Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-127-2022.pdf
PDF · 124.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Csp/127/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie, sudkyňou Mgr. Janou Trnečkovou, v spore žalobcu 365.bank, a. s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o., IČO: 47 232 471, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanému O. Č., nar. XX. S. XXXX, trvale bytom E. T. XX, v konaní o zaplatenie 4 328,05 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 201,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 201,50 eur od 14. mája 2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu (ďalej len "žaloba"), podaným pôvodne na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 24. marca 2021, sa žalobca, nesúci v tom čase obchodné meno Poštová banka, a.s., domáhal v konaní začatom podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o upomínacom konaní"), aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu istiny vo výške 4 301,05 eur spolu s úrokom vyčísleným vo výške 3 163,94 eur, poplatkami vo výške 27,00 eur, úrokom z omeškania vyčísleným vo výške 22,23 eur a úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4 301,05 eur od 14. mája 2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že v právnom postavení veriteľa uzavrel dňa 2. októbra 2014 so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej aj len "Zmluva"), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli okrem iného Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery (ďalej aj len "OP"), pričom žalovaný svojím podpisom na Zmluve potvrdil, že sa s nimi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe Zmluvy boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky v sume 5 000,00 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvných dokumentov (všetky tieto peňažné plnenia ďalej aj len "Úver"). Žalovaný neplnil Úver riadne a včas. V dôsledku jeho omeškania s plnením Úveru žalobca v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov upozornil žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti Úveru a keďže žalovaný na upozornenie nereagoval, dňa 13. mája 2019 vyhlásil Úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti Úveru žalovaný dlžnú sumu z Úveru neuhradil, a to ani len čiastočne. Pred podaním žaloby žalobca žalovaného opätovne vyzval na úhradu dlžnej sumy, avšak žalovaný do dňa podania žaloby neuhradil žiadnu ďalšiu splátku Úveru. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj zákonné úroky z omeškania, a to v súlade s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,00 % ročne. V súlade so Zmluvou vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť mu za poskytnutý úver aj úroky. V Zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške
21,90 % ročne. Žalobca uviedol, že v súlade s OP bol aj v prípade, ak sa Úver stane predčasne splatným, oprávnený nesplatenú istinu úveru ďalej úročiť úrokom dojednaným v Zmluve, poukazujúc v tejto súvislosti aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2020, sp. zn. 5 Cdo 42/2020, a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júna 2020, sp. zn. 8 Cdo 125/2018. Keďže, ako vyplýva z pripojeného amortizovaného výpisu, žalovaný by za riadneho plnenia povinností zaplatil úroky z istiny v súhrnnej výške 7 236,49 eur a z jeho úhrad boli na úroky započítané platby v súhrnnej výške 4 072,55 eur, má žalobca nárok na úroky z istiny vo výške 3 163,94 eur, zodpovedajúcej rozdielu medzi súhrnnou výškou úrokov, ktoré by žalovaný zaplatil pri riadnom plnení, a už zaplatenými úrokmi. Vychádzajúc z uvedeného, žalobca mal za to, že žalovaný je povinný zaplatiť mu istinu vo výške 4 301,05 eur, vyčíslený zmluvný úrok z istiny vo výške 3 163,94 eur, vyčíslený zákonný úrok z omeškania vo výške 22,23 eur (od momentu poskytnutia Úveru do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti Úveru), zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 4 301,05 eur od 14. mája 2019 do zaplatenia a poplatky vo výške 27,00 eur.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Zmluvu o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX z 8. októbra 2014, Predpis splátok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, Aktuálny stav úveru k 28. februáru 2021, Upozornenie - Výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo 16. apríla 2019 s Podacím hárkom č. R., Výzvu na úhradu dlžnej sumy z 13. mája 2019 s Podacím hárkom č. R., Predžalobnú výzvu z 1. marca 2021 s Podacím hárkom č. R..
4. V reakcii na výzvu Okresného súdu Banská Bystrica z 9. augusta 2021 podľa § 8 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, odôvodnenú poukazom na záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanému, žalobca spolu s oznámením, že s účinnosťou od 2. júla 2021 došlo k zmene jeho obchodného mena z pôvodného "Poštová banka, a.s." na "365.bank, a.s." vyjadril súhlas s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka, t.j. v časti istiny vo výške 201,50 eur, úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 201,50 eur od 14. mája 2019 do zaplatenia a náhrady trov konania.
