránil, kedy v odvolaní dostatočným spôsobom identifikoval konkrétne obchody, pri ktorých malo dôjsť zo strany žalovaného k porušeniu zákazu konkurencie a zároveň k týmto obchodom predložil listinné dôkazy v podobe zmlúv a faktúr. Rovnako žalobca v podanom odvolaní vyčíslil konkrétnou sumou v peniazoch prospech, ktorého vydania sa z dôvodu porušenia zákazu konkurencie od žalovaného domáha.
14. V odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Žilina zo dňa 30.apríla 2014 č.k. 20Cb/50/2011-127 žalobca priložil účtovné doklady spoločnosti Prover SK, s.r.o., kde bol žalovaný konateľom v rovnakom čase, ako bol aj konateľom žalobcu, z ktorých dovodil, že prebiehali rovnaké obchody s doterajšími odberateľmi, avšak už nie so žalobcom, ale s novozaloženou spoločnosťou žalovaného. Konkrétne išlo o doklady o obchodoch spoločnosti Prover SK, s.r.o.: faktúra XXXXXXX z 18.02.2010, faktúra XXXXXXX z 18.02.2010, faktúra XXXXXXX z 03.03.2010, faktúra XXXXXXX z 03.03.2010, faktúra XXXXXXX z 03.03.2010, faktúra XXXXXXX z 03.03.2010, faktúra XXXXXXX z 03.03.2010, faktúra XXXXXXX . z 22.03.2010 a faktúra XXXXXXX z 29.03.2010. Žalobca poukázal na to, že úhrnná výška obchodov v zmysle týchto účtovných dokladov je 2.800,12 € za obdobie január - marec 2010. Dôvodne pritom možno predpokladať, že rovnaké faktúry boli spoločnosťou vystavené aj v období mesiacov apríl až júl 2010. Tieto predpoklady bude potrebné potvrdiť vyžiadaním účtovnej dokumentácie od žalovaného za rozhodné obdobie a následne bude možné určiť presnú výšku prospechu. Ďalej žalobca predložil účtovné doklady, z ktorých má vyplývať, že všetky uvedené obchody pred porušením zákazu konkurencie vykonával žalobca. Okrem uvedeného sa žalobca dozvedel o obchode s dermatoskopickým systémom, ktorý bol vyvinutý žalobcom a žalobca bol zároveň jeho predajcom. Porušením zákazu konkurencie žalovaný predal dermatoskopický systém prostredníctvom svojej obchodnej spoločnosti Prover SK, s.r.o. spoločnosti CompiMed, s.r.o., ktorá bola sprostredkovateľom predaja aj pre žalobcu. Žalobca poukázal na zmluvu o spolupráci s P. z ktorej majú vyplývať práva a povinnosti pri spoločnom vývoji systému. Konkrétne poukázal na čl. II. bod 5. Zmluvy, z ktorého vyplýva, že predajcom systému je žalobca. Ďalej priložil faktúru k prevodu systému na spoločnosť Prover SK, s.r.o. a faktúru k prevodu na spoločnosť CompiMed, s.r.o. a kúpnu zmluvu s konečným zákazníkom, Fakultnou nemocnicou Nitra spolu s vyhlásením o zhode. Z dokladov vyplýva, že obchody sa mali údajne udiať už po dátume 22.07.2010, kedy zanikla žalovanému funkcia konateľa u žalobcu. Tento pokus obísť povinnosť vrátiť prospech z porušenia zákazu konkurencie však vyvracia čl. I. kúpnej zmluvy, kde sa uvádza, že ponuka na predaj bola datovaná predávajúcim CompiMed, s.r.o. už dňa 22.07.2010. Z uvedeného obchodu žalobca stratil prospech vo výške 13.518 €, čo zodpovedá kúpnej cene bez DPH podľa faktúry XXXXXXX zo dňa 22.09.2010 medzi spoločnosťou Prover SK, s.r.o. a spoločnosťou CompiMed, s.r.o. Záverom žalobca uviedol, že sa domáha vydania prospechu z porušenia zákazu konkurencie a navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 16.318,14 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z tejto sumy od 22.07.2010 do zaplatenia.
15. V prílohe písomného odvolania žalobca predložil listinné dôkazné prostriedky, a to faktúry vystavené spoločnosťou Prover SK, s.r.o. pre svojich odberateľov označené v podanom odvolaní (č.l. 145 rub - 149 rub spisu), z obsahu ktorých vyplýva fakturácia celkom sumy 2.800,12 € za poskytované služby v zmysle označených dodávok v jednotlivých faktúrach, najmä pripojenie na internet, konfigurácia a nastavenie PCs, sprostredkovanie obchodu, správa a podpora internetovej siete, inštalácia offline + viewers, správa a podpora internetovej siete, úprava systému tokenov, pošta, mouse USB, správa a údržba servera, údržba PCs, pripojenie na internet, servis PC. Ďalej žalobca predložil faktúry vystavené žalobcom pre totožných odberateľov ako faktúry vystavené spoločnosťou Prover SK, s.r.o. (č.l. 150 až č.l. 153 spisu), ktorými boli fakturované poskytované služby ako nájomné za priestory pila, elektrická energia, správa a podpora firemnej siete, inštalácia PCs, upgrade Pohoda server, upgrade Pohoda klient, správa a údržba servera a siete, údržba PC, správa a podpora počítačovej siete, upgrade PC, správa a podpora firemnej siete, inštalácia a konfigurácia, Windows, pripojenie na internet, jednorázový aktivačný za pripojenie na internet, konfigurácia a inštalácia firemnej siete.
16. V prílohe písomného odvolania žalobca ďalej predložil zmluvu o spolupráci na vývoji modulu DermInspect pre systém ImageForge uzatvorenú dňa 10.11.2003 medzi žalobcom a spoločnosťou Medicina Correctiva, Mudroňova 39, 811 01 Bratislava, IČO: 17 524 989 (č.l. 153 rub - č.l. 155 spisu), faktúru č. XXX/XX, ktorou spoločnosť Medicina Correctiva vyúčtovala spoločnosti Prover SK, s.r.o. sumu 1.628 € za poradenskú a konzultačnú činnosť v odbore dermatovenerológia a dermatoskopický systém DermInspect komplet (č.l. 196 spisu), faktúru č. XXXXXXX, ktorou spoločnosť Prover SK, s.r.o. vyúčtovala spoločnosti CompiMed, s.r.o. sumu 16.086,42 € za dermatologický systém komplet (č.l. 156
rub spisu) spolu s dodacím listom k faktúre (č.l. 157 spisu), kúpnu zmluvu č. XXXXXX uzatvorenú medzi predávajúcim CompiMed, s.r.o. a kupujúcim Fakultná nemocnica Nitra dňa 09.februára 2007, predmetom ktorej bola dodávka diagnostického prístroja DermInspect za dojednanú kúpnu cenu 16.900 € bez DPH a faktúru č. XXXXXXXXXXX (č.l. 159 spisu), ktorou spoločnosť CompiMed, s.r.o. vyúčtovala Fakultnej nemocnici Nitra sumu 20.111 € za DermInspect komplet.
