Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_64Cr-4-2016.pdf
PDF · 112.05 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cr/4/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci žalobcu Michaela Broklová - STAVBY, Chocholná 35, 913 04 Chocholná - Velčice, právne zast. Winton, s. r. o., so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava, IČO: 36 861 243, v mene ktorej v konaní koná konateľ - advokátka JUDr. Katarína Bruncková, PhD., proti žalovanému MRA betón, s. r. o., so sídlom Sverepec 365, 017 01 Sverepec, IČO: 44 794 819, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu žalobcu na prerušenie tohto súdneho konania, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na prerušenie tohto súdneho konania z a m i e t a.
Žalobu z a m i e t a.
Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12. 04. 2016 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku stáleho Rozhodcovského súdu Arbitráž, zriadeného pri ARBITRÁŽ, z.z.p.o. so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin zo dňa 24. 02. 2016 v spojení s opravným rozhodcovským rozsudkom stáleho Rozhodcovského súdu Arbitráž, zriadeného pri ARBITRÁŽ, z.z.p.o. so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin zo dňa 04. 03. 2013. Uviedol, že Stálym rozhodcovským súdom Arbitráž zriadeným pri ARBITRÁŽ, z.z.p.o. bola žalobcovi dňa 27. 08. 2015 doručená žaloba zo dňa 10. 08. 2015, ktorou sa žalovaný domáhal zaplatenia istiny ním evidovanej pohľadávky vo výške 33 604,85 Eur s príslušenstvom. Súčasne bol žalobca oboznámený rozhodcovským súdom o začatí rozhodcovského konania a o ustanovení O.. G. O. do funkcie rozhodcu, všetko spolu s poučením o možnosti podať žalobnú odpoveď. Žalobca podal elektronicky dňa 03. 09. 2015 žalobnú odpoveď spolu s námietkami proti rozhodcovi. Následne bolo dňa 14. 10. 2015 žalobcovi doručené Stanovisko žalovaného, žalobca elektronicky dňa 21. 10. 2015 podal vyjadrenie. Žalobca bol dňa 04. 12. 2015 oboznámený so stanoviskom žalovaného zo dňa 27. 11. 2015 a následne žalobca podal dňa 29. 11. 2015 vyjadrenie zo dňa 27. 11. 2015 a žiadosť o zmenu doručovania písomnosti v rozhodcovskom konaní. Dňa 20. 01. 2016 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie predsedníctva rozhodcovského súdu zo dňa 11. 12. 2015, ktorým rozhodlo, že O.. G. O. nie je vylúčená z prejednania veci a rozhodnutia vo veci samej. Dňa 01. 03. 2016 bol žalobcovi doručený rozhodcovský rozsudok zo dňa 24. 02. 2016 a dňa 14. 03. 2016 opravený rozhodcovský rozsudok zo dňa 04. 03. 2016, ktorým rozhodcovský súd vyhovel žalobe. Podaním tejto žaloby sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 5. Zákona č. 244/2002 Z. z., nakoľko rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania a ustanovenie rozhodcovského súdu a/alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami Zákona č. 244/2002 Z. z. a tieto skutočnosti mali a/alebo mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalobca má za to, že v rámci celého vedenia
rozhodcovského konania bola kontinuálne porušovaná rovnosť účastníkov konania, keď rozhodcovský súd od samotného počiatku rozhodcovského konania konal, viedol rozhodcovské konanie a rozhodoval výlučne v prospech žalobcu. S poukazom na rozhodovaciu prax súdov je porušením rovnosti účastníkov konania porušenie ich procesných práv v zmysle § 17 Zákona č. 244/2002 Z. z. spočívajúce v tom, že niektorému z účastníkov rozhodcovského konania je niektoré procesné práv upreté, prípadne iný účastník je procesne zvýhodnený. Žalobca bol rozhodcovským súdom, okrem iného procesne znevýhodnený, t. j. bolo porušené jeho procesné právo, keď rozhodcovský súd doručoval výlučne elektronicky žalobcovi vyjadrenie žalovaného k žalobnej odpovedi s výzvou na vyjadrenie dňa 28. 11. 2015 v sobotu, t. j. počas dňa pracovného pokoja vo večerných hodinách s tým, že žalobcovi uložil lehotu na vyjadrenie obratom, najneskôr však do 5 dní. Rozhodcovský súd tak skrátil žalobcovi procesnú lehotu na vyjadrenie de facto o 1 deň v porovnaní s lehotou poskytnutou na vyjadrenie žalovanému, keďže v porovnaní so žalobcom, žalovanému rozhodcovský súd doručoval úkony/podania žalobcu výhradne počas pracovných dní. Žalobca súčasne namieta aj to, že rozhodcovský súd neodôvodnene skrátil lehotu v rozpore s jeho vlastným rozhodcovským poriadkom zo 7 na 5 dní s poukazom na článok 5 bod 5 Rokovacieho poriadku. Rozhodcovský súd konal v rozpore s rozhodcovským poriadkom a súčasne procesne znevýhodňoval žalobcu tým, keď opakovane doručoval písomnosti žalobcu spôsobom v rozpore s Rokovacím poriadkom s poukazom na článok 6 bod 3, 4, 5 Rokovacieho poriadku, ako aj § 25 Zákona č. 244/2002 Z. z.. Dňa 15. 