Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-70-2012.pdf
PDF · 97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-7C/70/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Evou Šajmovičovou v právnej veci žalobkyne: I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. S. XX, S., E. spolková republika, zast.: O.. Miroslav Pekár, advokát, Krížna 44, Bratislava proti žalovaným: 1. X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. 8, I., zast.: A.. Z. W., advokát, Železničiarska 13, Bratislava a 2. Ladislav D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 1, I. o určenie, že navrhovateľka je dedičkou po poručiteľke X. D., o určenie, že odporca v 1. rade nie je dedičom po poručiteľke X. D. a určenie neplatnosti závetu v časti vydedenia žalobkyne takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému v 1. rade súd priznáva náhradu trov konania v celom rozsahu. III. Žalovanému v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2012, zmenenou dňa 05.11.2012, domáhala toho, aby súd určil, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke X. D., ďalej aby súd určil, že žalovaný v 1. rade nie je dedičom po poručiteľke X. D. a aby súd určil, že E. zápisnica zo dňa 04.10.2005 je v časti vydedenia žalobkyne neplatná.
2. Žalovaní v 1. a 2. rade so žalobou žalobkyne nesúhlasili, poukázali na predmetnú notársku zápisnicu, z ktorou sa stotožnili a žiadali žalobu zamietnuť 3. Dňa 27.06.2013 súd vo veci rozhodol tak, že žalobu žalobkyne zamietol a nepriznal žalovaným náhradu trov konania. 4. Uznesením zo dňa 29.02.2016 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že prikázal súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie naznačeným smerom v zmysle § 469a ods. 1 OZ a vyhodnotiť vykonané dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. 5. Súd vykonal dokazovanie opätovným výsluchom strán sporu, svedkyne U.. W. D. a zistil tento skutkový stav: Dňa 04.10.2005 na L. XX v I. bola spísaná notárkou O.. O. A. notárska zápisnica s matkou účastníkov X. D. poručiteľkou, ktorá po vyhlásení, že je spôsobilá na právne úkony, požiadala o spísanie závetu a listiny o vydedení. Obsahom tejto zápisnice bolo vyhlásenie X. D., že pre prípad svojej smrti všetok svoj majetok, najmä byt na L. XX v I., zanecháva svojmu synovi X. D. - žalovanému v 1. rade a súčasne vydeďuje svoju dcéru I. B. - žalobkyňu a to z toho dôvodu, že jej neposkytuje žiadnu pomoc v starobe a nechová sa k nej ako k matke a taktiež vydeďuje svojho syna P. D. - žalovaného v 2. rade, z dôvodu , že jej neposkytuje žiadnu pomoc a neudržiava s ňou žiadny kontakt. Súčasne X. D. žiadala, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na právnych nástupcov vydedených. Poručiteľka v predmetnej notárskej zápisnici ďalej uviedla, že jej vek a zdravotný stav jej nedovoľujú sa bez pomoci o seba postarať, túto starostlivosť jej poskytuje syn X.. Dňa 17.09.2011 matka strán sporu zomrela. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 07.02.2012 bolo dedičské konanie po poručiteľke X. D. prerušené z
dôvodu, že dcéra poručiteľky I. B. závet a listinu o vydedení neuznala za platnú a preto jej bolo nariadené, aby v lehote 1 mesiaca podala na súd žalobu o určenie, že je dedičkou po poručiteľke. 