17. Na pojednávaní konanom dňa 02.06.2016 právny zástupca žalobcu v mene žalobcu zotrval na podanej žalobe. Uviedol, že žalobca sa domáha od žalovaného zaplatenia sumy 16.318,14 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že došlo k porušeniu zákazu konkurencie konateľa žalobcu, ktorý bol konateľom spoločnosti Prover, s.r.o., zároveň spoločnosti Prover SK, s.r.o. a ďalších obchodných spoločností. Súdu boli zdokladované jednotlivé obchody, ktorými došlo k porušeniu zákazu konkurencie, a to jednak drobné faktúry tak, ako boli uvedené v písomnom podaní žalobcu a zároveň predaj diagnostického systému DermInspect. K vyjadreniu žalovaného vo veci uviedol, že poväčšine obsahuje vyjadrenia, ktoré nie sú relevantné vo vzťahu k predmetu konania. Za relevantnú považoval jedine tú časť vyjadrenia, kde sa žalovaný vyjadroval k zákazu konkurencie a vysvetľoval, že žalobca mal súhlasiť s tým, že bude vykonávať podobnú činnosť ako žalobca. Uvedené sa nezakladá na pravde, inak by žalobca nežiadal vydať prospech zo zákazu konkurencie. Žalobca rovnako nevedel o zámere žalovaného založiť konkurenčnú spoločnosť, čím došlo k výraznej škode na strane žalobcu, čo je aj zdokumentované. Vyjadrenie žalovaného určitým spôsobom očierňuje konateľa žalobcu, ktorý mal klásť žalovanému prekážky v jeho zámeroch. Ako konštatuje aj žalovaný, zákaz konkurencie sa týkal obdobia, pokiaľ bol žalovaný konateľom v obidvoch obchodných spoločnostiach. Nemá to nič spoločné s ďalšími vyjadreniami o tom, že sa mal vyvíjať nejaký ďalší softvér DermaForge a pod. Pokiaľ boli trestné oznámenia na žalovaného odmietnuté, tak poukázal na to, že je potrebné zaoberať sa aj odôvodneniami týchto uznesení, kedy orgány činné v trestnom konaní poukázali na to, že sa rieši obchodnoprávny spor a nechceli prechádzať do trestnoprávnej roviny. Z odôvodnenia uznesení vyplýva, najmä z jedného z nich, konštatovanie prokurátora, že zákaz konkurencie porušený bol. Následne však bolo potvrdené uznesenie policajta o odmietnutí, nakoľko to bolo považované za málo závažný skutok. Na zákaz konkurencie, podľa jeho názoru, nemajú vplyv ďalšie vyjadrenia žalovaného, a to zrušenie konateľstva, príp. dohoda o prevode obchodného podielu. Nezhody medzi konateľmi a spoločníkmi vyplývali práve z toho, že žalovaný si založil konkurenčnú spoločnosť a maril výkon činnosti žalobcu. Žalovaný sa vzdal funkcie konateľa v júli 2010, avšak listiny súvisiace s výkonom jeho funkcie, odovzdal žalobcovi až v apríli 2011.
18. Na otázku súdu na pojednávaní dňa 02.06.2016, aby právny zástupca žalobcu doplnil skutkové tvrdenia žalobcu vo vzťahu k zachovaniu lehoty v zmysle ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka, právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa mal domáhať v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia svojich nárokov v lehote jedného roka, odkedy došlo k obchodom. Mal za to, že uvedená lehota dodržaná bola.
19. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 02.06.2016 uviedla, s odkazom na ust. § 136 v spojení s § 65 Obchodného zákonníka, že žalovanému nie je zrejmé, vydania akého prospechu z obchodov sa žalobca domáha. Žalobca špecifikoval svoj návrh ako vydanie majetkového prospechu z obchodu, ktorý bol uskutočnený v rozpore so zákazom konkurencie. Musí tak preukázať zákaz konkurencie, zrealizovanie nejakého obchodu v rozpore so zákazom konkurencie a že žalovaný mal z tohto obchodu majetkový prospech. Žalobca predložil nejaké faktúry z obchodného styku, ktoré boli vystavené medzi inými spoločnosťami a nepreukazujú, že by sa žalovaný obohatil alebo by mu vznikol nejaký majetkový prospech z takýchto obchodov. V zmysle komentárov, prospechom z obchodu treba rozumieť akýkoľvek majetkový prospech, peniaze, veci, práva a pod., ktoré získala osoba porušujúca zákaz konkurencie, teda žalovaný. Vydanie majetkového prospechu pritom prichádza do úvahy v prípade, keď záväzok na plnenie v prospech osoby, ktorá porušila zákaz konkurencie už bol splnený. Žalobca predložil faktúry, ktoré sú po dátume, kedy žalovaný ukončil svoju činnosť ako konateľ a nepreukázal nejakú skutkovú podstatu, že by sa žalovaný ako konateľ počas účinnosti jeho konateľstva v obidvoch spoločnostiach dopustil zákazu konkurencie a konkurenčného konania, z ktorého by mu vznikol nejaký prospech. Z uvedených dôvodov podanú žalobu označila za bezpredmetnú. Opätovne poukázala na vzájomné nezhody medzi konateľom žalobcu a žalovaným a s tým súvisiace prebiehajúce súdne spory. Vyjadrila názor, že žaloba nemá žiaden právny základ v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, kedy prospech z obchodu by mal získať žalovaný, čo však žiadnym spôsobom nebolo preukázané. Žalobca uvádza len nejaké domnienky, o ktoré sa opiera a ktoré by mal súd
za neho zisťovať. Poukázala na predloženú elektronickú komunikáciu, z ktorej vyplýva, že žalovaný chcel odísť zo spoločnosti žalobcu, pán F. nereagoval na odkúpenie obchodného podielu a zároveň nie je pravdivé, že by nevedel, že si žalovaný ide zakladať inú firmu. Pán F. ako druhý konateľ a spoločník žalobcu spôsobil, že žalovaný nemohol odísť zo spoločnosti žalobcu. Z prebiehajúcich súdnych konaní medzi stranami osobitne poukázala na konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 8C/97/2011, vo vzťahu ku ktorému predložila rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30.marca 2015 č.k. 8C/540/2014-170 (č.l. 259 spisu) a ďalej poukázala na predloženú zápisnicu o trestnom oznámení (doplnenie) z 02.04.2012 (č.l. 268 a nasledujúce spisu), v obsahu ktorej S. ako konateľ žalobcu potvrdil, že interné pravidlá, na ktoré žalovaný odkazuje, sám dodržiaval a akceptoval, hoci v tomto konaní tvrdí opak.
20. V závere pojednávania konaného dňa 02.06.2016 súd uložil stranám sporu, aby prípadné doplnenia skutkových tvrdení a návrhy na vykonanie listinných dôkazných prostriedkov predložili súdu písomne v lehote do 15.augusta 2016.
