Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Sa-7-2016.pdf
PDF · 80.32 KB
Case nature
Area
Subarea
19Sa/7/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, samosudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci navrhovateľky: Ing. B. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX/XX, S., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, v konaní o invalidnom dôchodku, takto
rozhodol:
Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 04. 2016.
Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 04. 2016 rozhodla podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že na základe žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku bolo trvanie invalidity navrhovateľky opätovne preskúmané posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany s tým záverom, že je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. a jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia je 70 %. Uviedla, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojenej lekárskej správy o invalidite zo dňa 07. 04. 2016, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení jej zdravotného stavu.
Proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok, v ktorom uviedla, že na posudzovaní invalidity dňa 07. 04. 2016 okrem nových nálezov (kardiologických a neurologických) poukazovala i na to, že v doteraz platnom posudku zo dňa 15. 01. 2015 jej bola určená miera invalidity na dolnej hranici 60 % iba za dosiahnuté stupne skoliózy, pričom nebolo vzaté do úvahy stuhnutie stavcov chrbtice. V novom posudku, na ktorý sa odvoláva, je táto skutočnosť zmienená s odôvodnením, že mieru invalidity posudkový lekár ponechal nezmenenú, nakoľko nepredpokladal, že s uvedenými nálezmi posudkový lekár Sociálnej poisťovne - ústredie nepracoval. V závere požiadala o zohľadnenie daných odborných nálezov ohľadom stuhnutia stavcov v odbornom posudku a teda zvýšenie miery invalidity z minimálnych 60 % na vyššiu hodnotu.
Na pojednávaní navrhovateľka po príslušnom zákonnom poučení uviedla, že má ťažkú skoliózu 82 stupňov, ktorá spadá pod kapitolu XV, E, bod c/, kde je rozpätie od 60 - 70 %. Od 75 % ide o ťažké
skoliózy. V písmene c/ sú uvedené ťažké skoliózy, kde sú uvedené stupne od 75 až po 110 stupňov, pričom ona má 82 stupňov a lekár jej priradil len minimum 60 %.
Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený na základe komplexnej zdravotnej dokumentácie a posudkový lekár, ktorý je jediný zo zákona oprávnený ho posúdiť uviedol, že miera jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je aj naďalej 70 %. Námietky k posúdeniu mali byť realizované pred posudkovým lekárom. Rovnako poukázala na skutočnosť, že len posudkový lekár zo zákona posudzuje nielen zdravotný stav, ale aj pracovnú schopnosť posudzovaného.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l a nasl. OSP, oboznámil sa s obsahom posudkového spisového materiálu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky podaný proti rozhodnutiu odporkyne nie je dôvodný.
Zdravotný stav navrhovateľky v správnom konaní posudzoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka v Topoľčanoch dňa 07. 04. 2016 a to na základe žiadosti navrhovateľky o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zo dňa 01. 02. 2016. Ten vykonal vlastné vyšetrenie navrhovateľky a oboznámil sa s predloženými výsledkami z odborných vyšetrení a to kardiologického vyšetrenia zo dňa 18. 05. 2015, neurologického vyšetrenia zo dňa 09. 09. 2015 a 30. 10. 2015, ortopedického vyšetrenia zo dňa 18. 11. 2015 a 17. 12. 2015 a EMG vyšetrenia zo dňa 21. 09. 2015 a dospel k záveru, že navrhovateľku uznáva za naďalej invalidnú s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako pri poslednom posudzovaní jej zdravotného stavu. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím odôvodňujúcim invaliditu je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV - skoliózy, oddiel E, položka 5, písmeno c). Posudkový lekár určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, čo je maximum z daného percentuálneho rozpätia. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudková lekárka navýšila percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Výsledná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70 %.
Na základe podaného opravného prostriedku voči rozhodnutiu odporcu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. apríla 2016 bol zdravotný stav navrhovateľky znovu posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredie dňa 13. júla 2016. Posudkový lekár opätovne posúdil zdravotný stav navrhovateľky, vykonal vlastné vyšetrenie a oboznámil sa okrem doteraz zhodnotenými lekárskymi vyšetreniami aj so správami odborných vyšetrení navrhovateľky a to vyšetrením - ultrazvukom brucha zo dňa 07. 04. 2016, serológiou chlamýdií zo dňa 23. 03. 2016, biochémiou zo dňa 01. 04. 2016 a ortopedickým vyšetrením zo dňa 13. 04. 2016 a magnetickou rezonanciou LS chrbtice zo dňa 02. 06. 2016 a dospel k záveru, že rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky je ťažká skolióza - kapitola XV, E, 5.c., čo v prípade navrhovateľky zodpovedá 60 % miery funkčnej poruchy. Na ostatné zdravotné poruchy je základná miera navýšená o 10 % na výslednú mieru 70 % a táto zodpovedá súčasnému zdravotnému stavu navrhovateľky.
Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 až 10 zák. č. 46/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 492 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. (Správneho súdneho poriadku), účinného od 01. 07. 2016, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ktorí vo svojich posudkoch vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľky na základe lekárskych správ a odborných lekárskych vyšetrení. Posudkoví lekári v prvostupňovom i odvolacom konaní riadne posúdili zdravotný stav navrhovateľky, prihliadli na predložené lekárske nálezy a v intenciách zákona stanovili i mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo i náležite zdôvodnili. Rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu navrhovateľky je ťažká skolióza. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno vziať do úvahy iba rozhodujúce zdravotné postihnutie (u navrhovateľky ťažká skolióza) a iné zdravotné postihnutie (u navrhovateľky stredne ťažká osteoporóza, syndróm canalis carbi vľavo a iné) určené lekárom a im zodpovedajúcu percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalšie ochorenia nemožno vziať pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do úvahy, pretože jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Navrhovateľka na pojednávaní súdu nepredložila žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali objektívne zhoršenie jej zdravotného stavu v porovnaní so zdravotným stavom, ktorý bol naposledy posúdený posudkovým lekárom ústredia dňa 13. 07. 2016. S poukazom na uvedené súd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil.
Krajský súd náhradu trov konania v súlade s § 250k ods. 1 OSP s použitím § 250l ods. 2 OSP navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní úspešná nebola a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.