6. Žalobkyňa uviedla, že dôvody vydedenia uvedené v notárskej zápisnici sa nezakladajú na pravde a poručiteľka ich uviedla pod vplyvom a tlakom žalovaného v 1. rade, čím naplnil znaky ustanovenia § 469 OZ. Ďalej uviedla, že o matku sa riadne starala, ako to bolo v jej možnostiach, nakoľko v roku 1990 sa natrvalo vysťahovala do Nemecka. Od tohto času bola žalobkyňa s matkou v telefonickom a písomnom kontakte, viackrát do roku ju navštívila. Žalobkyňa si pamätá, že matka zomrela niekedy v marci 2011 v domove dôchodcov v Dúbravke, kde ju bola 5-6x navštíviť. Matka jej povedala, že pobyt v domove dôchodcov ju psychicky zničil, preto žalobkyňa matke ponúkla, aby sa presťahovala k nej do rodinného domu v Nemecku, čo matka odmietla. Žalobkyňa si telefónne číslo matky nepamätá, pričom spolu telefonovali 1-2x do týždňa. Keď matku navštívila, priniesla jej sladkosti a 200,--400,- mariek. Neskôr jej mesačne posielala 200,-Eur. Ďalej žalobkyňa uviedla, že keď matke v r. 2006 operovali nohu, bola ju navštíviť v nemocnici. Ich vzájomný vzťah bol veľmi dobrý, preto matka nemala žiaden dôvod ju vydediť. 7. Žalovaný v 1. rade uviedol, že matka účastníkov zomrela v septembri a nie v marci, ako uvádza žalobkyňa, jej pohreb financoval spolu s bratom - žalovaným v 2. rade, lebo žalobkyňa odmietla sa finančne na ňom podieľať. Ďalej uviedol, že žalobkyňa klame, jej vzťahy s matkou nikdy neboli dobré, vždy sa pohádali. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa matku navštevovala, resp. telefonicky s ňou kontaktovala. Taktiež žalovaný nevie o tom, že by žalobkyňa matke dávala nejaké peniaze, matka nikdy nič nespomínala, hoci žalovaný v 1. rade sa o matku stará prakticky od roku 2004, dovtedy bol s matkou v pravidelnom kontakte. Matka si všetko hradila z dôchodku, tento jej však nestačil, preto žalovaný v 1. rade jej často doplácal na rôzne výdavky. Ďalej uviedol, že matke neoperovali nohu, ako uvádza žalobkyňa, nakoľko matka mala zlé predoperačné výsledky. Starostlivosť o matku bola čím ďalej, tým náročnejšia, preto mu matka sama navrhla, že pôjde do domova dôchodcov „Jeseň života“ v Dúbravke na Hanulovej 7, ktorý si pred umiestnením prezrela a bola v domove spokojná. O tom, že matka vydedila žalobkyňu, sa žalovaný v 1. rade dozvedel až v dedičskom konaní po poručiteľke. V roku 2005 na žiadosť matky priviezol k nej do bytu na Fedinovej XX v I. notárku O.. A., ktorú matka požiadala o spísanie predmetnej notárskej zápisnice. Žalovaný v 1. rade pri spisovaní notárskej zápisnice prítomný nebol, fajčil na balkóne, preto ani jej obsah mu nebol známy. Pri opätovnom výsluchu uviedol, že vzhľadom na zdravotný stav matky, ktorú lekárka zaradila medzi ležiacich pacientov, nebola iná možnosť ako matku umiestniť do zariadenia. Avšak on aj spolu s bratom sa jej snažili spríjemniť životné podmienky v tomto zariadení, doniesli jej tam televízor, sedenie a kvety na balkón a pravidelne ju tam navštevovali. Ďalej uviedol, že je pravdou, že v minulosti matka navštívila žalobkyňu v Nemecku, mala tam byť tri mesiace ale vrátila sa o tri dni, lebo sa obidve pohádali. 8. Žalovaný v 2. rade uviedol, že si nevie predstaviť, ako sa navrhovateľka starala o matku, keď žila v Nemecku. Nevie o tom, že by ju žalobkyňa navštevovala, resp. finančne jej pomáhala. Matka nikdy nič nespomínala. V rokoch 2004-2005 ani on s matkou často nekontaktoval, spoliehal sa v opatere o matku na brata, ale neskôr, keď matka bola v domove dôchodcov, matku navštevovali striedavo oni dvaja, so sestrou sa tam nikdy nestretol. Pokiaľ ide o vydedenie, rešpektuje vôľu matky. Pri opätovnom výsluchu uviedol, že pokiaľ si pamätá, žalobkyňa v živote nebola na dovolenke s matkou a pokiaľ žalobkyňa nemohla navštíviť matku z dôvodu, že bola na liečení, išlo o protialkoholické liečenie. Opäť zdôraznil, že matka mohla dožiť v zariadení v Dúbravke len vďaka dobrým kontaktom žalovaného v 1. rade, ktorému sa podarilo zabezpečiť starostlivosť o matku v tomto zariadení. Keďže obaja žalovaní boli zamestnaní a preto sa nemohli starať o matku osobne, pravidelne ju však navštevovali a pomáhali jej. 9. S. X. B. - manžel žalobkyne, uviedol, že matka