21. Žalovaný v písomnom podaní označenom ako doplnenie skutkových vyjadrení a návrh na vykonanie dokazovania z 15.08.2016 v nadväznosti na vyjadrenia žalobcu na predchádzajúcom pojednávaní poukázal na email z 03.09.2009 (č.l. 278 spisu), z obsahu ktorého má vyplývať vyjadrenie konateľa žalobcu, že o stredisko žalovaného nestojí a žalovaný si ho má presunúť, kde chce. Opätovne poukázal na to, že konateľ žalobcu sa nezúčastnil valného zhromaždenia, kde malo byť rozhodnuté o zániku konateľstva žalovaného a v podrobnostiach poukázal na obsah žaloby o zrušenie jeho účasti v spoločnosti žalobcu čl. III., kde je podrobne uvedené, ako sa snažil S., spoločníkovi a konateľovi žalobcu odovzdať dokumentáciu a inventár, k čomu došlo až 05.04.2011 po viacerých urgenciách. Záverom poukázal na to, že žalobca mal preukázať konkurenčné konanie žalovaného, aký prospech mal žalovaný získať v súvislosti s týmto konaním a zachovanie prekluzívnej lehoty na uplatnenie nároku. To, že žalovaný bol chvíľu konateľom v obidvoch spoločnostiach ešte samo o sebe nemá následky porušenia zákazu konkurencie v obchodnoprávnej ani trestnoprávnej rovine. Až získanie prospechu zakladá právo poškodeného subjektu sa tohto prospechu domáhať. Pokiaľ by aj žalobcom uvádzané faktúry mali zakladať nejaký nárok, tak na faktúrach č. XXX-XXX z roku 2010 vidieť, že dátumy zúčtovania boli vykonané žalobcom ihneď, t.j. konateľ žalobcu sa mohol od dátumu zaúčtovania dozvedieť o citovaných faktúrach a do troch mesiacov sa domáhať u zodpovednej osoby a najneskôr do jedného roka, t.j. najneskôr od 18.02.2010 do 18.02.2011 v objektívnej lehote. Žaloba bola podaná 25.02.2011, t.j. po ročnej prekluzívnej lehote. Okrem uvedeného, faktúry označené žalobcom sú faktúry zo strediska žalovaného, na čo samotná spoločnosť dala žalovanému súhlas. Išlo o klientelu získanú výlučne žalovaným. Faktúra od spoločnosti Medicina Correctiva je vystavená 23.11.2010, teda po zániku funkcie žalovaného (23.07.2010). Faktúra od spoločnosti CompiMed, s.r.o. je vystavená 22.09.2010, teda po zániku funkcie žalovaného (23.07.2010), vrátane dodacieho listu. Získaný prospech nebol doposiaľ označený ani preukázaný. Žalobca sa ani relevantne nevyjadril a ani nepreukázal zachovanie prekluzívnej lehoty. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
22. V prílohe písomného podania z 15.08.2016 žalovaný predložil listinné dôkazné prostriedky, na ktoré poukazoval v obsahu svojho písomného vyjadrenia, ktorých obsah súvisí s tvrdenými skutočnosťami ohľadne odovzdania dokumentácie a majetku spoločnosti žalobcu žalovaným druhému konateľovi.
23. Žalobca v písomnom vyjadrení vo veci z 15.08.2016 označil dôkazné návrhy žalobcu v prejednávanej veci a uviedol, že všetky navrhnuté dôkazy sledujú preukázanie tých skutočností, že spoločnosť Prover SK, s.r.o., kde vystupoval žalovaný ako konateľ a zároveň vystupoval v spoločnosti žalobcu ako konateľ, pričom obe spoločnosti podnikali v rovnakých predmetoch podnikania, získala porušením povinnosti žalovaného nekonkurovať žalobcovi prospech, ktorý by inak, pokiaľ by k porušeniu zákazu konkurencie nedošlo, získal žalobca.
24. Na pojednávaní konanom dňa 27.09.2016 sudkyňa v nadväznosti na závery predchádzajúceho pojednávania a nadväzujúce písomné podania strán vo veci postupom podľa ust. § 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) uviedla rozsah sporných a nesporných skutkových tvrdení medzi stranami sporu, vyjadrila sa k návrhom na vykonanie dokazovania a k predbežnému právnemu posúdeniu veci, v rámci ktorého prezentovala právny názor súdu vo vzťahu k zachovaniu lehoty podľa ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka.
25. V nadväznosti na uvedené právny zástupca žalobcu vyjadril nesúhlas s prezentovaným právnym názorom súdu, že by právo žalobcu malo byť uplatnené hmotnoprávne voči žalovanému a nie je postačujúce uplatnenie tohto nároku cestou podanej žaloby na súde.
26. Právna zástupkyňa žalovaného sa stotožnila s prezentovaným právnym názorom súdu a poukázala na obsah posledného písomného vyjadrenia žalovaného vo veci, v ktorom namietal, že nebola zachovaná lehota podľa ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorá je lehotou hmotnoprávnou.
27. Na otázku sudkyne, aby sa konateľ žalobcu vyjadril k tomu, kedy sa dozvedel o právach, ktoré si uplatňuje voči žalovanému v tejto veci a kedy ich uplatnil u žalovaného, konateľ žalobcu uviedol, že nakoľko žalovaný sa úmyselne zdráhal odovzdať všetky materiály spoločnosti, nemohol zistiť, či sa z jeho strany počas obdobia, kedy ešte bol konateľom spoločnosti žalobcu, dialo. Bývalý konateľ ho o tom neinformoval. Prvýkrát sa dozvedel o týchto skutočnostiach 05.04.2011, kedy mu fyzicky odovzdal majetok, doklady a účtovníctvo spoločnosti. Žaloba bola podaná ako obrana voči konaniu žalovaného, ktorý založil obchodnú spoločnosť s podobným obchodným menom a predmetom podnikania. Preto až počas prebiehajúceho konania došlo k spresneniu nárokov. Nevedel si predstaviť, ako inak by mohol svoje práva uplatniť. Až z ďalších prebiehajúcich konaní, vrátane trestných konaní a v nich vykonaného dokazovania vyplynulo, čo sa stalo a v akom rozsahu a v čom bol porušený zákaz konkurencie.
28. Na otázku súdu, kedy sa konateľ žalobcu dozvedel o obchodoch so spoločnosťou Prover SK, s.r.o., na ktoré poukazuje v odvolaní z 26.05.2014, konateľ žalobcu uviedol, že sa o nich dozvedel až počas trestného konania. Preto aj žaloba bola podaná všeobecne, nie na konkrétnu sumu. Mal za to, že doposiaľ rozsah stále nie je zrejmý a presne ustálený. Bol toho názoru, že vo vzťahu k porušeniu zákazu konkurencie išlo o úmyselné konanie zo strany žalovaného. O obchode s dermatoskopickým systémom, na ktorý poukazuje v odvolaní z 26.05.2014, sa dozvedel v súvislosti s trestným oznámením, ktoré bolo podané v Nitre. Presný dátum uviesť nevedel. Iste to však bolo neskôr ako bola podaná žaloba.