12. 2015 a 30. 12. 2015 rozhodcovský súd opakovane doručoval rozhodnutie o námietke zaujatosti rozhodcu zo dňa 11. 12. 2015 na nesprávnu adresu sídla právneho zástupcu žalobcu, konkrétne na starú adresu sídla právneho zástupcu, a to napriek skutočnosti, že podaním žalobcu zo dňa 29. 11. 2015 bola rozhodcovskému súdu právnym zástupcom žalobcu riadne oznámená zmena adresy na doručovanie. Právny zástupca žalobcu e-mailovým podaním zo dňa 29. 11. 2015 oznámil rozhodcovskému súdu, že žiada v zmysle článku VI. ods. 3 posledná alinea Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu doručovať v konaní výhradne písomne poštovou prepravou na adresu sídla právneho zástupcu uvedenú v spodnej časti podania, t. j. na adresu Dunajská 48, 811 08 Bratislava, keďže právny zástupca žalobcu zmenil adresu sídla. Napriek uvedenej skutočnosti a hoci rozhodcovský súd mohol aj v zmysle Rokovacieho poriadku s minimálnym úsilím zistiť z obchodného registra aktuálnu adresu sídla právneho zástupcu, doručoval písomnosti súvisiace s rozhodcovským konaním žalobcovi v rozpore s Rokovacím poriadkom, čím jednoznačne ukrátil žalobcu na jeho právach. Žalobca má ďalej za to, že rozhodcovský súd porušil rovnosť účastníkov konania aj spôsobom, akým vykonal v konaní dokazovanie a tiež uprel procesné práva žalobcu nedostatkami odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Žalobca opakovane namietal dôvody, pre ktoré účinne došlo k zániku časti pohľadávok uplatnených žalovaným v rozhodcovskom konaní a zároveň žalovaný vo zvyšnom rozsahu v rámci rozhodcovského konania nepreukázal opodstatnenosť jeho nároku, avšak rozhodcovský súd sa s týmito námietkami nijako relevantne nevyporiadal. Rozhodcovský súd od samotného počiatku nekonal nestranne, naopak, hodnotil dôkazy a formuloval odôvodnenie rozhodcovského rozsudku výlučne jednostranne v prospech žalobcu. Právo účastníka rozhodcovského konania na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia rozhodcovského súdu. Žalobca považuje odôvodnenie rozhodcovského rozsudku za absolútne nedostatočné a v tomto smere za nepreskúmateľné. Odôvodnenie k meritu veci neobsahuje v podstate žiadnu právnu argumentáciu, ktorá by relevantne reagovala na námietky uplatnené žalobcom v rozhodcovskom konaní, osobitne pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa účinkov odstúpenia od zmluvy o postúpení pohľadávok. Po oboznámení sa s ustanovením rozhodcu do funkcie žalobca dospel k záveru, že existoval zákonný dôvod na vylúčenie tejto osoby z funkcie rozhodcu, nakoľko je zrejmé, že predmetná osoba je/bola v nadväznosti na § 22a Zákona č. 244/2002 Z. z. predpojatá. Žalobca jednoznačne preukázal, že medzi právnym zástupcom žalovaného v rozhodcovskom konaní - Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o. a ustanoveným rozhodcom existuje vzťah úzkej spolupráce, ktorý nezabezpečuje objektívne rozhodnutie v predmetnej veci. Zo samotných procesných úkonov vykonaných rozhodcom pritom evidentne vyplýva, že rozhodca nerozhodoval o nich nestranne v súlade so svojou zákonnou povinnosťou a smeroval celkový postup rozhodcovského konania výlučne v prospech žalovaného, bez aplikovania primeranej miere kritiky voči jeho podaniam. Podľa názoru žalobcu v súvislosti s uvedenou argumentáciou existuje ďalší zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so Zákonom č. 244/2002 Z. z. Súčasne žalobca podal návrh na odklad vykonateľnosti napádaného rozhodcovského rozsudku, keď podľa žalobcu existuje hrozba závažnej ujmy na strane žalobcu, ktorá spočíva v podstatnom zmenšení majetku žalobcu, zapríčinenom výkonom exekúcie môže dôjsť k závažnému zásahu do majetkovej sféry žalobcu, ktorý je spôsobilý ovplyvniť jeho podnikateľskú činnosť a dostať žalobcu aj do stavu platobnej neschopnosti.