žalobkyne mu povedala, že žalovaný v 1. rade potrebuje jej byt pre dcéru a preto ju umiestnili do domova dôchodcov a prinútili ju vydediť žalobkyňu. Potvrdil, že spolu so žalobkyňou chodili matku navštevovať, nosili jej sladkosti a kozmetiku a žalobkyňa jej posielala mesačne 200,- mariek a pri návštevách jej nechávala 50,- -100,- Eur. Ďalej uviedol, že žalobkyňa bola s matkou v telefonickom kontakte, vždy keď bol nejaký sviatok, alebo keď chceli vedieť ako sa má. 10. Svedok O. P. - syn žalobkyne, uviedol, že žalobkyňa od roku XXXX žije v E.. Svedok po rozvode svojich rodičov bol aj s bratom zverený do starostlivosti otcovi avšak od roku 1990 išiel svedok bývať k matke žalobkyne - svojej babičke, kde býval až do roku 2004. Nakoľko sa svedok v roku 2003 oženil a narodilo sa mu dieťa, babička mu ponúkla svoj byt, za čo jej svedok zabezpečil garsónku na L. XX v I.. Ďalej uviedol že žalobkyňa navštevovala svoju matku 2x do roka a občas cez predĺžené víkendy. Pri návštevách jej dala 100,- - 150,- Eur a do roku 1999 jej mesačne posielala 200,- mariek. Žalobkyňa s matkou kontaktovala aj telefonicky a to vždy, keď bol nejaký sviatok. 11. Svedok W. P. - syn žalobkyne uviedol, že žalobkyňa nemala so svojou matkou taký zlý vzťah, aby žalobkyňu vydedila. Žalobkyňa matku navštevovala 1-2x do roka a 3-4x prišla na predĺžený víkend. Žalobkyňa posielala matke marky v listoch a tiež s ňou telefonovala aspoň raz do týždňa. Ďalej uviedol,
že žalovaní v 1. a 2. rade svoju matku nútili do predaja jej bytov. Podľa svedka predmetný byt mal zdediť ten, kto matku dochová, nie však v domove dôchodcov. Svedok tiež chodil babičku navštevovať, preto vie, že bola v domove dôchodcov nešťastná. 12. Svedkyňa A. D. uviedla, že je blízka priateľka X. D. - poručiteľky, navštevovala ju takmer denne, pomáhala jej, občas jej nakúpila. Ďalej uviedla, že najviac sa o matku účastníkov staral syn X. - žalovaný v 1. rade, dcéra I. - žalobkyňa sa o matku vôbec nestarala, žila v zahraničí, ak aj prišla, tak medzi dverami sa opýtala, či matka žije, ako sa má a venovala sa svojim záujmom. Matka žalobkyne sa svedkyni sťažovala, že jej dcéra o ňu vôbec nejaví záujem, nestará sa o ňu, keď príde na Slovensko, navštevuje len svojich priateľov. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by dcéra finančne pomáhala matke, skôr naopak - matka dcére občas finančne prispela, resp. pohostila ju. Matka žalobkyne bola na dcéru nahnevaná, že odišla do Nemecka a nechala na Slovensku svoje obidve deti, o jedno z nich sa starala matka žalobkyne. Ďalej svedkyňa uviedla, že chodila túto svoju priateľku pravidelne navštevovať aj do domova dôchodcov, kde matka sporových strán bola veľmi spokojná, lebo dobre vychádzala so svojou spolubývajúcou a so sestričkami, keďže v tom čase už bola odkázaná na pomoc iných. 13. Svedkyňa A.. art. P. D. - dcéra žalovaného v 1. rade uviedla, že poručiteľka je jej babička, o ktorú sa žalobkyňa nikdy nestarala. Ich vzájomný vzťah bol veľmi zlý. Babička bola smutná, že dcéra o ňu nejavila záujem, žila v E., nechala na Slovensku obidve svoje deti, o jedno z nich sa starala babička. Žalobkyňa chodila na Slovensko raz do roka, svedkyňa nevie o tom, že by matke žalobkyňa finančne pomáhala. Babička nikdy nič nespomínala, skôr vyčítala dcére, že chodí po svojich záujmoch a o ňu sa nestará. Svedkyňa chodila babičku pravidelne navštevovať, keď babička začala byť odkázaná na pomoc iných ľudí, sama požiadala žalovaného v 1. rade, že chce ísť do domova dôchodcov, kde sa o ňu postarajú. V domove dôchodcov bola babička spokojná, našla si tam priateľku a viac ju tam začala navštevovať ostatná rodina, priateľky a sused, lebo v domove boli lepšie podmienky pre návštevy. Babička