29. Na otázku súdu, aby sa žalovaný vyjadril, kedy boli zo strany žalobcu voči nemu uplatnené nároky súvisiace s tvrdeným porušovaním zákazu konkurencie, žalovaný uviedol, že to bolo vtedy, keď bolo na jeho osobu podané trestné oznámenie. Dátum presne uviesť nevedel. Poukázal na to, že pán F. bol niekoľkokrát predvolaný na valné zhromaždenia, ktoré sa týkali tejto veci. Veci boli riešené na pojednávaní v Bratislave, kde bolo rozhodnuté. Existuje email, kde klient omylom uhradil faktúru na účet žalobcu. Vtedy pán F. osobne komunikoval s uvedenou spoločnosťou a vedel, že táto využíva všetky služby žalovaného. Bolo to niekedy v roku 2010.
30. V záverečnej reči na pojednávaní 27.09.2016 právny zástupca žalobcu uviedol, že sa nestotožňuje s právnym názorom súdu, že nemala byť dodržaná zákonná lehota, ktorá je, podľa názoru súdu, lehotou hmotnoprávnou. Rozdiel medzi hmotnoprávnou a procesnoprávnou lehotou je len v tom, že pri hmotnoprávnej lehote musí byť nejaký podaný konkrétny návrh najneskôr v posledný deň lehoty, to znamená, že nepočítajú sa lehoty podľa procesných pravidiel, ako je to v prípade doručovania poštou. Uvedené však nesúvisí s prejednávanou vecou. Lehota bola dodržaná podaním žaloby na súd. Poukázal na to, že súd prekvapivo až na pojednávaní 27.09.2016 vyslovil uvedený názor, v nadväznosti na čo navrhol vykonanie ďalších dôkazov, a to predložením všetkých trestných spisov, ktoré inicioval žalobca za účelom objasnenia prospechu zo zákazu konkurencie. Pokiaľ sa uplatňuje nejaký konkrétny návrh v trestnom konaní, prerušujú sa premlčacie alebo prekluzívne lehoty. Akýkoľvek záver o tom, že je niečo premlčané, resp. prekludované, je tak predčasný. Zároveň, v nadväznosti na prezentovaný názor súdu vyjadril záujem doručiť emailovú komunikáciu medzi žalobcom a žalovaný, z ktorej vyplynie, že si jednotlivé práva uplatňoval žalobca aj skôr. Zotrval na všetkých ostatných návrhoch na vykonanie dokazovania vrátane výsluchu strán sporu.
31. Na otázku súdu, aby právny zástupca žalobcu špecifikoval dôkazné návrhy označené v záverečnej reči, právny zástupca žalobcu uviedol, že navrhuje, aby vo veci bol doložený vyšetrovací spis, ide o trestné oznámenie podané v Nitre s tým, že trestných oznámení bolo viac. Uvedený dôkaz navrhuje za účelom preukázania, že žalobca uplatňoval svoje práva v trestnom konaní počas plynutia prekluzívnej lehoty. Ďalej navrhol, aby bola predložená emailová komunikácia, malo by ísť o elektronickú komunikáciu, v rámci ktorej žalobca upozorňoval žalovaného na to, že si uplatní škodu, ktorá vznikla v súvislosti s porušením zákazu konkurencie.
32. Právna zástupkyňa žalovaného v záverečnej reči na pojednávaní 27.09.2016 zotrvala na vyjadreniach žalovaného prednášaných v priebehu konania. Opakovane poukázala na to, že žaloba nemá právny základ. Primárne poukázala na to, že žalobca tvrdí, že nevedel o tom, že niektoré aktivity žalovaného budú presunuté na firmu Prover SK, s.r.o., čo nie je pravda. V tejto súvislosti poukázala na email z 03.09.2009. V uvedenom emaili konateľ žalobcu súhlasil s tým, aby si žalovaný presunul svoje stredisko kam chce a faktúry, ktoré boli doložené do spisu, sa týkali práve strediska žalovaného. Opakovane poukázala na to, že žalovaný už od roku 2009 chcel riešiť svoje vzťahy so žalobcom, pokiaľ ide o odkúpenie obchodného podielu, čo nakoniec viedlo k tomu, že sa vzdal funkcie konateľa žalobcu v apríli 2010 a v dôsledku konania druhého konateľa žalobcu musel čakať v zmysle zákona tri mesiace na zánik funkcie. Prispením konateľa žalobcu tak došlo k tomu, že figuroval ako konateľ v spoločnosti žalobcu po uvedený čas a zároveň, že musel žiadať o zrušenie svojej účasti v spoločnosti súdom. S odkazom na ust. § 65 Obchodného zákonníka poukázala na to, že žalobca si zvolil formu žaloby založenú na právnom dôvode, ktorý označil ako vydanie prospechu z obchodu, ktorý nepreukázal, že by na strane žalovaného vznikol. Priložené boli faktúry, ktoré sa týkali obchodného styku, avšak nepreukázal žiaden prospech, ktorý by z toho žalovaný mal. Taktiež nepreukázal zachovanie objektívnej a subjektívnej lehoty. Jediné, čo by mohlo prichádzať do úvahy, sú faktúry z obdobia februára a marca 2010, ktoré doložil do spisu, kedy objektívna lehota by uplynula vo februári až marci 2011. Faktúry, ktoré boli vystavené neskôr, boli vystavené až po dátume zániku funkcie žalovaného, takže vo vzťahu k predmetu konania sú bezpredmetné. S poukazom na uvedené žiadala žalobcu zamietnuť. Žalobcom navrhované dôkazy považovala za nadbytočné, nakoľko žalobca mal dostatok času na to, aby dôkazy predložil a na lehoty bol upozornený už na predchádzajúcom pojednávaní.
33. Podľa ustanovenia § 65 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodný zákonník), (1) Ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, ktoré osoby a v akom rozsahu podliehajú zákazu konkurenčného konania. (2) Spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody. (3) Práva spoločnosti podľa odseku 2 zanikajú, ak sa neuplatnili u zodpovednej osoby do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr však uplynutím jedného roka od ich vzniku. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.
Podľa ustanovenia § 136 Obchodného zákonníka, (1) Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie: a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti, c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa. (2) Porušenie odseku 1 má dôsledky ustanovené v § 65. (3) Spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť, v akom rozsahu sa zákaz konkurencie vzťahuje aj na spoločníkov.