5. Vychádzajúc z ustanovenia § 8 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, Okresný súd Banská Bystrica nerozhodoval o čiastočnom späťvzatí žaloby, ku ktorému došlo naposledy uvedeným podaním žalobcu, a vo veci konal ďalej o zvyšku nároku uplatneného žalobou bez rozhodovania o zastavení konania v časti vymedzenej čiastočným späťvzatím žaloby tak, že dňa 11. januára 2022 vydal vo veci v tomto rozsahu platobný rozkaz. Predmetný platobný rozkaz sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Keďže žalobca po výzve súdu v súlade s § 10 zákona o upomínacom konaní navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), Okresný súd Banská Bystrica dňa 22. februára 2022 postúpil vec podľa § 10 ods. 3 zákona o upomínacom konaní tunajšiemu súdu ako súdu príslušnému na jej prejednanie a nedoručený platobný rozkaz sa zo zákona (§ 10 ods. 3 zákona o upomínacom konaní) zrušil.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že miesto skutočného pobytu žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť lustráciami v informačných systémoch ani v súčinnosti s obcou jeho evidovaného trvalého pobytu a príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne, vyplácajúcej žalovanému invalidný dôchodok, postupoval súd pri doručení žaloby a jej príloh v súlade s § 116 ods. 2 CSP tak, že žalobu a ostatné písomnosti, vrátane poučenia a výzvy na vyjadrenie sa k podanej žalobe, doručil žalovanému zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Oznámenie o podanej žalobe bolo vyvesené dňa 14. apríla 2022 a zvesené dňa 14. mája 2022.
7. Žalovaný svoje právo nevyužil a k žalobe sa nevyjadril. Žiadne prostriedky procesnej obrany v spore nepoužil.
8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 29. júla 2022. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa nezúčastnil ani žalovaný. S ohľadom na uvedené, súd, vychádzajúc z ustanovenia § 180 CSP, vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
9. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a zistil tento skutkový stav:
10. Dňa 8. októbra 2014 uzavreli strany sporu Zmluvu o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX (ďalej aj len "Zmluva"), predmetom ktorej bol v zmysle bodu 2.3 Zmluvy záväzok žalobcu ako banky poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 5 000,00 eur, určený predovšetkým na splatenie predchádzajúcich záväzkov, a v zmysle bodu 2.4 Zmluvy záväzok dlžníka (žalovaného) splatiť predchádzajúce záväzky a poskytnutý úver splácať mesačne anuitným spôsobom v periodicite a termíne uvedenom v bode 2.1 Zmluvy, a tak poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť banke a zaplatiť zmluvné úroky a prípadné poplatky a úroky z omeškania a plniť ostatné povinnosti v zmysle Zmluvy a Obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery. Zo Zmluvy vyplýva, že úver, ktorý bol dojednaný bez poistenia, sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach po 105,00 eur. Splatnosť prvej mesačnej splátky bola dojednaná na 20. novembra 2014, splatnosť každej ďalšej splátky vždy k 20. dňu v mesiaci a termín konečnej splatnosti úveru na deň 20. októbra 2024. Úroková sadzba bola určená vo výške 21,90 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len "RPMN") banky vo výške 24,22 %. V Zmluve bol ďalej uvedený údaj o priemernej RPMN na trhu: 16,81 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola určená sumou vo výške 12 236,49 eur (č. l. 17-18 spisu).
V bode 2.3 Zmluvy bolo dojednané oprávnenie banky požadovať predčasné splatenie celého úveru poskytnutého v zmysle Zmluvy, vrátane príslušenstva.