svedkyňu požiadala, aby sa nasťahovala do jej bytu na L. XX v I. a starala sa o byt, aby nebol opustený. XX. S. L. S. - sused poručiteľky, uviedol, že poručiteľka bola veľmi spoločenská, videl, že ju navštevoval žalovaný v 1. rade a jeho dcéra, ktorí jej pomáhali, nakupovali jej a brávali ju von, prakticky sa o ňu starali. Svedok dcéru poručiteľky - žalobkyňu, nikdy nevidel, ani nevie o tom, že suseda mala dcéru. Spočiatku suseda bola mobilná a sebestačná, ale neskôr už nevychádzala z domu a okrem žalovaného v 1. rade a jeho dcéry ju navštevovali jej priateľky. 15. Svedkyňa U.. W. D. - priateľka matky žalobkyne, uviedla, že sa jej nepáčilo zariadenie, v ktorom jej priateľka musela dožiť. K starostlivosti o priateľku sa nevedela vyjadriť, nakoľko ju navštevovala raz za 1 roka, ani jej nikto neoznámil, keď táto zomrela. Svedkyňa má vedomosť o tom, že žalobkyňa svoju matku navštevovala v období, keď táto nebola v zariadení v B.. Či žalobkyňa svoju matku navštevovala v Dúbravke, to nevie. Keď bola matka žalobkyne v nemocnici, navštívil ju žalovaný v 1. rade a vnuk W.. Ďalej uviedla, že v období, keď matka žalobkyne bývala v Petržalke, táto spomínala, že ju žalobkyňa prišla navštíviť a aj sa so svojou dcérou telefonicky kontaktovala. 16. Podľa § 137 písm. b CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 17. Podľa § 476 ods.1 OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. 18. Podľa § 469 OZ nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutiahodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť ak mu poručiteľ tento čin odpustil. 19. Podľa § 469a ods.1 OZ poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe, alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. 20. Z ustanovenia § 476 ods.1 OZ vyplýva, že závet je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým robí poriadok vo svojom majetku pre prípad smrti. Musí ísť o výslovný prejav vôle, ktorý nevzbudzuje pochybnosti, čo chcel ním poručiteľ prejaviť a musí k nemu dôjsť vo forme požadovanej zákonom. 21. Na základe vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní ako aj doplnení dokazovania po zrušení veci Krajským súdom s poukazom na citované ustanovenia, súd dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť. Po zrušení veci Krajským súdom strany sporu, okrem návrhu na vykonanie výsluchu svedkyne U.. W. D., si neuplatnili v konaní žiadne ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Výpoveď svedkyne D. nič nezmenila na zistenom skutkovom stave v pôvodnom konaní. Taktiež z výpovede tejto svedkyne mal súd preukázané, že žalobkyňa neprejavovala opravdivý záujem o svoju matku, pričom jej v tom nebránili objektívne okolnosti a v danom prípade nejde o
nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Napriek tomu, že žalobkyňa žila v E., jej záujem o matku bol minimálny, takmer žiadny, čo vzhľadom na skutočnosť, že od roku 2004 jej matka bola odkázaná na cudziu pomoc, je v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
22. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že Notárska zápisnica spísaná notárkou O.. O. A. dňa XX.XX.XXXX s X. D., nar. 06.01.1919, ktorej obsahom je závet a listina o vydedení, je platný právny úkon. Žalobkyňa neprodukovala ani jeden dôkaz, ktorý by spochybnil platnosť tohto právneho úkonu a súd má za to, že predmetná zápisnica spĺňa všetky materiálne aj formálne náležitosti závetu a listiny o vydedení v zmysle občianskych právnych predpisov. Pokiaľ žalobkyňa namieta existenciu dôvodov vydedenia, ustanovenie § 469a ods.1 OZ taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Existenciu dôvodov vydedenia uvedených v ods.1 pod písm. a, b, d treba posudzovať vždy so zreteľom