Podľa ustanovenia § 1 Obchodného zákonníka, (1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
34. Po vyhodnotení skutkovej a právnej argumentácie strán sporu prednášanej v priebehu konania a na základe dokazovania vykonaného oboznámením sa s obsahom listinných dôkazných prostriedkov, ktoré boli stranami sporu predložené do obsahu spisového materiálu, dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
35. Písomnou žalobou doručenou súdu dňa 25.02.2011 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému vydať mu prospech z obchodov, pri ktorých porušil žalovaný zákaz konkurencie v súvislosti s výkonom funkcie konateľa obchodnej spoločnosti Prover SK, s.r.o. a Fibamo s.r.o. a to tak, že žalovaný bude povinný vydať alebo zaplatiť žalobcovi sumu zodpovedajúcu prospechu z obchodov v súvislosti s porušením zákazu konkurencie. Na základe v žalobe opísaného skutkového stavu mal žalobca za to, že žalovaný porušil zákaz konkurencie podľa ust. § 136 ods. 1 písm. a), b) a d) Obchodného zákonníka. Vydania nadobudnutého prospechu od žalovaného, ktorý mal podľa tvrdení žalobcu porušiť zákaz konkurencie, sa žalobca domáhal s odkazom na ust. § 65 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ako už bolo konštatované vyššie v odôvodnení tohto rozsudku, v podanej žalobe žalobca nekonkretizoval konkrétne obchody, ktorými mal žalovaný porušiť zákaz konkurencie ani konkrétnou sumou nevyčíslil prospech, vydania ktorého sa v konaní domáha. Uvedené viedlo k postupu súdu, ktorý v súlade s ust. § 43 ods. 2 OSP vyzýval žalobcu na odstránenie vád žalobného návrhu. K postupu okresného súdu v súvislosti s odstraňovaním vád žalobného návrhu doručeného súdu dňa 25.02.2011 zaujal stanovisko aj Krajský súd Žilina v uznesení z 12.08.2014 sp. zn. 14Cob/193/2014, kedy v zhode s Okresným súdom zaujal stanovisko (str. 3 odôvodnenia), že podanie žalobcu doručené súdu dňa 25.02.2011 neobsahovala dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností ohľadom obchodov, pri ktorých mal žalovaný porušiť zákaz konkurencie, tieto neboli žalobcom dostatočne konkretizované a z podania žalobcu nebolo zrejmé, akú konkrétnu sumu vyjadrenú v peniazoch od žalovaného požaduje.
36. K identifikácii obchodov, pri ktorých malo dôjsť podľa tvrdení žalobcu zo strany žalovaného k porušeniu zákazu konkurencie, došlo zo strany žalobcu až v písomnom odvolaní z 26.05.2014 (č.l. 139 a nasledujúce spisu), ktoré podanie bolo doručené žalovanému cestou právnej zástupkyne dňa 09.06.2014 (č.l. 161 spisu). Uvedené obchody žalobca identifikoval odkazom na faktúry vystavené spoločnosťou Prover SK, s.r.o. v období od 18.02.2010 do 29.03.2010 v úhrnnej sume obchodov 2.800,12 €. Zároveň predložil doklady k obchodu s dermatoskopickým systémom z júna 2010 a tvrdil, že z uvedeného obchodu žalobca stratil prospech vo výške 13.518 €, ktorá suma zodpovedá kúpnej cene bez DPH podľa faktúry 1001080 zo dňa 22.09.2010 vystavenej spoločnosťou Prover SK, s.r.o. spoločnosti CompiMed, s.r.o. za dermatologický systém komplet.
37. Zákaz konkurencie v spoločnosti s ručením obmedzeným sa v zmysle ust. § 136 Obchodného zákonníka vzťahuje na všetkých konateľov spoločnosti. Podstatou zákazu konkurencie v zmysle ust. § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka vzťahujúcej sa na konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným, pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, ktoré v konaní neboli tvrdené ani preukázané, je, že konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nesmie vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti (§ 136 ods. 1 písm. a) sprostredkúvať pre iné osoby obchodny spoločnosti (písm. b), zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením (písm. c) a vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa (písm. d). Zákaz konkurencie v zmysle ust. § 136 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka predpokladá samostatné konanie konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným vo vlastnom mene a na vlastný účet uzavierať obchody v takom okruhu činností, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, t.j. nejde len o priame vymedzenie ku predmetu podnikateľskej činnosti. Prípadne toto ustanovenie predpokladá konanie v mene tretej osoby, avšak na vlastný účet konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. V zmysle ust. § 136 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka z titulu postavenia konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným táto osoba nesmie sprostredkúvať obchody spoločnosti pre tretiu osobu, voči ktorej je v postavení sprostredkovateľa alebo obchodného zástupcu. Ust. § 136 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka zakazuje konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením, t.j. uvedené sa týka účasti vo verejnej obchodnej spoločnosti a postavenia komplementára v komanditnej spoločnosti. Ust. § 136 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka zakazuje konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávať činnosť štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu alebo iného orgánu v inej právnickej osobe, ktorá má podobný predmet podnikania,
okrem prípadu, ak ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť s ručením obmedzeným, v ktorej daná osoba vykonáva funkciu konateľa.
38. Z hľadiska vymedzenia zákazu konkurencie vo vzťahu ku konateľovi spoločnosti s ručením obmedzeným tak, ako toto vyplýva z ust. § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka, kedy ďalšie obmedzenia vyplývajúce zo spoločenskej zmluvy alebo stanov neboli v konaní tvrdené ani preukázané, možno konštatovať, že žalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti žalobcu v období od 16.11.2000 do 23.07.2010 zároveň v období od 21.01.2010 vykonával funkciu konateľa obchodnej spoločnosti Prover SK, s.r.o. a od 30.01.2010 vykonával funkciu konateľa obchodnej spoločnosti Fibamo s.r.o., vo vzťahu ku ktorým obchodným spoločnostiam možno konštatovať, že ide o právnické osoby s podobným predmetom podnikania, ako to predpokladá ust. § 136 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka. Súd tak konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný ako konateľ obchodnej spoločnosti žalobcu porušil zákaz konkurencie spôsobom vyplývajúcim z ust. § 136 ods. 1 písm. d) a tento zákaz konkurencie porušoval ako konateľ obchodnej spoločnosti Prover SK, s.r.o. v období od 21.01.2010 do 23.07.2010 a ako konateľ obchodnej spoločnosti Fibamo s.r.o. v období od 30.01.2010 do 23.07.2010. Uvedený stav, kedy vo vymedzenom období žalovaný súčasne vykonával funkciu konateľa spoločnosti Prover, s.r.o. (žalobcu) ako aj funkciu konateľa spoločnosti Prover SK, s.r.o. a spoločnosti Fibamo s.r.o., zakladá porušenie zákazu konkurencie podľa ust. § 136 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka žalovaným.
39. Pokiaľ žalobca zároveň tvrdil, že žalovaný porušil aj zákaz konkurencie podľa ust. § 136 ods. 1 písm. a) a b) Obchodného zákonníka, tak súd konštatuje, že uvedené nebolo v konaní preukázané, nakoľko ani zo samotných tvrdení žalobcu, ani z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaný v období, kedy bol konateľom obchodnej spoločnosti žalobcu vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzatváral obchody, ktoré súvisia s podnikateľkou činnosťou žalobcu alebo, že by z titulu postavenia konateľa obchodnej spoločnosti žalobcu sprostredkoval obchody žalobcu pre tretiu osobu, voči ktorej by bol v postavení sprostredkovateľa alebo obchodného zástupcu ako to predpokladá ust. § 136 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka.