2. Uznesením č. k. 64Cr 4/2016-90 zo dňa 30. 05. 2016 súd žalovanému uložil, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia k veci písomne vyjadril a aby v prípade, ak nárok uplatnený v návrhu v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uznesenie č. k. 64Cr 4/2016-90 zo dňa 30. 05. 2016, spolu so žalobou a prílohami bolo žalovanému doručené dňa 02. 06. 2016. Žalovaný sa k sporu žiadnym spôsobom nevyjadril.
3. Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 27. 09. 2016, na ktorý sa právny zástupca žalobcu dostavil riadne a včas. Žalovanému predvolanie na termín pojednávania bolo doručené dňa 18. 07. 2016. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil.
4. Súd potom poukazuje aj na skutočnosť, že pokiaľ bol žalovaný v rozhodcovskom konaní právne zastúpený, v tomto súdnom konaní súdu žiadne plnomocenstvo žalovaným pre prípadného právneho zástupcu doručené nebolo (§ 92 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, resp. § 28 ods. 1 Zákona č. 99/1993 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. 06. 2016). Toto súdne konanie je samostatným konaním oproti rozhodcovskému konaniu, a teda nebolo povinnosťou súdu automaticky v tomto súdnom konaní konať s advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o. Trenčín ako právnym zástupcom žalovaného.
5. Žalobca ako dôkazy označil Žalobu zo dňa 10. 08. 2015 spolu s prílohami, Oznámenie o začatí rozhodcovského konania zo dňa 18. 08. 2015, Žalobnú odpoveď a námietky zo dňa 03. 09. 2015, Stanovisko žalovaného v rozhodcovskom konaní zo dňa 06. 10. 2015, Vyjadrenie žalobcu v rozhodcovskom konaní zo dňa 21. 10. 2016, Stanovisko žalovaného v rozhodcovskom konaní zo dňa 27. 11. 2015, Vyjadrenie žalobcu v rozhodcovskom konaní a žiadosť zo dňa 29. 11. 2016, rozhodnutie predsedníctva rozhodcovského súdu zo dňa 11. 12. 2015, Rozhodcovský rozsudok zo dňa 24. 02. 2015, Opravný rozhodcovský rozsudok zo dňa 04. 03. 2016 a Rokovací poriadok rozhodcovského súdu.
6. Účelom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku je umožniť preskúmať, či boli splnené základné podmienky, aby bolo suspendované právo domáhať sa svojich práv na všeobecnom súde, teda všeobecný súd má vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu kontrolnú funkciu, na základe čoho aj zákonodarca presne taxatívne vymedzil dôvody, na základe ktorých sa účastník rozhodcovského konania môže na všeobecnom súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku. Hoci v súdnom konaní súd nevykonáva dôkazy bez návrhu (§ 185 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)), keďže súd má prejednávanú vec aj právne posúdiť a aj v odôvodnení rozsudku súd uvádza ako vec právne posúdil (§ 220 ods. 2 CSP) a keďže v danom prípade nešlo o spor, ktorý by vyplýval len z vlastných vzťahov sporových strán, pre potreby rozhodnutia v danej veci si konajúci všeobecný súd vyžiadal aj celý spisový materiál rozhodcovského súdu (článok 3 a článok 4 CSP).
