Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Co-152-2015.pdf
PDF · 91.13 KB
No categories available
4Co/152/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, P.O. BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/ XX, J., t.č. bytom C. XX, za účasti Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, v konaní o zaplatenie 663,33 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. 2C/143/2014-58 zo dňa 08.12.2014, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Napadnutý rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 663,33 Eur s 8,5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 09.10.2013 do zaplatenia zamietol. Žalovanému trovy konania nepriznal, vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu. Uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 178,31 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafránka, ktorý účet špecifikoval v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, obsah pripojených listinných dôkazov, stanovisko účastníkov strán sporu, citoval ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 3, § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj obchodné podmienky poskytnutia úveru, § 39, § 40 ods. 1, § 457, § 451 ods. 2, § 101, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že vykonaným dokazovaním považoval za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava uzatvorila so žalovaným dňa 31.07.2006 dodatok k zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorým pre žalovaného zriadila účet a poskytnutie povoleného prečerpania účtu po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 01.02.2006. Nie je zrejmé, akým spôsobom Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava poskytla žalovanému povolené prečerpanie, či na základe úverovej zmluvy inej, alebo zmluvy o povolenom prečerpaní alebo iba oznámením, a to po splnení odkladacích podmienok uvedených v bode 10.1 obchodných podmienok. Žalobca žiadnu zmluvu nepredložil, aj keď bol na to písomne vyzvaný podaním, ktoré mu bolo doručené dňa 25.09.2014. Svoje tvrdenia opiera iba o predložený výpis účtu žalovaného, z ktorého možno usúdiť iba, že žalovanému bolo povolené prečerpanie poskytnuté vo výške 1.261,37 Eur. Pokiaľ bolo povolené prečerpanie zriadené iba písomným oznámením a nie zmluvou, ktorá by obsahovala náležitosti v § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú zákon vyžaduje, a preto je neplatný. Ak je neplatný úkon, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Povolené
prečerpanie vzniklo zrejme na základe dodatku k zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.07.2006. Žaloba bola podaná dňa 13.06.2004 a pre vydanie bezdôvodného obohatenia súd poukázal na 2-ročnú premlčaciu lehotu, vyplývajúcu z ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktorú námietku vznesenú Združením - Pomoc a ochrana spotrebiteľa POS, Prešov prihliadal, a preto žalobu zamietol. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil listinné dôkazy, ktoré by preukazovali akým spôsobom bolo pre žalovaného povolené prečerpanie zriadené a akými splátkami mal žalovaný povolené prečerpania vyrovnať. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že aj keď žalovaný mal nepretržite prekročený limit povoleného prečerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy od 31.12.2009, Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava zastavila povolené prečerpanie až 22.07.2011, t. j. takmer po 2 rokoch, pričom pred zastavením žalovaný uhradil sumu vo výške 800,- Eur za obdobie od 25.02.2011 do 23.06.2011. Z čl. 14 bodu 14.1 obchodných podmienok vyplýva, že porušením, kedy banka môže zastaviť povolené prečerpanie je, ak akékoľvek povolené prečerpanie trvá viac ako 5 dní. Z neznámych dôvodov i napriek tomu, že žalovaný nepovolené prečerpanie postupne splácal, nie je známe prečo právny predchodca žalobcu pristúpil k zastaveniu nepovoleného prečerpania až po tak dlhej dobe. Súd prvej inštancie poukázal na výpis účtu žalovaného datovaný k 15.01.2008, z ktorého vyplýva, že bolo zriadené povolené prečerpanie vo výške 38.000,- Sk (1.261,37 Eur) Žalovaný poukazoval mesačne ako úhradu sumu 1.080,- Sk (35,85 Eur). Ďalej z predmetného účtu vyplýva, že žalovaný poukazoval platby pravidelne a poslednú platbu skončil 16.09.2009 vo výške 42,50 Eur. Od 31.12.2009 bolo na účte -1.267,87 Eur pri povolenom prečerpaní 1.261,37 Eur a od tohto dňa nepovolené prečerpanie na účte stále trvalo a zvyšovalo sa . V roku 2011 žalovaný vykonal platby vo výške 250,- Eur a to dňa 04.01.2011, 110,- Eur dňa 25.02.2011, 110,- Eur dňa 25.03.2011, 110,- Eur dňa 26.04.2011, 110,- Eur dňa 30.05.2011, 110,- Eur dňa 23.06.2011 a následne dňom 22.07.2011 došlo k zastaveniu povoleného prečerpania. Žalovaný nemal vedomosť, aby mu bolo na účte zriadené nejaké povolené prečerpanie. O trovách konania strán sporu súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, lebo mu nevznikli a žalobca v konaní úspešný nebol. Súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania Združeniu - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Prešov vo výške 178,31 Eur, ktoré špecifikoval.
3. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Poukázal na nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Uviedol, že písomným podaním zo dňa 04.12.2014 podľa jeho názoru preukázali, že povolené prečerpanie na bežnom účte bolo žalovanému poskytnuté jednostranným právnym úkonom - listom právneho predchodcu zo dňa 31.07.2006 s limitom povoleného prečerpania do sumy 1.261,37 Eur, ako doplnková služba v súlade s obchodnými podmienkami, ktoré predložili. Povolené prečerpanie bolo poskytnuté platne, lebo žiadny právny predpis pre jeho poskytnutie na bežnom účte nevyžadoval a nevyžaduje samostatnú písomnú zmluvu. Vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby poukázal na ust. § 101 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého premlčacia doba začala plynúť 23.07.2011, keď bolo právnym predchodcom žalobcu zastavené čerpanie povoleného prečerpania na bežnom účte žalovaného a žaloba bola podaná na súde 13.06.2014. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
4. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Prešov vo vyjadrení k odvolaniu poukázali na to, že pri vzniku úveru formou povoleného prečerpania nemôže obstáť ani odkaz na úverové podmienky zmluvy. Vyplýva to z nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. US 3512/11 z 11.11.2013. Ust. § 3 ods. 6 zákona č 258/2001 Z.z. uvádza, že spotrebiteľ musí byť najskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o uvedených údajoch, potom nemôže byť úkon veriteľa jednostranný. Či má ísť o samostatnú písomnú zmluvu alebo nie, je nepodstatné, pretože právny predchodca žalobcu si nesplnil povinnosť písomne informovať žalovaného pri uzatváraní zmluvy o náležitostiach úveru formou povoleného prečerpania. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.
5. Krajský súd v Prešove príslušný na prejednanie odvolania (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj podanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 a nasl. Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj na internetovej stránke (§ 219 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil vychádzajúc z citovaných ustanovení. Podľa ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa čl. 2 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Podľa čl. 3 ods. 1 Civilného sporového poriadku, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
6. Vychádzajúc z citovaného ust. § 470 ods. 1, 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, odvolací súd na posúdenie odvolania aplikoval ustanovenia Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v súlade s princípom okamžitej aplikability vyplývajúcim z ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý je kompatibilný s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov vykonaných za účinnosti pôvodného Občianskeho súdneho poriadku (§ 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
7. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie odvolací súd zistil, že namietané nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia nebolo dôvodné. Súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal so zistenými skutkovými tvrdeniami vyplývajúcimi z obsahu spisu, z ktorého vyplýva, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX uzavretej dňa 03.06.2003 s právnym predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s., Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00151653 so žalovaným, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu pre žalovaného. Dňa 31.07.2006 právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným, ako aj s jeho manželkou dodatok k zmluve o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý nahradil pôvodné znenie zmluvy v celom rozsahu a predmetom zmluvy bolo zriadenie účtu bankou pre žalovaného a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v obchodným podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorektných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od 01.02.2016. Uplatnená pohľadávka žalobcom vznikla z dôvodu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte žalovaného v sume 836,20 Eur, ktorá pozostávala z dlžnej istiny vo výške 663,33 Eur, úrokov v sume 87,50 Eur, poplatkov v sume 85,37 Eur. Z obsahu spisu, ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie zákonné podmienky pre uzavretie zmluvy o poskytnutie povoleného prečerpania náležite posúdil a uzavrel, že nedošlo k uzavretiu zákonným spôsobom, tak ako to vyžaduje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, lebo zmluva neobsahuje náležitosti vyplývajúce z § 1 ods. 3 a § 3 ods. 6, a preto je neplatná z dôvodu, že pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď zmluva bola uzavretá a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, ako aj o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako 3 mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch. Z obsahu spisu, písomná forma uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov nevyplýva, lebo právny predchodca žalobcu, údaje týkajúce sa povoleného prečerpania peňažných prostriedkov len formou oznámenie doručil žalovanému (v spise na č.l. 6). Z dodatku k zmluve o bežnom účte zo dňa 03.06.2003, ktorý dodatok bol uzavretý dňa 31.07.2006 zákonné náležitosti v zmysle zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nevyplývajú. Z uvedeného vyplýva, že právne
posúdenie uplatneného nároku bolo dôvodné, ak súd prvej inštancie správne následne vychádzal z ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a po zohľadnení dôvodne vznesenej námietky premlčania v súlade s ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobu zamietol. Namietané nevyhodnotenie vykonaných dôkazov, vrátane nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia, odvolací súd nepovažoval za opodstatnené lebo, súd prvej inštancie vyhodnotil aj zmluvu o bežnom účte uzavretú zo dňa 03.06.2003 (č.l. 9 spisu), ako aj dodatok k zmluve o bežnom účte, uzatvorenom zo dňa 31.07.2006 (v spise na č.l. 7), ako aj jednostranné oznámenie právneho predchodcu žalobcu o zmene povoleného prečerpania finančných prostriedkov (v spise na č.l. 6).
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ak vecne správny v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
8. Podľa ust. § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania strán sporu, odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.