40. Nároky z porušenia zákazu konkurencie v zmysle ust. § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka následne upravuje ust. § 65 Obchodného zákonníka. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že na uplatnenie práv pri porušení zákazu konkurencie je aktívne vecne legitimovaná obchodná spoločnosť, ktorej spoločník, štatutárny orgán alebo člen dozorného orgánu zákaz konkurencie porušil, ktorá podmienka aktívnej legitimácie žalobcu v konaní bola splnená. Ust. § 65 ods. 2 Obchodného zákonníka následne upravuje nároky, ktorých sa v dôsledku porušenia zákazu konkurencie osobou, na ktorú sa tento zákaz vzťahuje, môže spoločnosť voči tejto osobe uplatniť. Zákon uvádza, že spoločnosť môže požadovať, aby osoba, ktorá zákaz konkurencie porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Zároveň sa môže spoločnosť domáhať nároku na náhradu škody, ktorá jej v súvislosti s porušením zákazu konkurencie prípadne vznikla. Z ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka zároveň vyplýva, že spoločnosť si musí najprv uplatniť konkrétne právo u osoby, ktorá porušila zákaz konkurencie, a to v subjektívnej lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, pre plynutie ktorej je potrebné určiť, kedy sa obchodná spoločnosť ako právnická osoba, t.j. napr. cestou jej štatutárneho orgánu o porušení zákazu konkurencie dozvedela. V pomeroch prejednávanej veci ide o moment, kedy sa žalobca dozvedel o uzavretí obchodu, pri ktorom bol žalovaným porušený zákaz konkurencie. Zároveň zákon stanovuje objektívnu jednoročnú lehotu, ktorá plynie od momentu, kedy k porušeniu zákazu konkurencie došlo, t.j. v pomeroch prejednávanej veci, kedy došlo k uzavretiu konkrétneho obchodu spoločnosťou, v ktorej je žalovaný konateľom, čím porušuje zákaz konkurencie podľa ust. § 165 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka. Obchodná spoločnosť uplatňujúca nároky vyplývajúce zo zákazu konkurencie tak musí na súde preukázať, že si uplatnila svoje práva podľa ust. § 65 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo u osoby, ktorá porušila zákaz konkurencie v trojmesačnej subjektívnej lehote, najneskôr v jednoročnej objektívnej lehote. Uvedené lehoty majú charakter lehôt prepadných (prekluzívnych), čo znamená, že v prípade, že nedôjde k uplatneniu nárokov spoločnosti u zodpovednej osoby v zákonom stanovenej subjektívnej a objektívnej lehote, práva obchodnej spoločnosti podľa ust. § 65 ods. 2 Obchodného zákonníka zanikajú.
41. Ako už bolo konštatované, v zmysle ust. § 65 ods. 2 Obchodného zákonníka obchodná spoločnosť je oprávnená požadovať vydanie prospechu z obchodu, pri ktorom osoba, ktorá podlieha zákazu
konkurenčného konania, zákaz konkurencie porušila. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ by aj obchody, pri ktorých malo dôjsť zo strany žalovaného k porušeniu zákazu konkurencie, konkretizované a identifikované žalobcom v písomnom odvolaní z 26.05.2014 boli realizované v období, kedy žalovaný porušoval zákaz konkurencie v zmysle ust. § 136 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka, tak žalobca v konaní netvrdí, aký konkrétny prospech z týchto obchodov žalovaný nadobudol. Prospech žalovaného pritom nemožno bez ďalšieho stotožňovať so sumou, ktorá predstavuje cenu zmluvného plnenia z týchto obchodov, ktoré prijala obchodná spoločnosť Prover SK, s.r.o. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval za relevantné vykonávanie dôkazov navrhnutých žalobcom v písomnom podaní z 15.08.2016 (č.l. 302 spisu), ktoré podľa vyjadrenia žalobcu v označenom podaní „...sledujú preukázanie tých skutočností, že spoločnosť Prover SK, s.r.o., kde vystupoval žalovaný ako konateľ a zároveň vystupoval v spoločnosti žalobcu ako konateľ, pričom obe spoločnosti podnikali v rovnakých predmetoch podnikania, získala porušením povinnosti žalovaného nekonkurovať žalobcovi prospech, ktorý by inak, pokiaľ by k porušeniu zákazu konkurencie nedošlo, získal žalobca...“, nakoľko pre uplatnenie nárokov žalobcu z porušenia zákazu konkurencie žalovaným podľa ust. § 65 Obchodného zákonníka nie je relevantný prospech, ktorý získala obchodná spoločnosť Prover SK, s.r.o., príp. spoločnosť Fibamo s.r.o. v období, kedy žalovaný porušoval zákaz konkurencie podľa ust. § 136 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka, ale relevantný by bol prospech, ktorý by v období porušovania zákazu konkurencie v dôsledku tohto konania získal žalovaný, ktorý však žalobcom v konaní tvrdený nebol. Prospechom z obchodu v zmysle ust. § 65 ods. 2 Obchodného zákonníka je pritom potrebné rozumieť akýkoľvek majetkový prospech (peniaze, veci, práva alebo iné majetkové hodnoty), ktorý získala osoba porušujúca zákaz konkurencie z uzavretého alebo sprostredkovaného obchodu, ktorým tento zákaz porušila. Vo vzťahu k získaniu prospechu v zmysle ust. § 65 ods. 2 Obchodného zákonníka žalovaným, porušujúcim zákaz konkurencie podľa ust. § 136 ods. 1 písm. d) Obchodného zákonníka, vôbec nesmerovali relevantné skutkové tvrdenia žalobcu prednášané v priebehu konania v prejednávanej veci.
42. V zmysle ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka práva spoločnosti podľa ust. § 65 ods. 2 Obchodného zákonníka musia byť uplatnené u zodpovednej osoby v subjektívnej a objektívnej lehote vyplývajúcej z tohto zákonného ustanovenia tak, ako bolo uvedené vyššie, pričom je povinnosťou tvrdenia na strane žalobcu uviesť rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých je možné posúdiť zachovanie lehôt vyplývajúcich z ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka a zároveň je dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že uvedené lehoty boli zo strany spoločnosti zachované. Súd konštatuje, že žalobca v prejednávanej veci si náležite nesplnil ani povinnosť tvrdenia a nadväzne ani neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatneniu práv vyplývajúcich žalobcovi z porušenia zákazu konkurencie zo strany žalovaného, u žalovaného ako zodpovednej osoby v subjektívnej lehote troch mesiacov odo dňa, kedy sa žalobca o porušovaní zákazu konkurencie žalovaným dozvedel a najneskôr v objektívnej lehote jedného roka od vzniku týchto práv, ktoré lehoty majú charakter lehôt prekluzívnych.