7. Z dôkazných prostriedkov žalobcu, ako aj zo spisového materiálu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ARBITRÁŽ, z.z.p.o., Martin (ďalej len „rozhodcovský súd“) súd považoval za zistené, že dňa 18. 08. 2015 bola rozhodcovskému súdu doručená žaloba spoločnosti MRA betón, s. r. o. Sverepec, t. j. žalovaného v tomto súdnom konaní sp. zn. 64Cr 4/2016 (ďalej len „žalovaný“) proti Michaele Broklovej, Chocholná - Velčice, t. j. žalobca v tomto súdnom konaní sp. zn. 64Cr 4/2016 (ďalej len „žalobca“) o zaplatenie sumy 33 604,85 Eur príslušenstvom a o zaplatenie špecifikovanej zmluvnej pokuty.
8. Podaním zo dňa 18. 08. 2015 rozhodcovský súd zaslal žalobcovi Oznámenie o začatí rozhodcovského konania, Rozhodcovskú žalobu a umožnil mu vyjadriť sa k podanej žalobe podaním žalobnej odpovede v lehote 7 dní od obdržania žaloby. Súčasne bolo žalobcovi doručené aj oznámenie o ustanovení rozhodcu v rozhodcovskom konaní s tým, že do funkcie rozhodcu bola ustanovená O.. G. O.. Podľa poštovej doručenky žalobca zásielku prevzal 27. 08. 2015.
9. Dňa 03. 09. 2015 podal žalobca žalobnú odpoveď a námietky proti rozhodcovi s odôvodnením, že vykonal vlastné šetrenie, pričom zistil, že medzi právnym zástupcom žalovaného Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o. a ustanoveným rozhodcom existuje vzťah úzkej spolupráce. K uvedenému skutkovému záveru dospel lustráciou advokátskej kancelárie na verejne
prístupných portáloch, pričom zistil, že na internetovej stránke právneho zástupcu žalovaného sa právny zástupca žalovaného expressis verbis priznáva k úzkej spolupráci s rozhodcovským súdom.
10. Dňa 12. 10. 2015 rozhodcovský súd zasielal právnemu zástupcovi žalobcu stanovisko žalovaného k žalobnej odpovedi s tým, že ak má potrebu uviesť nové skutočnosti, fakty alebo predložiť nové dôkazy či vyjadrenia, môže sa k tomuto vyjadriť v lehote 7 dní od doručenia písomne alebo elektronicky. Poštovú zásielku právny zástupca žalobcu prevzal dňa 15. 10. 2015.
11. Dňa 21. 10. 2015 bolo rozhodcovskému súdu doručené vyjadrenie žalobcu.
12. Mailovým podaním zo dňa 27. 11. 2015 žalovaný uviedol, že trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré boli doteraz v rámci jeho vyjadrení uvedené a žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
13. Rozhodcovský súd elektronicky (mailom) dňa 28. 11. 2015 právnemu zástupcovi žalobcu zasielal vyjadrenie žalovaného zo dňa 27. 11. 2015 a vyzval ho, aby sa ku nemu vyjadril, a to obratom, najneskôr však do 5 dní.
14. Mailovým podaním dňa 29. 11. 2015 podal žalobca Vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27. 11. 2015 a Žiadosť o zmenu doručovania písomností v rozhodcovskom konaní. Na začiatku predmetného vyjadrenia pri označení účastníkov rozhodcovského konania je pri označení právneho zástupcu žalobcu je uvádzané sídlo - Šoltésovej 12, 811 08 Bratislava. V závere predmetného vyjadrenia právny zástupca žalobcu uviedol, že v súlade s článkom VI. ods. 3 posledná alinea Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu žiada rozhodcovský súd, aby mu počínajúc doručením tohto podania ďalej doručoval v predmetnom konaní akékoľvek listiny a podania výhradne v písomnej forme a poštovou prepravou, a to na adresu sídla právneho zástupcu uvedenú v spodnej časti podania. V spodnej časti podania je na predtlačenom texte uvedená adresa sídla právneho zástupcu žalobcu - Dunajská 48, 811 08 Bratislava.