na všetky okolnosti. Z predmetnej notárskej zápisnice súd zistil, že žalobkyňa bola poručiteľkou vydedená z dôvodu, že jej neposkytuje žiadnu pomoc v starobe a nechová sa k nej ako k matke. Bolo na strane žalobkyne, aby preukázala v konaní, že matke poskytovala potrebnú starostlivosť a správala a k nej ako dcéra k matke, teda v súlade s citovaným ustanovením javila o ňu opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať. V konaní mal súd za jednoznačne preukázané, že žalobkyňa sa v roku XXXX odsťahovala do E., kde žije do súčasnosti. Na Slovensku zostali jej dve maloleté deti (dnes už plnoleté), ktoré boli zverené do starostlivosti otca a o jedno z nich sa starala poručiteľka. Nestranní svedkovia A. D. a L. Slovák potvrdili, že žalobkyňa nejavila o matku záujem a tiež jej neposkytla potrebnú pomoc v starobe. V konaní bolo preukázané, že zdravotný stav poručiteľky bol taký, že bola odkázaná na cudziu pomoc a túto jej žalobkyňa neposkytla a ani nezabezpečila, aby o jej matku bolo riadne postarané. Súd zistil, že o matku sa prevažne staral žalovaný v 1. rade. Výpovede svedkov X. B., O. P. a W. P. súd považoval za zaujaté z dôvodu, že išlo o manžela a synov žalobkyne a ich výpovede boli rozporuplné a nelogické. Z týchto dôvodov súd neuveril týmto svedkom, že žalobkyňa matke poskytovala finančnú pomoc, resp. pravidelne jej telefonovala, keď žalobkyňa si nepamätala ani jej telefónne číslo. Navyše žalobkyňa nevedela ani v ktorom mesiaci jej matka zomrela, nemala vedomosť o tom, že jej matka sa nepodrobila operácii nohy, nepodieľala sa na financovaní pohrebu matky a preto všetky tieto skutočnosti podľa názoru súdu svedčia o tom, že záujem žalobkyne o jej matku nebol takmer žiadny. Žalobkyňa neprodukovala ani jeden dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že matke poskytovala pomoc v starobe, resp. chorobe. V konaní ani nebolo preukázané, že by matka žalobkyne nemala záujem sa stýkať so svojou dcérou, resp. že by matka žalobkyne o svoju dcéru nejavila záujem. Súd má za to, že v danom prípade ide o neprejavenie opravdivého záujmu, ktoré bolo žalobkyňou zavinené a žalobkyni nebránili žiadne objektívne okolnosti v tom, aby svojej matke poskytla potrebnú pomoc, resp. prejavila o ňu opravdivý záujem. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že dôvody vydedenia sú v tomto prípade dané. Z týchto dôvodov súd nemohol vyhovieť žalobe v časti, kde žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že notárska zápisnica je v časti vydedenia žalobkyne neplatná.
23. V časti výroku žaloby, kde žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že žalovaný v 1. rade nie je dedičom po poručiteľke X. D. súd taktiež nemohol vyhovieť, nakoľko neboli splnené podmienky ustanovenia § 469 OZ. Žalobkyňa v konaní nepreukázala že by sa žalovaný v 1. rade dopustil trestného činu voči poručiteľke alebo zavrhnutiahodného konania proti prejavu poslednej vôle poručiteľky. Na základe vykonaných dôkazov, súd dospel k záveru, že dedičská nespôsobilosť žalovaného v 1. rade v konaní preukázané nebola a a preto aj v tejto časti je žaloba žalobkyne nedôvodná.
24. Na základe všetkých týchto skutočností súd nemohol preto určiť, že žalobkyňa je dedičkou po poručiteľke X. D. a z týchto dôvodov rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu. 25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP, keďže mali žalovaní v 1. a 2. rade v konaní plný úspech, prináleží im náhrada trov konania. Z týchto dôvodov žalovanému v 1. rade súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovanému v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si ich náhradu v konaní neuplatnil, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.