43. Žalobcom identifikované obchody, pri ktorých mal byť žalovaným porušený zákaz konkurencie, mali byť podľa tvrdení žalobcu realizované v priebehu roku 2010 v mesiacoch február až marec a júl 2010. Žalobca sa k zachovaniu lehôt podľa ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka, čo bolo súčasťou jeho povinnosti tvrdenia v prejednávanej veci, v podanej žalobe nevyjadril. Na pojednávaní dňa 02.06.2016 bol žalobca súdom vyzvaný na doplnenie skutkových tvrdení vo vzťahu k zachovaniu lehoty v zmysle ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka. Na základe uvedeného právny zástupca žalobcu uviedol, že „Navrhovateľ sa mal domáhať v zmysle tohto zákonného ustanovenia svojich nárokov v lehote jedného roka od kedy došlo k týmto obchodom. Mám za to, že táto lehota dodržaná bola“. Už na pojednávaní dňa 02.06.2016 tak bol žalobca súdom vyzvaný na doplnenie skutkových tvrdení vo vzťahu k zachovaniu lehôt podľa ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré skutkové tvrdenia žalobca na pojednávaní náležite nedoplnil a uvedené skutkové tvrdenia nedoplnil žalobca ani v nadväzujúcom písomnom podaní zo dňa 15.08.2016 označenom ako vyjadrenie vo veci, v ktorom sa k tejto otázke vôbec nevyjadril. Náležite skutkové tvrdenia žalobcu vo vzťahu k tejto otázke neboli doplnené ani na nasledujúcom termíne pojednávania dňa 27.09.2016. Na uvedenom pojednávaní dňa 27.09.2016 po uvedení predbežného právneho posúdenia zo strany súdu právny zástupca žalobcu s týmto posúdením nesúhlasil a lehotu v zmysle ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka považoval za zachovanú bez uvedenia skutkových tvrdení vo vzťahu k jej plynutiu. Konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 27.09.2016 uviedol, že o porušení zákazu konkurencie zo strany žalovaného sa prvýkrát dozvedel dňa 05.04.2011, kedy mu žalovaný odovzdal majetok, doklady a účtovníctvo spoločnosti. Pri zohľadnení uvedeného dátumu dňom 06.04.2011 by žalobcovi začala plynúť subjektívna lehota troch mesiacov na uplatnenie nárokov podľa ust. § 65 ods. 2 Obchodného zákonníka u zodpovednej osoby, t.j. u žalovaného, ktorá
by uplynula dňa 05.07.2011. Ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka pritom výslovne predpokladá, že spoločnosť musí svoje práva uplatniť najprv u zodpovednej osoby, t.j. u povinného subjektu, t.j. u osoby, ktorá porušuje alebo porušovala zákaz konkurencie v zákonom ustanovenej prekluzívnej lehote, pričom je potrebné, aby práva boli uplatnené u zodpovednej osoby tak v subjektívnej ako aj objektívnej lehote, resp. obidve tieto lehoty musia byť zachované. Súd nevylučuje, že za uplatnenie práva u povinnej osoby (u zodpovednej osoby) je možné považovať aj podanie žaloby na súde, ako to vyplývalo aj z v čase podania žaloby v prejednávanej veci platného a účinného § 41 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom, avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. Podmienkou však je, že žaloba sa zároveň oznámi povinnému subjektu do konca prepadnej lehoty. Samotné podanie žaloby na súde, teda deň doručenia žaloby súdu, nemožno považovať za uplatnenie práv u zodpovednej osoby v zmysle ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka. K otázke ohľadne uplatnenia nárokov žalobcu voči žalovanému konateľ žalobcu poukazoval len na žalobu podanú v prejednávanej veci. Zároveň uviedol, že o obchodoch so spoločnosťou Prover SK, s.r.o. a CompiMed, s.r.o., na ktoré poukazoval v súvislosti s tvdeným porušovaním zákazu konkurencie zo strany žalovaného, sa dozvedel až počas trestného konania. Konkrétne časové súvislosti bližšie definovať nevedel. Vo vzťahu k tvrdeným obchodom, pri ktorých mal žalovaný porušiť zákaz konkurencie, čo však samo o sebe v konaní nebolo preukázané, tak plynutie subjektívnej lehoty troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, na základe nekonkrétnych skutkových tvrdení žalobcu vôbec nemožno posúdiť.
44. Pre plynutie objektívnej lehoty jedného roka podľa ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka je relevantný moment vzniku práv spoločnosti podľa ust. § 5 ods. 2 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na skutkové vymedzenie uplatneného nároku prípadné práva spoločnosti podľa ust. § 65 ods. 2 Obchodného zákonníka voči žalovanému by mohli vzniknúť momentom uzatvorenia konkrétnych obchodov spoločnosťou, v ktorých bol žalovaný konateľom a porušoval tým zákaz konkurencie vo vzťahu k žalobcovi. Žalobcom tvrdené obchody žalovaného, pri ktorých malo dochádzať k porušovaniu zákazu konkurencie, boli podľa predložených listinných dôkazných prostriedkov realizované v priebehu mesiacov február, marec a júl 2010. Objektívna lehota jedného roka podľa ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka by tak uplynula v priebehu mesiacov február, marec a júl 2011. Zo strany žalobcu v konaní nebolo relevantne tvrdené, že by si pred uplynutím tejto lehoty práva podľa ust. § 65 ods. 2 Obchodného zákonníka u žalovaného ako zodpovednej osoby uplatnil a konkrétne kedy. Nie je pritom relevantné, či mal žalobca možnosť v tejto lehote svoje práva zistiť. Jedine v prípade konkrétnych tvrdení žalobcu ohľadne počiatku plynutia subjektívnej a objektívnej lehoty podľa ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka a zároveň v prípade konkrétnych tvrdení žalobcu o tom, kedy svoje práva, ktoré uplatňuje v prejednávanej veci u žalovaného ako zodpovednej osoby uplatnil, by v prípade spornosti týchto časových súvislostí bolo relevantné v konaní vykonávať dôkazy na ich preukázanie.