15. Dňa 01. 12. 2015 rozhodcovský súd právnemu zástupcovi žalobcu na adresu Šoltósovej 12, Bratislava zasielal elektronicky doručené podanie žalovaného zo dňa 27. 11. 2015, v ktorom sa vyjadril, že zotrváva na všetkých doteraz uvedených skutočnostiach a žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť a pretože sa jedná o procesné podanie účastníka rozhodcovského konania vedeného písomne, má žalobca právo k tomuto sa vyjadriť v lehote do 7 dní od doručenia. Podľa poštovej doručenky právny zástupca žalobcu zásielku prevzal 04. 12. 2015.
16. Dňa 11. 12. 2015 predsedníctvo rozhodcovského súdu rozhodlo, že rozhodkyňa - O.. G. O., zapísaná v zozname rozhodcov rozhodcovského súdu nie je vylúčená z prejednania a rozhodnutia vo veci samej. Predmetné rozhodnutie bolo opakovane zasielané právnemu zástupcovi žalobcu na adresu Šoltésovej 12 Bratislava, následne na adresu Dunajská 48, Bratislava, na ktorej bolo prevzaté dňa 20. 01. 2016.
17. Rozhodcovský súd vydal dňa „24.2016“ rozhodcovský rozsudok sp. zn. R100/2015, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 33 604,85 Eur, špecifikovaný úrok z omeškania, špecifikovanú zmluvnú pokutu, trovy právneho zastúpenia a trovy konania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40,-- Eur, všetko v lehote 3 dní a v prevyšujúcej časti nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky zamietol. Predmetný rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 01. 03. 2016.
18. Dňa 04. 03. 2016 rozhodcovský súd vydal opravný rozhodcovský rozsudok sp. zn. R100/2015, ktorý bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 14. 03. 2016.
19. Na pojednávaní konanom dňa 27. 09. 2016, po právnom posúdení veci súdom, žalobca podal návrh na prerušenie tohto súdneho konania do právoplatného rozhodnutia o povolení reštrukturalizácie žalobcu alebo do právoplatného rozhodnutia o zastavení reštrukturalizačného konania v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40R 1/2016, a to s odôvodnením, že dňa 09. 09. 2016 podal na príslušnom Okresnom súde Trenčín žalobca návrh na povolenie reštrukturalizácie žalobcu, vec je vedená pod sp. zn. 40R 1/2016. Rozhodcovský rozsudok, ktorý žalobca napadol, sa týka pohľadávok, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou. Konanie o návrhu na povolenie reštrukturalizácie môže mať význam z hľadiska rozhodovania o žalobe.
Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
20. Hoci s poukazom na § 118 ods. 4 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii povolením reštrukturalizácie sa prerušujú aj súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, aj prípadným povolením reštrukturalizácie žalobcu, by sa toto súdne konanie neprerušilo, keďže v danom prípade nejde o súdne konanie o pohľadávke, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou. Konanie o návrhu na povolenie reštrukturalizácie žalobcu, teda nepredstavuje také súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto súdne konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, preto súd návrh žalobcu na prerušenie tohto súdneho konania zamietol (§ 162 ods. 3 CSP).
Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4. Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
21. V konaní nebolo sporné, že rozhodcovským rozsudkom stáleho Rozhodcovského súdu Arbitráž, zriadeného pri ARBITRÁŽ, z.z.p.o., Martin, sp. zn. 100/2015, v spojení s opravným rozhodcovským rozsudkom sp. zn. R100/2015 zo dňa 04. 03. 2016, bol žalobca v procesnom postavení odporcu bol vo vzťahu k žalovanému, v procesnom postavení navrhovateľa, zaviazaný na splnenie špecifikovanej povinnosti, teda žalobca ako účastník rozhodcovského konania je aktívne legitimovaný na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Sporná nebola ani skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 01. 03. 2016 a opravený rozhodcovský rozsudok dňa 14. 03. 2016 a keďže žaloba na začatie tohto súdneho konania bola súdu doručená dňa 12. 04. 2016, čo vyplýva z prezenčnej pečiatky súdu nachádzajúcej sa na č.l. 1 spisu, súd považoval za preukázané, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi ako účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku (§ 41 Zákona č. 244/2002 Z. z.).
22. Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku s poukazom na § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 a článok 2, 5 a 6 rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu s tým, že rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania a ustanovenie rozhodcovského súdu a/alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní a tieto skutočnosti mali a/alebo mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, keď bola porušená rovnosť účastníkov rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia, keď hoci v žalobe žalobca uviedol, že sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 5 Zákona č. 244/2002 Z. z., na pojednávaní dňa 27. 09. 2016 žalobca uviedol, že pokiaľ špecifikoval v žalobe dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, tento mal byť správne uvedený podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 Zákona č. 244/2002 Z. z..
23. S poukazom na § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. dôvodom na zrušenie rozhodcovského konania je aj skutočnosť, že rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
24. Žalobca tvrdil, že bolo porušené jeho procesné právo, keď rozhodcovský súd doručoval výlučne elektronicky žalobcovi vyjadrenie žalovaného zo dňa 27. 11. 2015, počas dňa pracovného pokoja a skrátil mu lehotu na vyjadrenie v rozpore s Rokovacím poriadkom.
25. Je potom pravdivé tvrdenie žalobcu, že mailové vyjadrenie žalovaného zo dňa 27. 11. 2015 rozhodcovský súd doručoval žalobcovi elektronicky dňa 28. 11. 2015 s tým, aby sa ku nemu vyjadril obratom, najneskôr však do 5 dní. Následne však rozhodcovský súd predmetné vyjadrenie zasielal žalobcovi aj poštou a súčasne rozhodcovský súd žalobcu vyzval na vyjadrenie k tomuto podaniu v lehote do 7 dní od doručenia podania, pričom právny zástupca žalobcu poštovú zásielku prevzal dňa 04. 12. 2015 a pokiaľ na doručenie mailovou poštou žalobca (právny zástupca) reagoval podaním zo dňa 29. 11. 2015, ktoré rozhodcovskému súdu doručil elektronicky (mailom) dňa 29. 11. 2015, po doručení vyjadrenia žalobcu zo dňa 27. 11. 2015 poštou a poskytnutí lehoty 7 dní, už žalobca žiadnym spôsobom nereagoval.
26. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že rozhodcovský súd ho vyzýval len výlučne elektronicky a v rozpore s lehotou stanovenou rokovacím poriadkom súdu, keď súd považoval za preukázané, že predmetné podanie bolo žalobcovi doručované aj písomne, a to dňa 04. 12. 2015 a bola mu poskytnutá lehota na vyjadrenie do 7 dní, teda v súlade s článkom 5 bod 5 Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Naviac, žalobca žiadnym spôsobom netvrdil, a teda ani nepreukázal, ako táto skutočnosť mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
27. Žalobca ďalej tvrdil, že rozhodcovský súd aj po riadnom oznámení zmeny adresy na doručovanie právneho zástupcu žalobcu, písomnosti doručoval v rozpore s rokovacím poriadkom.
28. Je pravda, že rozhodnutie predsedníctva rozhodcovského súdu zo dňa 11. 12. 2015 rozhodcovský súd doručoval právnemu zástupcovi žalobcu opakovane na adresu Šoltésovej 12, Bratislava, následne však predmetné rozhodnutie predsedníctva rozhodcovského súdu zo dňa 11. 12. 2015 bolo právnemu zástupcovi žalobcu riadne doručené na adresu Dunajská 48, Bratislava. Na túto adresu právnemu zástupcovi žalobcu bol doručený aj rozhodcovský rozsudok, ako aj opravený rozhodcovský rozsudok. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že hoci v podaní zo dňa 29. 11. 2015 právny zástupca žalobcu žiadal, aby mu počínajúc doručením predmetného podania rozhodcovský súd akékoľvek listiny a podania doručoval výhradne v písomnej forme a poštovou prepravou na adresu sídla uvedenú v spodnej časti podania, samotný právny zástupca žalobcu pri označovaní účastníkov rozhodcovského konania, vrátane právnych zástupcov, uviedol adresu svojho sídla Šoltésovej 12, 811 08 Bratislava, nie Dunajská 48, Bratislava. Adresu sídla Šoltésovej 12, Bratislava, dokonca právny zástupca žalobcu uviedol aj v žalobe na začatie tohto súdneho konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V danom prípade teda samotný právny zástupca žalobcu, ako právne zdatná osoba, nepostupoval tak, aby jednoznačne uvádzal adresu svojho sídla a neobstojí preto jeho tvrdenie, že tieto skutočnosti si mohol z údajov obchodného registra zistiť aj samotný rozhodcovský súd.