11. Žalobca zároveň predložil Predpis splátok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX (amortizačný výpis), obsahujúci prehľad splátok predpísaných žalobcom žalovanému s údajmi o poradí každej jednotlivej splátky, termíne jej splatnosti, jej výške, ďalej o výške zostatku istiny, o výške úrokov a o výške súm započítaných z každej jednotlivej splátky na úroky, na istinu, na poistné a na poplatky. Z predmetnej listiny vyplýva, že žalovanému bolo predpísaných 117 mesačných splátok, pričom 1. až 116. splátka boli predpísané vo výške 105,00 eur a posledná, 117. splátka vo výške 56,49 eur. Na úhradu poistného a poplatkov nepripadali zo žiadnej zo splátok žiadne sumy. Prvá splátka bola splatná 20. novembra 2014, každá ďalšia vždy k 20. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca a posledná (117.) dňa 20. júla 2024. Z amortizačného výpisu zároveň vyplýva, že na úroky mala byť zo splátok predpísaných žalovanému započítaná suma vo výške 7 236,49 eur (č. l. 9 spisu).
12. Žalobca v spore tvrdil, že k 13. máju 2019 úver predčasne zosplatnil, na dôkaz čoho predložil súdu Výzvu na úhradu dlžnej sumy z 13. mája 2019 (č. l. 19 spisu) spolu s Podacím hárkom č. R. (č. l. 14 spisu). Vo Výzve na úhradu dlžnej sumy žalobca žalovanému oznámil, že z dôvodu, že svojím konaním podstatným spôsobom porušil ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 2. októbra 2014 a Obchodných podmienok, tvoriacich jej neoddeliteľnú súčasť, stal sa jeho úverový záväzok voči banke k 13. máju 2019 predčasne splatným v celom rozsahu. K uvedenému dňu evidoval žalobca voči žalovanému dlžnú istinu vo výške 4 301,05 eur, úrok vo výške 587,87 eur, poplatky za upomienky vo výške 27,00 eur a poistné vo výške 0,00 eur, spolu dlžnú sumu vo výške 4 915,92 eur. Žalobca žalovaného zároveň vyzval na úhradu dlžnej sumy, a to v lehote do 10 kalendárnych dní, upozorniac ho, že dlžná suma je stále úročená, v dôsledku čoho každým dňom narastá, a že v prípade nedodržania určenej lehoty pristúpi k vymáhaniu dlžnej sumy súdnou cestou. Z pripojeného podacieho hárku vyplýva, že zásielka obsahujúca predmetnú výzvu bola žalovanému odoslaná 14. mája 2019.
13. Žalobca predložil aj Upozornenie - Výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo 16. apríla 2019 (č. l. 16 spisu), adresované žalovanému, ktorým žalobca upozornil žalovaného, že podstatným spôsobom porušil ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 2. októbra 2014 a Obchodných podmienok, keď ani napriek predchádzajúcej upomienke doposiaľ neuhradil svoje záväzky. Zároveň ho v zmysle § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení upozornil, že k 16. aprílu 2019 je jeho pohľadávka vyplývajúca zo Zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 811,50 eur, pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške 793,50 eur, poplatkov vo výške 18,00 eur a poistného vo výške 0,00 eur. Žalobca žalovaného zároveň vyzval na zaplatenie uvedenej sumy v lehote 15 kalendárnych dní s tým, že ak nedôjde k jej úhrade, je oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať od neho úhradu celej úverovej pohľadávky. Z pripojeného Podacieho hárku č. R. (č. l. 13 spisu) vyplýva, že zásielka obsahujúca predmetné upozornenie bola žalovanému odoslaná 17. apríla 2019.
14. Predžalobnou výzvou z 1. marca 2021 (č. l. 15 spisu) žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil žalovanému, že podá na príslušný súd žalobu o zaplatenie sumy vo výške 4 301,05 eur spolu s úrokmi, úrokmi z omeškania, nákladmi konania a nákladmi právneho zastúpenia. Uviedol,
že má poslednú možnosť uhradiť dlh mimosúdne, a to do 8. marca 2021, pričom k uvedenému dňu bude jeho dlh splatný vo výške 7 023,84 eur. V zmysle priloženého Podacieho hárku č. R. bola Predžalobná výzva odoslaná žalovanému poštou zásielkou druhej triedy dňa 8. marca 2021 (č. l. 12 spisu).