45. Súd však opätovne zdôrazňuje, že ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka vyžaduje uplatnenie práv primárne u zodpovednej osoby ako jednostranný adresovaný právny úkon spĺňajúci náležitosti právneho úkonu určitosti a zrozumiteľnosti v stanovenej subjektívnej a objektívnej lehote, inak tieto práva zanikajú. Uplatnenie práv u zodpovednej osoby prostredníctvom žaloby v sporovom konaní by bolo možné posudzovať len podľa v rozhodnom období účinného § 41 ods. 3 OSP. Relevantným by tak nebol samotný dátum doručenia žaloby na súd 25.02.2011. Žaloba žalobcu zo dňa 21.02.2011 nespĺňajúca podstatné náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle relevantných ustanovení OSP bola doručená žalovanému dňa 03.10.2012. Žaloba po doplnení jej podstatných náležitostí v zmysle výzvy súdu bola doručená žalovanému cestou právnej zástupkyne až dňa 09.06.2014. Uplatnenie konkrétnych nárokov žalobcu, ktoré sú predmetom tohto konania v zmysle doplnenej žaloby v odvolaní zo dňa 26.05.2014 u žalovaného ako zodpovednej osoby skôr a v konkrétnych časových súvislostiach, ktoré by umožňovali posúdenie plynutia lehôt podľa ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka súdom, nebolo žalobcom v konaní tvrdené. Pri zohľadnení časových súvislostí minimálne nemožno konštatovať naplnenie subjektívnej lehoty troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť žalobcu o porušení zákazu konkurencie dozvedela, vo vzťahu ku ktorej skutočnosti konateľ žalobcu uvádzal dátum 05.04.2011, kedy subjektívna lehota by uplynula dňa 05.07.2011, do ktorého dňa nebolo žalobcom tvrdené ani v konaní preukázané, že by si svoje nároky voči žalovanému uplatnil. Rovnako, pri zohľadnení uplynutia objektívnej lehoty jedného roka od vzniku obchodov, ktorými mal žalovaný porušovať zákaz konkurencie v mesiaci február, marec, resp. júl 2011 nemožno konštatovať, že by z tvrdení žalobcu a vykonaného dokazovania vyplývalo, že by si konkrétnym právnym úkonom pred uplynutím tejto lehoty svoje práva u žalovaného ako zodpovednej osoby uplatnil.
46. Súd sa zároveň nestotožňuje s vyjadreným názorom právneho zástupcu žalobcu, že by súd prekvapivo až na pojednávaní konanom dňa 27.09.2016 uvádzal svoj názor vo vzťahu k zachovaniu lehôt podľa ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka. Zachovanie uvedených lehôt a preukázanie uplatnenia svojich nárokov v zákonom stanovených prekluzívnych lehotách bolo v prejednávanej veci primárne povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou žalobcu, ktorú bol povinný splniť už v rámci skutkových tvrdení uvedených v podanej žalobe. Na uplynutie prekluzívnych lehôt pritom súd v konaní prihliada z úradnej povinnosti, nakoľko dôsledkom ich márneho uplynutia je zánik práv oprávnenej osoby. Súd už na pojednávaní dňa 02.06.2016 vyzýval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení vo vzťahu k zachovaniu lehôt podľa ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré skutkové tvrdenia žalobca náležitým spôsobom nedoplnil na danom pojednávaní, v neskoršom písomnom vyjadrení vo veci a ani na pojednávaní konanom dňa 27.09.2016. Pokiaľ v rámci záverečného prednesu právny zástupca žalobcu navrhol vykonať dokazovanie doložením vyšetrovacieho spisu ohľadne trestného oznámenia podaného v Nitre, resp. viacerých trestných oznámení, ktoré boli podané zo strany žalobcu na preukázanie tej skutočnosti, že žalobca uplatňoval svoje práva v trestnom konaní počas plynutia prekluzívnej lehoty, tak súd uvádza, že účelom vykonávania dôkazov v sporovom konaní nie je vyhľadávať skutkové tvrdenia strán, ale preukazovať skutkové tvrdenia poskytnuté stranou v priebehu konania v prípade, že o nich vzniknú pochybnosti alebo tieto sa stanú v konaní spornými. Skutkové tvrdenia strany nemôžu byť nahradené obsahom dôkazných prostriedkov, ale označené a uvedené skutkové tvrdenia sa v konaní podopierajú dôkazmi. Zo skutkových tvrdení žalobcu prednesených v konaní, či to už cestou právneho zástupcu žalobcu alebo priamo konateľom žalobcu pritom nevyplývajú konkrétne tvrdenia o tom, že by si v určitých konkrétnych časových súvislostiach uplatňoval nároky, ktoré sú predmetom konania v prejednávanej veci, u žalovaného. Súd tak nepovažoval za potrebné a dôvodné, aby na preukazovanie absentujúcich skutkových tvrdení boli v konaní vykonávané ďalšie dôkazy doložením bližšie nešpecifikovaných trestných spisov. Rovnako súd nepovažoval za relevantné vykonať dokazovanie predložením bližšie nešpecifikovanej elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, z ktorej podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu v záverečnej reči malo vyplynúť, že išlo o elektronickú komunikáciu, v rámci ktorej žalobca upozorňoval žalovaného na to, že si uplatní škodu, ktorá vznikla v súvislosti so zákazom konkurencie. Upozornenie o tom, že si žalobca bude v budúcnosti uplatňovať voči žalovanému nejaké nároky, nie je uplatnením práv u zodpovednej osoby v zmysle ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka a navyše, nárok na nárok na náhradu škody nie je predmetom konania v prejednávanej veci. Súd z uvedených dôvodov zamietol všetky ďalšie návrhy strán na vykonanie dokazovania, a to vrátane výsluchu strán sporu, ktorý rovnako predstavuje jeden z dôkazných prostriedkov, o ktorom súd rozhoduje, či bude alebo nebude vykonaný. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k relevantným otázkam tak v písomných podaniach ako aj vo svojich prednesoch na pojednávaniach na základe položených otázok súdu a potrebné skutkové tvrdenia k zachovaniu lehoty podľa ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka neboli žalobcom prednesené ani v jeho písomných podaniach, ani konkretizované na uskutočnených termínoch pojednávania, najmä na pojednávaní dňa 27.09.2016 na základe otázok položených mu zo strany súdu. Súd tak nepovažoval za potrebné, aby k akýmkoľvek ďalším otázkam bol vykonávaný výsluch strán ako dôkazný prostriedok. Pri svojom rozhodovaní súd prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, t.j. aj na stranami tvrdené skutočnosti, ktoré boli prednesené, či to už písomne alebo ústne, nie však nevyhnutne pri vykonávaní výsluchu strán ako osobitného dôkazného prostriedku v civilnom procese. Pokiaľ žalobca v konaní náležite netvrdil existenciu prospechu získaného žalovaným z obchodov, pri ktorých mal byť porušený zákaz konkurencie a ani neposkytol relevantné tvrdenia vo vzťahu k uplatneniu svojich práv u žalovaného v prekluzívnych lehotách vyplývajúcich z ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka, súd nepovažoval za potrebné vykonávať v konaní dôkazy označené tak žalobcom ako aj žalovaným.
47. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je skutkovo a právne dôvodná, žalobca v konaní netvrdil existenciu konkrétneho prospechu, ktorý mal žalovaný nadobudnúť z obchodov, pri ktorých porušil zákaz konkurencie a rovnako z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by si svoje práva uplatnil u žalovaného v lehotách podľa ust. § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorá skutočnosť má za následok zánik týchto práv. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
48. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Stranou v plnom rozsahu úspešnou v konaní bol žalovaný, preto súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol súd v tomto rozsudku o nároku na náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).