29. Súd potom považoval za preukázané, že všetky písomnosti a podania v rozhodcovskom konaní boli právnemu zástupcovi žalobcu riadne doručené, pričom žalobca opäť ani pri tomto skutkovom tvrdení neuviedol, ako konkrétne táto skutočnosť mohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej v rámci rozhodcovského konania.
30. Žalobca namietal aj zaujatosť rozhodcu z dôvodu existencie vzťahu úzkej spolupráce medzi právnym zástupcom žalovaného v rozhodcovskom konaní a ustanoveným rozhodcom.
31. Žalobca však nekonkretizoval, na základe akých objektívnych skutočností považuje rozhodcu za predpojatého. Žalobca totiž neuviedol konkrétne konanie konkrétneho rozhodcu vo vzťahu k predmetu konania alebo stranám sporu, ktoré by vzbudzovalo dôvodnú pochybnosť o jeho predpojatosti a bolo by dôvodom na jeho vylúčenie. Tvrdenia žalobcu, že medzi právnym zástupcom žalovaného a rozhodcovským súdom nejde o takú formu spolupráce, ktorá by mala charakter zákonného spravodlivého uplatňovania nárokov klientov právneho zástupcu žalobcu, ale získanie vykonateľného rozhodnutia výlučne v prospech klienta právneho zástupcu žalovaného bez ohľadu na práva a právom chránené záujmy protistrany, sú všeobecné a nekonkrétne a tieto sami o sebe nemôžu byť dôvodom na vylúčenie rozhodcu v predmetnej veci. Žalobcom uvádzané skutočnosti nepredstavujú konkrétny dôvod na nepredpojatosť vo vzťahu ku konkrétnemu rozhodcovi. Ide len o domnienky a ničím nepodložené závery žalobcu, ktoré nie sú a nemôžu byť dôvodom na vylúčenie konkrétneho rozhodcu. Naviac, v danom prípade si sporové strany zvolili, že ich spory budú prejednávané konkrétnym rozhodcovským súdom, a teda rozhodcovský súd si vybrali obidve sporové strany, a teda právomoc rozhodcovského
súdu by bola daná nielen v sporoch, v ktorých by žalobca vystupoval v procesnom postavení žalovaného, ale aj v sporoch, v ktorých by samotný žalovaný v rozhodcovskom konaní vystupoval v procesnom postavení žalovaného.
32. Vzhľadom na to, že žalobca ako účastník rozhodcovského konania nepreukázal, že rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania a ustanovenie rozhodcovského súdu, resp. priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami Zákona č. 244/2002 Z. z. a že tieto skutočnosti mohli mať v rozhodcovskom konaní vplyv na rozhodnutie vo veci samej, súd žalobu žalobcu zamietol.
33. Súd ešte poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalobca namietal nedostatky odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, tieto nezakladajú zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 Zákona č. 244/2002 Z. z., keď v rámci žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku všeobecný súd skúma len, či boli splnené podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci v rámci rozhodcovského konania a neposudzuje uplatnený nárok aj podľa predpisov hmotného práva, pričom pri posudzovaní odôvodnenia rozhodcovského rozsudku by súd nutne musel posudzovať uplatnený nárok aj podľa predpisov hmotného práva.
34. Spolu so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobca podal aj návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Keďže podľa § 40 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný a súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozsudku odložiť a keďže konajúci súd vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku nemienil odložiť pred meritórnym rozhodnutím veci a následne nemienil vykonateľnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku odložiť ani vzhľadom na výsledok tohto súdneho konania, o takomto návrhu žalobcu procesne ani nerozhodoval.
35. O trovách konania rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania a v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.