15. Z listiny označenej ako Aktuálny stav úveru ku dňu 28. februára 2021 (č. l. 10-11 spisu) súd zistil, že žalovaný dňa 8. októbra 2014 vyčerpal sumu úveru vo výške 5 000,00 eur, pričom v období od 20. novembra 2014 do 22. októbra 2018 uhradil celkom sumu vo výške 4 798,50 eur, z ktorej sumy bola suma vo výške 698,95 eur započítaná na istinu úveru, suma vo výške 4 072,55 eur na úroky a suma vo výške 27,00 eur na poplatky. Žalovaným uhradená suma pritom v zmysle Aktuálneho stavu úveru zodpovedala splateniu celých 54 splátok, splatných od 20. novembra 2014 do 20. júla 2018, a časti v poradí 55. splátky splatnej 20. augusta 2018. Súčasťou oboznámenej listiny je aj prehľad nezaplatených poplatkov, v zmysle ktorého žalovaný neuhradil poplatky za 1. upomienku, za upozornenie pred výzvou ani za výzvu na splatenie úveru, každý vyúčtovaný vo výške 9,00 eur, t.j. spolu 27,00 eur.
16. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára:
17. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
18. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany.
19. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 28. apríla 2015 (ďalej len "Obchodný zákonník"), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
20. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 31. decembra 2014 (ďalej len "Občiansky zákonník"), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len "nariadenie") výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 31. decembra 2014 (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, t.j. do 31. decembra 2014 (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z."), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 písm. a) a písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
25. Podľa § 54a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase podania žaloby premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 27. marca 2020 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.
Podľa § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení účinnom od 19. januára 2021 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.
26. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 8. októbra 2014 bola medzi žalobcom ako bankou a žalovaným uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver v sume 5 000,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi spolu s úrokmi v dohodnutých mesačných splátkach. Medzi žalovaným a žalobcom bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, avšak v danom prípade sa zároveň jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovanému poskytol žalobca úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jeho označenia v Zmluve
menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu. Na uvedenú Zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z. z., pretože žalobca poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanému bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel ako na výkon povolania alebo podnikania, pričom opak žalobca netvrdil a ani nepreukazoval. Z uvedených dôvodov bolo potrebné Zmluvou založený právny vzťah posúdiť aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a podľa relevantných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona č. 129/2010 Z. z.
27. Na podklade vykonaného dokazovania, vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba bola v rozsahu po čiastočnom späťvzatí podaná dôvodne.
28. Predmetom konania v rozsahu po čiastočnom späťvzatí žaloby, vychádzajúcom z posúdenia úveru ako bezúročného a bezpoplatkového, bolo zaplatenie sumy vo výške 201,50 eur, zodpovedajúcej rozdielu sumy peňažných prostriedkov, poskytnutých žalovanému (5 000,00 eur), a ním doposiaľ súhrnne uhradenej sumy (4 798,50 eur), so zákonným úrokom z omeškania. Vzhľadom na uvedené súd predmetnú Zmluvu neposudzoval so zreteľom na to, či pred jej uzavretím žalobca ako veriteľ konal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ani z toho hľadiska, či táto spĺňa obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z., keďže uvedené bolo pre posúdenie žalobou (po čiastočnom späťvzatí) uplatneného nároku, tvoreného len rozdielom medzi výškou plnenia skutočne poskytnutého zo strany žalobcu a výškou úhrad zo strany žalovaného, bez významu.
29. Predložením písomného vyhotovenia riadne a platne uzatvorenej Zmluvy a Aktuálneho stavu úveru ako listiny zaznamenávajúcej vyplatenie sumy úveru žalovanému i prijaté splátky žalovaného a ich započítanie na jednotlivé zložky úveru, žalobca preukázal, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 5 000,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 120 mesačných splátkach, pričom žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 4 798,50 eur, ktorá bola následkom čiastočného späťvzatia žaloby z dôvodu posúdenia poskytnutého úveru ako bezúročného a bezpoplatkového v celom rozsahu započítaná na istinu. Nevrátená suma istiny úveru potom zodpovedá žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie 201,50 eur (5 000,00 eur - 4 798,50 eur).
30. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 24. marca 2021, teda v čase účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka, súd ex offo posúdil otázku (či už čiastočného alebo úplného) premlčania uplatneného nároku, pričom dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu vyplývajúca zo Zmluvy v rozsahu uplatnenom žalobou po čiastočnom späťvzatí nie je premlčaná. Najstaršia splátka, s úhradou (časti) ktorej sa žalovaný dostal do omeškania a pre omeškanie s úhradou (časti) ktorej došlo k zosplatneniu celého zvyšku úveru, bola splatná 20. augusta 2018. S ohľadom na prerušenie plynutia premlčacích lehôt, ku ktorému došlo na podklade zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, súd dospel k záveru, že ku dňu podania žaloby (k 24. marcu 2021) nebola splátka splatná 20. augusta 2018, a teda ani zvyšná (neskôr splatná) časť úveru premlčaná, keďže premlčacia doba naposledy označenej splátky uplynula 4. novembra 2021.
31. Vzhľadom na skutočnosť, že plnenie zo Zmluvy zo strany žalovaného bolo dojednané v splátkach a termín splatnosti poslednej splátky bol určený na 20. októbra 2024, súd tiež preskúmal, či došlo k účinnému zosplatneniu pohľadávky zo Zmluvy. Dospel pritom k záveru, že žalobca preukázal predčasné zosplatnenie pohľadávky, keď predloženou Zmluvou preukázal dohodu strán o práve veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky (bod 2.3 Zmluvy), predloženou platobnou históriou obsiahnutou v listine označenej ako Aktuálny stav úveru preukázal omeškanie žalovaného a predložením Upozornenia zo 16. apríla 2019 s k nemu pripojeného podacieho hárku a Výzvy z 13. mája 2019 s k nej pripojeného podacieho hárku preukázal splnenie zákonných podmienok vyžadovaných ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
32. Pohľadávka zo Zmluvy bola teda riadne zosplatnená. Keďže žalovaný po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru dlžnú sumu neuhradil ani len čiastočne a zároveň v priebehu sporu žalovanú pohľadávku nerozporoval, pričom žalobca uniesol dôkazné bremeno, považoval súd žalobu v rozsahu po čiastočnom späťvzatí za dôvodnú, a preto jej v tomto rozsahu vyhovel. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 201,50 eur.
33. Zákonné úroky z omeškania boli žalobcom uplatnené v sadzbe súladnej s nariadením, teda o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania.
34. Súd mal za preukázané, že žalovaný si svoju povinnosť vrátiť poskytnutý úver žalobcovi riadne a včas nesplnil, čím sa dostal do omeškania, a preto žalobcovi priznal aj právo na zákonné úroky z omeškania. Tie si žalobca uplatnil odo dňa nasledujúceho po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
35. Sumarizujúc uvedené, považoval súd žalobu po čiastočnom späťvzatí za dôvodnú v celom rozsahu, a preto žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 201,50 a úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 201,50 eur od 14. mája 2019 do zaplatenia. Keďže v priebehu konania nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že dlžnú sumu mu žalovaný do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku nezaplatil, bol k tejto povinnosti zaviazaný súdom.
36. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
37. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa citovaných ustanovení § 232 ods. 2, ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd žiaden dôvod nezistil.
38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami CSP. Vychádzajúc z toho, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy istiny vo výške 4 301,05 eur s príslušenstvom, pričom v priebehu konania vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 4 099,55 eur s príslušenstvom, a to z dôvodu posúdenia úveru poskytnutého na základe Zmluvy, od ktorej žalobou uplatnený nárok odvodzoval, ako bezúročného a bez poplatkov, bolo úspech v tejto časti, teda v rozsahu 95,32 % potrebné pričítať žalovanému. Úspech žalobcu v konaní potom predstavuje 4,68 %. Žalovaný, ktorý mal v konaní väčší úspech, by teda po odpočítaní úspechu žalobcu mal mať nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 90,64 %, avšak vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ani zo spisového materiálu preukázateľne nevyplynulo, že by mu v konaní vznikli účelne vynaložené výdavky, súd, postupujúc v súlade s princípom uvedeným v čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, nevyhradil rozhodnutie o výške trov konania samostatnému uzneseniu v zmysle § 262 ods. 2 CSP, ale priamo rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice - okolie (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).